Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč je presvedčený, že jeho krajine sa podarí vyriešiť problémy vo vzťahoch s Európskou úniou a v priebehu nasledujúcich 10 rokov sa stane sa jej členom. "Prijali sme pevné rozhodnutie o našej budúcnosti. Európska voľba sa stala základom identity ukrajinskej zahraničnej politiky," uviedol Janukovyč, ktorý tak vôbec prvýkrát spomenul termín možného vstupu Ukrajiny do európskeho bloku. Analytici však varujú, že trestné stíhanie Tymošenkovej by mohlo odsunúť schválenie Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ považovanej za prvý krok k samotnému členstvu. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo možné zablokovanie dohody s Bruselom za vydieranie.

Severokórejský líder Kim Čong-il pricestoval dnes svoju prvú oficiálnu návštevu Ruska od roku 2002, počas ktorej sa stretne s ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Vodca prišiel do krajiny svojím súkromný vlakom práve na Medvedevovo pozvanie a navštívi oblasť ruského Ďalekého východu a Sibíri. Nie je však jasné, ako dlho potrvá Kimova návšteva, ani kde sa uskutoční stretnutie oboch lídrov. Na svojej poslednej oficiálnej návšteve Ruska sa pred deviatimi rokmi stretol Kim vo Vladivostoku s vtedajším prezidentom Vladimirom Putinom. V posledných rokoch smerujú jeho cesty najmä do Číny, ktorá je najbližší spojenec KĽDR.

V piatok pochodovali ulicami Madridu tisíce odporcov návštevy pápeža Benedikta XVI. v Španielsku. Neprotestovali však iba proti vysokým nákladom festivalu katolíckej mládeže, ale aj proti tvrdým zásahom polície proti demonštrantom v uplynulých dňoch. Bezpečnostné zložky protestujúcim nedovolili vstúpiť na námestie Puerta del Sol, ktoré je vzdialené iba niekoľko stoviek metrov od námestia Plaza de Cibeles, kde pápež odslúžil bohoslužbu. Proti demonštrantom sa stavajú organizátori podujatia, ktorí tvrdia, že celý festival je financovaný samotnými pútnikmi a sponzormi. Odporcovia však namietajú, že súvisiace opatrenia si vyžiadajú ďalšie desiatky miliónov eur zo štátnej kasy.

Iba deň po sľube sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada generálnemu tajomníkov OSN Pan Ki-munovi, že operácie proti účastníkom protivládneho povstania sa skončili, zahynuli v krajine ďalší civilisti. Počas tradičných piatkových demonštrácií zabila armáda najmenej 22 protestujúcich. Štátna tlačová agentúra SANA však streľbu pripisuje skupinám ozbrojencov. Na zlú situáciu v Sýrii zareagovala v piatok aj Európska únia rozhodnutím rozšíriť sankcie voči 15 osobám a piatim štátnym firmám v krajine. Veľvyslanci krajín EÚ zároveň požiadali Európsku diplomatickú službu a Európsku komisiu, aby pripravili ďalšie opatrenia vrátane zavedenia ropného embarga.

Spoločnosti Shell sa v piatok podarilo zastaviť najväčší britský únik ropy do Severného mora za uplynulé desaťročie. Z poškodeného potrubia pritom v priebehu desiatich dní uniklo 218 ton ropy. "Bola to starostlivá a komplexná operácia, ktorú uskutočnili skúsení potápači za podpory našich technických tímov na pevnine," uviedol technický riaditeľ prieskumnej a produkčnej zložky Shellu Glen Cayley a dodal, že ropovod budú pozorne sledovať. Potápačom sa pri operácii podarilo uzavrieť pomocný ventil na poškodenom potrubí, pôvodnú trhlinu uzavreli skoršie tento týždeň. V ďalšej fáze odstránia zvyšnú ropu z vnútrajška ropovodu, ktorý vedie k plošine Gannet Alpha.

