Paríž vydá do Panamy jej bývalého lídra Manuela Noriegu, ktorý si vo Francúzsku odpykáva trest za pranie špinavých peňazí. V Paname čelí Noriega obvineniam za porušovanie ľudských práv počas jeho vojenského režimu v 80. rokoch. V stredu o tom informoval jeho právnik Yves Leberquier s tým, že francúzsky premiér Francoise Fillon podpísal príkaz na vydanie v júli a Noriega sa nemieni odvolať. Termín jeho vydania zatiaľ nie je známy. Noriega si už odsedel dve desaťročia za mrežami v USA po tom, ako po americkej invázii v Paname v roku 1989 prišiel o moc.

Po zatknutí 18 policajtov, ktorý si privyrábali prácou pre filmové štáby, a násilnostiach brnianskej zásahovej jednotky Delta, ktorých sa dopúšťali na zatknutých, má česká polícia na konte ďalšiu vážnu kauzu. V utorok zatkli šesť bývalých a súčasných príslušníkov polície z Brna, inšpekcia ich podozrieva z korupcie a násilnej trestnej činnosti. Podľa denníka Lidové noviny sa zadržaní mali podieľať na ututlávaní niektorých kriminálnych káuz v posledných desiatich rokoch. Česká televízia tiež tvrdí, že prípad môže súvisieť i s vraždou kriminalistu, ktorého neznámy strelec zastrelil v Brne pred rokom. Medzi zadržanými je údajne aj bývalý vyšetrovateľ Inšpekcie ministerstva vnútra, predchodcu policajnej inšpekcie, Rudolf Setvák.

Za masakru viac než 200 pôvodných indiánskych obyvateľov z roku 1982 odsúdil guatemalský súd v utorok každého z troch bývalých vojakov špeciálnych síl na 6 060 rokov. Štvrtý odsúdený, bývalý poručík, dostal 6 066-ročný trest. Pravdepodobnosť, že si odsedia svoj trest je však nízka nielen kvôli obmedzenej dĺžke života, ale aj kvôli guatemalskému právu, ktoré obmedzuje pobyt vo väzení na maximálne 50 rokov. Vojaci pred takmer tridsiatimi rokmi vyvraždili indiánsku komunitu Dos Erres v departmáne Peten a medzi obeťami mali byť aj tehotné ženy, deti a starší ľudia. Masakra sa odohrala počas 36-ročnej občianskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1996.

Americký prezident Barack Obama v utorok podpísal zákon, ktorým sa zvýšil federálny dlhový strop Spojených štátov o 2,4 bilióna zo súčasných 14,29 bilióna dolárov. Nasledoval tak súhlasné stanovisko amerického Senátu, ktorému predchádzalo schválenie návrhu v Snemovni reprezentantov. Zmeny boli nutné, aby sa Washington nedostal do situácie, v ktorej by si nemohol plniť všetky svoje záväzky. Dohoda má dve časti. Prvá obsahuje úspory okolo jedného bilióna dolárov v najbližších desiatich rokoch. Druhá obsahuje zriadenie komisie v Kongrese, ktorá bude hľadať ďalšie škrty. Svoje návrhy predstaví v novembri a potom o nich budú hlasovať zákonodarci. Celkovo by úspory mali predstavovať 2,4 bilióna dolárov.

Podľa návrhu poľskej strany by smrť prezidenta Kaczynského a ďalších 95 ľudí z armádnej a spoločenskej elity Poľska mali vyšetrovať experti zo zahraničia vrátane amerických vyšetrovateľov. Reagovali tak na ostré odmietnutie akýchkoľvek pochybení zo strany Moskvy. "Bez ohľadu na to, čo povie naša vláda, sa vo svete aj tak počíta len ruské stanovisko," povedal šéf parlamentného výboru pre skúmanie tragédie a poľský exminister vnútra Anton Macierewicz. Od spojených štátov už dostal prísľub o poskytnutí expertov. Poľskú správu, ktorá tvrdí, že že k pádu vládneho špeciálu z 10. apríla 2010 prispeli i nedostatky na smolenskom letisku Severnyj, Rusi spochybnili. Podľa nich katastrofu zavinili iba poľskí piloti.

