Hackeri z obávaného zoskupenia Anonymous vyzvali na "Operáciu UnManifest", ktorej cieľom by mala byť zásadná zmena obsahu manifestu atentátnika z Nórska s názvom "2083 - Európska deklarácia nezávislosti" a v konečnom dôsledku jeho zneškodnenie v mase falzifikátov. Anders Behring Breivik zverejnil na webe asi 1 500-stranový dokument iba krátko pred piatkovým bombovým útokom na vládnu štvrť v Osle a následným masakrom mladých ľudí na ostrove Utöya. "Postarajte sa o to, aby bol Anders na smiech, aby ho už nikto nebral vážne," vyhlásili autori výzvy. Skupina Anonymous má na svedomí desiatky útokov na webstánky vládnych či súkromných inštitúcií, k nim patrí napríklad spoločnosť Sony alebo stránky tuniskej a egyptskej vlády.

Jozef Trhan, zamestnaný vo Veľkej Británii, zomrel po výbuchu pneumatiky na kolese, ktoré opravoval. Tragická udalosť sa stala ešte 12. februára 2008, v deň jeho 33. narodenín. V pondelok britský súd rozhodol, že firma C Bialek Ltd na odvoz odpadu (obchodujúca pod názvom C B Skips) v meste Salisbury, kde Slovák pracoval, zanedbala bezpečnostné opatrenia a musí zaplatiť pokutu 150.000 libier (170.000 eur) a ďalších 55.000 libier (62.000 eur) za súdne poplatky. Samotná spoločnosť bezpečnostné pochybenia priznala. "C B Skips zlyhala pri ochrane pána Trhana mnohými spôsobmi; v zásade ani nevedeli, čo sa na ich vlastnom dvore robí," vyjadril sa Liam Osborne, inšpektor úradu bezpečnosti práce, ktorý prípad vyšetroval.

Nórske hlavné mesto zachvátil v piatok chaos. Centrom Osla otriasla o 15.30 h silná explózia, ktorú spôsobila bomba uložená v aute. Zasiahla predovšetkým vládne budovy, vrátane úradu nórskeho sociálnodemokratického premiéra Jensa Stoltenberga. Okná vyleteli do vzduchu aj na blízkych ministerstvách, medzi nimi na ministerstve ropného priemyslu a financií. Ulice v centre mesta ostali po explózii posiate črepinami a troskami, nad mestom sa vznášal oblak dymu. Pri explózii zomrelo 8 ľudí. Predseda nórskej vlády bol v čase incidentu v budove nenachádzal.

Kosovský policajný dôstojník, ktorého pri pokuse prevziať kontrolu nad dvoma hraničnými priechodmi so Srbskom zasiahla strela do hlavy, v utorok zomrel. Zranenie utrpel, keď sa jeho konvoj dostal pod paľbu v oblasti s etnicky srbským obyvateľstvom. Jeho kolegu zranil výbuch granátu, nie je však v stave ohrozenia života. Akcia špeciálnych síl s podporou obrnených vozidiel sa odohrala v noci na utorok a jej cieľom bolo obsadiť hraničné priechody v oblasti Mitrovice na severe Kosova. Tento krok mal ukončiť prebujnené pašeráctvo a rozšíriť vládnu kontrolu nad oblasťou. Pokus o obsadenie hraníc nariadil kosovský premiér Hashim Thaci, Európska únia a Spojené štáty však tento krok ostro skritizovali. NATO už vyslalo do etnicky rozdelenej Mitrovice vojakov, aby obe strany oddelilo.

Šéfka indickej diplomacie Nirupama Raová bude v dnes rokovať so svojou pakistanskou partnerkou Hinou Rabbáníovou Chárovou o uzavretí mieru medzi dvoma jadrovými veľmocami. India od Pakistanu očakáva zintenzívnenie boja proti extrémistom, zatiaľ čo Pakistan žiada od Indie ústupky v spore o Kašmír. Dlhoočakávané rozhovory v Naí Dillí však pozorovatelia vnímajú skepticky a podľa nich ide skôr o formálny signál zlepšenia vzťahov, než o hľadanie konkrétnych riešení. Mierové rozhovory medzi oboma krajinami prerušila v roku 2008 India po útokoch v Mumbaji, z ktorých obvinila pakistanských militantov.

