Ruské ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať novú politickú stranu Parnas (Ľudová strana slobody), ktorá sa chcela zúčastniť nadchádzajúcich parlamentných volieb. Stranu založili expremiér Michail Kasjanov, bývalý vicepremiér Boris Nemcov a ďalší politici. Odmietnutie registrácie viacerí politickí komentátori očakávali, keďže strana je veľmi kritická najmä k premiérovi a exprezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ministerstvo ako dôvod odmietnutia uviedlo viacero nezrovnalostí a porušení v žiadosti o registráciu vrátane uvádzania falošných členov. Ako členovia strany sú údajne zapísané aj osoby, ktoré už zomreli.

Z väznice na juhu Jemenu sa dnes podarilo utiecť najmenej 40 členom teroristickej siete al-Káida. Prevažná časť z nich už bola odsúdená za teroristické trestné činy alebo boli obvinení a čakali na súdny proces. Väzni koordinovane zaútočili na dozorcov a zmocnili sa ich zbraní práve vo chvíli, keď skupina ďalších ozbrojencov zaútočila zvonka. Incident je dôkazom, že nepokoje v Jemene posilnili ozbrojencov z al-Káidy najmä na juhu, kde má vláda veľmi slabú kontrolu.

Americký Senát jednomyseľne potvrdil Leona Panettu ako budúceho ministra obrany. Na tento post ho nominoval prezident Barack Obama. Súčasný šéf CIA prevezme riadenie Pentagónu 1. júla, keď sa Spojené štáty začnú sťahovať z Afganistanu. Panneta oslávi 28. júna 73. narodeniny a stane sa tak najstaršou osobou na čele Pentagónu. Nahradí Roberta Gatesa, ktorý koncom júna odchádza do dôchodku. Na čele CIA vystrieda Panettu generál David Petraeus, doterajší hlavný veliteľ amerických a medzinárodných síl v Afganistane.

Vo východnej časti severoírskeho hlavného mesta Belfast už druhú noc pokračovali násilnosti medzi katolíkmi a protestantmi. Približne 700 ľudí sa zhromaždilo na ulici v štvrti Short Strand, výtržníci hádzali zábavnú pyrotechniku, benzínové bomby a útočili aj na policajné autá. Podľa polície utrpeli dvaja muži popáleniny. Novinárov varovali, aby sa zdržiavali mimo tejto mestskej časti, keďže tam počas násilností postrelili do nohy fotoreportéra. Cesty v mestskej oblasti polícia uzavrela a snažila sa obnoviť poriadok.

Grécky premiér Jorgos Papandreu získal v hlasovaní o dôvere nadpolovičnú väčšinu hlasov, ktoré potreboval v 300-člennom parlamente. Papandreu dostal so svojou zreorganizovanou socialistickou vládou 155 hlasov, proti bolo 143 a dvaja sa zdržali hlasovania. Grécko sa tak vyhlo nebezpečenstvu, že nebude schopné splácať pôžičky. Vláda teraz môže uskutočniť mimoriadne nepopulárne úsporné opatrenia, ktoré by mali krajine zaistiť ďalšiu dávku financií zo svojho záchranného balíka a vyhnúť sa tak bankrotu. Očakávané zmeny však vyvolávajú v krajine štrajky, protesty a spôsobili aj prudký pokles premiérovej popularity.

Členovia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN) zvolili Pan Ki-muna za generálneho tajomníka na ďalšie funkčné obdobie. To sa začne 1. januára 2012 a skončiť by sa malo v decembri 2016. Odporúčanie opäť zvoliť juhokórejského diplomata už predtým schválila Bezpečnostná rada OSN, pričom Ki-mun nemal žiadneho protikandidáta. Bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí nastúpil do čela organizácie v januári 2007, keď vo funkcii vystriedal Kofiho Annana z Ghany. Pan Ki-mun je v poradí ôsmym generálnym tajomníkom OSN od založenia svetovej organizácie v San Franciscu v roku 1945.

