Sopečný popol z čilskej sopky Puyehue spôsobil prerušenie leteckej dopravy v niektorých častiach Južnej Ameriky. Všetky lety na celý deň zrušila argentínska metropola Buenos Aires, 90 percent letov zrušilo aj letisko v uruguajskom meste Carrasco. Erupcia čilskej sopky sa začala v sobotu po silnom zemetrasení, ktoré zasiahlo čilské tichomorské pobrežie. Úrady už evakuovali z okolia vulkánu 4000 ľudí. Oblasť zároveň postihli silné dažde a úrady sa obávajú možných zosuvov pôdy.

Nemecký minister zdravotníctva Daniel Bahr oznámil, že počet nových infekcií zapríčinených nebezpečným kmeňom baktérie E. coli, ktorá pripravila o život 25 ľudí, začína klesať. Podľa ministra má už krajina to najhoršie za sebou. Bahr však dodal, že v Nemecku sa pravdepodobne objavia ďalšie prípady a krajina musí rátať aj s ďalšími úmrtiami. Nebezpečná baktéria nakazila už vyše 2300 ľudí, z toho 1600 v Nemecku. Po šalátových uhorkách boli za zdroj nákazy považované fazuľové výhonky, čo už však na základe najnovších testov nie je isté.

Na počesť nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa v utorok v Ružovej záhrade Bieleho domu vo Washingtone uskutočnila slávnostná štátna večera pre zhruba 200 hostí. Americký prezident Barack Obama na bankete odovzdal nemeckej kancelárke Medailu slobody, ktoré je najvyšším civilným vyznamenaním Spojených štátov. Merkelová bola prvou európskou predsedníčkou vlády, na počesť ktorej v Bielom dome usporiadali slávnostnú štátnu večeru.

Po dlhoročných sporoch sa v utorok Nórsko a Rusko dohodli na rozdelení spornej časti Barentsovho mora. Zmluvu v Osle slávnostne ratifikovali ministri zahraničných vecí Sergej Lavrov a Jonas Gahr Störe. Dohoda o rozdelení oblasti s rozlohou 175-tisíc kilometrov štvorcových vstúpi do platnosti 7. júla a mala by otvoriť možnosti pre ťažbu ropy a plynu v sľubnom regióne Arktídy. Obe krajiny sa na vytýčení hranice nevedeli dohodnúť už od obdobia studenej vojny. Úspech nepriniesli ani rokovania po rozpade Sovietskeho zväzu z roku 1991.

Podľa dcéry líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Ajše sa Severoatlanticka aliancia dopustila vojnového zločinu, keď v rámci intervencie v Líbyi vedome bombardovala civilný cieľ. Preto na NATO v utorok podala trestné oznámenie. Dokument sa týka útoku v Tripolise z 30. apríla, pri ktorom údajne zahynul Kaddáfího najmladší syn a tri vnúčatá. Podľa Kaddáfíovej sa tam nenachádzalo žiadne "veliteľské stanovište, ani vojenské riadiace centrum". Jej právny zástupca Luc Brossollet tvrdí, že velitelia NATO si tejto skutočnosti boli plne vedomí.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád v utorok vyhlásil, že žiadna ponuka svetových mocností nepresvedčí Irán, aby zastavil obohacovanie uránu. "Jadrová záležitosť je ako vlak, ktorý nemá brzdy a spiatočku. To znamená, že nebude žiaden kompromis," povedal prezident, podľa ktorého je však Irán ochotný rokovať s mocnosťami. Po technickej stránke jadrový program údajne "napreduje vysokou rýchlosťou." Ahmadínežád zároveň zdôraznil, že Irán postupuje v súlade s medzinárodnými zákonmi a plne spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Poprel však, že by sa pokúšali vyrobiť jadrovú bombu.

