Americký prezident Barack Obama v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že Spojené štáty by sa mali obávať skôr útoku osamelého atentátnika, než veľkých koordinovaných útokov v štýle 11. septembra 2001. Podľa prezidenta je možné, že v USA zaútočí aj "osamelý vlk", ako sa to stalo 22. júla v Nórsku. Tam 32-ročný Anders Breivik pri dvoch pripravených útokoch zabil 77 ľudí. Obama zároveň zdôraznil, že vláda USA pozorne sleduje všetky potenciálne scenáre teroristických hrozieb namierených voči ich krajine. Bezpečnostné orgány tiež posilnili svoju ostražitosť pred blížiacim sa 10. výročím teroristických útokov z 11. septembra 2001.

Predstavitelia dvoch najsilnejších krajín eurozóny, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, navrhujú vytvorenie kolektívnej hospodárskej vlády eurozóny. Na jej čele by mal stáť prezident Európskej rady a starému kontinentu by mala pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Ekonomická vláda by sa skladala zo šéfov vlád štátov eurozóny a jej summity by sa konali dvakrát ročne. Ďalej žiadajú daň na finančné transakcie a zakotvenie princípu vyrovnaného rozpočtu do ústavy členských krajín eurozóny. Sarkozy a Merkelová na utorkovom stretnutí zároveň razantne odmietli myšlienku spoločných európskych dlhopisov. Tie podľa nemeckej kancelárky nie sú riešením.

Americký minister obrany Leon Panetta sa obáva zničujúcich dopadov, ktoré by podľa neho mohlo mať väčšie škrtanie výdavkov na obranu Spojených štátov. Pentagón je pripravený na škrty vo výške 350 miliárd dolárov (vyše 242 miliárd eur) počas nasledujúcich desiatich rokov, no väčšia redukcia výdavkov by podľa Panettu mohla ohroziť národnú bezpečnosť. Menej prostriedkov hrozí americkej armáde v prípade, že sa osobitný výbor, ktorý vznikol na základe kompromisu medzi Bielym domom a Kongresom, nedohodne na pláne obmedzenia deficitu do 23. novembra, alebo ak Kongres plán odmietne. Potrebu zachovania amerického vplyvu vo svete zdôraznila aj ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.

V nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, ktorá sa nachádza na hraniciach s Poľskom, sa krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NDP) pokúša u miestnych obyvateľov vyvolať protipoľské nálady. Pred blížiacimi sa krajinskými a komunálnymi voľbami sa napríklad prezentuje pútačmi so sloganmi ako napríklad "Zabezpečiť pracovné miesta - Uzavrieť hranice" alebo "Otvoriť sa Poľsku? Práca fuč! Auto fuč!". Na takéto a podobné výzvy zareagovalo Regionálne pracovisko pre vzdelávanie, integráciu a demokraciu vo Schwerine a od pondelka vydáva letáky s faktami, ktoré by mali občanom pomôcť pri argumentácii s pravicovými radikálmi.

Občianska vojna v Líbyi sa podľa vyslanca povstaleckej Dočasnej národnej rady v Paríži Mansúra Sajfa an-Nasr dostáva do rozhodujúcej fázy. Povstalci sú zároveň presvedčení o tom, že konečné víťazstvo nad režimom Muammara Kaddáfího budú môcť vyhlásiť za menej než tri týždne. Protivládnym silám sa totiž podarilo dobyť strategický prístav Závija považovaný za poslednú väčšiu prekážku pred útokom na samotný Tripolis. "Vstupujeme do rozhodujúcej fázy a čoskoro oslobodíme celú južnú Líbyu. Dúfame, že konečné víťazstvo oslávime súčasne s koncom ramadánu," povedal doslova vyslanec. Záver moslimského pôstneho mesiaca podľa gregoriánskeho kalendára tento rok pripadá na 29. augusta.