Americký republikánsky senátor a neúspešný prezidentský kandidát z roku 2008 John McCain vyhlásil, že rozsiahle požiare, ktoré minulý týždeň zasiahli juh amerického štátu Arizona, založili ilegálni prisťahovalci. Ako tvrdí, existujú na to aj "jednoznačné dôkazy". Videl ich údajne počas víkendovej návštevy mesta Sierra Vista, vzdialeného len niekoľko kilometrov od mexických hraníc. Povahu týchto údajných dôkazov McCain nespresnil. V policajnej správe o príčinách požiaru sa však o prisťahovalcoch či cudzincoch nič nespomína. Podľa niektorých médií sa tak McCain len snaží zneužiť tragédiu na svoje politické ciele - boj proti imigrantom.

Poľské veto padlo počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Luxemburgu. Poľsko tak ako jediná z krajín únie zablokovala snahu ministrov životného prostredia posilniť európske nízko-uhlíkové hospodárstvo. Európski ministri mali za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 25 percent do roku 2020. Rozhodnutie Poľska všetkých zaskočilo, keďže pred hlasovaním boli predstavitelia všetkých 27 členských štátov ochotní hlasovať za predložené návrhy Európskej komisie. Pokrok pri rokovaní v otázkach životného prostredia tak bude v druhom polroku 2011 zložitý. Od 1. júla totiž preberajú rotujúce predsedníctvo únie práve Poliaci.

Európska komisia prerokuje na svojom zajtrajšom zasadnutí smernicu, ktorá má viesť spotrebiteľov k úspore elektrickej energie a vytlačiť z trhu spotrebiče s vysokou spotrebou. Výrobky, ktoré prekročia stanovenú hranicu pre maximálnu spotrebu, chce komisia zakázať. Týmto spôsobom už stiahla z predaja napríklad klasické žiarovky. Komisár pre energiu Günther Oettinger tiež navrhuje, aby energetické koncerny informovali svojich zákazníkov o spotrebe elektriny a plynu častejšie, a to raz mesačne. Len vďaka lepšiemu prehľadu o svojich účtoch môže údajne klesnúť spotreba energie o 1,5%.

Chorvátske úrady vyšetrujú podozrenia, že bývalý premiér Ivo Sanader prijal úplatok od maďarskej ropnej spoločnosti MOL. Tá mala Sanaderovi dať 10 miliónov eur výmenou za manažérske práva v chorvátskej energetickej skupine INA. Spoločnosť MOL kategoricky odmietla všetky obvinenia a podľa nej nedošlo so žiadnym predstaviteľom chorvátskej politiky "k žiadnej platbe ani dohode o prípadnej platbe." Sanader momentálne čaká v Rakúsku na vydanie do vlasti, kde je vyšetrovaný v súvislosti s viacerými prípadmi korupcie. Čelí obvineniam, že ako premiér v rokoch 2004 až 2009 zneužíval právomocí a plánoval vytvorenie čiernych fondov pre svoju stranu.

Nemecký kabinet na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou sa dnes presunul do Varšavy, kde má spoločne rokovať s poľskou vládou. Rokovania i osobné stretnutie Merkelovej s poľským premiérom Donaldom Tuskom by sa mali týkať budovania nových vysokorýchlostných železničných spojení medzi oboma krajinami, spolupráce v oblasti vedy a kultúry a budúcoročného rozpočtu Európskej únie a pôžičky zadlženému Grécku. Politické reprezentácie oboch krajín si tiež pripomenú dvadsiate výročie podpisu prvej postkomunistickej zmluvy o spolupráci.

Severoatlantická aliancia priznala že jeden z jej vzdušných útokov zasiahol obytnú štvrť v Tripolise a vyžiadal si smrť deviatich civilistov vrátane dvoch novorodencov. Podľa veliteľa operácie v Líbyi generálplukovníka Charlesa Boucharda môže za omyl zlyhanie zameriavacieho systému. Bouchard zároveň zdôraznil, že každá z doteraz 11 500 bojových misií bola precízne naplánovaná, aby nespôsobila civilné obete. Jedna strela však podľa neho minula cieľ. Podľa spravodajcu BBC tak smrť nevinných ľudí opätovne vyvoláva otázku týkajúcu sa oprávnenosti vojenských operácii aliancie v Líbyi, ktoré trvajú od marca.

