Niekedy začiatkom roka 2013 by sa mali v Líbyi konať parlamentné a prezidentské voľby. Spoločnosti BBC to dnes oznámil zástupca líbyjskej Dočasnej národnej rady v Británii Gumá al-Gamaatí. "Načrtli sme cestovnú mapu na prechodné obdobie 20 mesiacov," vyhlásil. Podľa zástupcu povedie krajinu prvých osem mesiacov Dočasná národná rada. Na konci tohto obdobia sa bude konať priama voľba asi 200 členov novej prechodnej rady. Jej úlohou potom bude vypracovanie ústavy a príprava prvých demokratických volieb. "Po asi 20 mesiacoch budú mať Líbyjčania konečne lídrov, ktorých chcú vo vedení krajiny," konštatoval zástupca.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) informovala vo štvrtok o praktikách, ktoré voči rebelom používali jednotky verné diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu. S odvolaním sa na výpovede niekoľkých svedkov AI uviedla, že líbyjskí vojaci pôsobiaci na severozápade krajiny držali svojich väzňov v dvoch kovových kontajneroch, ktoré boli umiestnené na priamom slnku. Vo väčšom bolo devätnásť zadržaných, z čoho prežilo desať. Len jeden človek ale prežil v menšom kontajneri, v ktorom bolo desať ľudí držaných na ploche dvakrát šesť metrov. Zadržaní boli nútení v horúčave piť vlastnú moč. Zo zlého zaobchádzania s väzňami však AI obviňuje aj povstaleckú stranu.

Správa OSN o minuloročnom izraelskom útoku na loď smerujúcu do Gazy konštatuje, že izraelská blokáda pásma Gazy bola podľa medzinárodného práva legálna. Podľa správy však Izraelčania uplatnili na palube lode Mavi Marmara neprimeranú silu. Pri útoku bolo totiž zabitých deväť Turkov. Správa OSN pripravená panelom OSN na čele s bývalým novozélandským premiérom Geoffreyom Palmerom mala byť hotová už vo februári. Turecko a Izrael sa však nevedeli dohodnúť na tom, k čomu na lodi došlo a aké by mali byť závery správy. Ankara požadovala, aby sa Izrael za útok na loď ospravedlnil, izraelská vláda to však odmietla.

Útok sýrskych bezpečnostných síl, ktoré začali vo štvrtok paľbu na prodemokratických demonštrantov v meste Homs, si vyžiadal najmenej štyri obete a desiatky zranených. Správu priniesli aktivisti so sídlom v Libanone pre agentúru DPA. Zranených demonštrantov po útoku previezli do provizórnych nemocníc, ktoré si zriadili v okolitých domoch. Protestujúci sa totiž obávajú zatknutia po prevoze do štátnych nemocníc. Podľa OSN už od začiatku protestov v polovici marca zahynulo v Sýrii asi 2000 ľudí. Európska únia dnes uvalí zákaz na dovoz sýrskej ropy, ktorý začne na žiadosť Talianska platiť až od 15. novembra.

Po hurikáne Irene stále zostáva 1,1 milióna odberateľov v Spojených štátoch bez elektriny. V stredu sa podarilo obnoviť dodávky prúdu pre 612 000 zákazníkov. Na väčšine severovýchodu USA začali hladiny riek klesať a záchranné tímy sa mohli dostať do miest, ktoré boli doteraz odrezané od sveta. Americká národná garda zároveň pokračovala v dodávkach zásob do horských oblastí, kde chýbala elektrina. Vrtuľníky vozili potraviny, prikrývky, celty a pitnú vodu. Počet obetí hurikánu Irene celkovo dosiahol 53 osôb, vrátane 46 ľudí v 13 amerických štátoch a v Portoriku. Americký prezident Barack Obama vyhlásil štát New York za územie postihnuté katastrofou a umožnil poskytnutie federálnej pomoci.

