Bieloruská polícia včera s použitím násilia prerušila v hlavnom meste Minsk pokojnú demonštráciu tisícok ľudí, ktorá sa konala proti autoritatívnemu režimu prezidenta Alexandra Lukašenka. Podľa ľudskoprávnej skupiny Vesna policajti stratili s demonštrantmi trpezlivosť, začali ich zatýkať a biť, pričom odviedli viac než 100 osôb. Policajti tiež údajne napadli obuškami tri mladé ženy, chytili ich za vlasy a odvliekli do áut. Lukašenko v súčasnosti čelí nevôli bežných Bielorusov najmä pre vážnu ekonomickú krízu, ktorá je považovaná za najhoršiu od pádu Sovietskeho zväzu.

Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg odletel do východolíbyjského mesta Benghází, kde sa ma stretnúť so zástupcami povstaleckej Dočasnej národnej rady. Jeho vládny špeciál tiež vezie lekárske prístroje, ktoré sú určené pre poľnú nemocnicu v Dafníji, 35 kilometrov západne od Misráty. Ultrazvuky, defibrilátory, prenosné monitory, ventilátory a ďalšie lekárske vybavenie je financované z prostriedkov českej vlády, ktorá uvoľnila 2 milióny korún. Viac ako pol miliónom korún prispela organizácia Člověk v tísni z humanitárneho fondu rýchlej pomoci. Spiatočný let ministra by mal priviezť vybraných detských pacientov z líbyjských nemocníc, ktorí sa budú liečiť v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach v Česku.

Dnes o 7.00 h začalo na 40 miestach Maďarska protestné spomaľovanie dopravy, ktoré organizujú Nezávislé odbory policajtov. Blokovanie jazdných pruhov by malo trvať 24 hodín a jeho cieľom je začať sociálny dialóg a obnoviť vyjednávanie vlády so zamestnávateľmi a zamestnancami. Konfederácia odborových zväzov Liga pôvodne plánovala generálny štrajk proti opatreniam a plánom vlády týkajúcim sa zamestnancov a dôchodkov, nakoniec sa však rozhodla iba protest spomaľovaním dopravy. Zablokovaný príjazdový pruh cesty číslo 2 z Dunakeszi do Budapešti už ráno spôsobil obrovské zápchy, policajti púšťali vozidlá smerujúce do mesta a z mesta v opačnom jazdnom pruhu striedavo.

Švajčiarsky energetický podnik BKW FMB Energie dnes oznámil, že 30. júna dočasne zatvorí jadrovú elektráreň Mühleberg. Ako dôvod uviedol dodatočné požiadavky, s ktorými prišiel po havárii v japonskej Fukušime federálny úrad pre jadrovú bezpečnosť. Elektráreň zatvoria päť týždňov pred pravidelnou výročnou kontrolou a jej prevádzka by sa mala obnoviť v septembri. Nové bezpečnostné opatrenia majú zabrániť narušeniu chladiaceho systému v prípade extrémnych záplav. Švajčiarska vláda už minulý mesiac rozhodla, že po skončení životnosti existujúcich prevádzok nebude budovať nové jadrové elektrárne.

Jeden z prestížnych hotelov Intercontinental v afgánskej metropole Kábul sa v noci stal terčom teroristického útoku. K útoku sa prihlásilo povstalecké hnutie Taliban, ktorého cieľom boli primárne zahraniční hostia ubytovaní v hoteli. V čase incidentu sa tam konala konferencia venovaná paradoxne téme bezpečnosti, ako aj veľká svadobná hostina. Na útoku sa podieľalo šesť samovražedných atentátnikov, z ktorých niektorí sa odpáli a zvyšní boli zastrelení. Teroristický útok si vyžiadal najmenej 10 obetí. Tie tvoria prevažne členovia hotelového personálu.

Ruský exportér elektrickej energie InterRao oznámil, že v noci z utorka na stredu zastavil dodávky elektriny do Bieloruska. "S účinnosťou od polnoci sme dodávky Bielorusku znížili na nulu. Čakáme na ďalšiu tranžu a po jej uhradení sme pripravení obnoviť dodávky v plnom rozsahu," uviedol hovorca spoločnosti Anton Nazarov. Dôvodom zastavenia dodávky elektriny je dlh Bieloruska, ktorý sa za nesplatené marcové, aprílové a májové dodávky vyšplhal na 1,2 mld. ruských rubľov (37,32 milióna eur). Ruská spoločnosť varovala Bielorusko už začiatkom júna a vývoz elektriny do susednej krajiny vtedy znížila o 50 percent.

