Predsedníčka francúzskej pravicovej strany Národný front (FN) Marine Le Penová vyhlásila, že nemá nič proti vyjadreniam svojho otca Jeana-Marieho zvaľujúceho vinu za útoky Anders Behring Breivik na nórsku vládu. Výbuch v Osle a masaker na ostrove Utöya, ktoré si 22. júla vyžiadali 77 mŕtvych, boli podľa neho výsledkom "naivity a pasivity" nórskej vlády, spomenul tiež problém masového prisťahovalectva. Obyvatelia Nórska sa v piatok rozlúčili s ďalšími 32 obeťami útokov. Pohreby sa v priebehu uplynulého týždňa konali takmer každý deň a v prípade, že si to želali pozostalí, sa na nich zúčastňovali aj predstavitelia nórskej vlády. Premiér Jens Stoltenberg sa napríklad lúčil so 45-ročnou Monikou Elisabeth Böseiovou, ktorá 20 rokov organizovala na ostrove Utöya tábory vládnej Robotníckej strany.

Český prezident Václav Klaus nebude reagovať na naliehanie politikov z radov ČSSD a strany Veci verejné, aby sa verejne dištancoval od kontroverzných výrokov svojho vicekancelára Petra Hájka o homosexuáloch, ktorých označil za deviantov. Dôvodom bol chystaný pochod homosexuálov centrom Prahy. "Ak niekoho popudzuje slovo deviácia, ja ho považujem za hodnotovo neutrálne slovo. V každom prípade je homosexualita niečo výrazne menšinové a ako také si zaslúži našu ochranu, nie však nutne apoteózu (nekritickú obhajobu)," píše vo svojom piatkovom vyhlásení česká hlava štátu. Práve budúcotýždňový pochod homosexuálov v Prahe bude podľa neho príkladom prejavu homosexualizmu, nie homosexuality.

Bývalý poľský vicepremiér, minister poľnohospodárstva a líder populistickej strany Sebaobrana Andrzej Lepper zomrel dnes vo veku 57 rokov. Politik, zapletený do sexuálneho škandálu, podľa polície zrejme spáchal samovraždu. Jeho mŕtve telo našli v straníckej kancelárii. Tlačová agentúra PAP s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedla, že politik sa obesil. Minulý rok Leppera odsúdili za to, že požadoval a prijímal sexuálne služby od členiek svojej strany. Lepper kandidoval v minuloročných prezidentských voľbách. Ešte tento rok na jar tvrdil, že sa o priazeň voličov chce uchádzať znova v tohtoročných parlamentných voľbách. Jeho strana ale nemá šancu sa do parlamentu dostať.

Ukrajinský súd nariadil umiestniť expremiérku Juliu Tymošenkovú do väzby. Dôvodom bolo systematické narúšanie súdneho procesu zo strany obžalovanej. Tymošenková na ňom čelí obvineniam zo zneužitia právomocí. V roku 2009 mala podľa obžaloby protiprávne donútiť štátnu energetickú spoločnosť Naftogaz podpísať nevýhodný kontrakt o dodávkach plynu s Ruskom. Okamžite po rozhodnutí o väzbe Tymošenková požiadala, aby jej v súdnej sieni nenasadili putá. Potom v sále vypukol zmätok, policajti sa pretláčali s Tymošenkovej stúpencami, ktorí sa spolu s niektorými právnikmi snažili zabrániť jej odvedeniu do väzenia. Nakoniec zasahovala justičná stráž. Opozičná líderka obvinenia popiera a tvrdí, že sa stala obeťou politického prenasledovania.

Nový thajský parlament v piatok zvolil sestru zvrhnutého premiéra Thaksina Šinawatru za premiérku. Stalo sa tak po tom, čo opozícia napojená na expremiéra zvíťazila v júlových parlamentných voľbách. Kreslo predsedu vlády tak po prvýkrát obsadí žena - 44-ročná Jingluck Šinawatrová kandidujúca za Stranu za Thajsko (Phak Puea Thai). Thaksin momentálne žije v Dubaji, pretože ho thajský najvyšší súd vo februári 2010 odsúdil v neprítomnosti na dva roky väzenia za korupciu a nariadil zhabať jeho obrovský majetok. Thaksin stále stojí v pozadí thajskej politiky, hoci žije v zahraničí. Expremiér a bývalý telekomunikačný magnát riadil z Dubaja veľkú časť sestrinej volebnej kampane.