V okolí ropnej plošiny Gannet Alpha koncernu Royal Dutch Shell objavili ďalšiu menšiu trhlinu. Správa sa objavuje po tom, ako sa expertom podarilo viac-menej upchať trhlinu, z ktorej od uplynulého týždňa uniklo najmenej 216 ton ropy do vôd Severného mora. Podľa informácií prevádzkovateľa z menšej trhliny uniká ropa, jej množstvo však neoznámil. Technický riaditeľ koncernu priznal, že druhá trhlina sa nachádza na slabo prístupnom mieste a na jej odstránenie bude potrebné využiť všetky dostupné možnosti. Ministerstvo energetiky oznámilo, že aj keď sa nejedná o katastrofu porovnateľnú s minuloročnými udalosťami v Mexickom zálive, kde uniklo päť miliónov barelov, ide aj tak o veľmi vážny únik.

Dôvodom sú dnes začínajúce každoročné vojenské cvičenie USA s Južnou Kóreou. Manévre sa tak konajú v čase zvýšeného napätia s komunistickou Severnou Kóreou. Podľa vlády v Pchjongjangu sa jedná o najväčšie jadrové cvičenie a provokatívnu akciu, ktorá má byť prípravou na "totálnu vojnu". Severná Kórea preto začala hovoriť o najväčšej kríze od konca vojny na Kórejskom polostrove začiatkom 50. rokov minulého storočia. Američanov obviňuje zo snahy priniesť vojnu z Afganistanu a Iraku na Kórejský polostrov. Spoločné cvičenia USA a Južnej Kórei sa konajú od roku 1975. Oba kórejské štáty sú technicky stále vo vojnovom stave. Minuloročné námorné potýčky si vyžiadali asi 50 mŕtvych.

Polícia v Británii obvinila 16-ročného chlapca z vraždy dôchodcu. Ten prišiel o život minulý týždeň počas výtržností v Londýne. Identitu tínedžera pre jeho neplnoletosť nezverejnili. Mladík je obvinený zo zabitia 68-ročného Richarda Bowesa. Polícia zároveň obvinila matku tínedžera z marenia policajného vyšetrovania. Zraneného Bowesa našli 8. augusta na ulici v štvrti Ealing v západnom Londýne. O tri dni neskôr zomrel na následky ťažkého poranenia hlavy. Vlna násilia si počas nepokojov vyžiadala päť obetí. Traja muži zahynuli, keď do nich útočník vrazil autom v Birminghame, ďalšieho postrelili do hlavy v južnom Londýne. Polícia zatkla už okolo 3000 ľudí, z ktorých 1400 obvinili.

Americký prezident Barack Obama včera oznámil, že po návrate kongresmanov z parlamentných prázdnin predloží v septembri zákonodarcom konkrétny plán oživenia hospodárstva USA. "Keď sa v septembri vrátia, predložím veľmi konkrétny plán na oživenie ekonomiky, tvorbu pracovných miest a obmedzenie nášho deficitu," povedal Obama. Prezident tak predstavil svoj zámer počas prvého dňa svojej trojdňovej cesty po štátoch Stredozápadu USA. V úvode turné prezident kritizoval republikánov za to, že príliš politizujú ekonomiku. Obama zároveň vyzdvihol svoj program zvyšovania počtu pracovných miest, ktoré sú hlavnou témou jeho cesty.

Líbyjské sily lojálne vodcovi Muammarovi Kaddáfímu po prvý raz v konflikte s povstalcami odpálili taktickú balistickú strelu typu Scud. Tú vyvinul ZSSR počas studenej vojny. Rakety majú dolet niekoľko sto kilometrov a môžu štartovať z odpaľovacích síl alebo z mobilných nosičov. Predstaviteľ americkej armády však informoval, že raketa nikoho nezranila. Dopadla totiž v púšti približne 80 kilometrov od Brigy, strategického prístavného mesta. To je počas bojov medzi povstalcami a vládnymi silami striedavo kontrolované jednou alebo druhou stranou. Útok prišiel v čase postupujúcej ofenzívy povstaleckých síl, ktoré chcú zablokovať hlavné zásobovacie cesty okolo Tripolisu.