Obľúbený grécky ostrov Korfu sužuje obrovský lesný požiar. Rozšíril sa z 19 rôznych miest a rozširuje ho vietor, ktorý dosahuje rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Podľa oficiálnych predstaviteľov neprestavujú plamene bezprostrednú hrozbu pre obytné oblasti na ostrove, ani pre turistické letoviská. Iné informácie však uvádzajú, že požiar už ohrozuje dediny a rezidencie, od ktorých je momentálne vzdialený iba 10 kilometrov. Do úsilia uhasiť ho zapojili šesť hasičských lietadiel, dva vrtuľníky a ďalšie technické vybavenie už mieri na Korfu z celého Grécka. Podľa hasičov je pravdepodobné, že požiar niekto založil úmyselne.

Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak sa dnes v Káhire postaví pred súd. Spolu s ďalšími predstaviteľmi svojho režimu a dvoma svojimi synmi čelí obvineniam z korupcie a nariadenia streľby do protivládnych demonštrantov. V prípade uznania viny mu hrozí doživotie alebo trest smrti. Osemdesiattriročný exprezident všetky obvinenia odmieta. Kvôli procesu už dnes opustil nemocnicu v letovisku Šarm aš-Šajch, kde bol hospitalizovaný od polovice apríla, a v kolóne áut vrátane sanitiek a vozidiel bezpečnostných síl odcestoval do hlavného mesta. Mubarak bude prvým arabským lídrom, ktorý si sadne na lavicu obžalovaných po ľudových povstaniach, ktoré sa tento rok udiali v regióne.

Návrh zákona, ktorý ženám zakazuje nosiť na verejnosti pokrývky hlavy zahaľujúce tvár, v utorok schválil ústavný výbor talianskeho parlamentu. Taliansko by sa tak mohlo ako tretia krajina zaradiť k Francúzsku a Belgicku, u ktorých už platí takýto zákaz nosenia moslimských súčastí odevov pre ženy - burky a nikábu. Zákon by trestal aj osoby, ktoré ženy nútia zahaľovať si tvár, a to pokutou vo výške až 30 000 eur a väzením v dĺžke 12 mesiacov. Návrh zákona prešiel aj napriek nesúhlasu opozičných poslancov, jeho autorom je člen vládnej strany Ľud slobody (PdL) Souad Sbai pôvodom z Maroka. Parlament bude o zákone rokovať po letných prázdninách.

V utorok zaslali predsedníčke bosnianskeho štátneho súdu v Sarajeve Medžide Kresovej (na obr.) listovú bombu. Páchateľa vyšetrovatelia údajne už poznajú, jeho identitu zatiaľ nezverejnili. Podľa Kresovej hovorkyne je útok dôkazom pokračujúceho nátlaku na súdny systém v krajine. Srbská časť vedenia Bosny totiž považuje štátny súd, založený v roku 2005 na riešenie vojnových zločinov a prípadov organizovanej kriminality, za zaujatý voči Srbom. Vedenie časti federácie Republiky srbskej pohrozilo uskutočnením referenda, ktorým chceli zrušiť právomoci súdu na srbskom území krajiny. Svoje plány zmenili pod tlakom Európskej únie, ktorá Bosne pomáha s reformou súdnictva.

Ruskí vyšetrovatelia minuloročnej leteckej nehody, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczynski a ďalších 95 ľudí, dnes rozhodne odmietli nedávno zverejnenú správu poľských vyšetrovateľov. Podľa nej prispelo k tragédii zlé osvetlenie pristávacej dráhy na letisku v Smolensku, ako aj nesprávne pokyny ruských dispečerov. Alexej Morozov, vedúci medzištátnej komisie, ktorá nehodu vyšetrovala, na tlačovej konferencii vyhlásil, že dispečeri dali posádke presné pokyny. Tiež povedal, že letiskový radar a osvetlenie dráhy fungovali normálne. Morozov zopakoval, že nehodu zapríčinila poľská posádka. Piloti klesli pri pokuse o pristátie v hmle pod bezpečnú výšku. Tlak na posádku podľa Morozova zvýšila aj prítomnosť šéfa poľského letectva v kokpite.