Cyperský prezident Dimítris Christófias dnes urobil výrazné zmeny vo vláde, aby tak zastavil politickú a hospodársku krízu, ktorú spôsobilo vyradenie najväčšej elektrárne v krajine z prevádzky po výbuchu so smrteľnými následkami. Svojho dlhoročného spojenca Kikisa Kazamiasa vymenoval za ministra financií, kariérna diplomatka Erató Kozákou-Marcoullísová bude viesť ministerstvo zahraničia a Dimítris Eliades bude stáť na čele ministerstva obrany. Ministerstvá vnútra, práce a spravodlivosti zostali nezmenené. Nový minister financií Kazamias bude zároveň stáť pre náročnou úlohou stabilizovať verejné financie, aby Cyprus nemusel žiadať EÚ o finančnú pomoc, pred čím varujú analytici a ratingové agentúry.

Ales Beľackij, líder známej bieloruskej organizácie pre ľudské práva Vesna, čelí perzekúciam. Vo štvrtok ho polícia zatkla pred vlastným domov v Minsku a úrady následne prehľadali jeho kanceláriu. Polícia odmietla správu komentovať. Rachel Denberova, námestníčka ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch pre Európu a strednú Áziu tvrdí, že úrady sú voči Beľackému očividne zaujaté pre jeho prácu v oblasti ľudských práv. Jeho organizácia Vesna zdokumentovala prípady narušovania priebehu vlaňajších prezidentských volieb a taktiež informovala o zásahu polície proti demonštrantom počas volebnej noci a následným represiám voči opozícii.

Spojené štáty zasiahol najväčší prepad na trhoch od krachu Lehman Brothers v roku 2008 a rozširuje sa do celého sveta. Prepadať sa začali firmy, najmä banky a veľké globálne korporácie. Výrazne začali klesať ázijské a austrálske indexy a ohrozený je už aj európsky trh. Dôvodom je obava, že šanca na zotavovanie americkej ekonomiky po tom, čo zvýšili dlhový strop, je veľmi malá. Obavy však vyvolávajú aj zadĺžené európske krajiny. "Padáme zo strachu, že Taliansko nedokáže splácať svoj dlh," uviedol Michael Hefferman zo spoločnosti Austock Group obchodujúcej na austrálskej burze. Investori neveria ani tomu, že svoje dlhy dokáže splácať Španielsko Svetu momentálne hrozí najhoršia kríza od roku 1929.

Popredný predstaviteľ líbyjských islamistov Alí Sallábí poprel správy o údajnom spojenectve s líbyjským vodcom Muammarom Kaddáfím. Urobil tak ešte v ten istý deň, kedy Kaddáfího syn Sajf Islám informoval o uzavretí dohody. Sallábí zdôraznil, že vzťahy medzi islamistami a liberálnymi povstalcami zostávajú veľmi silné, a že spoločne bojujú za "právo Líbyjčanov na vybudovanie demokratického štátu". Sajf Islám len krátko predtým tvrdil, že medzi islamistami a sekulárnou opozíciou v Líbyi existuje hlboký rozkol. Za minulotýždňovým zabitím hlavného veliteľa povstalcov, generála Abdala Fataha Júnisa, podľa neho stáli práve islamisti.

Až sedemdesiat percent obyvateľov Maďarska nesúhlasí s plánom premiéra Viktora Orbána umožniť voliť poslancov do parlamentu aj Maďarom žijúcim v zahraničí. Nový volebný zákon má vláda presadiť na jeseň a podľa podpredsedu Fideszu Lajosa Kósu je už otázka rozhodnutá: "V roku 2014 budú môcť hlasovať za celoštátne stranícke kandidačné listiny, ak dovtedy získajú maďarské štátne občianstvo." Väčšine Maďarov nevadí zjednodušené udeľovanie občianstva krajanom, no s udelením volebného práva súhlasí podľa prieskumov iba 15 percent obyvateľov. Podporu nemá Orbán ani u voličov vlastnej strany, dve tretiny sympatizantov Fideszu sú proti. O maďarské občianstvo dosiaľ požiadalo vyše stotisíc krajanov, prevažne z Rumunska a Srbska, ktorí sa v krajine nechystajú usadiť.