Sýrska televízna stanica Arrai odvysielala ďalšiu audionáhrávku s hlasom Muammara Kaddáfího. Diktátor vyhlásil, že sa nevzdá a ďalej bude bojovať proti povstalcom, ktorí už obsadili väčšinu Líbye. Kaddáfí zároveň vyzval svojich prívržencov, aby neprestávali v boji proti povstaniu. "Nevzdáme sa. Nie sme ženy," zdôraznil. Bývalý vodca je podľa vlastných slov pripravený na dlhý boj proti povstalcom, a to i za cenu, že krajina bude zničená. Kaddáfí sa od 20. augusta, kedy povstalci dobyli Tripolis, nachádza na neznámom mieste. Podľa povstalcov sa pravdepodobne nachádza aj so synom Sajf al-Islámom v púštnom meste Baní Valíd, asi 150 kilometrov juhovýchodne od Tripolisu.

Bieloruský prezident sľúbil prepustenie politických väzňov počas minulotýždňového stretnutia s bulharským ministrom zahraničia Nikolajom Mladenovom. Ten už o tom stihol informovať aj svojich európskych partnerov. Podľa Lukašenka by tak mali byť do polovice októbra prepustení všetci politickí väzni. "Pán Lukašenko sľúbil, že uskutoční rokovanie medzi vládou, opozíciou a mimovládnymi organizáciami a že prepustí prvú skupinu politických väzňov," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničia Vesela Černevová. Lukašenko už podľa Černevovej oba sľuby splnil, keďže oznámil konanie okrúhleho stola a prepustenie štyroch politických väzňov.

"S veľkým smútkom som si vypočul českého prezidenta Václava Klausa, ktorý chce teraz vyjadriť svoje populistické antieurópanstvo tým, že uráža Grékov tvrdením, že my tu popíjame svoje ouzo a užívame si a oni sú tí, ktorí tvrdo pracujú," reagoval grécky premiér Jorgos Papandreu na Klausove vyjadrenia, ktore uviedol v rozhovore pre český denník Právo. Podľa spravodajského portálu megatv.com bol Papandreou Klausovým slovným útokom očividne nahnevaný a použil ostrý tón, ktorý u neho nie je obvyklý. "Ak Európa neprekoná toto vnímanie a uzavrie sa v ňom, potom smerujeme k roztrieštenej Európe," dodal Papandreu.

V Maďarsku vstupuje do platnosti nový zákon o "dani národného zdravia". Ten by mal zaťažovať zvláštnou daňou presolené a presladené potraviny alebo nápoje s prehnaným množstvom kofeínu. Zákon ľudovo označovaný ako daň z čipsov, bol najskôr zameraný proti všetkým nezdravým potravinám, no nakoniec nezahŕňa napríklad salámy, čabajky alebo pečeňové paštéty, netýka sa ani fastfoodov. Médiá však upozorňujú, že producenti čipsov alebo energetických nápojov teraz zvažujú presunutie výroby z krajiny na iné miesto. Negatívne vidia situáciu aj maďarskí podnikatelia v potravinárstve. Kvôli dani budú musieť byť do konca roka uzavreté najmenej štyri podniky.

Zvrhnutý líbyjský vodca Muammar Kaddáfí a jeho syn Sajf al-Islám sa podľa povstaleckého veliteľa Abdala Nadžíba Mlegtu pravdepodobne nachádzajú v púštnom meste Baní Valíd na západe krajiny asi 150 kilometrov juhovýchodne od Tripolisu. Toto mesto v súčasnosti nie je pod kontrolou rebelov. Povstalci vo štvrtok zároveň predĺžili do 10. septembra ultimátum mestám a jednotkám, ktoré sú stále verné Kaddáfímu, aby sa vzdali. Hlavné mesto Tripolis pociťuje podľa Európskej únie naliehavý nedostatok vody. Ustupujúce jednotky Muammara Kaddáfího totiž zablokovali vodovodnú sieť a potrubia sa zatiaľ nepodarilo v plnej miere spriechodniť.