V utorok začal v Grécku 48-hodinový generálny štrajk, ktorý pokračuje aj dnes. Zrážky demonštrantov s políciou trvali pred parlamentom v Aténach vyše 10 hodín a pokračovali nárazovo až do noci. Polícia a zdravotníci uviedli, že pri včerajších zrážkach bolo zranených 37 policajtov, 9 demonštrantov a najmenej 14 ich polícia zatkla. Protestujúci podpálili veľké slnečníky pred kaviarňou, pričom ich použili aj na vytvorenie barikády a rozbíjanie výkladných skríň predajní. Odborom sa podarilo zhromaždiť na protestoch v Aténach 20 000 ľudí a plánujú v nich dnes pokračovať. Grécky štrajk proti úsporným opatreniam vlády sa dotkol aj Slovákov, ktorým zmenili plán niektorých letov do Grécka.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra CVVM v susednej Českej republike, uznáva až 69 percent ľudí právo ženy rozhodnúť o potrate. Menšia časť, 17 percent, si myslí, že tento zákrok by sa mal robiť len zo zdravotných či sociálnych dôvodov. Iba 8 percent Čechov by potraty povolilo len pri ohrození života a 3 percentá by ich zakázalo úplne. Okrem podpory interrupcií vyjadrila česká spoločnosť aj prekvapivý názor na trest smrti. Až 64 percent opýtaných ho podporuje, približne tretina by bola proti jeho opätovnému zavedeniu.

Pre obavy z protestov v krajine uvažujú Spojené arabské emiráty nad možnosťou rozšíriť volebné právo. To má v súčasnosti len menej ako desatina občanov. Vláda už začiatkom mesiaca zvýšila počet oprávnených voličov pre septembrové voľby do Federálneho zhromaždenia zo 7 000 na 80 000 ľudí. "Ďalším krokom by mohlo byť zvýšenie počtu oprávnených voličov na 150 000, a napokon neskôr sprístupniť voľby pre všetkých," uviedol minister pre štátnu správu Anwar Muhammad Gargaš. Podľa jeho slov ukázali nedávne udalosti v arabskom svete, že želanie zúčastňovať sa na politickom živote môže veľmi rýchlo narásť.

V meste Altenbeken na západe Nemecka zatvorili úrady v utorok základnú školu po tom, čo u niekoľkých žiakov diagnostikovali baktériu E. coli. Škola by mala byť uzavretá minimálne týždeň, teda na približnú inkubačnú dobu ochorenia. Cieľom je zabrániť možnému šíreniu nákazy. Prvý prípad črevnej nákazy, ktorý však nie je nijako spojený so smrteľných kmeňom v Nemecku, zaznamenali vo Švédsku. Nakazený muž stredného veku nemá podľa Inštitútu na kontrolu prenosných chorôb žiadne väzby ani kontakty s Nemeckom a vôbec nebol v zahraničí. Inštitút momentálne zisťuje, ako a kde sa muž nakazil.

V Grécku sa v utorok začal 48-hodinový štrajk zameraný hlavne proti úsporným opatreniam vlády. V dôsledku štrajku je v krajine ochromená doprava, úrady a banky sú zatvorené a dokonca nemocnice fungujú v oklieštenom režime. V Aténach pochodovalo k parlamentu okolo 20-tisíc demonštrantov, ktorých v centre strážilo približne 5-tisíc príslušníkov polície. Ďalších 7-tisíc ľudí sa zišlo v druhom najväčšom meste Solúne. V popoludňajších hodinách sa v hlavnom meste vyskytli už aj násilné strety, pričom polícia proti mladým ľuďom hádžucim kamene pred ministerstvom financií použila omračovacie granáty a slzotvorný plyn.

Predsedníčka francúzskej Socialistickej strany (PS) Martine Aubryová dnes ohlásila svoju kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať budúci rok. "Predstupujem pred vás s cieľom dosiahnuť víťazstvo v roku 2012," povedala Aubryová v meste Lille, kde je starostkou. Francúzsko podľa nej potrebuje po 4 rokoch Sarkozyho vlády "veľký demokratický tresk", pričom za najhoršiu označila situáciu v súdnictve a médiách. Krok Aubryovej kandidovať sa očakával, predovšetkým po zatknutí bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominiquea Straussa-Kahna pre podozrenie zo sexuálneho zneužitia. Ten bol pred zadržaním považovaný za najpravdepodobnejšieho prezidentského kandidáta z tábora socialistov.

