"Deväť ton delostreleckých granátov obsahujúcich yperit sa našlo v sklade v neobývanej oblasti v Sabhá," uviedol člen prechodnej vlády Hasan Saghír. Chemické zbrane pochádzali z arzenálu zvrhnutého režimu Muammara Kaddáfího. Zbrane údajne doviezli do Líbye z ázijskej krajiny, jej meno však predstaviteľ nespresnil. Saghír zároveň dodal, že došlo ku kontaktom s niektorými medzinárodnými stranami a organizáciami vo veci zneškodnenia týchto zbraní bezpečným spôsobom podľa svetových štandardov. Západné krajiny už vyjadrili obavy zo šírenia nebezpečných zbraní v Líbyi po páde Kaddáfího režimu.

Alexander Dobrindt, generálny tajomník Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou stredopravicovej koalície spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, vyhlásil, že Pre Grécko by bolo lepšie, keby opustilo eurozónu, pokiaľ nedokáže obnoviť svoje fiškálne zdravie. "Je celkom možné, že reštrukturalizácia gréckej ekonomiky mimo eurozóny v ohraničenom časovom období by bola jednoduchšia, než v eurozóne," povedal predseda CSU Horst Seehofer. Návrat k drachme však považuje za zlý nápad kancelárka Merkelová (CDU), ako aj jej minister financií Wolfgang Schäuble.

Stúpenci bulharských pravicových zoskupení v sobotu protestovali v hlavnom meste krajiny proti "beztrestnosti Rómov", "rómskemu teroru" a "sociálnemu parazitovaniu". Požadovali pritom prísnejšie tresty a účinnejšie opatrenia proti rómskej kriminalite vrátane trestu smrti. Bulharsko už niekoľko dní zažíva etnické napätie, ktoré v niektorých prípadoch prerástlo v násilie. Nepokoje vyvolala smrť 19-ročného etnického Bulhara, ktorého v obci Katunica východne od Sofie údajne zámerne autom zrazil príbuzný miestneho rómskeho vodcu. Na žiadosť bulharského prezidenta Georgia Parvanova v sobotu mimoriadne rokovala Bezpečnostná rada štátu.

Tisíce ľudí zaplnili v sobotu baptistický kostol v meste Savannah v americkom štáte Georgia, kde sa konal pohreb Troya Davisa, popraveného za vraždu policajta. Tento prípad pritiahol pozornosť sveta, pretože mohlo dôjsť k justičnému omylu...  »

Takmer 700 demonštrantov zatkla v sobotu newyorská polícia počas protestov proti zlej ekonomickej situácii a rastúcej moci bánk. Úrady podľa oficiálneho zdôvodnenia zatkli demonštrantov za to, že blokovali premávku na Brooklynskom moste. Na akcii s názvom Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) sa zúčastnilo približne 1 500 aktivistov. Niektorí z nich demonštrujú na Wall Street - symbole moci amerického finančného priemyslu - už dva týždne. Protestujúcich podporili niektoré celebrity. V tábore sa zastavil napríklad americký oscarový filmár Michael Moore a herečka Susan Sarandonová.

V pražskom kultúrnom centre DOX sa v sobotu večer začala oslava 75. narodenín Václava Havla, bývalého československého a českého prezidenta...  »

V holandskom Maastrichte môžu od prvého októbra navštevovať tzv. coffee shopy už iba občania Holandska, Belgicka a Nemecka. V Maastrichte sa v súčasnosti nachádza 14 coffee shopov, ktoré ročne pritiahnu približne dva milióny turistov. Magistrát sa s majiteľmi obchodov predávajúcimi marihuanu zároveň dohodol na presunutí ich prevádzok mimo centra mesta. Tí v krajine celkovo minú odhadom 250 miliónov eur. Jej predaj umožňuje zákon platiaci v Holandskom kráľovstve od roku 1976. Politika tolerancie umožňuje vlastníctvo najviac piatich gramov marihuany, špecializované kaviarne môžu disponovať najviac 500 gramami tejto látky.

Konzumácia kontaminovaných ananásových melónov sa stala osudnou už 15 ľuďom, ďalších 84 sa bakteriálnym ochorením nakazilo. Prípady hlásia už z 19 štátov. Najviac mŕtvych (5) je z Nového Mexika. Nákaza vypukla na konci júla, pričom spoločnosť melóny stiahla z predaja až v polovici septembra. Ide o najsmrteľnejšiu nákazu potravinami za viac ako desaťročie. Infekcia, ktorú listérie z melónov spôsobujú, je nebezpečná najmä pre starších ľudí, tehotné ženy a pacientov s oslabenou imunitou.