Dokument, v ktorom sú presne uvedené mená zavraždených svedkov i okolnosti likvidácie, získal srbský spravodajský server RTS od srbskej špeciálnej prokuratúry pre vojnové zločiny. Zabíjanie svedkov v Kosove sa podľa 26 členného zoznamu začalo už v roku 1999. Zlikvidovaní boli údajne aj svedkovia chránení haagskym tribunálom. Pri niektorých menách sú uvedené aj mená podozrivých objednávateľov, pričom sa medzi nimi objavuje aj meno Ramusha Haradinaja. Podľa vyhlásenia hovorkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Nermy Jelačičovej sú tieto tvrdenia absolútne nepresné. Obnovený proces s Haradinajom sa začal pred tribunálom 18. augusta, pričom sa jedná o prvý opakovaný proces v histórii ICTY.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že uznáva Prechodnú národnú radu za úradujúce vedenie a berie do úvahy jej deklarovaný program reforiem. Rusko tiež radu vyzvalo na vytvorenie novej ústavy, vyhlásenie všeobecných volieb a sformovanie vlády. Federácia sa zároveň zúčastní na konferencii "priateľov Líbye," ktorá sa uskutoční v Paríži. Témou diskusie bude podpora politickej a hospodárskej obnovy krajiny po občianskej vojne. Na rokovaní sa stretnú hlavne krajiny tzv. kontaktnej skupiny pre Líbyu. Svoju účasť potvrdila aj Čína.

Americké Národné hurikánové centrum (NHC) prinieslo správu, že búrka Katia, ktorá sa sformovala vo východnom Atlantiku, nabrala na sile a stala sa tak druhým hurikánom tohtoročnej sezóny od hurikánu Irene. Ten cez minulý víkend udrel na východnom pobreží USA. Katiu sprevádza silný vietor s rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu a cez víkend by mal podľa meteorológov ešte zosilnieť. Jeho rýchlosť by sa tak mala zvýšiť do 178 kilometrov za hodinu. Názov Katia nahradil v meniacom sa zozname pomenovaní hurikánov Katrinu, ktorá napáchala v roku 2005 na južnom pobreží USA obrovské škody. V čase zverejnenia správy sa hurikán Katia nachádzal približne 1875 kilometrov východne od Záveterných ostrovov v Karibskom mori.

Medzinárodnú konferenciu o Líbyi, ktorej cieľom je pomôcť povstalcom na začiatku ich vlády po zosadení dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího, zorganizovali Francúzsko a Británia. Do Paríža pocestuje aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Čaj Ťün, ako zástupca Číny. Krajinu na konferenciu pozval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy počas svojej krátkej zastávky v Pekingu. Čína s vyjadrením podpory Západu pri budovaní Líbye po občianskej vojne váhala, včera však účasť na konferencii potvrdila. Hovorca šéfa čínskej diplomacie zároveň oznámil, že Peking podporuje pokojné odovzdanie moci v Líbyi a snahu prinavrátiť krajine stabilitu.

Česko možno opätovne zavedie povinné vojenské odvody. Hlavným dôvodom je klesajúci počet vojakov v zálohe, ktorý sa prejavuje napríklad pri povodniach. Odvody by už však nemali byť plošné, týkali by sa napríklad len konkrétnych profesií. "Môže ísť napríklad o ľudí, ktorí rozumejú spojovacím technológiám alebo vedia opravovať techniku. Alebo to môžu byť piloti," povedal bývalý náčelník Generálneho štábu AČR Jiří Šedivý. Jednou z alternatív je tiež možnosť povolať len určitý ročník, čo by armáde zabezpečilo stovky až tisíce brancov. Zmeny sa dotknú aj profesionálnych vojakov vo výslužbe, ktorí by mali chodiť na pravidelné cvičenie.