Britský vicepremiér Nick Clegg počas dnešného prejavu oznámil, že výtržníci a zlodeji, ktorí minulý týždeň vyčíňali v anglických mestách, sa musia stretnúť so svojimi obeťami. "Mali by osobne vidieť dôsledky svojho konania a mali by odstraňovať škody a skazu, ktoré spôsobili, aby to znova neurobili," vyhlásil Clegg. Podľa neho tak majú výtržníci zároveň pomôcť v uliciach s upratovaním. Liberálni demokrati Nicka Clegga však spolu s komunitnými lídrami vyjadrili s týmto návrhom obavy. Konzervatívci premiéra Davida Camerona zastávajú tvrdšiu líniu a vystupujú v súlade s rozhorčením verejnosti. Od začiatku výtržností, ktoré začali protestom proti zastreleniu muža policajtmi, zatkla britská polícia vyše 2 800 ľudí.

Americký prezident Barack Obama včera začal autobusové turné po stredozápadnej časti USA, kde plánuje navštíviť štáty Minnesota, Iowa a Illinois. Hlavným cieľom Obamovej cesty má byť údajne väčšia tvorba pracovných miest. Americké médiá však hovoria skôr o ofenzíve so znakmi predvolebného boja. Podľa amerických komentátorov sa chce prezident opäť chopiť iniciatívy po zlých výsledkoch prieskumov, vysokej nezamestnanosti a obrovskom štátnom dlhu. Republikáni sa ceste prezidenta začali posmievať a nazvali ju "Obamovo turné dlhov", čím narážali na vysokú zadlženosť USA. Z posledných výsledkov prieskumu verejnej mienky vyplýva, že len 39 opýtaných Američanov podporuje Baracka Obamu.

Dvadsaťdvaročný slovenský vodič osobného auta Opel Zafira včera riskantným predchádzaním v neprehľadnom úseku na ceste pri obci Zástřizly pravdepodobne zavinil vážnu dopravnú nehodu. Čelne sa pri nej zrazil nemecký zájazdový autobus s kamiónom. Vodič osobného vozidla zraneniam v nemocnici podľahol. Česká televízia tiež informovala, že najmenej štyria ľudia utrpeli ťažké zranenia a desiatky ďalších ľahké. Vážne zranenie utrpel aj vodič kamióna, ktorý vypadol na cestu po odtrhnutí kabíny. Úsek, na ktorom sa stala nehoda tak bol od poludnia niekoľko hodín uzavretý. Podľa hovorcu zlínskej záchrannej služby Petra Olšana na mieste zasahovali okrem záchranárov aj dva vrtuľníky.

Holandské ministerstvo zahraničia oznámilo, že vláda uvoľnila 100 miliónov eur zo zmrazených líbyjských účtov Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) na lieky pre Líbyjčanov. "Na žiadosť WHO bolo rozmrazených 100 miliónov eur z líbyjských účtov," uviedol hovorca ministerstva Ward Bezemer. Zároveň však dodal, že sa jedná len o časť sumy, ktorú holandská vláda zaistila. V marci totiž zmrazila líbyjské účty v celkovej hodnote 3,1 miliardy eur. Poskytnuté peniaze sú určené najmä na kúpu liekov pre diabetických pacientov, ľudí chorých na srdce ako aj chirurgické potreby. Podľa Bezemera peniaze poputujú do Bengází, Misráty a ďalších miest kontrolovaných povstalcami.

Britský premiér David Cameron dnes oznámil rozsiahle vládne plány na odvrátenie "morálneho kolapsu" krajiny po minulotýždňových pouličných výtržnostiach v Londýne a v ďalších anglických mestách. Vláda preto preskúma situáciu v rôznych sociálnych oblastiach s cieľom "napraviť zlomenú spoločnosť". Preverovať sa bude situácia na školách, funkčnosť sociálnych systémov, pomoc rodinám a drogovo závislým osobám. Jednou z navrhovaných zmien by podľa Camerona mala byť niekoľkotýždňová komunitná služba (National Service), ktorá by bola povinná pre všetkých 16-ročných Britov. Odohrávala by sa počas letných prázdnin a tínedžeri budú mať za úlohu "realizovať vlastný projekt pre zlepšenie života vo svojej komunite".

