Hospitalizované sedemročné dievča bolo privezené do nemocnice po čiastočnom zlyhaní obličiek. Na rozdiel od predchádzajúcich siedmich detí však nekonzumovalo karbonátky z nakazeného hovädzieho mäsa, ktoré predával nemecký obchodný reťazec Lidl. Deti postihla infekcia spojená s variantom baktérie E.coli. Ten je však odlišný od kmeňa v Nemecku, ktorý nakazil viac ako 3 000 ľudí, z ktorých 38 zomrelo. Podľa informácií sa stav prvých siedmich detí vo veku od 18 mesiacov do ôsmich rokov pomaly zlepšuje, rovnako ako u dvojročného pacienta, ktorý upadol do kómy.

Vojenské oddiely lojálne prezidentovi Bašarovi Asadovi vpadli do mesta Bdama neďaleko tureckých hraníc. Jeden zo svedkov uviedol, že napočítal deväť tankov, desať obrnených transportérov, 20 terénnych vozidiel a desať autobusov. Ozbrojenci podpaľovali domy a zatkli 70 ľudí. Od začiatku vojenskej ofenzívy utiekli z tejto oblasti do Turecka tisíce ľudí. Podľa ľudskoprávnych aktivistov bolo počas povstania proti 41 rokov trvajúcej vláde prezidenta Asada zabitých už viac než 1 400 ľudí.

Líbyjský premiér Bagdádí al-Mahmúdí oznámil, že režim Muammara Kaddáfího nadviazal kontakt s povstalcami. Al-Mahmúdí uistil, že stretnutia s povstalcami sa uskutočnili v Egypte, Francúzsku, Nórsku a Tunisku. Zároveň oznámil, že môže menovať aj osoby zo strany povstalcov. "Sme si stretnutiami istí a všetko je zaznamenané," povedal premiér. Šéf líbyjskej Dočasnej národnej rady Mahmúd Džibríl pritom v piatok dohady o rokovaniach oboch strán poprel. Reagoval tak na vyjadrenia ruského špeciálneho vyslanca pre Afriku Michajla Margelova, podľa ktorého nadviazala vláda kontakt s povstalcami vo viacerých európskych mestách.

Americká justícia uzavrela prípad šéfa teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina po tom, ako ho americké elitné komando zastrelilo 2. mája v Pakistane. Jeho smrť podľa žalobcov potvrdili aj vzorky DNA odobraté z jeho tela. Federálni prokurátori voči nemu stiahli vznesené obvinenia. Tie zahŕňali rozsiahle kriminálne aktivity vrátane vrážd a sprisahania s cieľom použiť zbrane hromadného ničenia proti civilistom. Bin Ládin tiež čelil obvineniu z podieľania sa na bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii v roku 1998. Žiadne z obvinení sa pritom netýkalo útokov na Spojené štáty z 11. septembra 2001.

Americký prezident Barack Obama sa rozhodol akceptovať právnu analýzu vysokopostavených členov svojho tímu, podľa ktorých účasť armády USA v Líbyi nemá znaky "nepriateľských akcií" a prezident nepotrebuje súhlas Kongresu. Obama tak odmietol námietky dvoch špičkových právnikov Pentagonu a ministerstva spravodlivosti. Tí uviedli, že aktivity USA v operácii vedenej NATO sú "aktom nepriateľstva" a Obama ich mal v súlade so zákonom z roku 1973 po 20. máji ukončiť, alebo obmedziť. Proti prezidentovmu rozhodnutiu zapojiť armádu USA do vojenských operácií v Líbyi namietalo desať amerických kongresmanov, ktorí podali na Obamu žalobu.

Bezpečnostná rada (BR) OSN schválila zotrvanie Juhokórejčana Pana Ki-muna vo funkcii generálneho tajomníka OSN aj v ďalšom funkčnom období. Výsledok verejnej voľby sa očakával, keďže podporu mu už vopred vyslovilo všetkých päť stálych členov BR, ktorými sú USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Veľká Británia. Voľbu však ešte musí potvrdiť Valné zhromaždenie OSN. To bude o jeho kandidatúre hlasovať v utorok. Pan Ki-mun, ktorý bol pred pôsobením v OSN ministrom zahraničných vecí Južnej Kórey, nemá žiadneho protikandidáta, očakáva sa preto jeho zvolenie. Jeho druhé funkčné obdobie by sa malo začať v januári budúceho roka a skončiť v decembri 2016.