Vysokí predstavitelia líbyjskej povstaleckej Dočasnej národnej rady oznámili, že Muammar Kaddáfí sa takmer určite nachádza na území krajiny a povstalci ho v prípade dolapenia majú právo zabiť. Podľa povstalcom je prítomnosť momentálne unikajúceho vodcu na území Líbye istá na 80 percent. Vzbúrenci údajne miesto jeho úkrytu poznajú, no odmietli prezradiť akékoľvek podrobnosti. "Kaddáfí je teraz na úteku. Máme tušenie, kde by mohol byť," povedal Alí Tarhúní, ktorý má v povstaleckom vedení na starosti rezorty financií a ropného priemyslu. Na otázky týkajúce sa Kaddáfího úkrytu odpovedá, že "uteká z jedného kanála do druhého".

Expertný parlamentný výbor vo svojej správe, ktorú včera zverejnil, uviedol, že štátny dlh Grécka sa vymkol spod kontroly, pričom vládne opatrenia na ozdravenie verejných financií zlyhávajú. "Prudký nárast dlhu, vysoký primárny deficit zhoršili na maximum dynamiku dlhu, ktorý je mimo kontroly," uviedol expertný výbor. Ten zostavilo grécke ministerstvo financií ako nezávislý orgán pre kontrolu rozpočtu. V správe sa tiež uvádza, že problémom krajiny nie je len výška verejného dlhu, ale aj neschopnosť skonsolidovať terajší fiškálny manažment. Podľa expertov sa tak primárny deficit v Grécku prehĺbil a krajina by mala zvýšiť úsilie na boj s daňovými únikmi.

Federálna agentúra dohliadajúca nad elektrickou rozvodnou sieťou Nemecka sa rozhodla nevyužiť možnosť reaktivovať jeden z ôsmich jadrových reaktorov, ktoré boli v tomto roku odstavené. Vláda totiž agentúru vyzvala, aby rozhodla, či jedna zo starých jadrových elektrární zostane v pohotovostnom režime ako rezerva počas najbližších dvoch zím. Po zatvorení starých jadrových elektrární tak zostalo v Nemecku v prevádzke iba deväť jadrových reaktorov. Tie plánujú odstaviť do konca roka 2022. Podľa agentúry existuje dostatočné množstvo rezervných konvenčných kapacít na elektrinu a krajina sa zaobíde aj bez uvedeného jadrového reaktora.

Podľa českého prezidenta Václava Klausa by si jeho krajina mala vyjednať možnosť neprijať spoločnú európsku menu. Zavedenie eura je totiž v súčasnosti zmluvná povinnosť všetkých nových členských krajín Európskej únie. Klaus ďalej uviedol, že by nebolo tragédiou, ak by nejaká členská krajina eurozóny z menovej únie odišla. "Tvrdenia, že by to spôsobilo paniku, sú nepravdivé. Naopak, ukázalo by to, že EÚ je odhodlaná niečo robiť," povedal Klaus v narážke na zadlžené Grécko. Klaus už skôr uviedol, že projekt eura je riskantným politickým a až následne ekonomickým projektom, pri vzniku ktorého neboli brané do úvahy jednoduché ekonomické argumenty a teórie.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy mal od dedičky kozmetického impéria L'Oreal protizákonne prijať peniaze na financovanie svojej predvolebnej kampane. Tvrdí to nová kniha s názvom "Sarkozy ma zabil", ktorú napísali dvaja novinári denníka Le Monde. Desaťtisíce eur od miliardárky Liliane Bettencourtovej boli údajne Sarkozymu odovzdané osobne a v hotovosti. Sarkozyho úrad tvrdenia razantne odmietol. "Tieto obvinenia sú škandálne, nepodložené a nepravdivé," povedal hovorca prezidentskej kancelárie. Sarkozy sa bude na budúci rok uchádzať o ďalšie 5-ročné funkčné obdobie.