Kosovskú mierovú jednotku KFOR posilnia o 700 vojakov z Nemecka a Rakúska. Dôvodom je hraničný spor medzi Belehradom a Prištinou, ktorý minulý týždeň vyvolal násilnosti na severokosovských hraničných priechodoch. O vyslanie záložného práporu požiadal nemecký veliteľ KFOR Erhard Bühler. Veliteľstvo NATO v Neapole príslušný rozkaz vydalo v pondelok a posily do Kosova presunú v najbližších dňoch. Napätie v Kosove sa zvýšilo minulý týždeň v súvislosti so sporom okolo hraničných priechodov na hraniciach so Srbskom. Kosovská vláda vyslala na priechody Jarinje a Brnjak príslušníkov špeciálnej polície, aby ich obsadili a presadili zákaz dovozu tovaru zo Srbska. To vyvolalo odpor miestnych Srbov, ktorí majú na severe Kosova väčšinu a priechody mali pod svojou kontrolou.

Pokyny pre členov amerického komanda, ktorí koncom apríla pri zásahu v pakistanskom meste Abottabád zabili Usámu bin Ládina, nezahŕňali možnosť, aby bol vodca teroristickej siete al-Káida zadržaný ako živý. Uviedol to časopis New Yorker s odvolaním sa na vojenského dôstojníka, ktorý mal byť s celou operáciou dobre oboznámený. Biely dom pritom začiatkom mája zverejnil oficiálnu verziu udalostí vedúcich k usmrteniu bin Ládina. V nej sa uvádzala, že vodca al-Káidy bol počas zásahu neozbrojený. Dôvodom pre zastrelenie mali byť nebezpečné pohyby, ktoré vojakov ohrozovali. "Keby zdvihol ruky nad hlavu a vzdal sa, boli by ho vojaci zajali," uviedol vtedajší riaditeľ CIA Leon Panneta.

V pokračovaní časovo neobmedzeného štrajku, ktorý v Grécku trvá už dva týždne, sa stovky taxikárov zhromaždili pred budovou ministerstva dopravy v Aténach. Opakovane tiež zatarasili blízku frekventovanú cestu a pohrozili, že ministerstvo zablokujú na 48 hodín. Taxikári protestujú proti liberalizácii svojho odvetvia, pretože sa obávajú straty živobytia. Vláda si naopak myslí, že tento krok zvýši konkurenciu na trhu práce. Štrajk taxikárov zasahuje najmä zahraničných turistov, ktorí sú pre Grécko na pokraji bankrotu jedným z hlavných zdrojom príjmov. Predstavitelia vlády a turistického sektora ich už upozornili, že tým poškodzujú vlastnú krajinu.

Túžba Vladimíra Putina po spojení Ruska a Bieloruska do jednej krajiny Bielorusov nenadchla. Prezident Alexander Lukašenko, ani iní vládni predstavitelia sa k výrokom ruského premiéra doteraz nevyjadrili, hovorca ministerstva zahraničných vecí Andrej Savinych iba pripomenul Lukašenkovo vyjadrenie z minulosti o tom, že nezávislosť Bieloruska je "posvätná". Na poplach však bije opozícia, ktorá sa obáva pretrvávajúceho ruského sna o anektovaní ich krajiny. "Putin sníva o spojení Ruska a Bieloruska a teraz to otvorene oznámil. Najhoršie na tom je, že nie všetci politici v Bielorusku chápu túto hrozbu," uviedol Rygor Kastušev, kandidát na prezidenta vo voľbách v roku 2010. Podľa sociológov je podpora znovuzjednotenia u obyvateľov každým rokom nižšia.

Dnes o 7:25 miestneho času vybuchla v škôlke v Komsomolsku na Amure na ruskom Ďalekom východe podomácky zhotovená bomba. Výbuch balíčka previazaného slávnostnou stuhou spôsobil stredne ťažké zranenia päťročnému dievčatku. Duchaprítomnosť jednej z matiek, ktorá balík rýchlo odhodila, zabránila väčším škodám. Podozrivého mladého muža zadržala polícia do niekoľkých hodín. K zhotoveniu výbušniny sa priznal, jeho motívy zatiaľ nie sú jasné, útok však bude posudzovaný ako teroristický čin. Prípad vzbudil v Rusku mimoriadnu pozornosť. Dohľad nad vyšetrovaním prebral osobne minister vnútra Rašíd Nurgalijev a polícia v celom kraji zosilnela dohľad nad škôlkami a letnými tábormi.