Väznice v Británii dosahujú po nedávnych nepokojoch rekordné čísla v počte väzňov. Podľa posledných údajov tak len za uplynulý týždeň uväznili až 700 ľudí. Mnohých z nich odsúdili už počas výtržností, ktoré sa konali v Londýne a ďalších anglických mestách. Britské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že pred britskými súdmi sa ocitlo už približne 1300 ľudí a asi dve tretiny z nich skončili vo väzení. Podľa premiéra Davida Camerona sudcovia určite neurobili chybu, keď ukladali aj tvrdšie tresty. Jedným z najviac sledovaných procesov bol prípad Britov, ktorých odsúdili na štyri roky odňatia slobody. Tí podnecovali nepokoje prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

Ukrajinská expremiérka Julija Tymošenková, ktorá sa pred kyjevským súdom zodpovedá z údajného zneužitia právomocí, odmietla už druhé lekárske vyšetrenie. Tymošenková totiž trpí krvnými podliatinami po celom tele a dokonca nie je schopná chodiť ani na povolené prechádzky. V noci na dnes navštívila Tymošenkovú delegácia popredných ukrajinských lekárov. Tých však obžalovaná odmietla s tým, že nikdy nezverí svoje zdravie a život tomuto režimu. Vo štvrtok sa podľa kyjevskej tlače do budovy súdu dostavil aj osobný lekár Tymošenkovej. Predseda súdu ho ale k obžalovanej nepustil. Obhajcovia líderky opozície tvrdia, že jej stav je vážny.

Najmenej piatich mŕtvych a viac ako 40 ranených si vyžiadala prudká búrka, ktorá zasiahla účastníkov festivalu Pukkelpop pod šírym nebom v blízkosti belgického mesta Hasselte. Zranenia jedenástich ľudí sú vážne. Náhla búrka trvala asi desať minút. Strhla dve pódia, niekoľko kovových konštrukcií veľkých obrazoviek a stanov. Jedno z pódií sa pritom zrútilo priamo na divákov. Na festivale sa zišlo okolo 60 000 ľudí. Mali na ňom vystúpiť okrem iných Eminem, Foo Fighters a The Offspring. "Nebo úplne sčernelo. Padali viac než centimetrové krúpy, všade mám modriny," uviedol jeden z divákov.

Rusko nesúhlasí s výzvami USA a EÚ na odstúpenie sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Podľa Mosky totiž Asad potrebuje čas na uskutočnenie reforiem. O postoji Ruska informovala agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje z ruského ministerstva zahraničných vecí. "Nepodporujeme takéto výzvy a domnievame sa, že pre režim prezidenta Asada je v súčasnosti nevyhnutné poskytnúť čas na realizáciu všetkých reformných procesov, ktoré boli ohlásené," oznámil zdroj z rezortu ruskej diplomacie. Reakcia prichádza po tom, ako americký prezident Barack Obama vyzval sýrskeho prezidenta Bašára Asada na odstúpenie z funkcie. USA zároveň uvalili na jeho režim nové sankcie.

Nový zákon juhoaustrálskeho štátu Nový Južný Wales bude totiž oprávňovať políciu požiadať vodičov o identifikáciu tváre počas cestnej policajnej kontroly. Osobe, ktorú zahaľuje prilba, maska alebo moslimský odev v podobe nikábu či burky, tak bude v prípade odmietnutia odhaliť si tvár hroziť väzenie. Zákon síce ráta s pokutou niekoľko sto austrálskych dolárov, no vo vážnych prípadoch môže osoba skončiť s ročným trestom odňatia slobody. Nosenie tradičného moslimského ženského oblečenia sa stalo terčom kritiky predovšetkým v západnej Európe. Francúzsko či Belgicko zakázali ich nosenie na verejných miestach.

V skorých ranných hodinách dnes neznámi páchatelia podpáli ďalších približne 12 vozidiel. Šesť áut niekto úmyselne podpálil na vrakovisku v štvrti Treptow na východe Berlína. Neďaleko vrakoviska sa ocitli v plameňoch dve vozidlá. Ďalšie štyri autá horeli v západnej časti mesta. Vyšetrovatelia predpokladajú, že páchateľmi sú ľavicoví extrémisti. Najnovšie si však niektorí kriminalisti myslia, že ide o mladých ľudí, pokúšajúcich sa napodobniť nedávne výtržnosti v Londýne. Hľadanie páchateľov je pre 5400 kilometroch berlínskych ciest zložité. Polícia preto posilnila počet svojich príslušníkov a nasadila vrtuľníky. Od začiatku roka zhorelo V Berlíne najmenej 150 vozidiel a len v auguste ich bolo vyše 70.