Výsledky najnovšieho prieskumu verejnej mienky medzi Američanmi ukazujú, že prezidentovi Barackovi Obamovi dôveruje zatiaľ najnižší počet občanov. Jeho popularita totiž prvýkrát od nástupu do úradu klesla pod 40 percent. Obamove kroky vníma pozitívne len 39 percent opýtaných, zatiaľčo 54 percent s nimi nesúhlasí. Telefonický prieskum uskutočnili v dňoch 11. až 13. augusta a zúčastnilo sa na ňom okolo 1 500 dospelých respondentov. Obamova popularita bola pritom mimoriadne vysoká po májovom zabití vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina, keď ho podľa niektorých prieskumov podporovalo až 60 percent Američanov.

V Káhire dnes pokračoval súdny proces, v ktorom bývalý egyptský prezident Husní Mubarak čelí obvineniam zo zodpovednosti za krvavé zásahy voči demonštrantom. Exprezidenta previezli na súdny proces vrtuľníkom z nemocnice, v ktorej ho hospitalizovali po prvom súdnom pojednávaní z 3. augusta. Po prílete na súd ho preložili na posteľ v zamrežovanom priestore pre obvinených. Po jeho boku zasadli synovia Alá a Gamál, obžalovaní z korupcie. Sudca Ahmad Rifát na konci pojednávanie odročil na 5. septembra. Súčasne zakázal ďalšie televízne prenosy z pojednávaní a nariadil zlúčenie Mubarakovho procesu s procesom exministra vnútra Habíba Ádilího.

Pondelňajšia vlna útokov, ktorá zasiahla viaceré iracké mestá, si vyžiadala najmenej 56 mŕtvych a približne 125 zranených. V metropole Kút údajne zahynulo okolo 35 ľudí a ďalších 64 vyviazlo so zraneniami. Explózie dvoch výbušnín nastali v rušnom centre mesta. Dejiskom krvavých útokov bola aj stredoiracká Bakúba, kde sa jedno z miestnych armádnych stanovíšť stalo terčom strelca. Ďalší bombový útok hlásili z Tikrítu. Tam dvaja samovražední útočníci odpálili nálože na vlastných telách. O život prišli traja policajti a najmenej 7 ľudí sa zranilo. Dvoch mŕtvych a 17 zranených po sebe zanechali dve autobomby v juhoirackom Nadžafe. Útoky tak nasledujú len 2 týždne po tom, ako irackí lídri žiadajú predĺžiť pôsobenie amerických síl v krajine.

Ostrov Jersey, na ktorom sa konalo festivalové podujatie s cieľom predstaviť, ako sa darí poľskej komunite sa stal v nedeľu dejiskom masakry. Páchateľ tu dobodal šesť ľudí, ktorí sú podľa posledných zistení poľského pôvodu. Zomrela aj žena, ktorú sa lekári napriek ťažkým bodným zraneniam pokúšali zachrániť. Motívom mohli byť podľa poľských diplomatických zdrojov rodinné problémy. Medzi obeťami sa nachádzali aj tri deti. Vrah skoncoval s niektorými z obetí v dome, s inými mimo neho. Nakoniec sa údajne pokúsil o samovraždu. V súčasnosti sa nachádza v nemocnici vo vážnom stave, je však mimo ohrozenia života. Vyšetrovanie prípadu, ktorý otriasol inak pokojnou lokalitou je v plnom prúde.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva tejto stredoamerickej republiky zomrelo na následky cholery do 31. júla 5968 osôb a denne k nim pribúda desať ďalších úmrtí. Zdrojom nákazy, ktorá sa najskôr objavila v provincii Artibonite v centrálnej časti krajiny, boli podľa januárovej správy OSN výkaly v tábore vojakov OSN. Ten totiž postavili na brehu rieky, vlievajúcej sa do rieky Artibonite. Infekčné ochorenie v krajine prepuklo už v októbri 2010 a odvtedy sa jeho príznaky objavili už u 420-tisíc obyvateľov. V krajine denne pribúda okolo 600 nových pacientov. Problémom pri riešení situácie okolo epidémie je aj pretrvávajúca politická kríza v krajine.