Druhý tajfún v priebehu týždňa dnes zasiahol juh Filipín, ktoré sa ešte spamätávajú zo záplav spôsobených tajfúnom Nesat...  »

Najväčší opozičný blok v Arménsku v piatok začal týždeň trvajúci nepretržitý protest v centre Jerevanu, aby zvýšil nátlak na politických protivníkov a dosiahol splnenie svojej požiadavky, ktorou je vypísanie predčasných volieb...  »

Pripravovaný pochod homosexuálov sa zajtra v srbskom Belehrade konať nebude. Srbi sa poučili z minulého roku, kedy sa pri podobnej akcii nevyhli násiliu, ktorého výsledkom bolo 150 zranených najmä z radov policajtov. Ani ohlásený nedeľný pochod nemal byť iba pokojným demonštrovaním sexuálnej orientácie. Na podujatí sa mali objaviť aj pravicoví extrémisti, ktorí zase chceli vyjadriť protest proti homosexuálom. Cieľom zákazu pochodu je "zamedziť ohrozeniu verejného poriadku a pokoja" a polícia proti prípadným porušovateľom zakročí "všetkými prostriedkami", varoval minister vnútra Ivica Dačič a nariadil polícii zrušiť plánované podujatia.

"Mám pocit, že Alexej Kudrin jednoducho strávil trochu priveľa času v tejto práci, teda že sa mohol nudiť," povedal v piatok ruský prezident Dmitrij Medvedev v rozhovore pre tri hlavné ruské televízne kanály. Bývalý minister financií Kudrin náhle rezignoval zo svojho postu v pondelok. K odchodu ho vyzval samotný Medvedev. Prezident takto reagoval na Kudrinove verejné vyjadrenia o jeho nezáujme zotrvávať v ruskej vláde po odchode súčasného premiéra Vladimira Putina a očakávanom nástupe Medvedeva. Novým šéfom rezortu financií bude pomerne neznámy Anton Siluanov.

Vyše 5-tisíc mužov zákona plánuje nasadiť belehradská polícia na nedeľný pochod neheterosexuálnych osôb. Tieto opatrenia sú podľa úradov nutné najmä kvôli hrozbe zo strany pravicových radikálov. Tí počas vlaňajšieho pochodu zaútočili na prítomných gayov, lesbičky a transexuálov, zranili pritom 150 ľudí. Ak belehradský pochod za ľudské práva týchto menšín prebehne tento rok bez problémov, Srbsko tým podľa niektorých pozorovateľov vydá signál Európskej únii, že je pripravené na vstup do dvadsaťsedmičky. Európska komisia bude o kandidatúre Srbska rozhodovať práve o dva týždne.

Najhorším miestom na život v Európe je Veľká Británia. Tvrdia to autori najnovšieho prieskumu uSwitch, ktorí skúmali desať vybraných prevažne západoeurópskych krajín...  »

Podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI požiadalo od 3. januára 2011 o zjednodušené pridelenie maďarského štátneho občianstva 150 107 zahraničných Maďarov. Agentúra sa pritom odvoláva na údaje vládneho splnomocnenca pre zjednodušené udeľovanie občianstva Tamása Wetzela. Ten dodal, že slávnostnú občiansku prísahu zložilo vyše 55-tisíc žiadateľov. Najmladší zahraničný Maďar, ktorý požiadal o občianstvo bolo údajne iba trojtýždňové dieťa a najstarší mal 104 rokov. Podľa Wetzela podá týždenne žiadosť takmer 4000 zahraničných Maďarov, čo podľa jeho vyjadrenia zodpovedá prognózam vo vypracovaných štúdiách.

Teroristická sieť Al-Kájda označili výroky iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda o útokoch z 11. septembra 2001 na Spojené štáty za "smiešne". Al-Kájda to oznámila v článku na jemenskom internetovom portáli Inspire. Iránsky líder vo svojom prejave pred Valným zhromaždením Organizácie spojených národov totiž opätovne spochybnil oficiálne závery vyšetrovania tragických udalostí spred desiatich rokov. Tvrdil, že za útokmi stáli americké úrady. V článku s názvom Irán a konšpiračné teórie sa píše, že islamská republika zneužíva takéto teórie na "mobilizáciu miliónov moslimov po celom svete pohŕdajúcich Amerikou".