Rozsiahle suchá postihli najmä krajiny Afrického rohu. V dôsledku neúrody sa tak už v niektorých končinách šíri hladomor. Hovorkyňa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Elisabeth Byrsová uviedla, že sucho zasiahlo viac ako desať miliónov ľudí. Situácia v niektorých oblastiach je podľa jej slov najhoršia za posledných 60 rokov. Slabé obdobie dažďov v spojení s vysokými cenami potravín postihli najmä Džibutsko, Etiópiu, Keňu, Somálsko a Ugandu. V niektorých oblastiach Kene stúpli ceny obilia až o 80 percent, podvýživa detí pritom dosiahla alarmujúcich 15 percent.

Čínsky premiér Wen Ťia-pao navštívi počas svojho päťdňového turné po Európe aj Nemecko. Obe krajiny budú dnes rokovať o spojení dvoch najväčších ekonomík Ázie a Európy. Po účasti na Čínsko-nemeckom ekonomickom fóre v Berlíne sa má premiér stretnúť aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle uviedol, že v Číne nevidí nijaké nebezpečenstvo, ale veľkú ekonomickú príležitosť. Predseda komunistickej vlády najľudnatejšej krajiny planéty odštartoval svoje päťdňové turné už v piatok, návštevou Maďarska.

Po lekárskom vyšetrení Husního Mubaraka skupina nemeckých lekárov potvrdila, že bývalý egyptský prezident má rakovinu. Na základe výsledkov krvných a ďalších testov mu diagnostikovali počiatočné štádium rakoviny, ktoré sa veľmi pomaly rozvíja. Už minulý týždeň právnik Mubarakovej rodiny vyhlásil, že exprezident trpí rakovinou žalúdka. Túto informáciu však egyptské úrady nepotvrdili. Mubaraka súdia za smrť stoviek demonštrantov počas ľudového povstania zo začiatku tohto roku a zo zneužívania moci počas jeho 30-ročnej vlády. V súčasnosti sa exprezident nachádza v nemocnici v letovisku Šarm aš-Šajch na pobreží Červeného mora. Dostal sa tam po tom, čo ho v apríli počas vypočúvania postihli srdcové problémy.

Líbyjský minister spravodlivosti Muhammad Kamúdí na tlačovej konferencii v Tripolise oznámil, že zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) na vodcu Muammara Kaddáfího je z hľadiska líbyjskej vlády neprijateľný. Dôvodom je samotný trestný súd, ktorý nemá podľa Kamúdího žiadnu autoritu. Podľa ministra je ICC nástrojom západného sveta na prenasledovanie vodcov krajín tretieho sveta. Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu vydal v pondelok zatykač na Kaddáfího, jeho syna Sajfa Isláma a šéfa tajnej služby Abdalláha Sanúsího. Tí čelia obvineniam zo zločinov proti ľudskosti vrátane zabitia stoviek civilistov, ich mučenia a prenasledovania.

Maďarský parlament zvolil päť nových sudcov ústavného súdu, z ktorých štyroch navrhol premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán. Na hlasovaní sa nezúčastnili poslanci opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Politika môže byť iná (LMP). Poslanci nakoniec zvolili štyroch nominantov Fideszu a jedného z Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Hlasovania sa zúčastnilo aj Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, ktoré ešte predtým vyhlásilo, že jeho poslanci budú hlasovať iba za právnika, politológa a pedagóga Bélu Pokola. Ústavný súd v Maďarsku bude mať podľa nových pravidiel namiesto jedenástich už 15 sudcov a predsedu ústavného súdu nebudú voliť sudcovia, ale parlament.

Zvýšenie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov je súčasťou vládou navrhovanej dôchodkovej reformy, ktorú v pondelok ratifikovala dolná komora španielskeho parlamentu. Cieľom prijatého legislatívneho balíka má byť znižovanie deficitu a zefektívnenie systému sociálneho zabezpečenia v dlhodobom horizonte. Na to, aby bola plne ratifikovaná, ešte musí prejsť hornou komorou parlamentu. Dôchodkovú reformu schválili s podporou katalánskej strany Konvergencia a jednota (CiU) a za neúčasti opozičných konzervatívcov, ktorí avizovali, že návrh nebudú blokovať.