Po viac ako dvoch mesiacoch mlčania sýrsky prezident Bašár Asad prehovoril. V prejave sa venoval hlavne bezpečnostným obavám a "sabotérom" z radov demonštrantov, ktorí žiadajú koniec jeho 11-ročnej vlády. Prezident protestujúcich obvinil z posluhovania zahraničnému sprisahaniu zameranému na vyvolávanie chaosu. Podľa aktivistov boli demonštranti prejavom sklamaní, keďže očakávali odchod tankov a vojakov z ulíc. Asad podľa ich názoru nespĺňa požiadavky ľudu po zásadnej politickej zmene v krajine. Ľudia preto vyšli do ulíc v celej Sýrii a protesty v krajine tak pokračujú už štvrtý mesiac.

Nehoda lietadla spoločnosti RusAir, ktorá sa stala na severozápade Ruska si vyžiadala 44 životov a ďalších osem ľudí utrpelo ťažké zranenia. Väčšina pasažierov pochádzala z Ruska, jeden zo Švédska. Na palube lietadla bolo aj osem detí. Lietadlo sa snažilo núdzovo pristáť na dialnici, len kilometer od letiska. Pri pristátí sa rozlomilo na niekoľko častí a začalo horieť. Príčina nehody lietadla typu Tu-134 nie je zatiaľ známa, úrady však už našli čierne skrinky a príčinu vyšetrujú. Podľa odhadov mohlo k havárii prispieť zlé počasie.

Zvrhnutého tuniského exprezidenta Zajn bin Alího spolu s manželkou Lajlou Trabelsíovou odsúdili v neprítomnosti na 35 rokov väzenia za podvody a pranie špinavých peňazí. Súdny proces trval len jediný deň. Súd zároveň nariadil manželskému páru zaplatiť pokutu 91 miliónov tuniských dinárov (asi 46 miliónov eur). Sudca ďalšie pojednávanie odložil až na 30. júna, keď bude proces pokračovať v ostatných bodoch obžaloby. Obaja manželia sú obvinení celkovo z 93 trestných činov. Tuniský líder utiekol pred piatimi mesiacmi po vlne demonštrácií, ktoré odštartovali takzvanú arabskú jar. Obaja sa v súčasnosti nachádzajú v Saudskej Arábii.

Prevažne neplnoletým obetiam sexuálneho zneužívania katolíckymi kňazmi v Holandsku poputuje takmer päť miliónov eur. Jednotlivé obete tak môžu rátať s odškodnením vo výške 5 000 až 100 000 eur. Samotná cirkev uhradí milión eur a o zvyšok sa postarajú rôzne katolícke organizácie. Finančné kompenzácie sa však budú týkať iba štvrtiny z viac ako 2 000 registrovaných obetí. Vyslanec Svätej stolice pri OSN vo švajčiarskej Ženeve včera zároveň oznámil, že Vatikán odovzdá dlho odkladanú správu o svojom zaobchádzaní s deťmi medzinárodnej organizácii túto jeseň.

Po odchode strany dôchodcov DeSUS, ktorá koalíciu opustila pre spory okolo rýchlosti zvyšovania dôchodkov, pravdepodobne opustí vládu aj menšia strana Zares. Slovinská vláda sa v kríze ocitla po tom, ako obyvatelia začiatkom júna v referende odmietli návrh dôchodkovej reformy, vrátane zvýšenia dôchodkového veku na 65 rokov. Stredoľavej vláde by po odchode strany zostalo len 33 hlasov v 90-člennom parlamente, čím by sa zvýšila pravdepodobnosť predčasných volieb. Po odchode strany Zares tak vo vládnej koalícii zostanú len dve strany - Sociálni demokrati (SD) a Liberálnodemokratická strana (LDS). Pahor však na tlačovej konferencii vyjadril nádej, že jeho vláda vydrží do riadnych volieb, ktoré pripadajú na jeseň 2012.

Ropnú rafinériu v chorvátskom meste Sisak zachvátil mohutný požiar. Informoval o tom prevádzkovateľ zariadenia s tým, že incident si nevyžiadal žiadne obete na životoch alebo zranených. Na zverejnených záberoch možno vidieť, ako z továrne na spracovanie ropy stúpa hustý čierny dym dosahujúci výšku až 200 metrov. Presná príčina vzniku požiaru je stále predmetom vyšetrovania.