Kaddáfí vyhlásil svoje rozhodnutie bojovať až do konca. Urobil tak v telefonáte, ktorý v priamom prenose odvysielala štátna televízia v deň, keď lietadlá NATO podnikli doteraz najintenzívnejšie útoky na metropolu Tripolis. "Máme jedinú možnosť: zostaneme v našej krajine, mŕtvi alebo živí. Smrť, víťazstvo, na tom nezáleží, nevzdávame sa," vyhlásil Kaddáfí. Líbyjský líder v závere dodal, že je pripravený vyslať 250 tisíc až 500 tisíc ozbrojených Líbyjčanov, ktorí krajinu vyčistia od povstalcov. V rovnakom čase v Bielom dome americký prezident Barack Obama vyhlásil, že tlak na Kaddáfího sa bude stupňovať, až kým neodstúpi. Podľa Obamu je zvrhnutie Kaddáfího len otázkou času.

Zdroje z prostredia administratívy Spojených štátov informovali viaceré americké médiá, že jemenský prezident Alí Abdalláh Sálih utrpel pri nedávnom raketovom útoku na jeho palác oveľa vážnejšie zranenia, ako sa všeobecne predpokladalo. Sálih má podľa Američanov popáleniny až na 40 percentách tela a údajne trpí aj krvácaním do lebečnej dutiny. Dohady o tom, že Sálih sa do krajiny možno už nevráti, posilnili aj správy o schôdzke medzi viceprezidentom al-Hadím a americkým veľvyslancom v krajine. Protesty proti jemenskému režimu vypukli koncom januára a odmietnutím prezidenta podpísať dohodu o ukončení krízy sa postupne rozšírili do celej krajiny.

Strany českej vládnej koalície sa na rokovaniach opäť nezhodli v otázkach zmien vo vláde, ktoré požaduje najmenšia z troch koaličných strán – Veci verejné (VV). Strana preto pohrozila partnerom z ODS a TOP 09, že ak sa dohoda nezrodí do konca júna, koalíciu opustí. Najmenšia koaličná strana tak aj naďalej požaduje, aby vládu opustili ministri, ktorí sa neosvedčili alebo sú spojení so škandálmi. Veci verejné tiež požadovali zvýšenie počtu svojich ministrov z dvoch na štyroch, s čím ODS českého premiéra Petra Nečasa súhlasila.

Tri a pol tisíca ľudí museli evakuovať, keď sa na juhu Čile prebudila sopka, ktorá spala dlhé desaťročia. Hustý dym z vulkánu Puyehue dosahovali výšku až desať kilometrov. Vulkán vybuchol naposledy v roku 1960, keď sopka po silnom zemetrasení chrlila lávu a popol takmer mesiac. Čile je pritom jednou z geologicky najnepokojnejších krajín sveta. Vlani tam pri zemetrasení zomrelo vyše sedemsto ľudí.

"Najsľubnejšou cestou k väčšej dôvere je širšia diskusia a politická debata, a nie komplikované právne definície, na ktorých sa bude ťažké dohodnúť a ratifikovať ich," vyhlásil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Šéf NATO tak reagoval na návrh Moskvy, ktorá žiada právne záruky zo strany USA a NATO, že protiraketová obrana pripravovaná v Európe nie je namierená proti Rusku. Moskva naznačila, že zmierni svoj negatívny postoj k protiraketovému štítu, ak dôjde k podpisu právne záväznej dohody o spomínaných zárukách. Americké plány na vybudovanie systému protiraketovej obrany v Európe, tak aj naďalej narážajú na kritiku zo strany Ruska.

Irán rozmiestnil v Červenom mori svoje ponorky, ktoré budú v medzinárodných vodách zhromažďovať údaje a identifikovať bojové lode iných krajín. Podľa iránskej agentúry Fars tak ide o prvé rozmiestnenie iránskeho námorníctva vo vzdialených vodách. Tieto správy údajne odrážajú úsilie Iránu demonštrovať námornú silu. Krajina sa už dlho snaží zmodernizovať svoj systém protileteckej obrany i námorníctvo, aby sa prezentovala ako regionálna vojenská superveľmoc.