Za posledných 90 dní umrelo v hladomorom postihnutom Somálsku viac ako 29-tisíc detí mladších ako päť rokov. Bezodkladnú pomoc potrebujú ďalšie približne 3,2 milióna ľudí. Červený kríž už požiadal darcovské krajiny, aby zdvojnásobili svoju pomoc pre africkú krajinu, čo by umožnilo poskytnúť potraviny asi 1,1 miliónu ľudí počas troch mesiacov. Humanitárnu pomoc poslal aj Svetový potravinový program (WFP). Situáciu s distribúciou pomoci komplikuje fakt, že oblasti najviac postihnuté hladom sa nachádzajú pod kontrolou povstalcov a v dôsledku konfliktu je dostupnosť náročná. Najlepší prístup tam má Červený kríž, ktorý preto žiada o zvýšenie financií a zdôrazňuje, že pomoc sa nedostane do rúk povstalcov. Príčinou hladomoru v Somálsku sú pretrvávajúce suchá a z toho prameniaca slabá úroda.

Ničivé požiare na obľúbenom gréckom ostrove Korfu boli založené úmyselne. Tamojšia polícia objavila dôkazy o podpaľačstve na takmer dvadsiatich rôznych miestach ostrova a obvinila 31-ročného muža, ktorý sa neskôr k činu aj priznal. Muža vypátrali na základe svedeckých výpovedí miestnych obyvateľov. Jeho zavinením oheň spálil 130 hektárov ostrova známeho svojim zeleným lesným porastom a spustošil borovicové lesy a olivové háje. Rýchlemu šíreniu plameňov napomohlo aj sucho a silný vietor. Napriek veľkému rozsahu si požiare nevyžiadali evakuáciu domorodých obyvateľov a neohrozili ani dovolenkárov zo zahraničia.

Bývalý bosnianskosrbský generál a vojnový zločinec Ratko Mladič podstúpi operáciu pruhu. Jej termín ešte nie je známy, neudeje sa však skôr, ako ako po skončení prázdnin Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Operačný zákrok by nemal mať žiaden vplyv na priebeh Mladičovho procesu. Podľa súdneho tribunálu zdravotný stav nie je záležitosťou, ktorou sa súd zaoberá. Hovorkyňa tribunálu dodala, že väzni majú k dispozícii "tú najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť, a to platí aj pre Mladiča". Bývalý generál čelí pred súdom obvineniam z genocídy a vojnových zločinov. Zatkli ho 26. mája po takmer 16 rokoch unikania pred spravodlivosťou v srbskej dedine Lazarevo, kde žil pod falošným menom Milorad Komadič.

Poľský prezident Bronislaw Komorowski dnes oficiálne stanovil termín parlamentných volieb na 9. októbra, čím odštartoval dvojmesačnú predvolebnú kampaň. Poliaci budú rozhodovať o zložení nového parlamentu v čase, keď krajina zastáva rotujúce predsedníctvo EÚ. V prieskumoch verejnej mienky dominuje so 40 percentami centristická Občianska platforma (PO) umierneného premiéra Donalda Tuska, ktorý sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Hlavným súperom PO však bude opozičná strana Právo a Spravodlivosť (PiS) na čele s expremiérom a bratom zosnulého prezidenta Jaroslawom Kaczynským. Konzervatívna nacionalistická PiS sa v prieskumoch umiestňuje na druhom miestne s 30 percentami.

Francúzsky súd nariadil vyšetrovanie novej šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardovej. Bývalá francúzska ministerka financií a nástupkyňa Dominiqua Straussa-Kahna na čele tejto svetovej organizácie je podozrivá z klientelizmu. Prípad súvisí s arbitrážnou dohodou vo výške 285 miliónov eur. Podľa prokuratúry Lagardová ešte ako ministerka nariadením o vyplatení tejto sumy zneužila svoje právomoci. "Mám absolútne čisté svedomie," uviedla Christine Lagardová ešte v máji po oznámení kandidatúry na post výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu.