Zosadený egyptský exprezident Husní Mubarak podľa informácií z tamojšieho ministerstva zdravotníctva "úplne odmieta prijímať potravu a dostáva len prísun tekutín". Osemdesiattriročný exprezident je vraj veľmi slabý a značne schudol. "Konzumuje len vodu a šťavy," uvádza agentúra. Podľa iného zdroja sa lekári v najbližších hodinách rozhodnú, či pacientovi budú podávať infúziu alebo naďalej bežnú stravu, preto množstvo potravy, ktoré teraz prijíma, nestačí na prežitie. Mubarak je v nemocnici v letovisku Šarm aš-Šajch už od polovice apríla, keď počas vypočúvania vyšetrovateľmi utrpel infarkt. Podľa plánu by mal už 3. augusta predstúpiť pred súd, kde sa má zodpovedať z korupcie a zabíjania protivládnych demonštrantov.

Nemecké zdravotnícke úrady v utorok vyhlásili, že epidémia spôsobená baktériou E. coli sa skončila. Podľa úradov pripravila nákaza o život dohromady 50 ľudí v Nemecku, jedného vo Švédsku a jedného v Spojených štátoch. Inštitút Roberta Kocha, ktorý v Nemecku vykonáva funkciu národného centra pre kontrolu ochorení, oznámil, že posledný prípad nakazenia zaznamenali pred troma týždňami. Keďže ide o časový úsek zhodný s približnou inkubačnou dobou baktérie, jej šírenie preto experti považujú za ukončené. Celkovo sa E. coli nakazilo viac ako 4 000 ľudí. Za pôvodcu boli eventuálne označené semená z Egypta, z ktorých na nemeckých farmách pestovali výhonky.

Albánski baníci, pracujúci v bani na chróm v meste Bulqize, vstúpia dnes do tretieho dňa hladovky v podzemí za zvýšenie miezd a zlepšenie pracovných podmienok. Hladovka je vyvrcholením trojtýždňového štrajku za 20-percentné zvýšenie platov, do ktorého sa zapojilo 700 baníkov. Protest sa vyostril po tom, čo firma DCM DECOmetal navrhla zvýšenie miezd o desať percent, s ktorým však baníci nesúhlasili. Podľa odborárskeho predáka Tafa Koleciho sú podmienky v bani veľmi náročné - je tam veľká vlhkosť a slabý prísun vzduchu. Šestnásť protestujúcich mužov je momentálne v hĺbke 1 400 metrov pod zemským povrchom. Podľa rakúskeho prevádzkovateľa bane sú však zamestnanci zmanipulovaní odborármi z Tirany.

Za posledné týždne sa bulharská opozícia už po druhýkrát pokúsila zvrhnúť vládu v krajine. Hlasovanie o nedôvere v parlamente však kabinet stredopravého premiéra Bojka Borisova prežil aj tentoraz. Z 240-členného zákonodarného zboru odmietlo návrh na vyslovenie nedôvery 143 jeho členov. Podobný výsledok dosiahol parlament aj pri prvom hlasovaní zo 16. júna. Vládu pritom zachránili hlasy nezávislých poslancov a nacionalistickej strany Ataka. Borisova, ktorý je premiérom od roku 2009, opozícia obviňuje najmä zo zlej bezpečnostnej politiky štátu a s tým súvisiacej neochoty Európskej únie prijať krajinu do schengenskej zóny voľného pohybu tovaru a osôb.

Nórska polícia na dnešnej tlačovej konferencii oznámila, že v utorok začne na internetovej stránke www.politi.no so zverejňovaním mien 73 obetí piatkovej masakry, ktorú spáchal 32-ročný Anders Breivik. Každá osoba bude identifikovaná menom, vekom a miestom trvalého bydliska. Zverejnené budú mená tých obetí, ktoré boli definitívne identifikované, a ktorých rodinní príslušníci boli o úmrtí riadne upovedomení. Tento proces sa bude opakovať každý deň, až kým nebudú identifikovaní všetci mŕtvi z útokov v Osle a na ostrove Utöya. Už cez víkend však na verejnosť prenikli mená a fotografie prvých obetí (na obr.). Za najmladšiu obeť je zatiaľ považovaný 14-ročný Johannes Buo (posledný v prvom rade).