Ministri financií eurozóny v noci na pondelok rozhodli, že 12 mld. eur z úverového programu pre Grécko neuvoľnia. "Musíme počkať na konečné schválenie programu úspor a reforiem, na ktorom sa Grécko dohodlo s európskymi partnermi," povedal šéf eurozóny Jean-Claude Juncker. Podľa Junckera by Gréci, ak Atény dodržia svoje sľuby, mohli peniaze získať v polovici júla. Ministri sa zároveň zhodli na potrebe nového plánu pre Grécko nad rámec súčasného úverového programu v sume 110 mld. eur. Ďalšie náklady pomoci majú okrem oficiálnych veriteľov znášať na dobrovoľnej báze aj súkromní investori. Podrobnosti o novej finančnej stratégii, by mali byť definované začiatkom júla.

Ruský prezident Dmitrij Medvedev v rozhovore pre noviny Financial Times dôrazne naznačil, že budúci rok v prezidentských voľbách nebudú stáť s premiérom Vladimirom Putinom proti sebe. Zároveň odmietol dohady o prehlbujúcich sa rozporoch s premiérom. Medvedev okrem toho uviedol, že dúfa v opätovné víťazstvo amerického prezidenta Baracka Obamu v budúcoročných voľbách v USA. V piatkovom prejave ešte Medvedev varoval pred vládou jedného muža, no v interview pre Financial Times už tvrdil, že s Putinom stoja na tej istej strane. Medvedev zopakoval, že Rusko potrebuje viac politickej plurality, no on sám podporuje len postupné zmeny volebnej legislatívy.

Bývalého prezidenta Zín bin Alího a jeho manželku Lajlu obvinili z 93 trestných činov vrátane vrážd, zneužívania svojho postavenia a prania špinavých peňazí. Prezidentský pár bude tiež čeliť podozreniam zo zneužívania verejných prostriedkov, keďže v ich paláci údajne našli 27 miliónov dolárov (18,69 milióna eur). Obaja sa však súdneho procesu nezúčastnia, keďže v januári utiekli do Saudskej Arábie. Bin Alí prostredníctvom svojho právnika všetky obvinenia odmietol. Tuniská revolúcia odštartovala vlnu protivládnych povstaní v arabskom svete, pri ktorej zahynulo najmenej 300 ľudí a 700 ďalších utrpelo zranenia.

Protestné akcie, ktorými demonštranti vyjadrili hnev nad vysokou mierou nezamestnanosti, zlými ekonomickými vyhliadkami a politikmi sa konali v Madride, Barcelone, Valencii a Seville. Po skúsenostiach z predchádzajúcich protestov bol do ulíc nasadený veľký počet policajtov. Organizátori odhadujú, že na protestnej akcii v Madride sa zúčastnilo okolo 54 000 ľudí, pričom podľa polície sa zhromaždenia zaobišli bez násilností. V dôsledku takmer dvoch rokov hospodárskej recesie má Španielsko najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi 17 členov eurozóny a obrovský dlh. Premiér José Zapatero sa snaží riešiť krízu škrtaním vládnych výdavkov. O medzinárodnú pomoc Španielsko zatiaľ nepožiadalo.

Americký minister obrany Robert Gates potvrdil, že USA sa zapojili do predbežných rokovaní s militantným hnutím Taliban. Podľa Gatesa boli kontakty amerického ministerstva zahraničných vecí s Talibanom nadviazané už pred niekoľkými týždňami. Minister však zdôraznil, že považovať tieto kontakty za mierové rozhovory by bolo predčasné. Podľa jeho slov sa pri rozhovoroch o zmierení zrejme až do zimy nepokročí. Aj sám afganský prezident Hámid Karzaj v sobotu povedal, že americká a afganská vláda rokujú s vyslancami Talibanu v snahe ukončiť takmer desaťročnú vojnu.

Sýrski disidenti oznámili založenie národnej rady, ktorá má bojovať proti režimu prezidenta Baššára al-Asada. Jej cieľom bude spojiť opozičné sily a zaistiť, aby ich medzinárodné spoločenstvo počulo. "Rada vznikla v dôsledku zločinov páchaných na utláčanom civilnom obyvateľstve, ktoré chcelo pokojne protestovať, ako aj vzhľadom k mlčaniu arabského sveta a medzinárodného spoločenstva," uviedli disidenti. Pri zásahoch bezpečnostných síl proti demonštrantom už viac ako 1 400 ľudí zahynulo a viac než desaťtisíc Sýrčanov utieklo do susedného Turecka. To začalo vydávať humanitárnu pomoc už aj na sýrskej strane hraníc.

Aby sa Grécko vyhlo bankrotu, dodatočne mu treba poskytnúť záchranný balík asi 120 miliárd eur. O rýchlej pomoci Aténam budú dnes rokovať ministri financií eurozóny v Luxemburgu. Tí by mali diskutovať aj o uvoľnení prostriedkov z prvého balíka pomoci, ktorého hodnota je 110 miliárd eur. Poskytnutie pomoci malo byť spojené s novými úspornými opatreniami, no premiér Jorgos Papandreu ich nie je schopný vzhľadom na masové protesty obyvateľov presadiť. Podľa predbežného zámeru Európskej komisie by sa rokovania o novej veľkej pomoci Grécku mali skončiť do polovice júla. V súvislosti s ťažkou politickou krízou však zaznievajú v Bruseli návrhy, aby sa o novom balíku rozhodlo rýchlejšie.

Predseda českých sociálnych demokratov (ČSSD) Bohuslav Sobotka povedal, že pokiaľ vláda predloží do snemovne zákon, ktorý by obmedzil právo na štrajk, strana bude žiadať hlasovanie o nedôvere. "S touto vládou ľudia nie sú spokojní, nesúhlasia s jej reformami. To sa nedá riešiť autoritársky obmedzením práva na štrajk," uviedol Sobotka. Vláda začala uvažovať o zákonnom vymedzení štrajkov pred štvrtkovou akciou dopravných odborov. Podľa premiéra by malo byť právo na štrajk spresnené, malo by obsahovať spúšťacie mechanizmy a minimálne poskytovanie služieb, napríklad v zdravotníctve.

Tragédiou sa v sobotu v strednom Poľsku skončila letecká show, keď pri havárii zahynul poľský akrobatický pilot Marek Szufa. Malé lietadlo sa zrútilo do rieky Visla v meste Plock, záchranárom sa Szufu podarilo dostať z vody až po 20 minútach. Príčiny nehody úrady vyšetrujú. Poľská televízia uviedla, že Szufa bol pilotom poľských aerolínií LOT a vicemajstrom z domáceho šampionátu v leteckej akrobacii.

Približne tri stovky Vietnamcov vyšli do ulíc hlavného mesta Hanoj, kde protestujú proti čínskym snahám o ovládnutie vôd Juhočínskeho mora. Protestujúci sa zhromaždili pred budovou čínskeho veľvyslanectva a ulicami sa ozývali rozhnevané pokriky. Bezpečnostné zložky, ktoré si zvyčajne s protestami rýchlo poradia, v tomto prípade už tretí týždeň nezasahujú. Sporné vody Juhočínskeho mora sa nedávno opäť dostali do pozornosti po tom, čo sa tu obe komunistické krajiny pustili do vojenských výcvikov. Spor o hranice na mori tak medzi oboma krajinami stále pretrváva, pričom napätie sa stupňuje už tretí týždeň.

Líbyjská vláda informovala, že ranný útok vzdušných síl NATO nad obytnou zónou vo východnej časti Tripolisu si vyžiadal životy asi siedmich civilistov. Podľa vlády išlo o zámerný útok na obydlia ľudí, a je to len ďalší dôkaz o "brutalite západu". Predstavitelia líbyjského režimu zároveň umožnili novinárom, aby sa mohli presvedčiť o údajnom výsledku útoku na vlastné oči. Agentúry napísali o zničenej budove, z trosiek ktorej bolo vidno trčať ľudské telo. Ďalších troch mŕtvych vrátane im úrady ukázali v nemocnici. Či išlo o skutočné obete útoku NATO sa zatiaľ nepotvrdilo.

Na pochode "Budapest Pride 2011" sa zúčastnilo približne 1 500 príslušníkov sexuálnych menšín, ktorým polícia musela odkloniť trasu pochodu v snahe zabrániť stretu s extrémistami. Tých bolo o takmer 500 - zväčša vyholených mladých ľudí oblečených v čiernom a do vojenských maskáčov. Radikáli sa pokúšali preraziť dvojité kovové zábrany, polícia ich musela preto zahnať obuškami a slzotvorným plynom. Po odklonení trasy sa však homosexuáli s extrémistami nestretli a "Budapest Pride 2011" sa napokon skončil bez vážnejších incidentov.