Britský minister obrany Liam Fox vyhlásil, že Británia je i naďalej odhodlaná obrániť svoju zvrchovanosť nad Falklandskými ostrovmi pred Argentínou. Podľa Foxa zostanú ostrovy, o ktoré obe krajiny bojovali pred 30 rokmi, pod britským vplyvom. Minister obrany zdôraznil, že urážky argentínskych politikov nezmenia nič na odhodlaní Británie udržať si zvrchovanosť nad týmto územím. Ako podotkol minister obrany, tieto hlasy, prichádzajúce z Argentíny, majú súvis s blížiacimi sa voľbami v tejto juhoamerickej krajine, v ktorých sa súčasná prezidentka Cristina Fernándezová uchádza o znovuzvolenie.

V úvode veľkého desaťdňového vojenského cvičenia iránskych ozbrojených síl armádne Revolučné gardy verejne priznali, že disponujú podzemnými raketovými zásobníkmi. Iránska štátna televízia priniesla zábery, na ktorých vidieť silá na rakety stredného a dlhého doletu, nachádzajúce sa hlboko pod zemou. Podľa nemenovaného dôstojníka Revolučných gárd má islamská republika mnoho podobných podzemných zásobníkov. Analytici tvrdia, že ich Teherán mohol vybudovať aj v súvislosti s preventívnymi opatreniami voči prípadným útokom na iránske jadrové zariadenia zo strany USA alebo Izraela.

Jadrová elektráreň Fort Calhoun v americkej Nebraske sa ocitla pod 60 centimetrovou vrstvou vody. Príčinou je trhlina v provizórnej hrádzi ktorá spôsobila, že voda z rozvodnenej rieky Missouri zaplavila komplex. Záplavy však podľa úradov nepredstavujú nebezpečenstvo, pretože zariadenie je od apríla mimo prevádzku pre výmenu paliva a budovy sú odolné proti vode. S opačným problémom zápasia v južnom štáte Nové Mexiko, kde rýchlo sa šíriaci lesný požiar ohrozuje Národné laboratórium Los Alamos, ktoré počas druhej svetovej vojny slúžilo na vývoj prvých jadrových zbraní. Laboratória už uzavreli a všetok nebezpečný materiál je chránený. Obyvateľov miest Los Alamos a White Rock vyzvali k dobrovoľnej evakuácii.

V Iráne dnes začalo desaťdňové vojenské cvičenie pozemných, námorných a raketových vojsk. Počas manévrov s názvom "Veľký prorok šesť" má krajina otestovať aj rakety s dlhým doletom, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený viac ako 2 000 kilometrov. Vyskúšať by sa mali tiež nové rakety stredného a krátkeho doletu, bezposádkové lietadlá a systémy protivzdušnej obrany. Podľa veliteľa leteckého oddelenia Revolučných gárd, generála Alího Hadžízadího, je cvičenie reakciou na na posilňovanie prítomnosti USA v regióne.

Obyvatelia Japonska prestali po marcovej katastrofe a následnej kríze vo Fukušime dôverovať jadrovej energii. Takmer 70 percent z nich je presvedčených, že bezpečnostné opatrenia ešte nie sú dostatočné na opätovné spustenie jadrových reaktorov. Ďalších 47 percent opýtaných by uvítalo zníženie počtu elektrárni a 21 percent ich úplné odstavenie. Práve pre odpor obyvateľov odmietajú miestne vlády udeliť povolenia na obnovenie prevádzky elektrární, ktoré prešli údržbou a opravami. V súčasnosti je odstavených 35 z celkového počtu 54 reaktorov. Analytici varujú, že krajine hrozí nedostatok energie a nárast ceny za elektrinu.

Na mieste bývalého koncentračného tábora Jadovno v Chorvátsku, v ktorom počas druhej svetovej vojny zahynuli tisíce Srbov, vyzval v nedeľu srbský prezident Boris Tadič na zmierenie. Prezident sa tam zúčastnil spomienkovej slávnosti pri príležitosti 70. výročia založenia tábora. Ten zriadil chorvátsky pronacistický režim v roku 1941, pričom v ňom prišiel o život aj Tadičov starý otec a ďalší členovia rodiny. "Nevinné obete si zaslúžia našu spomienku. Chorvátsko a Srbsko majú osobitnú zodpovednosť voči obetiam a osobitnú úlohu v európskom regióne", uviedol Tadič.

Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov Kanovej vládnej Demokratickej strany (DPJ), premiér pripúšťa odchod z funkcie do polovice augusta tohto roku, ak parlament odsúhlasí kľúčové zákony o obnove krajiny po marcovom zemetrasení. "Keď sa veci koncom júla alebo začiatkom augusta vyjasnia, myslím si, že budú splnené podmienky a premiér odstúpi," uviedol vysoký predstaviteľ DPJ Jun Azumi. Japonská vláda predĺžila aktuálnu parlamentnú schôdzu o 70 dní, pričom chce schváliť rozpočtové zákony s dôrazom predovšetkým na obnovu častí krajiny postihnutých zemetrasením. Vláda pritom počíta pri schvaľovaní týchto zákonov s bezpodmienečnou podporou opozície.

Z komuniké, ktoré zverejnila pracovná skupina Africkej únie (AÚ) pre Líbyu vyplýva, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí súhlasil s požiadavkou AÚ, aby nebol účastníkom rokovaní o ukončení konfliktu v krajine. V dokumente sa tiež uvádza, že AÚ toto Kaddáfího rozhodnutie víta. Správu, ktorá by znamenala významný ústupok v postoji líbyjského vedenia, však oficiálne miesta v Líbyi nekomentovali. Líbyjskí povstalci predtým uviedli, že očakávajú od Kaddáfího skorú ponuku na ukončenie štyri mesiace trvajúcich bojov.

Viceprezident líbyjskej povstaleckej Dočasnej národnej rady Abdel Hafiz Ghoga uviedol, že očakávajú od vodcu Muammara Kaddáfího ponuku na ukončenie štyri mesiace trvajúcich bojov. "Očakávame, že ponuku dostaneme veľmi skoro. Kaddáfí už nemôže dýchať," povedal Ghoga. Povstalci sa budú podľa viceprezidenta zaoberať akýmkoľvek návrhom, ak zaručí, že Kaddáfi a jeho režim nezostane pri moci. O situácii v Líbyi dnes rokuje aj osobitný panel Africkej únie pod vedením juhoafrického prezidenta Jacoba Zumu. Ten podporil rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, zároveň však kritizoval západné krajiny za snahu o zmenu režimu v Líbyi.

Nehodu v americkom štáte Nevada zapríčinil kamión s prívesom, ktorý prerazil rampy na železničnom priecestí a narazil do vlaku spoločnosti Amtrak. Hovorca Štátnej komisie pre bezpečnosť dopravy informoval, že vodič kamióna začal brzdiť len necelých 100 metrov pred železničným priecestím a očividne nezbadal včas značky, blikajúci semafor ani spustené rampy. Príčina oneskorenej reakcie vodiča nie je zatiaľ známa. Kamión išiel takou vysokou rýchlosťou, že sa zaryl do bočnej strany vlaku. Pri nehode zahynulo najmenej 6 ľudí, medzi obeťami bol aj vodič kamióna a jeden zo sprievodcov.

Zdravotný stav venezuelského prezidenta Huga Cháveza je zrejme vážnejší, než tvrdí jeho úrad. Denník El Nuevo Herald ho opísal ako kritický, odvolal sa pritom na bližšie nešpecifikované zdroje amerických tajných služieb. Obavy potvrdilo aj nedávne televízne interview ministra zahraničných vecí Nicolása Madura. "Boj, ktorý zvádza prezident Chávez o svoje zdravie, musí byť bojom nás všetkých, bojom za život, za bezprostrednú budúcnosť našej domoviny," povedal Maduro. Napriek tomu včera ministerka pre prezidentský úrad Erika Faríasová vyhlásila, že Chávezovo zotavovanie prebieha podľa očakávaní.

V sobotu večer po predbežnom vypočutí rozhodol sudca Rodion Kyrijev, že bývalá ukrajinská premiérka Julia Tymošenková bude musieť na stredajšom riadnom súdnom pojednávaní čeliť obvineniam zo zneužitia právomocí. Sudca tak neuznal námietky obhajoby, že obvinenia sú politicky motivované a stojí za nimi súčasný prezident Viktor Janukovyč. "Cieľom tohto procesu je likvidácia funkčnej opozície na Ukrajine," vyhlásila Tymošenková, ktorej hrozí sedemročné väzenie. Opakovane tiež vyhlásila, že ukrajinskú justíciu nepovažuje za nezávislú. Jej slová nepriamo podporili aj viacerí európski predstavitelia, ktorí pri návštevách Ukrajiny vyjadrili obavy z možnej "selektívnej spravodlivosti".