Väčšina začínajúcich podnikateľov považuje podnikateľský plán iba za samoúčelnú formalitu. Možno to bude znieť otrepane, ale nie je to celkom pravda. Zmyslom podnikateľkého plánu nie je iba zhotovenie dokumentu ale potreba vykonať všetky potrebné prípravné aktivity a prieskum možností realizácie podnikateľského zámeru, ktoré by inak podnikateľ pravdepodobne neurobil. Iné je totiž urobiť iba povrchný "hurá" prieskumu trhu, na základe ktorého je budúci podnikateľ neohrozene presvedčený o úspechu svojho zámeru a iné precízne zformulovať myšlienky, zanalyzovať konkurenciu a klásť si počas tvorby tohto dokumentu otázky, ktoré by si inak pravdepodobne nekládol. Jeho dôležitou úlohou je predstava podnikateľa o budúcnosti a definícia podnikateľských cieľov.

Elektrická energia, plyn a teplo by nemali zdražieť...  »

Pokles ratingu je výsledkom vysokého dlhu krajiny, oslabenej celkovej ekonomiky a politickej neistoty, ktorá zdržiava nápravné opatrenia...  »

Spoločná európska mena ráno oslabila na 8-mesačné minimum. Pád zapríčinila správa, že grécka vláda nesplní cieľ v oblasti rozpočtového schodku, na ktorom sa nedávno dohodla s medzinárodnými veriteľmi. Odborníci tvrdia, že euro bude pokračovať v poklese aj naďalej, keďže pravdepodobnosť bankrotu Grécka ešte nikdy nebola taká vysoká. "Krach Grécka je niečo ako Pandorina skrinka a nikto nechce, aby sa otvorila. Aj keď niektoré trhy už započítali takúto možnosť, zdá sa, že euro má ešte priestor na ďalšie oslabenie, ak sa to stane," uviedol odborník. Euro stratilo počas septembra 7 % svojej hodnoty, čo je jej najväčší prepad od novembra 2010.

Nemecký týždenník Der Spiegel uvažoval o tom, čo môže eurozóna urobiť na zmenu postoja Slovenska a čo sa môže stať, ak parlament na Slovensku odmietne zvýšenie eurovalu. Podľa portálu budú krajiny eurozóny Slovensko masívne „spracovávať“ a v krajom prípade vyvinú tlak, aby zvýšenie eurovalu odsúhlasilo. Podľa týždenníka je tiež možné, že Slovensko sa oficiálne pripojí, a v krajnom prípade nebude musieť nič zaplatiť. Prípadné neschválenie Slovenskom však nebude pre eurozónu údajne žiadnou katastrofou. Horšie by podľa týždenníka bolo, ak by reformu neodsúhlasili v Holandsku, ktorého podiel predstavuje takmer 6 percent (44,5 miliardy eur).

Alexander Dobrindt, generálny tajomník Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou stredopravicovej koalície spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, vyhlásil, že Pre Grécko by bolo lepšie, keby opustilo eurozónu, pokiaľ nedokáže obnoviť svoje fiškálne zdravie. "Je celkom možné, že reštrukturalizácia gréckej ekonomiky mimo eurozóny v ohraničenom časovom období by bola jednoduchšia, než v eurozóne," povedal predseda CSU Horst Seehofer. Návrat k drachme však považuje za zlý nápad kancelárka Merkelová (CDU), ako aj jej minister financií Wolfgang Schäuble.

Podľa piatkového vyjadrenia Európskej komisie (EK) nie je Slovenská republika v otázke eurovalu "žiadnou výnimkou a EK nemá pre Slovensko žiaden plán B", ak vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) neschváli euroval v súlade s dohodnutými princípmi. "Záväzky prijaté počas summitu z 21. júla sú relevantné pre všetky členské krajiny eurozóny," povedal na tlačovej konferencii v Bruseli hovorca EK pre menové a finančné záležitosti Amadeu Altafaj. Dodal, že komisia neakceptuje výnimku pre Slovensko ani kvôli špecifickým vládnym a koaličným napätiam, ktoré vznikajú kvôli otázke eurovalu, a poukázal, že aj iné krajiny čelili a čelia silným politickým tlakom.

Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) vo štvrtok podľa očakávania schválila rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), z ktorého bude vyplácaná pomoc zadlženým štátom eurozóny, ako je napríklad Grécko. Za návrh sa vyslovilo 523 nemeckých poslancov, 85 hlasovalo proti a traja sa zdržali. Nemecko ako hlavný motor ekonomiky únie je najväčším prispievateľom do eurovalu. Podiel nemeckých garancií sa má zvýšiť zo súčasných 123 na 211 miliárd eur. To sa však nepáči väčšine nemeckej verejnosti, kde rastie neochota pomáhať štátom, ktoré sa do dlhových problémov dostali svojou neuváženou fiškálnou politikou.