Rozhodnutie koaličnej Občiansko demokratickej strany (ODS) českého premiéra Petra Nečasa vyhlásil predseda poslaneckého klubu ODS Zbyněk Stanjura. Práve zvýšením počtu vládnych postov z terajších dvoch na štyri strana Veci verejné (VV) podmieňuje svoje zotrvanie vo vláde. Stanjuru však nesúhlasí s ďalšou podmienkou VV, rekonštrukciou vlády. Predseda poslaneckého klubu trvá na tom, že svojich ministrov vo vláde meniť nebude. Veci verejné sa vyhrážajú odchodom z vlády už od začiatku mája, kedy bol z postu vicepremiéra pre boj proti korupcii odvolaný ich stranícky šéf Radek John.

Dnes sa v Luxemburgu uskutočnia mimoriadne rokovania, na ktorých sa zúčastnia ministri poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti členských krajín Európskej únie. Mali by sa venovať dôsledkom črevnej epidémie vyvolanej zriedkavou formou baktérie Escherichia coli. Podľa hovorcu maďarského predsedníctva Rady EÚ Mártona Hajdú je cieľom stretnutia zhodnotiť situáciu "z hľadiska trhu ako aj potravinovej bezpečnosti". Zasadnutie ministrov sa malo pôvodne uskutočniť až 16. alebo 17. júna, skorší termín je pravdepodobne reakciou na rozširovanie epidémie a nárast obetí i nakazených.

Česká pošta sa v rámci mimosúdneho vyrovnania dohodla, že štatistickému úradu vyplatí pokutu 28 miliónov českých korún (približne 1 150 000 eur). Platbu zrealizuje formou zľavy zo sumy, ktorú má Český štatistický úrad za pomoc pri sčítaní pošte uhradiť. Pokuta je odpoveďou na kolabujúcu telefónnu linku, na ktorú sa v prvý deň sčítania dovolal len každý desiaty záujemca, a tiež na to, že zamestnanci pošty, ktorí pracovali ako sčítací komisári, často chodili za občanmi mimo dohodnutých termínov alebo neprišli vôbec.

Srbský prezident Boris Tadič vyhlásil v Bruseli, že jeho krajina očakáva po zatknutí a vydaní Ratka Mladiča rokovania o členstve v Európskej únii od začiatku roka 2012. Svoje úsilie chce sústrediť na rozvoj trhovej ekonomiky a najmä medzinárodný obchod. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy Tadiča vyzval, aby urýchlil reformy v dôležitých sektoroch - napríklad justícii. Decembrový summit EÚ by tak mohol Srbsku schváliť štatút kandidáta na členstvo. Aj keď podľa Van Rompuyho musí krajina dobre využiť nasledujúcich 6 mesiacov, ocenil zlepšenie dialógu medzi Kosovom a Srbskom: "Blížime sa k pragmatickým dohodám o regionálnej spolupráci, ktoré majú zásadný význam pre proces európskej integrácie."

Nebezpečnú nákazu lekári potvrdili u 29-ročnej ženy, ktorá pricestovala z Nemecka. Jej život údajne nie je v ohrození. Podozrenie nákazy sa prejavilo u ďalších dvoch ľudí, ktorí boli nedávno v Nemecku. Výsledky testov by mali byť známe v nadchádzajúcich dňoch. Črevné ochorenie si dohromady vyžiadalo už 23 obetí a hospitalizáciu viac než 2 000 ľudí. Predbežné testy zatiaľ nepotvrdili ako zdroj nákazy fazuľové výhonky. Na začiatku sa predpokladalo, že ochorenie zapríčinili šalátové uhorky zo Španielska, čo spôsobilo miestnym agrárnikom značné finančné škody.