Sýrske bezpečnostné sily zabili v pondelok - prvý deň moslimského sviatku ramadán - 24 demonštrantov. Uviedla to dnes sýrska ľudskoprávna organizácia so sídlom v Londýne. Zároveň potvrdila, že väčšinu obetí usmrtili v meste Hamá. Práve v tomto meste zmasakrovali v nedeľu armádne jednotky takmer sto ľudí. Protesty sú ďalším pokračovaním ľudového povstania proti režimu prezidenta Baššára al-Asada. Od začiatku konfliktu v krajine zabili viac ako 1 500 civilistov. Európska únia v reakcii na udalosti posledných dní v utorok rozšíri sankcie voči režimu sýrskeho prezidenta. Na zoznam sýrskych jednotlivcov a spoločností potrestaných zmrazením účtov a zákazom vycestovať do 27-členného bloku pridá päť nových mien.

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v pondelok večer návrh na zvýšenie federálneho dlhového stropu USA, ktorý má zabrániť platobnej neschopnosti Washingtonu. Za kompromisný návrh, ktorý obsahuje aj plán postupného znižovania federálneho deficitu, hlasovali členovia snemovne pomerom hlasov 269:161. Senát, kde je podpora návrhu väčšia, bude o zákone hlasovať v utorok, čo je podľa amerického ministerstva financií konečný termín, od ktorého by si už nemohla vláda požičiavať ďalšie peniaze. Návrh zákona, vypracovaný po dohode republikánov a demokratov, zvýši dlhový strop USA v dvoch fázach o 2,4 bilióna dolárov (1,66 bil. eur). Zároveň obsahuje opatrenia na zníženie federálnych výdavkov za desať rokov o viac ako dva bilióny dolárov (1,39 bil. eur).

Počas dnešnej noci bombardovalo izraelské letectvo ciele v pásme Gazy. Podľa mediálnych informácii mali byť útoky zamerané proti pašeráckym tunelom v južnej časti Gazy a bližšie nešpecifikovanému "teroristickému stredisku" na severe pásma. Informácie o obetiach zatiaľ nie sú známe. Nálety boli reakciou na raketu vystrelenú z pásma Gazy, ktorá v pondelok večer dopadla na izraelskú štvrť Aškelon a ľahšie zranila jednu ženu. Ďalšie dve rakety vystrelené z tej istej oblasti zasiahli počas víkendu izraelskú Negevskú púšť.

Najhorší masaker v Nórsku od druhej svetovej vojny, pri ktorom Anders Breivik zavraždil 77 ľudí, vyvolal v krajine diskusiu o zmene právneho poriadku. V prieskume verejnej mienky až dve tretiny z opýtaných odpovedali, že nórske zákony trestajú previnilcov príliš mäkko. "Musíme viesť diskusiu, nesmieme však robiť unáhlené závery. Je dôležité, aby sa zákony neprijímali v stave paniky, uviedol nórsky minister spravodlivosti Knut Storeberget, ktorého výsledky prieskumu neprekvapili. Debata o zvýšení trestov by sa do parlamentného programu mohla dostať už v polovici augusta. Verejnosť volala po prísnejších trestoch už v minulosti, politici nórskym občanom však nikdy nevyhoveli. Politologička Hanne Marthe Narudová z univerzity v Osle si myslí, že aj teraz to dopadne rovnako.

Venezuelský prezident Hugo Chávez v pondelok označil dočasnú líbyjskú národnú radu za "skupinu teroristov" a spriaznenému lídrovi Muammarovi Kaddáfímu odkázal, aby naďalej vzdoroval povstalcom usilujúcim sa zosadiť jeho režim. "Veľmi ho uznávam," vyslovil sa Chávez a Kaddáfímu zaželal nech žije a bude víťazom. Vo svojom prejave nezabudol odsúdiť vojenskú intervenciu v Líbyi, ktorú jeho vláda predtým označila za pokus Západu zmocniť sa tamojšieho ropného bohatstva. Venezuelu pred časom navštívila delegácia z Tripolisu, Chávez sa s ňou podľa vlastných slov však nemohol stretnúť, keďže sa stále musí liečiť z rakoviny.