"Kaddáfí - tento hrdlorez, tento vrah vie, že nemá kam ísť," myslí si povstalecký minister financií a ropného priemyslu Alí Tarhúní, podľa ktorého jeho režim definitívne skončí do týždňa. "Skutočne nemám problém počkať ešte týždeň. Čakal som 42 rokov," dodal minister. Povstalecká vláda však stále uprednostňuje mierové riešenie konfliktu a dala v utorok posledným Kaddáfího verným možnosť, aby do soboty zložili zbrane. Dodal tiež, že jeden z Kaddáfího synov, nepovedal bližšie ktorý, sa snaží vyjednávať. Ale "tu nie je vlastne o čom vyjednávať," poznamenal.

Chorvátska prokuratúra dnes vzniesla obžalobu voči bývalému premiérovi Ivovi Sanaderovi, ktorý sa mal dopustiť prijímania úplatkov výmenou za získanie pôžičky od rakúskej banky Hypo Alpe Adria pre Chorvátsko. Províziami nezákonne získal 3,6 milióna kún (480 000 eur). Sanader, ktorý bol chorvátskym premiérom v rokoch 2004-2009, všetky obvinenia popiera. Expremiér tiež čelí obvineniam, že od maďarského ropného koncernu MOL prijal desať miliónov eur výmenou za to, že mu umožnil získať väčšinové práva v chorvátskej ropnej spoločnosti INA. Proces je súčasťou protikorupčnej kampane, ktorú Sanaderova nástupkyňa Jadranka Kosorová spustila s cieľom splniť kritéria pre vstup do EÚ očakávaný v roku 2013.

Server WikiLeaks publikoval v uplynulom týždni viac ako 125 000 citlivých vrátane amerických diplomatických depeší. Tento krok však v Spojených štátoch vyvoláva nové obavy z odhalenia dôverných zdrojov amerických veľvyslanectiev v zahraničí. "Spojené štáty rázne odsudzujú akékoľvek ilegálne prezradenie utajovaných informácií," uviedla hovorkyňa rezortu diplomacie Victoria Nulandová. Podľa agentúry AP zverejnené depeše obsahujú zdroje, ktoré žiadajú ochranu a ktorých mená autori depeší žiadajú chrániť. Pre administratívu prezidenta Baracka Obamu to zároveň znamená zdroj ďalších diplomatických problémov a nepríjemností.

Novým novozélandským generálnym guvernérom sa stal prvýkrát v histórii predstaviteľ pôvodných obyvateľov ostrovov. Päťdesiatšesťročný generál maorského pôvodu Jerry Mateparae bude vo svojom úrade zastupovať oficiálnu hlavu štátu, britskú kráľovnú Alžbetu II. Mateparae sa ujal svojej päťročnej funkcie v stredu po vojenskej ceremónii, ktorá zahŕňala i tradičný maorský uvítací obrad. Napriek tomu, že rola generálneho guvernéra je prevažne ceremoniálna, má vo svojej moci rozpustiť parlament a odvolať premiéra. To sa však zatiaľ v histórii Nového Zélandu nestalo.

Počas šiestich mesiacov povstania proti režimu dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího zahynuli v Líbyi desaťtisíce ľudí. Plukovník Hišám Buhagiar, veliteľ povstaleckých jednotiek uviedol, že "od začiatku povstania bolo zabitých približne 50-tisíc ľudí". V súčasnosti v krajine stále prebiehajú boje, a to i napriek tomu, že hlavné mesto je už v rukách rebelov. Tí dali Kaddáfího silám ultimátum na zloženie zbraní do soboty. V opačnom prípade chcú posilniť ofenzívu. V Líbyi sa po občianskej vojne začne opäť ťažba ropy, ktorá sa údajne uskutoční v priebehu niekoľkých týždňov. Po začatí ťažby potom potrvá menej než 15 mesiacov, kým sa dosiahne plná produkcia.