V rámci boja proti zadlženosti vyšli v Grécku najavo rozsiahle sociálne podvody. Niektorí Gréci smrť svojich príbuzných nenahlásia a štát im tak vypláca dôchodky aj naďalej. Ministerka práce Louka Katseliová uviedla, že okolo 4 500 bývalých zamestnancov verejných služieb dostáva stále peniaze, ktoré štát vyjdú ročne na viac ako 16 miliónov eur. Ministerstvo práve zisťuje, koľkí z nich ešte žijú. Katseliová považuje boj proti sociálnym podvodom za jednu z možností, ako ušetriť bez toho, aby bolo obyvateľstvo dodatočne zaťažené. Ministerstvo práce musí od roku 2012 do roku 2015 ušetriť asi osem miliárd eur, čo má dopomôcť k získaniu záchranného balíka od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.

Podľa štátnej televízie policajti zahynuli za posledné tri dni v provincii Idlíb na severozápade Sýrie. Mnohí zomreli pri výbuchu na pošte a pri priamych stretoch s protivládnymi demonštrantmi. Ďalších približne 20 údajne zomrelo pri útoku ozbrojencov na konvoj. Sýrsky minister vnútra vyhlásil, že vláda zareaguje „tvrdo a rozhodne“. Počas demonštrácií cez víkend zahynulo v Sýrii 35 protestujúcich. Aktivisti tvrdia, že od začiatku nepokojov prišlo o život už vyše 1100 ľudí.

V budove americkej kozmetickej spoločnosti Revlon, sídliacej v hlavnom meste Caracase, vypukol v nedeľu rozsiahly požiar. Poškodené horné poschodia stavby sa pod náporom ohňa a vody zrútili. V čase incidentu sa v budove nenachádzali žiadny zamestnanci firmy. Podľa dostupných informácií však pri požiari utrpelo zranenia 5 osôb.

Najmenej 19 obetí si vyžiadali nálety amerických bezpilotných lietadiel na severozápade Pakistanu. Podľa nemenovaného predstaviteľa pakistanských bezpečnostných síl zahynulo pri dvoch útokoch, ktoré sa uskutočnili v priebehu pätnástich minút, 15 ľudí. Posledný útok, ktorí sa konal vzápätí si vyžiadal ďalšie štyri životy. Obeťami boli pravdepodobne príslušníci afganského Talibanu, ako aj členovia teroristickej siete al-Káida. Američania pokračujú v útokoch v Pakistane i napriek námietkam tamojšej vlády.

Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb sa opäť stala koalícia stredo-pravých konzervatívnych strán doterajšieho premiéra Nikolu Gruevského. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov, ktoré ale ešte nie sú úplné. Po spočítaní takmer 98 percent hlasov zvíťazila Demokratická strana pre macedónsku národnú jednotu (VMPRO-DPMNE) so ziskom 39,4 percenta. Tá pravdepodobne utvorí koalíciu s Demokratickou úniou pre integráciu (DUI), ktorá skončila na treťom mieste. Opoziční socialisti na čele s bývalým prezidentom Brankom Crvenovským, ktorí žiadali vypísanie predčasných volieb skončili na druhom mieste s podporou 33 percent.

Belgická ministerka poľnohospodárstva Sabine Laruellová vyhlásila, že krajina bude žiadať od Európskej únie finančné kompenzácie za škody spôsobené nepravdivými podozreniami voči belgickým poľnohospodárom v súvislosti s nákazou spôsobenou baktériou E.coli. Laruellová navrhuje odškodné vyplatiť z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Po Španielsku je Belgicko druhou krajinou, ktorej agrárnikom spôsobili nepodložené podozrenia vysoké finančné škody.

Pravdepodobným zdrojom črevnej nákazy spôsobenej baktériou E. coli je farma v nemeckom Uelzene, asi 100 km od Hamburgu. "Objavili sa ďalšie dôkazy, ktoré poukazujú na farmu v Uelzene ako na zdroj, alebo prinajmenšom ako na jeden zo zdrojov nákazy," vyhlásil minister poľnohospodárstva Dolného Saska Gert Lindemann. Na spomínanej farme sa okrem iného pestujú aj fazuľové výhonky, ktoré boli označené za pravdepodobný zdroj infekcie. Zariadenie už zatvorili, zároveň bolo vydané varovanie vyvarovať sa konzumácie výhonkov.