Islamskí teroristi chceli zaútočiť na vysokorýchlostný vlak premávajúci na trase Moskva-Petrohrad. Údajne tak plánovali nadviazať na podobný útok spred dvoch rokov, pri ktorom zomrelo 26 ľudí. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) predpokladá, že prekazila plány kaukazských teroristov, ktorí už mali k dispozícii hnojivo na pripravovanú bombu. Prezident Dmitrij Medvedev bol o úspešnom zásahu agentov FSB informovaný už v júli, podrobnosti však zverejnené neboli. Vláda sa voči útočníkom zo severného Kaukazu rozhodla tvrdo zakročiť. Ich líder Doku Umarov vo februári vládu v Moskve varoval pred rokom 2011 ako rokom "sĺz a krvi".

Vodca Muammar Kaddáfí sa v noci nadnes po dlhšom čase telefonicky prihovoril obyvateľom svojej krajiny. "Počujete ma, aj keď nás ostreľujú. Bombardovanie sa skončí, povstalci skončia, skončia idioti v Perzskom zálive a líbyjský ľud zostane" vyhlásil Kaddáfí. Líbyjský vodca zároveň vyzval obyvateľov, aby boli pripravení bojovať za oslobodenie ich "sladkej krajiny". Príhovor tiež odvysielala líbyjská štátna televízia. Agentúra Reuters ešte pred príhovorom Kaddáfího s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oznámila, že povstalci a zástupcovia vlády včera rokovali v hoteli na juhu Tuniska. Kaddáfího vláda správu poprela, povstalci sa k tejto informácii zatiaľ nevyjadrili.

Za nehodu, pri ktorej sa v piatok popoludní vykoľajil vlak smerujúci z hlavného mesta Varšava do Katovíc môže rušňovodič. Muža včera obvinili z neprimeranej rýchlosti a zadržali. Výsluch rušňovodiča polícia zatiaľ kvôli jeho psychickému stavu nevykonala. Technickú poruchu tak vyšetrovatelia ako možnú príčinu nehody vylúčili. Podľa nich išiel rušňovodič rýchlosťou 118 kilometrov za hodinu v úseku, kde bola povolená rýchlosť len 40 kilometrov za hodinu. Pri nehode zahynula jedna osoba, ďalších vyše 80 utrpelo zranenia. Hovorca súdu Witold Blaszczyk uviedol, že strojvodcovi hrozí v prípade uznania viny 2 až 12 rokov väzenia.

Líbyjským povstalcom sa podľa ich hovorcu včera podarilo dobyť pobrežné mesto Surmán, ležiace okolo 70 kilometrov západne od hlavného mesta Tripolisu. "Revolucionári dnes vstúpili do centra Surmánu. Nad mestom majú teraz plnú kontrolu. Momentálne sa tam nebojuje," uviedol hovorca. Prudké boje včera pokračovali aj v meste Záwíja a Gharján. Problémy pri získavaní kontroly nad strategicky dôležitým mestom Zawíja robia povstalcom hlave ostreľovači na strechách. Pri bojoch o mesto Gharján sa povstalcom podarilo obsadiť 70 percent mesta. Doterajšie boje si však podľa povstaleckého veliteľa Bašíra Ahmada Alího vyžiadali značné straty.

Nepálsky premiér a predseda Komunistickej strany Nepálu Džala Nath Khanal sa tak rozhodol v dôsledku patovej situácie, ktorá nastala po tom, ako sa mu nepodarilo dohodnúť s ostatnými politickými stranami. Spolu totiž mali rozhodnúť o osude viac ako 19-tisíc bývalých povstalcov a dohliadať na prípravu novej ústavy. Také boli totiž podmienky mierovej dohody z roku 2006, ktorá ukončila dlhoročný konflikt medzi maoistickými povstalcami a vládou. Khanal sa stal premiérom Nepálu vo februári. Pozorovatelia upozorňujú, že ak sa politické strany nedohodnú, Nepál bojujúci s výpadkami dodávok elektriny a skoro dvojcifernou infláciou, môže opäť zasiahnuť chaos.