Kubánsky parlament v pondelok schválil reformu stagnujúcej štátnej ekonomiky a zrušenie niektorých obmedzení v súkromnom živote občanov. Vďaka nej by sa mala zmeniť desaťročia trvajúca paternalistická spoločnosť vybudovaná pod vedením Fidela Castra. Plán reforiem, ktorý zahŕňa viac ako 300 bodov, by sa mal realizovať počas piatich rokov. Zníži štátnu byrokraciu o viac ako milión vládnych zamestnaneckých miest a zredukuje úlohu štátu v sektoroch ako poľnohospodárstvo, maloobchod, doprava či výstavba v prospech malého súkromného podnikania. Štátne firmy budú mať tiež väčšiu voľnosť pri uskutočňovaní vlastných rozhodnutí a budú môcť brať do úvahy trhové sily. "Socializmus znamená rovné práva a príležitosť pre všetkých, ale nie rovnostárstvo," povedal k návrhu poslanec José Luis Toledo.

Ruský premiér Vladimir Putin sa v pondelok vyslovil za zjednotenie svojej krajiny a susedného Bieloruska. Vyhlásil to počas návštevy politického tábora prokremeľskej mládeže v oblasti Seliger. Zlúčenie oboch krajín do jedného štátneho celku je podľa Putina "možné a veľmi žiaduce". Dodal však, že "úplne závisí od vôle bieloruského ľudu". Autoritársky bieloruský prezident Alexander Lukašenko je však tvrdým zástancom suverenity svojej krajiny aj napriek tomu, že Bielorusko sa momentálne nachádza v najhoršej finančnej kríze od nezávislosti z roku 1991. Lukašenko je pod tlakom, aby výmenou za finančnú pomoc predal Rusku kľúčové časti priemyslu.

Medzi dvoma reaktormi poškodenej japonskej jadrovej elektrárne Fukušima namerali rekordnú hodnotu rádioaktívneho žiarenia. Podľa informácii prevádzkovateľa zariadenia, firmy Tepco, tam dosahuje žiarenie najmenej 10 sievertov/hodinu. Doteraz najvyššiu hodnotu namerali 3. júna, a to vnútri reaktora č.1 (3-4 sieverty/hodinu). Zatiaľ nie je jasné čo je za vysokým žiarením v okolí nazhromaždených trosiek medzi oboma reaktormi a jeho príčiny budú zisťovať experti prevádzkovateľskej spoločnosti. Elektráreň Fukušima v marci výrazne poškodilo ničivé zemetrasenie a následné vlny cunami, proti ktorým nebola dostatočne zabezpečená.

Matka nórskeho masového vraha Andersa Breivika (na obr. vpravo), je z tragických udalostí "šokovaná a zničená" a nedokáže si vysvetliť, čo sa v piatok 22. júla stalo. Podľa nórskeho prokurátora to pani Breiviková uviedla počas vypočúvania krátko po útokoch v Osle a na ostrove Utöya, pri ktorých zahynulo 77 ľudí. Rovnako nechápavo zareagoval minulý týždeň aj Breivikov otec, ktorý žije vo Francúzsku. Ten povedal, že svojho syna už nikdy nechce vidieť a mal sa po svojom vyčíňaní radšej zabiť. Nórsky prokurátor ďalej uviedol, že polícia v rámci útokov vypočula už zhruba dvesto ľudí. Ako dôkazné prostriedky by tiež mali slúžiť všetky elektronické zariadenia vrátane mobilných telefónov, fotoaparátov a osobných počítačov obetí z ostrova Utöya.

Maďarský parlament zverejnil správu špeciálneho podvýboru, ktorý bol zriadený s cieľom vyšetriť dôvody mimoriadneho rastu štátneho dlhu v období rokov 2002-2010. Z nej vyplýva, že socialistické vlády spáchali v tomto období "zločin", pretože v priebehu ich vládnutia stúpla zadlženosť Maďarska o 50 percent. Podvýbor konštatoval, že za vývoj dlhu štátu nesú vážnu zodpovednosť bývalí premiéri Péter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány, Gordon Bajnai a ich vlády. Podvýbor preto požiadal ústavnoprávny a rozpočtový výbor parlamentu, aby vzhľadom na závažnosť "spáchaných zločinov" hľadal možnosti na stíhanie zodpovedných.