Stranám fínskej vládnej koalície sa napokon podarilo nájsť dohodu v otázke rozšírenia eurovalu, a to i napriek rastúcemu tlaku zo strany euroskeptickej opozície. Fínsky parlament totiž v stredu hlasmi 103 poslancov z 200 schválil rozšírenie záchranného fondu eurozóny (EFSF). Severská krajina tak urobila ako deviata v poradí. V praxi to znamená, že fínske záruky vo fonde stúpnu z doterajších ôsmich miliárd eur na 14 miliárd. Fínsko ako jediná krajina eurozóny podmieňuje zvýšenie EFSF poskytnutím dodatočných záruk od Grécka. Na prijatí eurovalu sa zatiaľ nedohodlo osem krajín zo sedemnástich vrátane Slovenska.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nechce riskovať zrušenie summitu lídrov Európskej únie o eurovale, ktorý sa má konať 17. až 18. októbra 2011. Podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) to znamená, že by NR SR o eurovale rozhodovala hneď na začiatku nasledujúcej schôdze, a to 11. októbra. Radičová dodala, že existuje viacero spôsobov ako riešiť podporu pre schválenie navýšenia eurovalu v slovenskom parlamente. Priestor na kompromisnú dohodu je pritom podľa nej pomerne široký, pričom existuje niekoľko možností kompromisov, ktoré sa môžu aj kombinovať. Jedno riešenie už predsedníčka vlády ponúkla predstaviteľom SaS, no zatiaľ ho nechce špecifikovať.

Vďaka elektronickým aukciám sme ušetrili 30 miliónov eur. Ak by sa ale e-aukcie používali pravidelne pri tretine objemu verejného obstarávania, ročné úspory by mohli dosiahnuť 250 miliónov eur. E-aukcie sa využívali najmä pri nákupe služby likvidácie odpadu, zdravotnícke vybavenie, stavebné práce a kancelárske stroje. Priemerná úspora dosiahla pri takýchto väčších zákazkách šesť percent z ceny predpokladanej zadávateľom. Transparency International Slovensko podporuje využívanie e-aukcií už od roku 2006. Elektornické aukcie zaznamenali rozmach po minulých voľbách. Až 90 percent z doterajších väčších aukcií uskutočnili verejné inštitúcie za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).

Na trh slovenského hydinárstva sa snaží dostať najväčší ukrajinský producent hydiny Myronivskyj Chliboprodukt. Jeho snahy o prienik na Slovensko sú súčasťou širších snáh o expanziu na európske trhy. Pod tlakom dovozov lacnejšej, často menej kvalitnej hydiny z Poľska, však zostali u nás len tri hydinárske podniky. Najväčšej slovenskej hydinárni Hyza Topoľčany sa ale Ukrajinci nevyrovnajú. Vedenie zostávajúcich dvoch slovenských hydinárskych skupín – juhoslovenský podnik HSH Veľké Zálužie a východoslovenský tandem firiem Podtatranská hydina Kežmarok a Hydina Košice odkázalo, že o predaji by uvažovalo iba v prípade zaujímavej cenovej ponuky.

Ak by sa Senát nedohodol o navýšení financií pre Obamov úrad, americký prezident by od soboty nemal za čo vládnuť. Ani teraz však ešte kríza nie je zažehnaná. Americký prezident Barack Obama dostal peniaze iba do polovice novembra. Problémy vyvolal odškodňovací balíček vo výške 2,65 miliardy dolárov. Ten má putovať na pomoc ľuďom postihnutým prírodnými katastrofami. Republikáni chceli peniaze uvoľniť pod podmienkou zredukovania úverového programu na vývoj úsporných áut. Demokrati to odmietali pre obavy zo zníženia počtu pracovných miest.

Americký prezident Barack Obama na včerajšom verejnom stretnutí na radnici v kalifornskom meste Mountain View vyhlásil, že európske finančné a fiškálne problémy prispeli k spomaleniu hospodárskej obnovy USA. Podľa prezidenta dlhová kríza v Európe "desí svet" a európski lídri ju riešia, ale nie tak rýchlo, ako je potrebné. Barack Obama je momentálne na turné po západnom pobreží krajiny, ktorým sa pokúša získať financie pre kampaň za svoje znovuzvolenie v budúcoročných voľbách. Jeho šancu na úspech negatívne ovplyvnili obavy z pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti a strach, že by sa USA mohli dostať do ďalšej recesie.

Podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) zavedenie eura prinieslo pre Slovensko ekonomické výhody, najmä v podobe prílevu zahraničných investícií. Radičová to povedala počas návštevy Chorvátska v rozhovore pre záhrebský denník Vjesnik. V súvislosti s pôžičkou Grécku podčiarkla, že základom efektívneho riešenia dlhovej situácie je zodpovedný prístup doma na úrovni národného štátu, zníženie deficitu verejných financií a reformné opatrenia. "Pôžička Grécku na bilaterálnej úrovni situáciu nevyriešila a dnes je poskytnutie ďalšej pomoci spojené s jasnými podmienkami," dodala Radičová.

Ministerstvo financií chce od budúceho roka zaviesť nový bankový odvod s plánovaným ročným príjmom vyše 40 miliónov eur. Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca však zvýšené náklady bánk nakoniec zaplatia firmy a občania vo forme zvýšených úrokov z pôžičiek a vyšších bankových poplatkov. Združenie by preto privítalo, keby vláda namiesto zavádzania nových daní viac úsilia venovala lepšiemu výberu existujúcich daní. Potenciálne najväčšie finančné prostriedky sa dajú získať lepším výberom DPH, kde podľa dostupných údajov rezerva v podobe nezaplatenej DPH predstavuje až 4 miliardy eur. .

Ruský minister financií Alexej Kudrin včera vo Washingtone na pravidelnom polročnom stretnutí svetových finančníkov oznámil, že záchrana Grécka pred bankrotom by bola lepším riešením pre všetky krajiny eurozóny. Podľa Kudrina by tak záchrana zmiernila hrozbu podobného vývoja v Španielsku a Taliansku. "Je lepšie zachrániť (Grécko). V opačnom prípade by sa drasticky zvýšili riziká pre svetovú ekonomiku," uviedol minister. Podľa neho by sa tiež dramaticky zvýšili úrokové miery pre pôžičky v Taliansku a Španielsku, a bolo by pre ne ťažšie splatiť dlhy. Je to ako na fronte: aj úzke prelomenie frontu oslabí celú armádu a nepriateľ sa dostane dovnútra," dodal.

Eurozóna založená iba na existencii centrálnej banky a politickej vôli mať spoločnú menu je mŕtva a predkrízový status quo sa už nevráti. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) to povedala vo svojom príhovore pred študentmi New York University. "Eurozóna nemala politickú inštitúciu s legitimitou a právomocami, ktorá by bola schopná zachytiť dynamiku krízy, ponúknuť a okamžite implementovať riešenie," vysvetlila. "Formovanie novej eurozóny je príležitosť, ktorú by Slovensko malo využiť. Musíme si dávať však pozor, aby odpoveďou na presadzovanie technických riešení dlhovej krízy nebola eskalácia nacionalizmu a populizmu," dodala predsedníčka vlády.

Sporná brožúrka strany SaS o eurovale s názvom "Euroval, cesta k socializmu" sa dočkala aj nemeckého prekladu. Práve zverejnenie tohto dokumentu pritom viedlo k vyostreniu konfliktu liberálov s ostatnými koaličnými partnermi. Podľa informácií TASR v SaS pracujú aj na anglickej a maďarskej verzii. Na rozdiel od prvej slovenskej verzie "Euroval, cesta k socializmu", sa však už nepočíta s jej distribúciou prostredníctvom periodík. Predstavitelia SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd po vydaní brožúrky hovorili o porušení dohody zo strany SaS, že na téme eurovalu si nebude niekto robiť stranícku kampaň. Liberáli toto obvinenie odmietli, keďže podľa nich žiadna dohoda, ktorá by stranám znemožňovala vyjadrovať sa k eurovalu, nebola.

Banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slovensku by mali od začiatku budúceho roka platiť štátu osobitný odvod. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý v stredu schválila vláda. Odhadovaný čistý výnos by mal predstavovať viac ako 41 miliónov eur. Vláda zároveň schválila vyššie zdanenie tabakových výrobkov, ktoré by do štátnej kasy malo priniesť 31 miliónov eur. Zvýšenie dane sa rozloží do dvoch krokov, aby nestúpol dovoz lacnejších cigariet z cudziny. Schválená legislatívna úprava zároveň zlučuje pôvodné tri zákony o spotrebnej dani z liehu, tabaku a cigariet a z piva do jedného spoločného zákona.

Národná banka Slovenska (NBS) varuje občanov pred nekalými praktikami tzv. "mishingu". Ide o druh podvodu na finančnom trhu, pri ktorom sú klienti vyzvaní prostredníctvom SMS správy na zaplatenie údajného nedoplatku voči finančnej inštitúcii, ktorej sú klientmi. NBS preto ľuďom odporúča, aby si preverili, či naozaj ide o SMS správu odoslanú ich finančnou inštitúciou. Esemesky zvyčajne obsahujú čísla účtov, ktoré týmto spoločnostiam nepatria. Podľa banky sa v súčasnosti takéto podvody rozmáhajú predovšetkým v Českej republike. Tu dostali klienti určitej poisťovne nasledovný text: "Na vašej poistnej zmluve máte nedoplatok 2 114 Kč. Zaplaťte na účet xxx, poisťovňa yyy."