Syn líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Sajf Islám ohlásil spojenectvo svojej rodiny s radikálnymi islamistickými povstalcami v záujme vykoreniť sekulárnu opozíciu. Spolu so svojím otcom dlhodobo označoval celú opozíciu za radikálnych extrémistov, teraz však povedal: "Liberáli buď utečú, alebo budú zabití... Urobíme to spolu". Pakt vytvorili po rokovaniach s Alím Sallábím, popredným predstaviteľom líbyjských vzbúrencov a Sajf Islám uviedol, že medzi islamistami a liberálnymi povstalcami v Líbyi existuje hlboký rozkol. Revolúciu v krajine označil režim líbyjského vodcu za sprisahanie zosnované al-Káidou, ktorého cieľom je vyvolať v krajine občiansku vojnu.

Sýrsky prezident Baššár al-Asad dnes vydal dekrét, ktorý povoľuje multistranícky systém v krajine. Ten umožňuje zakladanie strán a ich fungovanie po boku vládnej strany Baas, ktorá je pri moci od roku 1963, pričom v ústave má zakotvený status "lídra štátu a spoločnosti". Assadov dekrét tiež znamená, že zákon môže vstúpiť do platnosti okamžite, bez schválenia parlamentom. Vydaním dekrétu prezident splnil jednu z požiadavok protivládnych demonštrantov, ktorí v uliciach krajiny od marca požadujú prodemokratické reformy a slobody. Francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé však označil dekrét za málo vierohodný a diktátorovi odkázal, aby radšej zastavil streľbu na prodemokratických demonštrantov.

Americký prezident Barack Obama sa dnes oslavuje svoje päťdesiate narodeniny. A hoci pôvodne mal okrúhle jubileum osláviť vo veľkom štýle, teraz všetko nasvedčuje tomu, že Biely dom mu vystrojí len skromnejší večierok. Členovia Kongresu totiž v utorok na poslednú chvíľu schválili zvýšenie limitu pre verejný dlh Spojených štátov a veľkolepá Obamova oslava by sa v tomto svetle mohla javiť ako neadekvátna. Americké médiá si pri príležitosti prezidentovej päťdesiatky opäť všímajú, ako vo funkcii ošedivel a ako mu pribudli vrásky. Sám prezident povedal, že sa na prahu päťdesiatky cíti "celkom dobre". Jeho žena Michelle mu vraj povedala, že mu to stále pristane.

Na základe stredajšej dohody medzi srbskými vládnymi predstaviteľmi a veliteľom KFOR Erhardom Bühlerom zostane misia NATO (KFOR) na sporných hraničných priechodoch na severe Kosova do polovice septembra. Srbská strana považuje výsledky rokovania za pozitívne, pre vládu v Prištine je však dohoda neprijateľná a neuskutočniteľná na území Kosova. Ústupkom politického vedenia Srbov zo severu Kosova bolo odstránenie barikád pre zásobovacie konvoje medzinárodnej mierovej jednotky KFOR. Uvoľnením cesty pre svoje vozidlá podmieňovala misia NATO pokračovanie rozhovorov so srbskou vládou. Situáciu medzi Srbskom a Kosovom vyhrotili najhoršie násilnosti od vyhlásenia kosovskej nezávislosti z roku 2008, ktoré vypukli potom, čo sa kosovská polícia minulý pondelok pokúsila prevziať kontrolu nad hraničnými priechodmi Brnjak a Jarinje.

Údajná bomba na krku 18-ročnej dcéry austrálskeho milionára, ktorú prepadli v stredu v Sydney, bola iba atrapa. Oznámila to austrálska polícia po tom, ako pyrotechnici tínedžerku po desaťhodinovej dráme oslobodili. "Bola to veľmi, veľmi dôkladná atrapa," povedal zástupca policajného náčelníka Mark Murdoch. "Vyzerala úplne ako skutočná bomba. Votrelec zanechal pokyny. Boli veľmi presné a napísané tak, že sme museli veriť, že ide o skutočnú a vážnu hrozbu," dodal Murdoch. Incident môže súvisieť s pokusom o vydieranie, keďže rodina dievčaťa patrí k najbohatším v Sydney.

Taliansku vážne hrozí, že bude po Grécku, Írsku a Portugalsku ďalšou krajinou, odkázanou na finančnú pomoc eurozóny. Úroky za 10-ročné talianske dlhopisy sa včera vyšplhali na 6,21 percenta, čím sa priblížili ku "zlomovej sedmičke". Práve sedempercentná hranica úrokov za požičané peniaze položila problémových členov eurozóny na lopatky. Dlhopisy s takým úrokom neboli schopní splácať. Taliansky minister financií Giulio Tremonti preto včera podľa viacerých médií "utekal" po pomoc od Európskej únie. Minister absolvoval rokovania so šéfom euroskupiny Jean-Claudom Junckerom. BBC to označila ako začiatok krízových rokovaní medzi Talianskom a eurozónou.

Za zrejme najväčším hackerským útokom v histórii stojí podľa spoločnosti McAfee konkrétna krajina a jej štátni útočníci, ktorí sa nabúrali do počítačov najmenej 72 organizácií. Medzi nimi sú aj OSN, Medzinárodný olympijský výbor či viacerí dodávatelia zbraní pre Spojené štáty a Veľkú Britániu. Jim Lewis, odborník na kyberútoky spolupracujúci s McAfee, špekuluje, že za útokmi by mohla stáť Čína, ktorá pravdepodobne vybudovala štátom podporované tímy hackerov. Naznačovať to majú ciele, obeťou útokov bol napríklad Taiwan. Komunistická krajina všetky podobné obvinenia odmieta. Niektoré z prienikov trvali zhruba mesiac, najdlhší viac ako dva roky. Celkovo však nikto o hackerských vstupoch do počítačov nevedel minimálne päť rokov.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád v stredajšom rozhovore pre televíziu Euronews vyhlásil, že jeho krajina nemá v úmysle vyrobiť jadrovú bombu. "Keď hovoríme, že nechceme vyrobiť atómovú bombu, skutočne to znamená, že nechceme vyrobiť atómovú bombu. Ak sa dnes niekto usiluje o atómovú bombu, je šialený," povedal Ahmadínežád. Dodal, že nukleárny program Iránu má slúžiť výlučne na pokrytie rastúcej spotreby elektriny. Pochybnosti však majú Spojené štáty a ich spojenci, bezpečnostná rada OSN uvalila na Irán od roku 2006 štyri série sankcií pre odmietanie pozastaviť program obohacovania uránu. Podľa Ahmadínežáda je výroba uránu obohateného na 20 percent určená na "absolútne mierové účely", konkrétne pre reaktor využívaný na lekársky výskum.

Riaditelia troch úradov, ktoré majú v Japonsku na starosti jadrovú energetiku, prišli o miesto. Vláda ich odvolala po obvineniach, že sa snaží manipulovať verejnú mienku. Minister obchodu a priemyslu Banri Kaieda dnes oznámil, že odvolanými sú šéf úradu pre energetiku, riaditeľ úradu pre jadrovú a priemyselnú bezpečnosť, ako aj jeden z popredných predstaviteľov jeho ministerstva. Výmena troch predstaviteľov je pravdepodobne snahou upokojiť škandály okolo tvrdení, že vláda mala príliš blízko k nukleárnemu priemyslu a pokúsila sa na viacerých seminároch tajne ovplyvniť verejné diskusie. v prospech jadrovej energie.

Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak v utorok absolvoval na nemocničnom lôžku a za mrežami svoj prvý súdny proces, na ktorom čelí obvineniam z korupcie a podielu na smrti stoviek demonštrantov zastrelených počas protestov, ktoré viedli k pádu jeho režimu. "Všetky tieto obvinenia absolútne odmietam," vyjadril sa Mubarak a vinu popierajú aj jeho synovia. Všetkým trom hrozí v prípade uznania viny trest smrti. Na ďalšie pojednávanie si bude musieť bývalý prezident i so synmi počkať do 15. augusta. Dovtedy sa bude Mubarak podľa nariadenia sudcu Ahmada Rifáta zdržiavať v káhirskej nemocnici. Súd s exministrom vnútra Habíbom al-Adlím a jeho šiestimi spolupracovníkmi pokračuje vo štvrtok.