Česká vládna koalícia sa blíži k možnému zániku, odchodom hrozí najmenšia strana Veci verejné (VV). Včerajšia večerná schôdzka lídrov koaličných strán venovaná rozdeleniu ministerstiev a personálnym otázkam sa skončila bez výsledku. Za sporom Veci verejných a partnerov ODS a TOP 09 je koaličná zmluva, podľa ktorej majú mať VV 4 kreslá vo vláde. Aktuálne majú iba dve. "Premiér Nečas vie, čo VV požadujú. Buď ODS zmení svoj názor, alebo je v utorok o 14.00 hodine koniec (koalície). Veci verejné neustúpia ani o milimeter," vyhlásil neformálny líder VV Vít Bárta.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa včera odohrali v Portugalsku, zvíťazili opozičná Sociálnodemokratická strana Pedra Coelha. Podľa takmer úplných oficiálnych výsledkov hlasovania získala opozičná strana v 230-člennom parlamente najmenej 102 kresiel a doteraz vládnuca Socialistická strana najmenej 71 kresiel. "To sú jasné výsledky, ktoré Socialistická strana uznáva," prehlásil minister hospodárstva José Vieira Da Silva, ktorý tak priznal porážku strany premiéra Josého Sócratesa. Pedro Coelho už prisľúbil splnenie prísnych podmienok na pôžičku 78 miliárd eur od Únie a Medzinárodného menového fondu a očakáva sa, že výsledky volieb by mali ukončiť mesiace politickej neistoty krajine.

Proti kľúčovej dôchodkovej reforme hlasovalo až približne 72 percent voličov a zvyšných 28 percent vyjadrilo opačný názor. Podľa návrhu sa dôchodkový vek žien mal postupne zvýšiť z terajších 57 na 65 rokov a vek mužov z terajších 58 na 65 rokov. Stredopravá vláda premiéra Boruta Pahora považuje zvýšenie veku odchodu do dôchodku za nevyhnutné na udržanie fiškálnej stability krajiny. Voliči odmietli aj ďalšie dva návrhy ľudového hlasovania, ktoré sa týkali opatrení proti nelegálnej práci a utajovania časti zväzkov tajnej polície z komunistickej éry.

Bielorusko si k prekonaniu hlbokej menovej krízy zabezpečilo záchranný úver vo výške 3 miliardy amerických dolárov(2,1 miliardy eur) od Ruska a niektorých ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ruský premiér Vladimir Putin uviedol, že úverový program financovaný fondom Eurázijského hospodárskeho spoločenstva bude trvať tri roky. Bieloruská vláda dúfa, že peniaze jej pomôžu vyhnúť sa ekonomickému chaosu a utlmiť nekontrolovateľné infláciu. Tá by mala tento rok dosiahnuť približne 40%. Bielorusko však oznámilo, že potrebuje aj záchranný úver od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý môže dosiahnuť až 8 miliárd dolárov.

Jemenčania vyšli v nedeľu do ulíc svojich miest a oslavovali odchod prezidenta Alího Sáliha do Saudskej Arábie. Tam by sa mal liečiť zo svojich zranení, ktoré utrpel počas útoku na prezidentský palác. Zatiaľ nie je jasné, či sa ešte do krajiny vráti. Sálihove právomoci medzitým prevzal viceprezident al-Hadí. Situácia v Jemene je stále neprehľadná a na viacerých miestach stále pokračujú boje medzi oficiálnymi armádnymi jednotkami a príslušníkmi niektorých kmeňov, ktorí podporujú protivládnych demonštrantov.

Pápež Benedikt XVI. cez víkend po prvý raz od nástupu do úradu navštívil Chorvátsko. I keď oficiálnym dôvodom návštevy je Deň katolíckych rodín, pápež podporil aj vstup Chorvátska do EÚ. "Váš národ už od počiatku formoval časť Európy a jedinečným spôsobom prispel k duchovným a morálnym hodnotám, ktoré po stáročia formovali každodenné životy a identitu európskych synov a sestier," vyhlásil Benedikt po prílete do Záhrebu.