Predseda Národnej rady SR a šéf SaS Richard Sulík zopakoval v diskusnej relácii rakúskej štátnej televízie ORF Im Zentrum svoj odmietavý postoj k eurovalu. "Pomoc Grécku nikam nevedie. Je to len drahé kupovanie času, ale nepomáha zlepšovať situáciu. Musí prísť k riadenému bankrotu Grécka." povedal. Podľa Sulíka je nutné požadovať od bánk, aby odpísali časť dlhu, a to vo výške 40 až 50 percent. "Banky tam investovali v očakávaní vyšších úrokových sadzieb a desaťročia ich aj dostávali. Keďže banky z toho profitovali 20 alebo 30 rokov, prečo by sa nemohli vzdať časti investovaných peňazí? Teraz to všetko majú zaplatiť daňoví poplatníci," dodal Sulík.

Prieskum agentúry Reuters medzi 50 európskymi ekonómami nedopadol pre zadlžené Grécko pozitívne. Až polovica odborníkov sa totiž domnieva, že krajina vyhlási platobnú neschopnosť už v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Pravdepodobnosť bankrotu je podľa výsledkov prieskumu 65 percent. Naopak, odchod Grécka z eurozóny očakáva iba 20 percent oslovených expertov. Analytici oslovení v prieskume zároveň dávajú iba 40-percentnú šancu tomu, že sa zrealizuje myšlienka emisie spoločných dlhopisov eurozóny. Zámer Európskej komisie presadiť emisiu spoločných dlhopisov totiž podľa nich zablokuje rozhodný odpor Nemecka.

V druhom štvrťroku vycestovalo na krátkodobý alebo dlhodobý dovolenkový pobyt 1,138 milióna občanov. Toto číslo predstavuje nárast o o 14,5 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Naopak, dovolenku neuskutočnilo až 75,3 percenta občanov. Vyplýva to zo zverejnených údajov Štatistického úradu SR. Nedostatok financií uviedlo ako dôvod 23,2 percenta Slovákov. Nasledovali zdravotné (11,9) a pracovné dôvody (12,1), pričom 28,5 percenta občanov plánuje ísť na dovolenku v inom období roka. Celkove občania uskutočnili 1 445 949 dlhodobých a krátkodobých dovolenkových pobytov doma i v zahraničí.

"Najväčší problém je, že ratifikácia júlovej dohody o eurovale trvá príliš dlho, čo vyvoláva neistotu a zhoršuje vyhliadky ekonomiky. Je to očividné, keďže hospodársky rast v Európe sa výrazne spomalil a problémy zadlžených krajín sú ešte vážnejšie," povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v rozhovore pre fínsku štátnu televíziu YLE. Dodal, že i napriek tomu verí, že "parlamenty v eurozóne sú schopné schváliť dohodu z júlového summitu včas, buď koncom septembra alebo začiatkom októbra". O zložitej situácii v eurozóne budú od piatka do soboty v juhopoľskej Vroclavi rokovať ministri financií Európskej únie, na stretnutie príde aj ich americký kolega Timothy Geithner.

Starobný dôchodok v súčasnosti na Slovensku poberá približne 953-tisíc ľudí. Vyplýva to zo štatistických údajov, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa. Jeho priemerná výška dosahuje 361,27 eura. Predčasný starobný dôchodok, ktorý u nás poberá 36-tisíc občanov, v priemere dosahuje výšku 357,06 eura. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu minulého mesiaca v priemere 221,33 eura. Tieto dôchodky pritom dostávalo 299 tis. ovdovených žien. Od začiatku budúceho roka sa dôchodky zvýšia o 3,3 percenta. Penzie by sa mali od januára budúceho roka zrejme poslednýkrát upravovať podľa medziročnej inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok predchádzajúceho roka.

Euroval môže podľa nemeckých médií stroskotať práve na Slovensku. "Budeme proti eurovalu hlasovať v každom prípade," povedal predseda strany SaS a šéf parlamentu Richard Sulík v rozhovore pre Nemeckú tlačovú agentúru (DPA). Sulík odmietol spojitosť medzi dianím na Slovensku a možným ohrozením stability celej Európskej únie. Naopak, domnieva sa, že skutočným problémom je neschopnosť EÚ dodržiavať svoje vlastné pravidlá. Argument premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala, že "teraz nejde len o záchranu jednotlivých krajín, ale vôbec celého eura", označil Sulík za prázdnu frázu. "Tiež štát Kalifornia upadol do platobnej neschopnosti, bez bol ohrozený dolár," uviedol.