V novej fínskej vláde budú všetky subjekty, ktoré sa vo voľbách 17. apríla prebojovali do parlamentu, s výnimkou ultrapravicovej strany Praví Fíni. Po neúspechu dezignovaného premiéra Jyrkiho Katainena v zastúpení konzervatívcov vytvoriť trojkoalíciu za účasti sociálnych demokratov a strany Praví Fíni vznikla tzv. dúhová koalícia. Lídri šiestich strán sa dohodli na princípoch spolupráce a na rozdelení postov v budúcom 19-člennom vládnom kabinete. V 89-stránkovom dokumente s názvom Otvorené, spravodlivé a odhodlané Fínsko, ktorý schválili všetky zainteresované strany, sa hovorí okrem iného o zvýšení spotrebnej dane. Súčasne sa v ňom prízvukuje, že Fínsko sa v nasledujúcom štvorročnom období nechystá uchádzať o členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Nemeckým expertom sa podarilo jednoznačne preukázať, že pracovníčka istej cateringovej firmy v spolkovej krajine Hesensko kontaminovala potraviny, z ktorých sa potom nakazilo ďalších 20 osôb. Infikovaná pracovníčka pripravovala jedlá pre účastníkov oslavy v Dolnom Sasku a v danom čase nemala ani najmenšie príznaky nákazy. Neskôr ochorela a prejavil sa u nej aj hemolyticko-uremický syndróm (HUS). Ďalší výskum teraz preukáže, či môže za prenos baktérie z človeka na potraviny nerešpektovanie hygienických predpisov alebo či k prenosu došlo z iných dôvodov. Nebezpečné baktérie experti objavili aj vo vode potoka Erlenbach vo Frankfurte nad Mohanom.

Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) prijala rezolúciu, ktorá požaduje zrovnoprávnenie všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Rezolúcia tiež dáva podnet na preskúmanie diskriminačných zákonov a násilia páchaného na základe sexuálnej orientácie. Návrh predložený zástupcami Juhoafrickej republiky podporilo 23 členov, ďalších 19 hlasovalo proti a traja sa zdržali. Proti rezolúcii ostro vystupovali viaceré africké a arabské krajiny, pričom obviňovali Juhoafričanov, že sa pridali na stranu Západu. Ostatné krajiny ako aj ľudskoprávni aktivisti prijatie dokumentu naopak privítali. Predkladatelia návrhu uviedli, že nechcú vnucovať hodnoty iným štátom, ale začať dialóg na túto tému.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko na mimoriadnej tlačovej konferencii varoval, že v prípade prehlbovania ekonomickej krízy bude musieť vláda zatvoriť hranice a obmedziť dovoz zahraničného tovaru. Podľa Lukašenka sa však ekonomika v dohľadnej dobe vráti do normálu a radikálne kroky nebudú potrebné. Prezident sa na konferencii venoval aj údajným snahám o zvrhnutie jeho režimu, za ktorými podľa neho stoja cudzie mocnosti. Tie využívajú na tento účel nové metódy vrátane "toho svinstva nazývaného internet", tvrdí dlhoročný líder.

Dnes ráno o 7:31 miestneho času otriaslo chorvátskym pobrežím zemetrasenie s magnitúdou 4 Richterovej stupnice. Jeho epicentrum bolo vzdialené asi 30 kilometrov severne od pobrežného mesta Split a nachádzalo sa v hĺbke 2 kilometrov. Podľa doterajších informácií si zemetrasenie nevyžiadalo žiadne obete, zranenia ani vážnejšie materiálne škody.

Dnes začnú japonské záchranárske tímy s dekontamináciou rádioaktívnej vody, ktorá sa nachádza v poškodenej jadrovej elektrárni Fukušima. Spoločnosť TEPCO, prevádzkovateľ elektrárne, informovala, že s prácami sa začne do večera. V podzemných nádržiach a odtokových kanáloch je viac ako 100-tisíc ton rádioaktívnej vody, časť z nej sa už dostala do mora, v ktorom nemerali zvýšené hodnoty radiácie. Dekontaminačné práce musia prebehnúť čo najrýchlejšie, pretože v Japonsku sa blíži monzúnová sezóna a dažde by mohli hladinu vody vo Fukušime ešte zdvihnúť.