Havária dopravného lietadla marockých ozbrojených síl, ku ktorej došlo dnes v horskej oblasti neďaleko mesta Gulmína na juhu tejto africkej krajiny, si vyžiadala podľa armádnych zdrojov životy 78 ľudí. Tri ďalšie osoby prežili nešťastie s ťažkými zraneniami. Stroj armády Marockého kráľovstva typu C-130 Hercules, ktorý letel zo západosaharského mesta al-Ajún, narazil do jedného z končiarov asi osem kilometrov od vojenského letiska v Gulmíne. Na palube havarovaného lietadla bolo podľa marockej štátnej agentúry MAP 60 príslušníkov ozbrojených síl, 12 civilistov a deväť členov posádky.

Viacero príslušníkov ozbrojených síl Nigeru, vrátane dvoch dôstojníkov, zatkli v súvislosti s prípravami puču, ktorého cieľom bolo údajne zosadiť súčasnú vládu krajiny a zavraždiť v marci zvoleného prezidenta Mahamadoua Issoufoua (na obr). Špekulácie o možnosti štátneho prevratu kolovali v metropole Nigeru už niekoľko dní. Krajina, ktorá v roku 1960 získala nezávislosť od Francúzska, zažila odvtedy viacero pučov. Issoufou vyšiel ako opozičný líder v marci víťazne z demokratických prezidentských volieb, ktoré zorganizovala vojenská junta. Tá vlani vo februári zvrhla predchádzajúcu hlavu štátu.

Andersa Breivika, páchateľa piatkových útokov v Nórsku, ktoré si vyžiadali 76 mŕtvych, by mohli odsúdiť až na 30-ročné väzenie, ak by ho okrem terorizmu obvinili aj zo zločinov proti ľudskosti. Prokurátor Christian Hatlo to uviedol v rozhovore pre denník Aftenposten, momentálne však podľa neho ide len o jednu z možností a konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Breivikov obhajca Geir Lippestad na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že vzhľadom na spoločnú komunikáciu a charakteristiky prípadu sa obvinený javí byť "duševne chorý". Podľa Lippestada si Breivik myslí, že je "vo vojne a vo vojne sú takého skutky dovolené". "Svet to zatiaľ nedokáže pochopiť, no jeho meno má byť očistené o 60 rokov," pokračoval advokát, podľa ktorého žije Breivik vo "vlastnej bubline".

Vo veku 107 rokov zomrela v meste Jirkov v okrese Chomutov Marie Třešňáková, ktorá bola považovaná za najstaršieho občana Českej republiky. Bezdetná žena, ktorá roky pracovala ako predavačka, žila v domove pre seniorov od roku 1994. Podľa vyjadrenia hovorcu jirkovskej radnice Luboša Mizuna žena zomrela minulý piatok v spánku. V Česku pritom žijú ešte ďalšie dve ženy narodené v roku 1904. Rok narodenia 1905 má v rodnom liste v Českej republike ďalších sedem žien a jeden muž. Storočných ľudí žilo v Česku na konci apríla vyše 700. Pomer medzi storočnými mužmi a ženami je asi 1:6.

Predseda ultrapravicovej Ligy na obranu Anglicka (English Defense League) Stephen Lennon varoval, že k útoku podobnému tomu v Nórsku by "v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch" mohlo dôjsť aj v Británii. Masový vrah Anders Behring Breivik sa vlani údajne zúčastnil na demonštrácii EDL a so 150 členmi organizácie bol v spojení cez Facebook. Podľa jedného z členov EDL vytvoril Breivik "hypnotický efekt". Britská polícia momentálne preveruje jeho spojenie s extrémistickými pravicovými skupinami v Anglicku. Do Nórska už odcestoval predstaviteľ Scotland Yardu. Európska policajná organizácia Europol zároveň požiadala, aby Scotland Yard preveril styky atentátnika v Spojenom kráľovstve.