Samovražední útočníci z teroristického hnutia Taliban dnes ráno zaútočili na budovu britského kultúrneho centra v Kábule. Jeden z útočníkov sa najskôr vyhodil do povetria v aute naloženom výbušninami pred bránou Britskej rady, čím uvoľnil cestu svojmu komplicovi. Útok neprežilo deväť ľudí a desať sa zranilo. Počet obetí sa bude pravdepodobne zvyšovať, keďže situácia je neprehľadná. V meste bolo počuť až tri výbuchu. Predstavitelia vojenskej misie NATO potvrdili, že cieľom útoku bolo práve britské sídlo. Taliban tak chcel Britom pripomenúť dnešné výročie Dňa nezávislosti, ktorú presne pred 92 rokmi Afganci získali práve od vlády v Londýne.

"O budúcnosti Sýrie musia rozhodnúť jej obyvatelia, prezident Bašár Asad im však stojí v ceste. Jeho výzvy na dialóg a reformy neboli dôveryhodné, zatiaľčo uväzňuje, mučí a masakruje vlastný ľud," uviedol americký prezident Barack Obama. Ten zároveň vyzval sýrskeho prezidenta Bašára Asada na odstúpenie z funkcie. USA tiež uvalili nové sankcie na jeho režim. Tie sa týkajú zmrazenia účtov členov sýrskej vlády v USA, ako aj zákazu amerických občanov obchodovať s vládou. Prezident však zatiaľ amerického veľvyslanca v Sýrii Roberta Forda stiahnuť z krajiny neplánuje. Na rezignáciu vyzvala Asada aj Európska únia, keďže podľa vysoká predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovej úplne stratil legitimitu v očiach sýrskeho ľudu.

Podľa výsledkov utajovaných pondelkových rokovaní medzi zástupcami Kaddáfího vlády a predstaviteľmi povstalcov odovzdá Muammar Kaddáfí už čoskoro moc do rúk ministra spravodlivosti a odíde do exilu vo Venezuele. Informáciu zverejnila spravodajská stanica Al Bawaba. Kaddáfí tak má údajne odísť z krajiny pod podmienkou, že NATO ihneď skončí s náletmi. Podľa nemenovaného zdroja je už lietadlo pre Kaddáfího a jeho rodinu pripravené na odlet do Venezuely. Hlavným dôvodom odchodu je zlý zdravotný stav líbyjského vodcu, ktorý si vyžaduje liečenie v zahraničí. O jeho odchode z Líbye sa mal jeho osobný lekár údajne dohodnúť aj s so zástupcami Veľkej Británie a Francúzska.

Stopy rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze sa podľa preukázaných testov objavil u 45 percent detí, ktoré pochádzajú z regiónu okolo poškodenej japonskej jadrovej elektrárne Fukušima I. Podľa výsledkov deti neprekročili povolenú hranicu 0,2 mikrosieverta za hodinu. "Oficiálne stanovisko vlády je, že u žiadneho z detí sa nezistil stupeň radiácie, ktorý by bol problematický," povedal nemenovaný predstaviteľ Japonska. Rádioaktívny jód sa najmä u detí hromadí v štítnej žľaze a vo vyššom veku môže spôsobiť rakovinu. Testy vykonali na 1149 deťoch v prefektúre Fukušima pred piatimi mesiacmi. Prírodná katastrofa vtedy poškodila jadrovú elektráreň, z ktorej následne unikla rádioaktivita.