Juhokórejský vládny zdroj informoval, že krajina rozmiestnila na hraniciach so Severnou Kóreou v blízkosti demilitarizovanej zóny raketový systém. Moderné rakety majú dolet 165 km a sú schopné zasiahnuť metropolu Severnej Kórey Pchjongjang. "Niektoré z taktických rakiet zem-zem boli rozmiestnené v predných oblastiach," uviedol nemenovaný zdroj. Umiestnenie raketového systému má byť reakciou na minuloročné ostreľovanie juhokórejského ostrova Jonpchjong komunistickou Kóreou.

Padajúci popol z čilskej sopky v oblasti Patagónie strpčuje život ľuďom a škodí miestnemu hospodárstvu. Popol pokryl viaceré argentínske mestá a sopečný prach sťažil aj šoférovanie na cestách. Mimoriadny stav vyhlásili viaceré provincie. Pastviny pokryté popolom spôsobujú problémy aj argentínskym farmárom. Podľa oficiálnych údajov z dvoch miliónov oviec následkom sopečnej činnosti trpí viac ako polovica. Erupcie čílskej sopky Puyehue-Cordón Caulle začali 4. júna a chrliaci popol prerušil leteckú dopravu od Uruguaja až po Austráliu.

V dokumentoch, ktoré americkí prokurátori odovzdali na súde sa uvádza, že bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn tvrdil polícii krátko po svojom zatknutí, že má diplomatickú imunitu. MMF však oznámil, že Strauss-Kahn bol vtedy v New Yorku súkromne a medzinárodné smernice mu zaručujú imunitu obmedzenú iba na činy súvisiace s oficiálnym obsahom funkcie. Bývalý šéf MMF čelí obvineniu z pokusu o znásilnenie hotelovej chyžnej a v súčasnosti sa nachádza v domácom väzení v New Yorku. Ak ho zo zločinov usvedčia, hrozí mu maximálne 25 rokov väzenia.

Povstalci vo východolíbyjskom meste Benghází odmietli ponuku Kaddáfího syna na uskutočnenie volieb, ktoré by sa mali konať do troch mesiacov pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov. Americké ministerstvo zahraničných vecí taktiež odmietlo myšlienku zorganizovať voľby a vyhlásilo, že "na to je už trochu neskoro". NATO začalo ďalšiu sériu náletov na Tripolis, pričom zasiahlo ciele v mestskej štvrti al-Firdžán. Útok NATO údajne zasiahol aj povstalecké mesto na východe krajiny a spôsobil zranenia najmenej 16 bojovníkom. Podľa hovorcu povstalcov išlo pravdepodobne o omyl zo strany aliancie.

Podľa českého premiéra Petra Nečasa (ODS) štrajk v doprave nenaplnil očakávania funkcionárov odborových zväzov, nič pozitívne nepriniesol a spôsobil obrovské finančné škody. Potvrdilo sa podľa neho aj to, že protest bol politický. "Od reformného programu vláda v žiadnom prípade neustúpi," zdôraznil Nečas. Naopak, podľa odborárov štrajk splnil ich predstavy a stal sa najväčším odborovým protestom od roku 1989. V Prahe sa prvýkrát za 20 rokov zastavilo metro, železničná doprava stála v celej Českej republike. Najdramatickejšie okamihy demonštrácie nastali pri ministerstve financií, keď medzi odborárov prišiel minister financií Miroslav Kalousek. Pred úradom potom vznikla tlačenica, lietali paradajky, vajcia a nadávky.

Kaddáfího syn Sajf Islám v rozhovore pre talianske noviny Corriere della Sera uviedol, že líbyjský vodca by súhlasil s voľbami pod medzinárodným dohľadom v prípade, ak by neboli zmanipulované. Podľa Sajfa by sa líbyjské voľby mohli uskutočniť do troch mesiacov, maximálne koncom roka. Za záruku ich transparentnosti by bola považovaná prítomnosť medzinárodných pozorovateľov, napríklad z Európskej únie, Africkej únie, OSN či dokonca NATO. Sajf nepochybuje, že väčšina Líbyjčanov stojí za jeho otcom a povstalcov vidí ako "fanatických islamských fundamentalistov a žoldnierov pracujúcich na príkaz francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho".