Český prezident Václav Klaus sa počas svojej súkromnej cesty po Austrálii odmietol podrobiť bezpečnostnej prehliadke v austrálskom parlamente, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Canberre. Práve tam mal poskytnúť rozhovor austrálskej televízii ABC1. "Keď zbadal bezpečnostné zariadenie, zastavil sa a povedal: odtiaľ neprejdem," povedala producentka relácie Michelle Ainsworthová, ktorá na prezidenta čakala, aby ho odprevadila do štúdia. O probléme informovala člena ochranky parlamentu. Ten údajne vyhlásil, že cez detektor musia prejsť všetci, načo mal Klaus povedať: "Odchádzam. Vraciam sa do hotela. Ak chcete so mnou urobiť rozhovor, môžete ho urobiť tam."

Japonská vláda dnes informovala, že plánuje vykúpiť hovädzie mäso kontaminované rádioaktivitou z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima I a následne ho spáliť. Súvisiace náklady bude musieť uhradiť prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť Tokyo Electric Power Company (TEPCO). Likvidácia množstva mäsa s obsahom cézia prekračujúcim stanovenú hranicu zasiahne aj mäsopriemyselné podniky. Mnohé si budú musieť vziať pôžičky, s ktorých splácaním im pomôže vláda, hlavnú ťarchu by však mala niesť spoločnosť TEPCO. Celkové náklady by sa podľa odhadov japonských médií mohli vyšplhať až na dve miliardy jenov (17,8 mil. eur). Už minulý týždeň vláda zakázala vývoz hovädzieho mäsa z fariem na celom území prefektúry Fukušima. Podobné zákazy sa v tejto oblasti vzťahujú aj na niektoré druhy zeleniny, mlieko a morské plody.

Šéfovia diplomacie Veľkej Británie a Francúzska sa na svojom pondelkovom stretnutí zhodli, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí nemusí opustiť svoju vlasť a postačí ak odstúpi. "Ak by opustil Líbyu, bol by to najlepší spôsob ako líbyjskému ľudu ukázať, že už nemusia žiť v strachu z Kaddáfího," povedal britský minister zahraničných vecí William Hague, dodal však, že je na Líbyjčanoch, ako sa rozhodnú. Zhodne so svojím francúzskym rezortným partnerom Alainom Juppém zároveň tvrdí, že misia Severoatlantickej aliancie je úspešná a bolo správne uskutočniť ju. "Ak by sme pred štyrmi mesiacmi nezasiahli, v Bengází by došlo k masakre, a preto myslím, že môžeme byť hrdí na prijatie odvážneho rozhodnutia," obhajoval vojenskú misiu NATO v Líbyi Juppé.

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik poslal tesne pred útokom v Osle e-mail desiatkam európskych radikálnych organizácií, medzi nimi aj maďarskému Mládežníckemu hnutiu 64 stolíc. Informoval o tom predseda hnutia László Toroczkai. Útočník adresoval e-mail "európskym vlastencom" a v správe sumarizoval svoje názory a poukázal na svoj 1 500-stranový manifest. Toroczkai tvrdí, že si e-mail prečítal až po útokoch. Zároveň zdôraznil, že sú oblasti, v ktorých sa ideológia Breivika zhoduje s ideológiou hnutia, ale od masovej vraždy sa hnutie dištancuje a hlboko ju odsudzuje. Hnutie 64 žúp je maďarská krajne pravicová iredentistická organizácia. Jeho predstavitelia nazývajú časti bývalého Uhorska, ktoré pripadli nástupníckym štátom, "odtrhnutými územiami".

Nórska polícia dnes plánuje prvýkrát zverejniť mená 76 obetí piatkových útokov - bombového útoku v centre Osla a streľby v mládežníckom tábore na ostrove Utöya. Oba má na svedomí 32-ročný Nór Anders Breivik. Úrady medzitým v pondelok znížili bilanciu obetí piatkových masakrov z pôvodných 93 na 76, z toho v Osle zomrelo osem ľudí a na Utöyi 68. Už teraz sú však verejnosti známe mená niektorých obetí. Medzi inými ide napríklad o brata nórskej korunnej princeznej Mette-Marit, 51-ročného policajta Tronda Berntsena či 21-ročného Toreho Eikelanda (na obr.), regionálneho lídra mladej odnože sociálnodemokratickej strany. Práve o ňom hovoril nórsky premiér Jens Stoltenberg na nedeľnej spomienkovej omši ako o jednom z "najtalentovanejších mladých politikov".