Poslanec za vládnu stranu Veci verejné (VV) Jiří Rusnok prišiel s ďalším návrhom na zdanenie ziskov prostitútok. VV navrhujú legalizáciu prostitúcie ako živnosti, z ktorej by museli odvádzať zdravotné a sociálne odvody a boli by navyše zdanené. Podľa strany by taktiež došlo k obmedzeniu organizovaného zločinu a samotné prostitútky by donútili chodiť na lekárske prehliadky. Ostatné koaličné strany sa však na Rusnokov návrh pozerajú s nedôverou a poukazujú na to, že strana sa chce opätovne zviditeľniť. Ako pre české médiá povedal premiér Petr Nečas, "štát nemá byť zainteresovaný v príjmoch z prostitúcie, nie je pasák".

Vodcu ozbrojencov jedného z najväčších mexických drogových kartelov Antonia Acostu Hernándeza, prezývaného aj El Diego, zatkla polícia v piatok na severe krajiny. Pripisujú mu podiel až na 1500 vraždách i na atentáte na zástupkyňu amerického konzulátu v Mexiku. "Ide o to veľmi dobrého manažéra, ktorý sa prakticky podieľal na každej vražde, každej organizovanej činnosti v gangu," uviedla polícia. Mexický prezident prostredníctvom sociálnej site Twitter oznámil, že zatknutie Acostu je najväčšou ranou pre organizovaný zločin v regióne Ciudad Juárez za posledné roky. Za jeho dolapenie bola vypísaná odmena 1,2 milióna amerických dolárov. Acosta operoval v meste Ciudad Juárez, ktoré je považované za najnebezpečnejšie mesto V Mexiku. Vlani tam v súvislosti s drogovým biznisom zabili 3100 ľudí.

Nová venezuelská ministerka pre nápravnovýchovné zariadenia Iris Varelová chce proti preplnenosti väzníc bojovať prepustením takmer polovice odsúdených. "Z 50-tisíc trestancov by malo byť na slobode 20-tisíc," povedala a dodala, že prepustenie by nemalo znamenať bezpečnostné riziko: "Vo väzení sú aj ľudia, ktorí pre spoločnosť nepredstavujú žiadne riziko - napríklad zlodeji bez záznamov o spáchaní násilných činov." Podľa oficiálnych údajov sú väznice vo Venezuele dimenzované maximálne na 14 tisíc odsúdencov a na ich preplnenosť už upozorňujú aj mimovládne organizácie. Samotné ministerstvo pre túto problematiku vzniklo len v polovici júna v reakcii na nepokoje vo väznici El Rodeo, ktoré si vyžiadali 30 obetí.

Tridsaťdvaročný Anders Behring Breivik, ktorý pri teroristických útokoch v Nórsku zavraždil 77 ľudí, nakupoval chemikálie a ďalšie vybavenie pre výrobu bomby cez internet. Informoval o tom britský Sunday Telegraph, ktorý skúmal obchody na portáli eBay počas uplynulých siedmich mesiacov. Podľa jeho zistení si mal cez internet kúpiť hlavne práškovú síru, ktorá bola jednou z kľúčových zložiek bomby odpálenej v centre Osla. Od britského predajcu mal síru kúpiť za pár libier. Od Brita žijúceho v USA si zase kúpil protichemický oblek s maskou a respirátorom, v ktorom miešal chemikálie na výrobu bomby. Breivik si ďalej objednal veľký zverák a koncentrovaný nikotín. Ten chcel, ako píše v manifeste, liať do nábojov, aby svoje obete otrávil.

Dnes sa začal islamský pôstny mesiac ramadán, počas ktorého môžu moslimovia jesť a piť až pred východom a po západe slnka. Vzhľadom na to, že pohyblivý sviatok pripadol v tomto roku na horúci august, kedy sa teploty pohybujú okolo 38 stupňov Celzia a denné svetlo trvá zhruba 15 hodín, odporúčajú zdravotníci postiť sa s mierou. Horúceho počasia sa obávajú aj veriaci v Spojených štátoch, kde horúčavy dosahujú až 40 stupňov Celzia. Moslimského sviatku sa dotknú aj revolúcie v arabskom svete - sýrska vláda chce počas ramadánu zabrániť veľkým protestom, opozícia však neplánuje zmierniť tlak. V Egypte ohlásili na 3. august začiatok procesu so zosadeným prezidentom Husním Mubarakom, kvôli sviatku sa však očakáva, že po formálnom začiatku proces na niekoľko týždňov odročia.