Grécky prezident Karolos Papulias vyzval politikov v krajine na zodpovedné konanie, ktorým by zabránili, aby sa vážna hospodárska kríza premenila aj na politickú. Svojím konaním tak majú lídri predísť politickému zmätku či dokonca ohrozeniu demokracie. Gréckemu premiérovi Jorgosovi Papandreovi sa nepodarilo presadiť vytvorenie veľkej národnej koalície svojich socialistov s konzervatívnou opozíciou. Papandreu oznámil, že uskutoční zmeny vo vláde a bude sa uchádzať v parlamente o vyslovenie dôvery pre reorganizovaný kabinet. Podpora premiéra v jeho vlastnej strane však klesá a z funkcie odstúpili traja poslanci jeho Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK).

Súčasťou celodenného štrajku dopravných odborárov bol aj protestný pochod cez Prahu, ktorý sa zastavil aj pred budovou ministerstva financií. S demonštrantmi sa chcel nakrátko porozprávať minister financií Miroslav Kalousek, nahnevaní štrajkujúci mu však nadávali, prišlo dokonca i na hádzanie kusov papiera a paradajok. Odborári sa však bránia tým, že ich Kalousek chcel len vyprovokovať, vyzvali preto tripartitu, aby sa týmto incidentom začala zaoberať.

Martin Roman, šéf spoločnosti ČEZ, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne v ČR, je presvedčený, že Nemecko bude vyvíjať tlak na Česko, aby odstavilo svoje dve jadrové prevádzky. "Budeme čeliť situácii, v ktorej sa nebude chcieť Nemecko pozerať na naše jadrové elektrárne, ktoré prinášajú zisk pre Česko," povedal. Nemecko sa po kríze v japonskej Fukušime rozhodlo postupne zavrieť všetky jadrové elektrárne v krajine a Rakúsko je už dlhší čas proti elektrárňam Temelín a Dukovany. Roman preto očakáva, že Nemecko sa pripojí k svojmu južnému susedovi a bude tiež požadovať ich elimináciu.

Troch mužov, ktorí mali ísť do pakistansko-afganskej oblasti na teroristický výcvik, zadržali v stredu na letisku Schwechat. Ďalšieho podozrivého zatkli v ten istý deň vo Viedni. Muž má rakúske občianstvo a je obvinený z náboru do teroristických výcvikových táborov. Údajne tiež finančne podporoval teroristickú organizáciu Mudžahedíni nemeckého Talibanu. Zatknutie štyroch podozrivých súvisí so zadržaním prívrženca spomínanej organizácie v Nemecku 16. mája po ich návrate z teroristického výcvikového tábora v Afganistane.

Ukrajinský parlament včera schválil zákon o amnestii, ktorý sa vzťahuje na maloleté osoby, tehotné ženy, zdravotne postihnutých, seniorov, vojenských veteránov a chorých na rakovinu. Celkovo tak bude predčasne prepustených viac ako 10 000 väzňov. Zákon, ktorý bol prijatý pri príležitosti 20. výročia nezávislosti Ukrajiny ešte musí podpísať prezident Viktor Janukovyč. Prepustení však budú tvoriť len zlomok z viac ako 147 000 odsúdených, ktorí sa v ukrajinských väzniciach nachádzali v roku 2010.

Teroristická sieť al-Káida vymenovala za svojho nového vodcu dlhoročného zástupcu nedávno zabitého Usámu bin Ládina, Egypťana Ajmana Zavahrího. Rozhodnutie zverejnili islamisti na svojej webovej stránke. Zavahrí bude mať budúci týždeň 60 rokov a bol dlhodobo považovaný za muža číslo dva vo vedení teroristickej siete. Jeho vymenovanie preto nie je prekvapením. Zavahrí minulý týždeň vo videu oslavujúcom zabitého lídra teroristickej siete bin Ládina pohrozil pokračovaním džihádu proti Západu.