Medzinárodný menový fond (MMF) v pondelok vyzval Spojené štáty americké, aby urýchlene zvýšili dlhový strop, čím by odvrátili hrozbu zníženia svojho ratingu a vážne poškodenie americkej i globálnej ekonomiky. Prezident Barack Obama vyzval včera v prejave adresovanom národu republikánov a demokratov na kompromis ohľadne zvýšenia dlhového stropu. Zároveň upozornil, že dočasné šesťmesačné zvýšenie dlhového stropu problém nevyrieši a môže viesť k zníženiu ratingu. Obama nazval neschopnosť dosiahnuť kompromis "nebezpečnou hrou". Washington musí zvýšiť dlhový strop do 2. augusta, inak krajine hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti.

Špeciálne jednotky kosovskej polície v noci nadnes na nariadenie premiéra Hashima Thaciho začali operáciu s cieľom prevziať kontrolu nad dvoma hraničnými priechodmi v severnej, Srbmi kontrolovanej časti Kosova. Akcia prišla po tom, čo kosovské úrady minulý týždeň zakázali dovoz tovaru zo Srbska. Kosovský minister vnútra Bajram Rexhepi povedal, že kosovské úrady boli nútené konať po tom, čo misia EÚ v Kosove (EULEX) zlyhala v presadení zákazu dovozu srbského tovaru. Belehrad však požiadal, aby do krízovej oblasti čo najkôr rozostavili jednotky misie NATO v Kosove (KFOR). Srbské médiá označili situáciu za "veľmi napätú".

Nórsky sudca v pondelok nariadil na prvom pojednávaní s masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom jeho umiestnenie do vyšetrovacej väzby na osem týždňov. Breivik, ktorý sa priznal k zabitiu vyše 90 ľudí, po odchode zo súdnej siene svojmu obhajcovi povedal, že očakával od nahnevaných Nórov pomstu ešte pred začiatkom konania. "Myslel si, že ho cestou na pojednávanie zastrelia," citovala nórska televízia NRK advokáta Geira Lippestada, ktorý dodal: "Obvinený má úplne iné vnímanie reality ako väčšina Nórov. Myslí si napríklad, že mučenie je stále používanou praktikou v našich väzniciach," Podľa Lippestada však Breivik pôsobil celý čas vyrovnaným a pokojným dojmom.

V nórskej metropole Oslo sa včera zišlo najmenej 100 000 ľudí s bielymi a červenými ružami, aby sa postavili proti násiliu a aby vyjadrili podporu pre obete piatkových útokov. "Nórsko v tejto skúške obstojí. Zlo môže zabiť ľudí, ale nikdy nemôže poraziť celý národ," povedal na zhromaždení premiér Jens Stoltenberg. Odpoveďou na útoky podľa neho musí byť väčšia otvorenosť, demokracia a rozhodnosť. Korunný princ Haakon prítomných vyzval, aby sa aktívne zasadzovali za Nórsko, v ktorom sa "rôznorodosť považuje za príležitosť." Tisícové zhromaždenia na počesť 76 obetí sa konali tiež v mnohých iných nórskych mestách, ako aj v zahraničí.

Bývalý vodca chorvátskych Srbov Goran Hadžič predstúpil v pondelok po prvýkrát pred Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu, kde odmietol uznať vinu zo spáchania vojnových zločinov počas balkánskych vojen v 90. rokoch. "Pán Hadžič dnes svoju vinu neuzná. Využije všetky dostupné právne prostriedky na svoju obhajobu," uviedol jeho právny zástupca Vladimir Petrovič a dodal, že jeho klient sa k svojej vine či nevine vyjadrí neskôr. Hadžič sa nevyjadril ani k obžalobe, môže tak však urobiť do 30 dní. Niekdajšieho veliteľa zatkli v stredu v srbskom pohorí Fruška Gora. Je obžalovaný v 14 bodoch súvisiacich s chorvátskou vojnou z rokov 1991-1995, okrem iného zo zničenia mesta Vukovar a zmasakrovania dvoch stoviek chorvátskych zajatcov.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová v pondelok vyhlásila, že Taliansko ani Francúzsko svojimi pokusmi obmedziť prílev migrantov zo severnej Afriky neporušili žiadnu európsku smernicu, konali však v rozpore s "duchom" schengenskej zóny voľného pohybu osôb. Obe krajiny čelili v apríli mimoriadnemu náporu utečencov, Taliani vtedy vydali dočasné povolenie na pobyt 25 tisícom Tunisanov, ktorí tak získali možnosť vycestovať do zahraničia. Pri ich presune do Francúzska však miestne orgány zastavili vlaky na hranici a čin odôvodnili ohrozením verejného poriadku. Podľa Malmströmovej nebol ani jeden postup v rozpore s právom EÚ, no spor poukázal na potrebu zaistiť "hladkú implementáciu schengenských pravidiel v duchu solidarity a vzájomnej dôvery".

Nórska polícia nemôže úplne vylúčiť, že strojca piatkových útokov Anders Breivik nekonal sám. Prokurátor Christian Hatlo to vyhlásil v súvislosti s vyhlásením obvineného pred súdom o tom, že v "jeho organizácii sú ešte dve bunky". Podľa severských médií monitorovala nórska tajná služba konanie 32-ročného masového vraha už od tohtoročného marca. Napriek tomu nezabránili jeho piatkovému masakru. Na zozname osôb, o ktoré sa nórski špióni zaujímali, sa mal Breivik dostať potom, čo sa mal pokúsiť zohnať nebezpečné chemikálie od poľského predajcu. Breivik sa pred súdom formálne vyhlásil za nevinného, hoci spáchanie útokov priznáva. Počas vypočúvania tiež povedal, že je pripravený stráviť zvyšok života vo väzení.

Pár hodín po prvom pojednávaní s 32-ročným Andersom Breivikom, ktorý v piatok spáchal dva krvavé útoky v Nórsku, prezentovala polícia najnovšie údaje o počte obetí. Podľa dostupných poznatkov zahynulo na ostrove Utöya 68 ľudí a pri výbuchu v Osle 8 ľudí, čím sa celkový počet mŕtvych znížil na 76. Do tohto čísla je zahrnutý aj jeden človek, ktorý cez víkend zahynul na následky spôsobených zranení. Polícia však nevylučuje, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť, keďže niekoľkí sú stále nezvestní a v nemocnici ležia aj zranení vo vážnom stave. Obeťami útoku na ostrove Utöya boli zväčša mladí ľudia, ktorí sa tam zúčastnili na mládežníckom tábore vládnucej sociálnodemokratickej strany.

Nórsko, ponorené do smútku a beznádeje, hľadá útechu v príbehu o kladnom hrdinovi. Stal sa ním nemecký turista Marcel Gleffe. V čase najprudšej paľby neváhal zachraňovať s loďkou mladých Nórov, ktorí sa snažili uniknúť nemilosrdnej streľbe Andersa Breivika. Gleffe, ktorý trávil pri ostrove Utöya dovolenku v kempe na pevnine, sa vydal s loďou k ostrovu hneď v prvých chvíľach, keď počul streľbu. V tej chvíli ešte neboli na mieste policajti. "Plávali vo vode všade naokolo. Hodil som im záchranné vesty pripevnené k lanu a pritiahol som ich na palubu. Kričali a plakali," povedal Gleffe v rozhovore pre nemecký magazín. Dohromady sa mu podarilo zachrániť cez 20 tínedžerov.

Na súde v nórskom Osle sa konalo prvé vypočúvanie s Andersom Breivikom, ktorý na ňom čiastočne objasnil motívy svojich krvavých činov. Sudca rozhodol o tom, že Breivik bude držaný vo väzbe počas nasledujúcich 8 týždňov, 4 z toho v úplnej izolácii. Na následnej tlačovej konferencii sudca prezentoval niekoľko výrokov, ktoré obvinený povedal. Breivik uviedol, že jeho cieľom bolo "zachrániť Nórsko a západnú Európu pred kultúrnym marxizmom a moslimskou nadvládou." Ďalej povedal: "Mojím cieľom nebolo spôsobiť, čo najviac obetí, ale vyslať jasný signál nórskej sociálnodemokratickej strane za spáchanú zradu. Tým som chcel odradiť mladých ľudí od vstupu do strany." Obvinený tiež sám uviedol, že "v jeho organizácii pôsobia 2 ďalšie organizačné zložky".