Reportér agentúry Reuters priamo z obsadeného mesta uviedol, že vzbúrenci dobyli mesto Gharján, ktoré sa nachádza približne 80 kilometrov južne od hlavného mesta Tripolis. Podľa povstaleckých zdrojov sa jednotky verné líbyjskému šéfovi Muammarovi Kaddáfímu z Gharjánu stiahli po niekoľkých dňoch bojov. Na centrálnom námestí viali podľa reportéra povstalecké vlajky a vzbúrenci tam rozmiestnili tanky a protilietadlovú zbraň. Americký minister obrany Leon Panetta včera uviedol, že sily líbyjskej vlády sú už oslabené a dni Kaddáfího sa zdajú byť spočítané. Správy o Kaddáfího oslabení podľa neho potvrdzuje aj odchod líbyjského ministra vnútra Násira Abdalláha k povstalcom.

Dopravná inšpekcia v Kosove opäť nevpustila srbské autobusy plné pasažierov do krajiny. Dôvodom rozhodnutia bolo údajne to, že autobusy nemajú osobitné povolenie vydávané kosovskými úradmi. Srbská vláda nevpúšťanie autobusov do Kosova ostro odsúdila a označila ho za hrubé porušenie noriem o slobode pohybu. Podľa srbskej vlády je pre strach pred albánskymi extrémistami ohraničená sloboda pohybu už viac ako 11 rokov. Srbský minister pre Kosovo Goran Bogdanovič vyjadril znepokojenie, že OSN a Európska únia nijako nereagujú na posledné aktivity Prištiny. Zároveň tiež podotkol, že v prípade, ak by takéto niečo urobilo Srbsko, boli by reakcie aj Spojených štátov, aj Európskej únie i medzinárodného spoločenstva.

Maďarská vláda bude musieť v jeseni zaviesť nové opatrenia, aby udržala rozpočtový deficit pod kontrolou. Premiér Viktor Orbán uviedol, že rast maďarskej ekonomiky v tomto roku dosiahne len približne dve percentá namiesto očakávaných troch percent. Nové opatrenia by sa mali objaviť na strane rozpočtových príjmov i výdavkov a krajine by mali pomôcť znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá HDP, čo je limit stanovený Európskou úniou. "Dodržíme to, nech sa vo svete deje, čo chce," vyhlásil Orbán a pripomenul, že dlhová kríza v eurozóne zdôraznila potrebu znižovania dlhu. "Maďarsko nesmie skĺznuť späť na grécku cestu," dodal premiér.

V stredu otvoril líbyjský diplomat Alí Audžálí zastupujúci povstaleckú Dočasnú národnú radu líbyjskú diplomatickú misiu v americkom Washingtone. "Prvýkrát za posledných 42 rokov toto veľvyslanectvo reprezentuje slobodnú Líbyu," vyhlásil Audžálí, ktorý bol predtým veľvyslancom vlády Muammara Kaddáfího, no vo februári sa pridal k druhej strane. Spojené štáty pritom uznali povstaleckú vládu ako jediného zástupcu Líbye a pridelili jej budovu líbyjského veľvyslanectva vo Washingtone. Audžálí zároveň vyjadril nádej, že USA uvoľnia zmrazené účty Kaddáfího režimu, z ktorých vláda potrebuje peniaze na zastavenie humanitárnej krízy.

Sýrsky prezident Bašar Asad tvrdí, že vojenské a policajné operácie voči protivládnym demonštrantom v krajine sa zastavili. Povedal to v telefonickom rozhovore generálnemu tajomníkovi OSN Panovi Ki-munovi. Ten "vyjadril znepokojenie nad najnovšími správami o pokračujúcom rozsiahlom porušovaní ľudských práv a neprimeranom použití sily sýrskymi bezpečnostnými zložkami proti civilistom". Bezpečnostná rada OSN by mala práve dnes rokovať o Sýrii na mimoriadnom zasadnutí. Pan Ki-mun od predstaviteľov krajiny zároveň žiada nezávislé vyšetrovanie aktov zabíjania a násilia a slobodný prístup médií do krajiny. Podľa ľudskoprávnych organizácii zahynulo v Sýrii od začiatku protestov 1800 civilistov.