Dôvodom uzavretia Tibetu pre cudzincov je blížiace sa 90. výročie založenia čínskej komunistickej strany. Cudzinci nebudú môcť pricestovať do Tibetu ani v rámci turistických skupín, čo spôsobí výrazné finančné straty najmä cestovným kanceláriám. Tie však dúfajú, že zákaz bude zrušený v dostatočnom predstihu pred významnými sviatkami, slávenými v Tibete v priebehu augusta. Peking opakovane uzatvára Tibet pre zahraničných turistov, predovšetkým pred politicky citlivými sviatkami a výročiami.

Žalobu na amerického prezidenta Baracka Obamu podali desiati zákonodarcovia, podľa ktorých prezident vyslal armádu do Líbye protiprávne. Obama totiž urobil tento krok bez toho, aby ho odsúhlasil Kongres. Členovia Snemovne reprezentantov v dokumente adresovanom federálnemu súdu uvádzajú, že prezident svojím konaním porušil ústavu, podľa ktorej právo na vyhlásenie vojny inej krajine prislúcha výhradne Kongresu. Okrem ústavy mal Obama porušiť aj zákon z roku 1973, ktorý obmedzuje právomoci prezidenta pri nasadení ozbrojených síl v zámorí. V prípade, že takýto krok neodsúhlasí Kongres, USA musí začať svojich vojakov sťahovať už po 60 dňoch a odsun musí zavŕšiť najneskôr 90 dní.

Grécky premiér Jorgos Papandreu ponúkol svoju rezignáciu výmenou za vytvorenie vlády národnej jednoty, na ktorej by sa mala podieľať aj hlavná opozičná strana Nová demokracia. Tá navrhovala spoločné vládnutie hlavných politických síl už dávnejšie. Rozhodnutie Papandreu je reakciou na mohutné demonštrácie v rámci 24-hodinového generálneho štrajku, ktoré prerástli i do násilných stretov s políciou. Demonštranti hádzali na policajtov zápalné fľaše, kamene a potraviny. K stretom došlo najprv pred budovou parlamentu, kde sa asi 6 500 členov a prívržencov odborárskych zväzov snažilo obkľúčiť budovu parlamentu.

Europoslankyni Silvane Kochovej-Mehrinovej z liberálnej FDP odobrala doktorský titul uznávaná nemecká univerzita v Heidelbergu. Jej doktorandská dizertačná práca totiž pozostáva v podstatnej miere z iných necitovaných zdrojov. Na približne 80 stranách sa našlo viac ako 120 pasáží, ktoré sa dajú považovať za plagiátorské. V podozrení z nekalého postupu pri tvorbe dizertačnej práce sa ocitla už pred viac ako dvoma mesiacmi a začiatkom mája preto rezignovala na post šéfky skupiny europoslancov FDP i funkciu podpredsedníčky Európskeho parlamentu. Podobná aféra viedla nedávno v Nemecku aj k rezignácii spolkového ministra obrany Karla-Theodora zu Guttenberga.

Pedra Coelha, predsedu stredopravej strany Partido Social Democrata, ktorá 5. júna zvíťazila v parlamentných voľbách, vymenoval prezident Aníbal Silva za nového premiéra. Štyridsaťšesťročný Coelho nahradí na poste Josého Sócratesa, ktorého ľavicová Socialistická strana utrpela vo voľbách porážku. Sócrates v reakcii na volebnú prehru odstúpil z čela strany. Najväčšia výzva pre nového premiéra bude realizácia úsporných opatrení a ekonomických reforiem, ktoré krajina uskutoční výmenou za 78-miliardovú pomoc z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.

Deviatim Severokórejčanom sa podarilo minulú sobotu na loďke utiecť cez Žlté more do Južnej Kórey. Dostali sa na malý ostrov Udo, východne od ostrova Jeonpjeong. "Povedali, že si želajú prebehnúť," uviedli miestni predstavitelia. Tajná služba a armáda už vyšetrujú trasu, ktorou sa obyvateľom podarilo utiecť, keďže hranice Severnej Kórey patria k najstráženejším na svete. Ak by ich pri úteku z vlasti pristihli, hrozil by im trest smrti.