Na budapeštianskom námestí sa dnes koná séria demonštrácií, ktorú avizovali pod názvom D-Day odborárske, občianske a spoločenské organizácie. Ich cieľom je tak vyjadriť nespokojnosť s plánovanými zmenami zákonníka práce. Na námestí sa zhromaždilo približne 1000 demonštrantov, a to i napriek tomu, že polícia povolila demonštráciu s 300 účastníkmi. Sériu demonštrácií vyhlásenú na dobu neurčitú pripravilo takmer 70 odborárskych, občianskych a spoločenských organizácií. Cez víkend sa má zároveň konať stotisícová protestná akcia pred parlamentom.

Britské úrady požadujú od občanov EÚ, ktorí sa prisťahujú do Británie, aby sa podrobili špeciálnemu vstupnému testu. Len potom majú nárok na sociálne vymoženosti ako detské prídavky, príplatky k dôchodku a dávky v nezamestnanosti...  »

Verejní zamestnanci v Grécku dnes obsadili viacero ministerstiev, aby pred príchodom expertov Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu protestovali proti opatreniam vlády premiéra Jorgosa Papandrea. Experti prídu do Grécka s cieľom skontrolovať plnenie podmienok, ktoré sú predpokladom na uvoľnenie ďalšej pomoci. Do štrajku údajne vstúpili aj pracovníci ministerstiev vnútra, zdravotníctva, práce a agrárneho rezortu. Demonštranti blokádu rezortov plánujú do piatku. Ďalšia časť finančnej pomoci Grécku vo výške osem miliárd eur je splatná v polovici októbra.

Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) vo štvrtok podľa očakávania schválila rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), z ktorého bude vyplácaná pomoc zadlženým štátom eurozóny, ako je napríklad Grécko. Za návrh sa vyslovilo 523 nemeckých poslancov, 85 hlasovalo proti a traja sa zdržali. Nemecko ako hlavný motor ekonomiky únie je najväčším prispievateľom do eurovalu. Podiel nemeckých garancií sa má zvýšiť zo súčasných 123 na 211 miliárd eur. To sa však nepáči väčšine nemeckej verejnosti, kde rastie neochota pomáhať štátom, ktoré sa do dlhových problémov dostali svojou neuváženou fiškálnou politikou.

Vypnutie komunikačného zariadenia v kokpite údajne spôsobilo, že jeden z pilotov pridával plyn a druhý brzdil...  »

Na radiáciu upozornil občan, ktorému ju signalizovali multifunkčné hodinky. Hodnoty dosahovali až päťnásobok povolenej normy...  »

Horná komora švajčiarskeho parlamentu včera schválila plán, podľa ktorého by mali byť postupne odstavené všetky jadrové elektrárne v krajine. Návrh vznikol najmä v reakcii na nedávnu katastrofu v Japonsku. Členovia Rady štátov tak súhlasili s poslancami Národnej rady, ktorí rovnaký návrh odhlasovali 8. júna. Postupné vyradenie všetkých piatich funkčných reaktorov z prevádzky by malo nastať v rokoch 2019 až 2034. Práve vtedy dosiahnu elektrárne v priemere 50-ročnú životnosť. Jadrové elektrárne sa v krajine podieľajú na výrobe energie 40 percentami.

Popredného líbyjského veliteľa Dawa Salihína, ktorý viedol revolučné sily v prebiehajúcich bojoch o mesto Baní Walíd, zahynul pri raketovom útoku...  »

Stranám fínskej vládnej koalície sa napokon podarilo nájsť dohodu v otázke rozšírenia eurovalu, a to i napriek rastúcemu tlaku zo strany euroskeptickej opozície. Fínsky parlament totiž v stredu hlasmi 103 poslancov z 200 schválil rozšírenie záchranného fondu eurozóny (EFSF). Severská krajina tak urobila ako deviata v poradí. V praxi to znamená, že fínske záruky vo fonde stúpnu z doterajších ôsmich miliárd eur na 14 miliárd. Fínsko ako jediná krajina eurozóny podmieňuje zvýšenie EFSF poskytnutím dodatočných záruk od Grécka. Na prijatí eurovalu sa zatiaľ nedohodlo osem krajín zo sedemnástich vrátane Slovenska.

Iniciatívu sprevádzanú sloganom Masky dolu! podporilo 101 zákonodarcov dolnej komory parlamentu, proti sa ich vyslovilo 77. ..  »