Židovskí osadníci na Západnom brehu začali dostávať od vlády slzotvorné a omračovacie granáty a ďalšiu muníciu. Izrael sa tak snaží pripraviť na prípadné násilné protesty Palestínčanov, ktoré by mohli vypuknúť po septembrovom zasadnutí OSN. Tam sa má rozhodnúť, či členské štáty prijmú Palestínu do organizácie a uznajú tak jej nezávislosť. Izraelská armáda údajne poskytuje osadníkom aj špeciálny výcvik. Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás požiadal o členstvo v OSN už 20. septembra. S plánom Palestínčanov zabezpečiť si uznanie v OSN nesúhlasí Izrael, Spojené štáty ani niektoré európske vlády. Liga arabských štátov už avizovala, že snahy Palestínčanov podporí.

Česká Poslanecká snemovňa včera umožnila trestné stíhanie bývalého ministra dopravy Víta Bártu a jeho niekdajšieho straníckeho kolegu Jaroslava Škárku. Za zbavenie trestnej imunity hlasovalo 177 zo 181 prítomných poslancov, proti boli traja poslanci strany Veci verejné (VV). Bárta je podozrivý z korupcie, úplatok sa mal pokúsiť dať bývalej predsedníčke klubu VV Kristýne Kočí a Škárkovi. Ten údajne časť peňazí z úplatku použil, preto sa policajnej žiadosti o vydanie k trestnému stíhaniu nevyhol ani on. Bárta sa obvineniam bráni a v oboch prípadoch mal kolegom podľa jeho slov poskytnúť len pôžičku. Predseda Veci verejných Radek John vyhlásil, že chce, aby sa kauza dostala pred súd.

Realitný magnát Chuang Nu, jeden z najbohatších ľudí v Číne, má záujem kúpiť rozsiahle pozemky na Islande. Na ploche s rozlohou 300 kilometrov štvorcových chce podľa denníka Financial Times postaviť ekoturistický rezort a golfové ihrisko v celkovej hodnote 100 miliónov dolárov. Chuang Nu už s vlastníkom uzavrel predbežné kúpne zmluvy, no projekt ešte musí schváliť vláda. Kritici projektu však spochybňujú potrebu takej veľkej plochy a varujú, že v skutočnosti môže ísť len o zásterku na zakrytie geopolitických záujmov Číny v oblasti severného Atlantiku. Chuang Nu v minulosti pracoval na odbore propagandy Komunistickej strany Číny a na ministerstve stavebníctva.

Kaddáfího manželka Safíju, dcéru Ajšu a synov Hannibala a Muhammada v sprievode svojich detí prijalo Alžírsko na svojom území z "výlučne humanitárnych dôvodov". Vyhlásil to hovorca alžírskeho ministerstva zahraničných vecí. "Boli by sme radi, keby sa tieto osoby vrátili," reagoval hovorca líbyjského povstaleckého vedenia Mahmúd Šammám, ktorý zároveň ubezpečil, že "Kaddáfího a členov jeho rodiny v prípade zadržania čaká "spravodlivý súd". Líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího naposledy videli smerovať z Tripolisu na juh v piatok po tom, čo v hlavnom meste absolvoval niekoľko stretnutí. Pre televíziu Sky News to povedal osobný strážca Kaddáfího syna Chamísa.

V štvrti Son Gotleu španielskeho mesta Palma de Mallorca panuje aj v utorok napätá situácia. V noci nadnes tam totiž vypukli násilné zrážky medzi miestnymi Rómami a prisťahovalcami z Nigérie. Tí Rómov vinia zo zodpovednosti za smrť 32-ročného Afričana, ktorý zahynul po páde z balkóna. Podľa informácií španielskych médií zaútočili prisťahovalci kameňmi na policajtov, podpaľovali automobily a kontajnery s komunálnym odpadom. V uliciach štvrte hliadkujú dnes desiatky policajtov. Ich prítomnosť má zabrániť ďalšej eskalácii napätia. Španielske úrady považujú tragickú smrť Nigérijčana za nehodu.