Tisíce Španielov v stredu protestovali v Madride proti vynakladaniu verejných peňazí na návštevu pápeža Benedikta XVI. Zároveň žiadali úplnú odluku cirkvi od štátu. Hlava katolíckej cirkvi príde dnes do Madridu na štvordňovú návštevu, pričom sa zúčastní na oslavách Svetového dňa mládeže, ktoré pritiahnu státisíce pútnikov. Oslavy sa konajú v čase, keď krajinu trápia ekonomické problémy a vysoká nezamestnanosť. Na proteste sa podieľali sekularistické, feministické, homosexuálne, alternativne kresťanské a ľavicové organizácie. Protestné zhromaždenie sa konalo za prísnych bezpečnostných opatrení. Polícia zabránila zrážkam demonštrantov s katolíckymi veriacimi.

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí sa údajne plánuje usadiť v Juhoafrickej republike (JAR). Vo svojom včerajšom vydaní o tom informoval arabský denník Aš-Šark al-Awsát, ktorý vychádza v Londýne. Kaddáfí mal podľa informácií denníka poprosiť juhoafrického prezidenta Jacoba Zumu, aby ho prijal aj s rodinou. Hovorca juhoafrického ministerstva zahraničných vecí však tieto informácie nepotvrdil. Kaddáfí sa vraj chcel spojiť aj s britským ministerstvom zahraničných vecí a spolupracovníkom francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, aby tak získal bezpečné záruky na vycestovanie. Šéf Kaddáfího kancelárie Bašír Sálih nedávno vyhlásil, že Kaddáfí je chorý a krajinu chce opustiť, aby podstúpil liečbu.

Súdny výsluch nórskeho masového vraha Andersa Breivika sa bude podľa rozhodnutia súdu konať za zatvorenými dverami. Polícia požiadala o neverejné pojednávanie tento týždeň a sudca Hugo Abelseth jej vyhovel. Zobral tak do úvahy obavy vyšetrovateľov, že Breivik mohol mať pri útokoch spolupáchateľov, ktorým by mohol podávať zakódované správy. Jeho obhajca Geir Lippestad v utorok oznámil, že Breivik sa už nevie dočkať, kedy predstúpi pred súd. Sudca tiež zamietol požiadavku obžalovaného, aby mohol predstúpiť pred súd v obleku. "Čisté oblečenie" postačuje, uviedol. Nórske médiá v stredu oznámili, že na Breivikovej farme polícia našla nevybuchnutú bombu, ktorá bola pripravená na použitie. Vážila jeden až jeden a pol tony.

Šéfka americkej diplomacie sa telefonicky skontaktovala s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v záujme urovnania sporu s Tureckom, ktorý komplikuje hľadanie východiska v nepokojnej Sýrii. Netanjahu však Clintonovej žiadosť o ospravedlnenie sa Turecku rázne odmietol. Vzťahy medzi Tureckom a Izraelom sú momentálne na bode mrazu. Spôsobil to zásah izraelských ozbrojených síl voči flotile aktivistov snažiacich sa prelomiť blokádu Pásma Gazy. Ankara už vyše roka márne čaká na požadované ospravedlnenie za smrť deviatich Turkov, ktorým podmieňuje obnovenie kedysi pozitívnych vzťahov so židovským štátom. Jeruzalem údajne čaká na závery vyšetrovacej komisie OSN, ktorá má správu o incidente zverejniť 20. augusta.

Európska komisia (EK) v utorok privítala francúzsko-nemeckú iniciatívu na vytvorenie kolektívnej vláde eurozóny. "Návrhy, ktoré predložil prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová znamenajú vítaný krok v našom úsilí o posilnenie riadenia v eurozóne," uviedli v spoločnom vyhlásení prezident EK José Manuel Barroso a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. K navrhovanej dani z finančných transakcií EK konštatovala, že takýto nástroj považuje za kľúčový, pokiaľ sa má zabezpečiť spravodlivejší príspevok finančného sektora do verejných rozpočtov. Vo vyhlásení zároveň zdôraznili, že "výzva na uzákonenie princípu dlhovej brzdy v národných ústavách predstavuje silný politický záväzok na podporu dlhodobej udržateľnosti verejných financií."