Mladí ľudia, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov nebudú môcť v Tadžikistane vkročiť do kostolov ani mešít. Určuje to zákon, ktorý v stredu podpísal prezident Emomalii Rahmon a má za úlohu zabrániť vzostupu náboženského fundamentalizmu v stredoázijskej krajine. Mladým tiež povoľuje študovať iba na sekulárnych školách a každý, koho usvedčia z "nelegálneho náboženského vzdelávania" mladistvých, bude môcť stráviť vo väzení až 12 rokov. Tadžická vláda už v minulosti vyjadrovala obavy, že moslimské skupiny sa snažia v krajine vyvolávať nepokoje v záujme nastolenia náboženského režimu. Väčšinu tamojšej populácie tvoria práve moslimovia, no republika si aj napriek tomu zachováva svetský charakter. Nový zákon sa stretol s ostrou kritikou náboženských skupín.

Francúzsku verejnosť pobúrili informácie o tom, že predbežná správa z vyšetrovania pádu Airbusu spoločnosti Air France do Atlantického oceánu z roku 2009 bola zámerne upravená. Vyšetrovatelia ju totiž očistili od informácií a odporúčaní, ktoré mohli byť priťažujúcimi okolnosťami pre výrobcu lietadiel Airbus. V spoločnosti má podiel aj francúzsky štát. Hlavná odborová organizácia pilotov SNPL už vyhlásila, že uvažuje o pozastavení svojej spolupráce s vyšetrovaním. Správa z 29. júla totiž pripisovala hlavnú vinu za haváriu pilotom, ktorí údajne nedodržali štandardné postupy a boli nedostatočne vycvičení pre situáciu, v akej sa ocitli. Pôvodná verzia správy hovorila o poruche výstražného systému, v upravenej zverejnenej verzii však už kritika zariadenia chýbala.

Do luxusného domu na predmestí Mosman v Sydney v stredu privolali pyrotechnikov. Políciu telefonicky zalarmovalo 18-ročné dievča, ktorej mal podľa austrálskych médií maskovaný muž pripevniť na krk bombu. Dráma sa skončila až po 10 hodinách. Pyrotechnikom sa nakoniec podarilo tínedžerku úspešne vyslobodiť. "To najdôležitejšie je, že mladá dáma je už v bezpečí," vyhlásil Mark Murdoch, zástupca miestneho policajného šéfa, krátko po polnoci miestneho času po ukončení akcie. Dodal, že výbušné zariadenie bolo mimoriadne komplikované a jeho zneškodnenie si vyžadovalo mimoriadnu opatrnosť a znalosti pyrotechnikov. Incident môže súvisieť s pokusom o vydieranie, keďže rodina dievčaťa patrí k najbohatším v Sydney.

Bývalý český premiér a expredseda ČSSD (Česká strana sociálně demokratická) pripravuje založenie nového politického subjektu. Strana by mala vzniknúť najneskôr túto jeseň. Ako svoj hlavný motív uvádza rozčarovanie nad súčasnou politikou ČSSD, ktorú momentálne vedie Bohuslav Sobotka a Paroubek je len radovým poslancom za túto stranu. O podrobnostiach týkajúcich sa nového subjektu nechcel ešte Paroubek hovoriť, neprezradil ani názov novej strany. Uviedol však, že jej program napíše on sám. Bohuslava Sobotka expremiéra vyzval, aby sa v prípade odchodu z ČSSD vzdal svojho poslaneckého mandátu. "Osobne však nevidím žiadny dôvod, prečo by mal zo sociálnej demokracie odísť," dodal Sobotka.

Grécko plánuje dekriminalizovať držbu malého množstva mäkkých drog s cieľom znížiť počet odsúdených v gréckych väzniciach. Informovalo tom v stredu grécke ministerstvo spravodlivosti. Podľa návrhu rezortu nebude vlastnenie narkotík v množstve primeranom osobnej potrebe hodnotené ako zločin. Podľa námestníka ministra spravodlivosti Giorgosa Petalotisa totiž "nemôžeme ľudí posielať do väzenia pre dva gramy hašišu, keďže máme väznice plné ľudí odsúdených za zločiny spojené s drogami". To štatistík rezortu spravodlivosti vyplýva, že až 50 percent väzňov bolo v Grécku odsúdených za drogy, čo podľa Atén predstavuje európsky rekord.