Nór Anders Breivik, ktorého dva útoky z 22. júla si vyžiadali 77 obetí, sa cez víkend vrátil na miesto činu - ostrov Utöya. Práve tu zastrelil 69 prevažne mladých ľudí, ktorí sa na ostrove zúčastňovali mládežníckeho tábora vládnucej sociálnodemokratickej strany. Ako v nedeľu informovala nórska polícia, Breivika na Utöyu prepravili za účelom rekonštrukcie zločinu. Strávil tam osem hodín, pričom mal celú dobu putá na rukách i na nohách. Počas policajnej rekonštrukcie bol ostrov hermeticky uzavretý. Postaralo sa o to šesť policajných člnov, nad miestom činu prelietal vrtuľník. Rekonštrukciu zaznamenávali dvaja policajní kameramani. Ako povedal obhajca Geir Lippestad nórskemu denníku Verdens Gang, Breivik si dokázal spomenúť na mnoho podrobností.

Z okolia ropnej plošiny koncernu Royal Dutch Shell v Severnom mori najskôr uniklo väčšie množstvo ropy ako sa predpokladalo. Na hladine sa pohybuje ropná škvrna dlhá 31 kilometrov a na najširších miestach dosahuje 4,3 kilometra. Informovala o tom samotná spoločnosť Shell. "Vychádzame z toho, že sa ropa rozplynie prirodzenou cestou pôsobením aktivity vĺn a nezasiahnu žiadnu pláž," uvádza spoločnosť vo vyhlásení. Shell, ktorý havárii už podľa sobotňajšieho stanoviska nepripisuje väčší význam, ani naďalej nezverejnil údaje o množstve unikajúcej ropy z trhliny, ktorá by mala byť medzičasom "pod kontrolou".

Muža a tínedžera obvinili v sobotu z vrážd troch mužov v anglickom meste Birmingham. Páchatelia do mužov narazili autom a ušli. Jednalo sa tak o útok s najväčším počtom obetí počas minulého týždňa, keď Británia zažívala veľké pouličné výtržnosti. Starším podozrivým je Joshua Donald (26) zo štvrte Birminghamu, ktorá je baštou pouličných gangov. Totožnosť mladšieho, 17-ročného podozrivého úrady nezverejnili vzhľadom na to, že je mladistvý. Žije však v rovnakej štvrti ako traja usmrtení muži. Na vyšetrovanie úmrtia troch mužov, ktorí zomreli po tom, čo do nich veľkou rýchlosťou narazilo auto, nasadili 70 detektívov. Celkovo počas nepokojov vo Veľkej Británii zomrelo päť ľudí, okrem troch birminghamských obetí usmrtili dvoch mužov v Londýne.

Výtržníci z radov katolíkov zaútočili na políciu v Londonderry, v druhom najväčšom meste britskej provincie. Násilie vypuklo pár hodín po pokojnom veľkom sprievode probritského protestantského bratstva. Polícia uviedla, že katolícke gangy hodili do radov policajtov benzínové bomby a najmenej jeden podomácky vyrobený granát. Nikoho však vážnejšie nezranili. Výtržníci tiež útočili na policajné obrnené vozidlá a podpálili autá vrátane poštového dodávkového vozidla. Polícia zatkla sedem podozrivých výtržníkov. Každoročný pochod bratstva je oslavou vojenského víťazstva zo 17. storočia nad oddielmi írskych katolíkov, pričom už tradične vyvoláva v meste nepokoje.

Povstalci v Líbyi včera hlásili úspechy na viacerých frontoch v boji proti jednotkám vodcu Muammara Kaddáfího. K prudkým bojom došlo najmä v meste Záwíja na západe Líbye. Podľa reportéra skupina asi 200 povstalcov dosiahla most na juhozápadnom okraji Záwíje a niektorí z nich prenikli aj hlbšie do mesta. Z minaretu tam strhli zelenú vlajku Kaddáfího režimu a vyvesili dve svoje vlajky. Hovorca líbyjskej vlády Músa Ibráhím novinárom v Tripolise boje v oblasti potvrdil. Podľa neho však pokus povstalcov dobyť Záwíju bol odrazený. Dobytie mesta, kde sa nachádza aj ropná rafinéria, by povstalcom pomohlo, keďže Tripolis by sa ocitol v čiastočnom obkľúčení. Bol by totiž odrezaný od hlavnej zásobovacej cesty do Tuniska.