Desaťtisíce cestujúcich v Poľsku dnes musia využívať alternatívne spôsoby prepravy. Príčinou je 24-hodinový výstražný štrajk zamestnancov poľskej železničnej spoločnosti Przewozy Regionalne. Jeho cieľom je zvýšiť mzdy železničiarov o 280 zlotých (67 eur) a tiež dosiahnuť organizačné zmeny v spoločnosti. Tá im totiž ponúkla zvýšenie platov iba o 120 zlotých (29 eur). Štrajk sa dotkol približne 70 percent železničnej dopravy v Poľsku, keďže Przewozy Regionalne spravujú vlaky na miestnych a regionálnych tratiach. Ich služby využíva každý deň približne 300 000 cestujúcich. Expresné vlakové spojenia medzi veľkými mestami však premávajú v bežnom režime.

Španielskej polícii za podarilo zadržať zahraničného študenta podozrivého z plánovania chemického útoku na účastníkov protestov proti návšteve pápeža Benedikta XVI. Útočníka, ktorý chcel na demonštrantov použiť dusivý plyn a iné chemické látky, údajne usvedčujú poznámky v jeho počítači a zápisníkoch. Žiadne konkrétne dôkazy však polícia nemá, no chcela zabrániť akémukoľvek pokusu. Denník El País tvrdí, že ide o Mexičana, ktorému Španielsko udelilo študentské víza. Proti nákladnej návšteve pápeža v rámci medzinárodného festivalu katolíckej mládeže sa chystá v stredu protestovať viac ako stovka zoskupení zastupujúcich najrôznejšie zložky španielskej spoločnosti.

Svedkom prokuratúry v dnešnej časti procesu proti bývalej ukrajinskej premiérke Julii Tymošenkovej bol aj ukrajinský exprezident Viktor Juščenko. Kvôli svojmu svedectvu na súde, ktoré sa ma týkať uzavretia zmluvy o dovoze plynu z Ruska z roku 2009, sa vrátil 15. augusta zo zahraničnej rodinnej dovolenky. Tymošenková sa ho odmietla opýtať akékoľvek otázky: "Nespýtam sa ho nič, aby som nevyvolala konflikt medzi bývalou premiérkou a bývalým prezidentom." Zároveň uviedla, že s celým jeho svedectvom, v ktorom uviedol, že nemal právomoc zabrániť premiérke podpísať medzivládnu dohodu s Ruskom, aj keď to vyzeralo na "zlú dohodu", nesúhlasí. Tymošenková čelí na súde obvineniam zo zneužitia právomocí a sprenevery a hrozí jej desať rokov väzenia.

V nemeckej metropole Berlín podpálili nezmámi páchatelia v noci nadnes sedemnásť vozidiel. Prvé útoky, pri ktorých zhoreli najmä drahé autá sa začali okolo 23.00 h v štvrti Berlín-Spandau. Hneď na to došlo k podpáleniu vozidiel v štvrtiach Charlottenburg a Friedrichshain. Okrem drahých aut boli terčom útokov aj jeden obytný príves, skúter a jedno nákladné vozidlo. V noci na utorok skončilo v plameňoch 11 vozidiel, vrátane BMW a mercedesov. Sedem ďalších vozidiel zostalo poškodených. Polícia predpokladá, že podpaľačské útoky sú politicky motivované. Podľa vyšetrovateľov za útokmi stoja ľavicoví extrémisti, ktorí takto protestujú proti kapitalizmu.

Venezuelský prezident Hugo Chávez absolvoval na Kube druhú fázu chemoterapie, po ktorej je obranyschopnosť jeho organizmu oslabená. Prezident zároveň oznámil, že jeho choroba nie je vážna, keďže mu neobjavili v tele metastázy. O svojom zdravotnom stave informoval novinárov pred prezidentským palácom Miraflores v Caracase. "Cítim sa veľmi dobre. Vlastne som sa nikdy necítil lepšie," povedal Chávez. Prezident tiež konštatoval, že podstúpi ďalšie dve chemoterapie. Opäť však odmietol povedať, o aký typ rakoviny sa jedná. Chávez tak teraz musí dodržiavať prísny liečebný režim a spomaliť hektický pracovný program. Napriek svojej chorobe je však odhodlaný opäť kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách.