Matematika okolo eurovalu sa stále viac zamotáva. Smer je za navýšenie eurovalu, zahlasovať zaň ale nemieni, kým naša vláda nesplní jeho požiadavky. SaS naďalej razí svoj názor na euroval, podporiť ho nechce a tým vystavuje Slovensko do pozície krajiny, v ktorej možno ako v jedinej navýšenie eurovalu neprejde. Predseda strany Smer-SD Róbert Fico dnes deklaroval, že euroval je ochotný podporiť prípadne až v druhom kole v prípade, že budú vyvodené politické konzekvencie.Fico je presvedčený, že 11. októbra bude koalícia hlasovať o plnohodnotnom eurovale so všetkými dôsledkami. O kladnom postoji šéfa liberálov Richarda Sulíka presvedčený nie je, ale o Sulíkových poslancoch tvrdí, že by hlasovali za.

Termín je zatiaľ jediná vec, na ktorej sa lídri vedeli dohodnúť. Strana SaS naďalej odmieta schválenie navýšenia eurovalu a nepresvedčil ich ani kompromis premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Ak má navýšenie eurovalu stáť Slovensko čo i len cent, liberáli sa za takýto návrh nepostavia. Smer-SD je ochotný za euroval zahlasovať, ale žiada predčasné voľby, resp. politickú rekonštrukciu vlády. Richard Sulík (SaS) vidí práve v postoji Smeru dôvod, prečo sa Slovensku nepodarí získať z Bruselu ústupky. No a čo sa týka KDH, tá chce ratifikovať euroval v takej podobe, v akej ho schválilo už 14 krajín eurozóny.

Minister financií Ivan Mikloš na včerajšom rokovaní ministrov financií krajín eurozóny v Luxemburgu naznačil, že slovenský parlament tento mesiac pravdepodobne schváli navýšenie eurovalu. Po stretnutí to uviedol predseda euroskupiny luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Parlament podľa Mikloša rozhodne o zmenách do 14. októbra, teda ešte pred summitom EÚ. "Informoval som o tom, že to bude schvaľované 11. októbra, najneskôr však 14. októbra, teda ešte pred Európskou radou," uviedol minister pre novinárov. Mikloš ostatným predstaviteľom opísal situáciu na Slovensku a vysvetlil, že všetky kompetencie ohľadom rokovania prevzala na seba premiérka Iveta Radičová.

Koaličná rada bude v utorok 4. októbra rokovať o tom ako politicky vyriešiť problém navŕšenia eurovalu, aj o tom, kedy sa o ňom bude hlasovať. Stretnutie sa uskutoční na pôde centrály Mosta-Híd o 17:00...  »

Nemecký týždenník Der Spiegel uvažoval o tom, čo môže eurozóna urobiť na zmenu postoja Slovenska a čo sa môže stať, ak parlament na Slovensku odmietne zvýšenie eurovalu. Podľa portálu budú krajiny eurozóny Slovensko masívne „spracovávať“ a v krajom prípade vyvinú tlak, aby zvýšenie eurovalu odsúhlasilo. Podľa týždenníka je tiež možné, že Slovensko sa oficiálne pripojí, a v krajnom prípade nebude musieť nič zaplatiť. Prípadné neschválenie Slovenskom však nebude pre eurozónu údajne žiadnou katastrofou. Horšie by podľa týždenníka bolo, ak by reformu neodsúhlasili v Holandsku, ktorého podiel predstavuje takmer 6 percent (44,5 miliardy eur).

Alexander Dobrindt, generálny tajomník Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou stredopravicovej koalície spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, vyhlásil, že Pre Grécko by bolo lepšie, keby opustilo eurozónu, pokiaľ nedokáže obnoviť svoje fiškálne zdravie. "Je celkom možné, že reštrukturalizácia gréckej ekonomiky mimo eurozóny v ohraničenom časovom období by bola jednoduchšia, než v eurozóne," povedal predseda CSU Horst Seehofer. Návrat k drachme však považuje za zlý nápad kancelárka Merkelová (CDU), ako aj jej minister financií Wolfgang Schäuble.

"Je to hanebný postup. Smer je európsky unikát, nechce hlasovať, aj keď je za. Toto politikárčenie je absurdné. Smer vodu káže a víno pije," uviedol v nedeľnej diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), ktorý tak kritizoval avizovaný postup strany Smer-SD hlasovať za euroval len v prípade, že koalícia zagarantuje aspoň 76 hlasov. "Ak sa ukáže, že nie sú schopní vládnuť a prijímať rozhodnutia takéhoto vážneho charakteru, určite euroval prejde s našimi hlasmi, o tom nepochybujte, my sme za euroval," povedal v nedeľu šéf sociálnych demokratov Robert Fico. V takom prípade však musí podľa neho nastať buď rekonštrukcia vlády, alebo predčasné parlamentné voľby.

Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana by pokračovanie vládnutia súčasnej koalície bolo v prípade neschválenia eurovalu problematické. Keď koalícia euroval nechváli, budú na stole dve riešenia. "Znovu sa môže zopakovať hlasovanie s tým, že tomu budú predchádzať rokovania s opozíciou. Alebo druhá alternatíva môže byť, že vláda sa rozhodne, že pri druhom hlasovaní to môže spojiť s dôverou vláde a buď tá vláda to zvládne, alebo tým pádom by padala vláda. Iné riešenia nevidím," povedal Abrhan v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Abrhan si myslí, že rokovania s opozíciou sú dnes nemožné, pretože by to ohrozilo rokovania so stranou SaS.

Podľa piatkového vyjadrenia Európskej komisie (EK) nie je Slovenská republika v otázke eurovalu "žiadnou výnimkou a EK nemá pre Slovensko žiaden plán B", ak vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) neschváli euroval v súlade s dohodnutými princípmi. "Záväzky prijaté počas summitu z 21. júla sú relevantné pre všetky členské krajiny eurozóny," povedal na tlačovej konferencii v Bruseli hovorca EK pre menové a finančné záležitosti Amadeu Altafaj. Dodal, že komisia neakceptuje výnimku pre Slovensko ani kvôli špecifickým vládnym a koaličným napätiam, ktoré vznikajú kvôli otázke eurovalu, a poukázal, že aj iné krajiny čelili a čelia silným politickým tlakom.

Slovenský zástupca v Európskej komisii Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za oblasť administratívy a inštitucionálne vzťahy, predpokladá, že kompromisný návrh premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) o eurovale je pre ostatných partnerov v eurozóne neprijateľný. Podľa predsedníčky vlády by Slovensko mohlo súhlasiť so zmenami v mechanizme, ale nezúčastnilo by sa zvyšovania záruk v ňom. "Predpokladám, že nebude ani záujem o návrhu rokovať," uviedol eurokomisár po piatkovom stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Podobný názor má aj Gašparovič, podľa ktorého stanovovanie nových podmienok "Slovensko absolútne spochybní".

Nemecká kancelárka Angela Merkelová si podľa zistení denníka Hospodárske noviny dohodla osobné stretnutie s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS). Obe predsedníčky vlád v súčasnosti rokujú na summite Východného partnerstva v Poľsku. Témou separátnej schôdzky by mali byť možné kompromisy, vďaka ktorým by Slovensko napokon podporilo zmeny v eurovale. Radičová v stredu prezradila, že má pre SaS návrh, následne si ho prevzal šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Šéf liberálov Richard Sulík vyhlásil, že jeho cieľom nie je blokovať ostatné krajiny. Kompromis je teda technicky možný, ale premiérka by sa na ňom musela dohodnúť s partnermi v eurozóne.

"Cieľom SaS nie je pri eurovale zablokovať ostatné krajiny. Tak ako pre premiérku Ivetu Radičovú aj pre SaS je prijateľné len také riešenie, ktoré nebude stáť občanov Slovenska ani jeden jediný cent," povedal vo štvrtok predseda Národnej rady SR a šéf SaS Richard Sulík. Dodal, že jeho strana bude skúmať návrh premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorý sa týka schvaľovania zmien v eurovale v slovenskom parlamente. Radičová však zatiaľ nechce povedať, ako znie dohoda, ktorú ponúkla v stredu podvečer predsedovi poslaneckého klubu SaS Jozefovi Kollárovi. Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) zase pre denník SME uviedol, že premiérkin návrh sa liberálom pozdáva.

Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) vo štvrtok podľa očakávania schválila rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), z ktorého bude vyplácaná pomoc zadlženým štátom eurozóny, ako je napríklad Grécko. Za návrh sa vyslovilo 523 nemeckých poslancov, 85 hlasovalo proti a traja sa zdržali. Nemecko ako hlavný motor ekonomiky únie je najväčším prispievateľom do eurovalu. Podiel nemeckých garancií sa má zvýšiť zo súčasných 123 na 211 miliárd eur. To sa však nepáči väčšine nemeckej verejnosti, kde rastie neochota pomáhať štátom, ktoré sa do dlhových problémov dostali svojou neuváženou fiškálnou politikou.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) včera prišla s vlastným kompromisom, ktorý podľa koaličnej strany SaS obsahuje prijateľné podmienky. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár po rokovaní s premiérkou potvrdil, že to vyzerá na dohodu. Obsah návrhu zatiaľ nie je jasný. "V tejto chvíli však ešte žiadna dohoda neexistuje," píše sa v stanovisku SaS. "Keď poviem, že som prišla s návrhom, tak bude okamžitá paľba otázok - s akým. Takže zostaneme dnes pri tom, že neprišla som dnes so žiadnym návrhom. Ale off record vám hovorím, že áno, prišla," vyhlásila Radičová.

Stranám fínskej vládnej koalície sa napokon podarilo nájsť dohodu v otázke rozšírenia eurovalu, a to i napriek rastúcemu tlaku zo strany euroskeptickej opozície. Fínsky parlament totiž v stredu hlasmi 103 poslancov z 200 schválil rozšírenie záchranného fondu eurozóny (EFSF). Severská krajina tak urobila ako deviata v poradí. V praxi to znamená, že fínske záruky vo fonde stúpnu z doterajších ôsmich miliárd eur na 14 miliárd. Fínsko ako jediná krajina eurozóny podmieňuje zvýšenie EFSF poskytnutím dodatočných záruk od Grécka. Na prijatí eurovalu sa zatiaľ nedohodlo osem krajín zo sedemnástich vrátane Slovenska.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nechce riskovať zrušenie summitu lídrov Európskej únie o eurovale, ktorý sa má konať 17. až 18. októbra 2011. Podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) to znamená, že by NR SR o eurovale rozhodovala hneď na začiatku nasledujúcej schôdze, a to 11. októbra. Radičová dodala, že existuje viacero spôsobov ako riešiť podporu pre schválenie navýšenia eurovalu v slovenskom parlamente. Priestor na kompromisnú dohodu je pritom podľa nej pomerne široký, pričom existuje niekoľko možností kompromisov, ktoré sa môžu aj kombinovať. Jedno riešenie už predsedníčka vlády ponúkla predstaviteľom SaS, no zatiaľ ho nechce špecifikovať.

Koaličné strany KDH a Most-Híd žiadajú, aby hlasovanie o eurovale prebehlo čo najskôr. Konkrétne navrhujú termín medzi 13. až 16. októbrom. "Má to dva racionálne dôvody. Tým prvým je, že do tohto dátumu prebehnú hlasovania vo všetkých národných parlamentoch eurozóny. V dňoch 17.-18. októbra sa koná summit lídrov Európskej únie k eurovalu. Bolo by žiaduce, aby pani premiérka bola vyzbrojená jednoznačným stanoviskom NR SR k tejto téme," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Mostu-Híd Nora Czuczorová. Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) pôvodne avizoval, že o eurovale budú poslanci hlasovať 23. októbra.

Prezídium SDKÚ nerozhodlo o spojení eurovalu s prežitím vlády, ale ponúka SaS dodatok ku koaličnej zmluve. Ten liberáli odmietli. Koalícia sa pri riešení najväčšieho problému nepohla z miesta. ..  »

Štyria poslanci Národnej rady SR zo skupiny Obyčajných ľudí zvažujú podporu eurovalu. Nezúčastnia sa však hlasovania, ak dôjde k spojeniu hlasovaní o eurovale a o dôvere vláde. "Takýto krok je pohŕdanie názorom poslancov a tiež nedôstojné vydieranie," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii líder skupiny Igor Matovič. Dodal, že rozpad vládnej koalície by bol pre Slovensko horší ako schválenie alebo neschválenie eurovalu. "Návrat tandemu Fico - Slota by mal desaťkrát horšie následky ako neschválenie alebo schválenie eurovalu. Slota a Fico opäť pri koryte je omnoho väčší problém ako euroval," skonštatoval Matovič.

Nemecký prezident Christian Wulff, ktorý pricestoval na dvojdňovú návštevu Slovenska, ocenil počas prípitku na slávnostnej večeri úsilie Slovenska o prijatie jednotnej spoločnej meny. "Slováci si vstup do eurozóny tvrdo zaslúžili hospodárskymi, finančnopolitickými reformami a prísnou rozpočtovou disciplínou," povedal Wulff. Dodal, že dôsledky dlhovej krízy sa týkajú všetkých členov eurozóny. "Žiadna krajina nezvládne zdolať sama túto výzvu a nikto sa jej nemôže vyhnúť. Len ako súčasť silného spoločenstva 500 miliónov ľudí nám bude svet načúvať. Integrácia Európy musí pokračovať, pretože projekt Európa rozhoduje aj o budúcnosti každého európskeho národa," dodal nemecký prezident.

Predseda parlamentu a šéf SaS Richard Sulík šíri prostoduché nezmysli. Vyhlásil to hovorca SDKÚ-DS Michal Lukáč v reakcii na nedeľné Sulíkove vyjadrenia. "Časť najsilnejšej vládnej strany SDKÚ chce premiérku Ivetu Radičovú dotlačiť do spojenia hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aj keď sama to nechce," povedal Sulík v diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Konkrétne mená však uviesť odmietol. "Ak Sulík navrhuje trom stranám vládnej koalície, aby schválili záchranný euroval so stranou Smer-SD, usvedčuje sám seba, že mu nejde ani o val, ani o Slovensko," dodal Lukáč.

"Nami navrhovaným kompromisom je, aby sa vytvoril nadnárodný majetkový holding, do ktorého by každá krajina, ktorá požiada o finančné prostriedky z eurovalu, vložila svoje aktíva, podiely v štátnych podnikoch aj zlaté rezervy, a toto by sa malo týkať rovnako aj bánk," povedal v diskusnej relácii TA3 V politike predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Dodal, že takýto mechanizmus by si však vyžadovali opätovne otvoriť medzinárodné dohody a ratifikácie v jednotlivých členských krajinách eurozóny. Ďalší hosť relácie, poslanec KDH Pavol Abrhan, povedal, že víta akýkoľvek návrh, ktorý otvára možnosť dohody.

"Keby im išlo naozaj len o ten euroval, tak by nedošli s tým, že to musíme spojiť s hlasovaním o dôvere vláde, lebo tým úplne zabijú, že by Smer mohol hlasovať za. Potom sa musíme pýtať, čo je ten skutočný dôvod, lebo euroval to zjavne nebude," vyhlásil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík v relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu. Podľa ďalšieho hosťa, poslanca Ivana Štefanca z SDKÚ-DS, sa o prípadnom spojení hlasovania o eurovale s dôverou vláde rozhodne v nasledujúcich dňoch. "Vláda začala robiť dôležité zmeny a verím, že v tom bude pokračovať. Stále túto šancu vidíme a preto budeme hľadať riešenie a rokovať," dodal poslanec.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa na sobotňajšom rokovaní Rady v Michalovciach bude zaoberať koaličnou krízou a ďalšími vnútropolitickými otázkami vrátane štátneho rozpočtu na rok 2012. Predpokladá sa, že Rada prijme stanoviská k dôležitým témam, medzi ktorými by namal chýbať ani nesúhlasný postoj strany SaS k prijatiu eurovalu. Podľa poslanca Národnej rady SR a exministra školstva Martina Fronca (KDH) je situácia v koalícii vážna. "Situácia je vážna, to bezpochyby. Je to však dôsledok nezrelosti niektorých politikov," uviedol Fronc pre aktuality.sk. Dodal, že "strana, ktorá by spôsobika pád vlády by mohla stratiť vo voličskej základni".

Eurozóna založená iba na existencii centrálnej banky a politickej vôli mať spoločnú menu je mŕtva a predkrízový status quo sa už nevráti. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) to povedala vo svojom príhovore pred študentmi New York University. "Eurozóna nemala politickú inštitúciu s legitimitou a právomocami, ktorá by bola schopná zachytiť dynamiku krízy, ponúknuť a okamžite implementovať riešenie," vysvetlila. "Formovanie novej eurozóny je príležitosť, ktorú by Slovensko malo využiť. Musíme si dávať však pozor, aby odpoveďou na presadzovanie technických riešení dlhovej krízy nebola eskalácia nacionalizmu a populizmu," dodala predsedníčka vlády.

Sporná brožúrka strany SaS o eurovale s názvom "Euroval, cesta k socializmu" sa dočkala aj nemeckého prekladu. Práve zverejnenie tohto dokumentu pritom viedlo k vyostreniu konfliktu liberálov s ostatnými koaličnými partnermi. Podľa informácií TASR v SaS pracujú aj na anglickej a maďarskej verzii. Na rozdiel od prvej slovenskej verzie "Euroval, cesta k socializmu", sa však už nepočíta s jej distribúciou prostredníctvom periodík. Predstavitelia SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd po vydaní brožúrky hovorili o porušení dohody zo strany SaS, že na téme eurovalu si nebude niekto robiť stranícku kampaň. Liberáli toto obvinenie odmietli, keďže podľa nich žiadna dohoda, ktorá by stranám znemožňovala vyjadrovať sa k eurovalu, nebola.

Strany SDKÚ-DS, KDH aj Most-Híd stále veria, že sa im pokračovaním rokovaní o eurovale podarí zmeniť razantne odmietavé stanovisko ich koaličného partnera SaS. "Stále je pre nás otvorenou otázkou rokovanie v rámci koalície," skonštatoval predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. "Máme istý čas na to, aby sme sa pokúsili o rokovania," reagoval minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), ktorý v utorok vyhlásil, že po odmietnutí kompromisného riešenia v prípade schvaľovania eurovalu stranou SaS na minulotýždňovom rokovaní Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová informovala koaličných partnerov o tom, že spojí hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico je presvedčený, že vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) kvôli sporom o euroval neskončí. "Keď čítate pozorne vyjadrenia politikov, ktorí sú zainteresovaní, je preukázateľné, že nikto nemá záujem, aby sa dostali do neriešiteľnej situácie. Jedna časť je za euroval, druhá je proti, každý si hľadá svoj priestor medzi voličmi. Vnímam to ako hru, ale je to aj prejav stavu koalície," skonštatoval Fico. Expremiér zopakoval, že hoci je jeho strana za rozšírenie eurovalu, nezahlasuje zaň, pokiaľ ho nebude podporovať celá koalícia. "Ak nie sú schopní prijať takéto rozhodnutie, nie sú schopní prijať nič," dodal.

Koalícia Ivety Radičovej sa dostala do najvážnejšej krízy od volieb. Minister financií Ivan Mikloš v utorok uviedol, že premiérka minulý týždeň informovala koaličných partnerov o zámere spojiť hlasovania o eurovale a o vyslovení dôvery vláde. Premiérka Radičová, ktorá je momentálne na pracovnej návšteve v USA, na otázku o spojení hlasovaní pre agentúru Reuters uviedla: "Teoreticky je to možné." Dodala, že Slovensko bude podľa nej posledná krajina, ktorá bude o rozšírení záchranného fondu eurozóny hlasovať. Hlasovanie zároveň podľa nej prichádza do úvahy len vtedy, ak krajiny, ktoré žiadajú pomoc, splnia všetky nevyhnutné podmienky pre nápravu svojich rozpočtových deficitov.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) na zasadnutí v Častej-Papierničke v pondelok 12. septembra informovala koaličných partnerov o svojom zámere spojiť hlasovanie o zmenách v eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, a to v prípade, že SaS neprijme kompromisný návrh zvyšku koalície. Vyhlásil to dnes minister financií a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš. Jeho slová však odmietol potvrdiť predseda strany Most-Híd Béla Bugár. "Spojenie hlasovaní bola len jedna z možných alternatív," reagovala osobná tajomníčka Richarda Sulíka Tatiana Tóthová. S týmto názorom súhlasí aj predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, ktorý odmietol "Miklošovu interpretáciu" záverov koaličnej rady.

Poslanci za stranu SaS euroval nepodporia, a to ani keby to bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde Ivety Radičovej. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf liberálov Richard Sulík. "Keď naši partneri nechcú vládnuť s SaS, v poriadku, ale pýtame sa, akú alternatívu ponúkajú občanom. Pred rokom všetci tvrdili, že sú pripravení prevziať zodpovednosť za túto krajinu a nepripustiť návrat Roberta Fica. Dnes Ficovi otvárajú dvere," povedal Sulík. Líder SaS zopakoval, že postoj jeho strany nie je žiadnou hrou ani zbieraním politických bodov: "Je to pre nás vec presvedčenia a svedomia. Podporovať nezodpovednú politiku niektorých štátov je nezodpovedné a nemysliteľné."

Predseda strany SaS Richard Sulík žiada, aby sa o tzv. eurovale 2 konalo referendum. V nedeľu to šéf liberálov naznačil v rakúskej televízii ORF a dnes to potvrdil aj pre denník SME. "Je to tak. Aj som to navrhoval našim koaličným partnerom, ale tí o tom nechceli počuť," povedal Sulík. Dodal, že druhým eurovalom by sa mali parlamenty členských štátov zaoberať až v druhej polovici budúceho roku. "Je to veľmi zlý nápad a my ho nepodporíme. Vyhodíme peniaze a referendum nemusí byť úspešné," reagoval predseda Mostu-Híd Bála Bugár. Za veľmi zlý nápad označil referendum aj predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Jozef Mikuš.

Predseda Národnej rady SR a šéf SaS Richard Sulík zopakoval v diskusnej relácii rakúskej štátnej televízie ORF Im Zentrum svoj odmietavý postoj k eurovalu. "Pomoc Grécku nikam nevedie. Je to len drahé kupovanie času, ale nepomáha zlepšovať situáciu. Musí prísť k riadenému bankrotu Grécka." povedal. Podľa Sulíka je nutné požadovať od bánk, aby odpísali časť dlhu, a to vo výške 40 až 50 percent. "Banky tam investovali v očakávaní vyšších úrokových sadzieb a desaťročia ich aj dostávali. Keďže banky z toho profitovali 20 alebo 30 rokov, prečo by sa nemohli vzdať časti investovaných peňazí? Teraz to všetko majú zaplatiť daňoví poplatníci," dodal Sulík.

Predseda KDH Ján Figeľ v nedeľňajšej diskusnej relácii TV Markíza Na telo pripustil, že hlasovanie o eurovale môže znamenať rozpad koalície. Dodal , že KDH v súčasnosti nad predčasnými voľbami neuvažuje. Šéf liberálov Richard Sulík však euroval i naďalej razantne odmieta. Nesúhlasí tiež s medializovanými špekuláciami, podľa ktorých sú niektorí poslanci za SaS naklonení dohode a za euroval by mohli zahlasovať. "V žiadnom prípade sa nepodpíšeme pod také rozhodnutie, ktoré bude ohrozovať stabilitu slovenskej ekonomiky a na ktoré doplatia slovenskí daňovníci," povedal Sulík, ktorý zároveň odmieta Figeľove tvrdenia o tom, že v jeho brožúre o eurovale sú zavádzajúce či nepravdivé informácie.

"Hovorí v nej len A, ale nehovorí ho ani úplné, ani presné a nehovorí B. Čo je alternatívou na ich kritický postoj," skonštatoval o brožúre strany SaS predseda KDH Ján Figeľ. V krátkom dokumente liberáli zdôvodňujú svoj odmietavý postoj k eurovalu. Podľa šéfa kresťanských demokratov treba občanom Slovenskej republiky jasne povedať, že otázka eurovalu súvisí s ich príjmami a s úsporami, so stabilitou európskej a teda aj slovenskej meny. "Vláda nemôže mať dve podkoalície, jednu na úrovni vlády a jednu na úrovni parlamentu. Je potrebné, aby sme sa na eurovale dohodli, lebo inak by koalícia fungovala pod akýmsi otáznikom dôveryhodnosti," povedal Figeľ.

Prieskum agentúry Reuters medzi 50 európskymi ekonómami nedopadol pre zadlžené Grécko pozitívne. Až polovica odborníkov sa totiž domnieva, že krajina vyhlási platobnú neschopnosť už v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Pravdepodobnosť bankrotu je podľa výsledkov prieskumu 65 percent. Naopak, odchod Grécka z eurozóny očakáva iba 20 percent oslovených expertov. Analytici oslovení v prieskume zároveň dávajú iba 40-percentnú šancu tomu, že sa zrealizuje myšlienka emisie spoločných dlhopisov eurozóny. Zámer Európskej komisie presadiť emisiu spoločných dlhopisov totiž podľa nich zablokuje rozhodný odpor Nemecka.

Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského je rozhodovanie o eurovale "takou vážnou politikou, ktorá z dlhodobého hľadiska ovplyvňuje nielen vývoj na Slovensku, ale aj v Európe". Myslí si preto, že by ho predsedníčka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) mala spojiť s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. "Podľa posledných vyjadrení niektorých predstaviteľov SaS začínam mať nádej, že dochádza k zmene postoja. Minimálne u niektorých poslancov. To je dobrý znak uvedomenia si rizika," povedal bývalý predseda kresťanských demokratov v súvislosti so striktne odmietavým postojom liberálov k podpore eurovalu. "Neexistuje pre nás žiadna iná alternatíva ako táto koalícia," uviedol Hrušovský pre denník SME.

Súčasná podoba eurovalu je pre poslancov Národnej rady SR z hnutia Obyčajných ľudí neprijateľná a preto ho nepodporia. "Uvedomujeme si však, že jeho neschválenie môže spôsobiť rozpad koalície. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že euroval v tomto neakceptovateľnom a najhoršom variante schváli nová koalícia, ale už na čele s Robertom Ficom," uvádza sa v stanovisku štyroch poslancov. Obyčajní ľudia preto plánujú s koalíciou do poslednej chvíle rokovať a hľadať kompromis. O eurovale by mal parlament hlasovať na svojej októbrovej schôdzi. Niektorí koaliční politici pritom pripúšťajú spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde.

"Najväčší problém je, že ratifikácia júlovej dohody o eurovale trvá príliš dlho, čo vyvoláva neistotu a zhoršuje vyhliadky ekonomiky. Je to očividné, keďže hospodársky rast v Európe sa výrazne spomalil a problémy zadlžených krajín sú ešte vážnejšie," povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v rozhovore pre fínsku štátnu televíziu YLE. Dodal, že i napriek tomu verí, že "parlamenty v eurozóne sú schopné schváliť dohodu z júlového summitu včas, buď koncom septembra alebo začiatkom októbra". O zložitej situácii v eurozóne budú od piatka do soboty v juhopoľskej Vroclavi rokovať ministri financií Európskej únie, na stretnutie príde aj ich americký kolega Timothy Geithner.

Hlasovanie o eurovale by sa v Národnej rade SR mohlo spojiť s hlasovaní o vyslovení dôvery vláde Ivete Radičovej (SDKÚ-DS). Podľa informácií denníka Hospodárske noviny takýto krok podporuje najmä minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. So spojením súhlasia aj KDH a Most-Híd. "Je to zodpovedný prístup. Ak to niekto tak nevníma, tak potom musí znášať následky," povedal predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Sloboda a Solidarita (SaS) však v súčasnosti dôvody na riskantné spojenie nevidí. Richard Sulík argumentuje aj tým, že jeho strana sa k eurovalu nezaviazala v programovom vyhlásení vlády.

Euroval môže podľa nemeckých médií stroskotať práve na Slovensku. "Budeme proti eurovalu hlasovať v každom prípade," povedal predseda strany SaS a šéf parlamentu Richard Sulík v rozhovore pre Nemeckú tlačovú agentúru (DPA). Sulík odmietol spojitosť medzi dianím na Slovensku a možným ohrozením stability celej Európskej únie. Naopak, domnieva sa, že skutočným problémom je neschopnosť EÚ dodržiavať svoje vlastné pravidlá. Argument premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala, že "teraz nejde len o záchranu jednotlivých krajín, ale vôbec celého eura", označil Sulík za prázdnu frázu. "Tiež štát Kalifornia upadol do platobnej neschopnosti, bez bol ohrozený dolár," uviedol.

Členovia vlády SR na utorňajšom mimoriadnom zasadnutí schválili jediný bod svojho programu - vyjadrenie dôvery premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS). Kabinet tak reagoval na návrh skupiny opozičných poslancov na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády v parlamente. S pokračovaním Radičovej súhlasí i SaS, ktorá sa kvôli problémom okolo eurovalu nechystá odísť z koalície. S riešením kritickej situácie však nie je spokojný poslanec Peter Muránsky z KDH. "Je najvyšší čas, aby za predsedu vlády nastúpil Mikuláš Dzurinda," uviedol v rozhovore pre aktuality.sk a dodal, že Dzurinda ako premiér "dokázal robiť harmonizáciu vzťahov vo vládnej koalícií. Radičová toho však nie je schopná."

Z prieskumu agentúry Polis Slovakia vyplýva, že 42,2 percenta opýtaných súhlasí s tým, aby parlament schválila tzv. druhý euroval (trvalý euroval). Naopak s jeho vznikom nesúhlasí 35,6 percenta respondentov. Asi 22 percent opýtaných na túto otázku nevedelo odpovedať. Telefonický prieskum sa uskutočnil v čase od 9. do 11. septembra na vzorke 917 respondentov z rôznych častí Slovenska. Podľa 23,7 percenta opýtaných by euroval mohol viesť k pádu vlády a k vypísaniu predčasných volieb. Spojenie hlasovania o druhom eurovale s hlasovaním o dôvere vláde považuje za dobré riešenie takmer 41 percent Slovákov.

Minister dopravy SR a predseda KDH Ján Figeľ si myslí, že o spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) je predčasné hovoriť. Reagoval tak na výsledky pondelkového rokovania koaličných strán v Častej Papierničke, na ktorých sa SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd nepodarilo presvedčiť SaS, aby strana zahlasovala za euroval. Podľa Figeľa sú si tieto tri strany vedomé toho, že schválenie navrhovaných finančných nástrojov v rámci eurozóny je v záujme zachovania stability eura, a tým aj v záujme občanov a celého Slovenska. "SR v súčasnosti dostáva bezprecedentnú finančnú podporu vo forme eurofondov," poznamenal minister.

Stranám vládnej koalície sa ani po celodennom rokovaní nepodarilo nájsť zhodu v otázke podpory eurovalu. Dohodli sa však na tom, že rozhovory budú pokračovať a Slovensko o eurovale rozhodne ako posledná krajina, kým o ňom nerozhodnú všetci ostatní členovia eurozóny. "Dohodli sme sa na štátnom rozpočte, reformných zákonoch, ale nie na eurovale. Máme zhodu, že pri eurovale budeme postupovať tak, aby občania neprišli ani o cent," uviedla premiérka Iveta Radičová. Dodala, že nechce spájať euroval s hlasovaním o dôvere vláde. "Veľmi dobre sme spravili, keď sme sa dohodli, že budeme hlasovať ako posledná krajina, čo nám dáva priestor na diskusiu," povedal líder SaS Richard Sulík.

Rokovanie poslancov koaličných strán v Častej Papierničke o budúcnosti vlády, eurovale či daňovo-odvodovej reforme sa skončilo. Nasledovalo rokovanie lídrov na úrovni Koaličnej rady. Tí by mali po skončení informovať médiá. Odchádzajúci poslanci nechceli potvrdiť zákulisné informácie o tom, že kríza by sa mohla riešiť formou referenda alebo ústavného zákona, na ktorého prijatie by bola nevyhnutná pomoc opozičného Smeru-SD. "Ak sa Slovensko nepripojí k spoločnému eurovalu, môže to vyústiť až do situácie, kedy Európska únia ako projekt zanikne," povedala dnes v rozhovore pre aktuality.sk europoslankyňa Monika Flašíkova-Beňová. Dodala, že Radičovej pri riešení tohto problému chýba razantnosť.

Pred desiatou hodinou ráno začali v Častej Papierničke rokovať zástupcovia koaličných strán. Zišla sa tu takmer celá koalícia - premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ministri aj 79 poslancov. Hlavnou témou je striktne odmietavý postoj strany SaS k podpore eurovalu, ale aj daňovo–odvodová reforma. Novinárov polícia do objektu účelového zariadenia parlamentu neďaleko Modry nevpustila a čakajú na lesnej cestičke pred plotom objektu. "Dôvodom je, že je to interná diskusia, Je to naozaj citlivá téma a verím, že aj pre vás je dôležité, aby sa rozumne, pomaly a rozvážne prediskutovala bez toho," vysvetľovala novinárom situáciu tajomníčka Richarda Sulíka Tatiana Tóthová.

Neochota strany SaS podporiť v parlamente euroval vyvolala v koalícii z jednu z najvážnejších kríz od svojho vzniku. Patovú situáciu sa budú lídri vládnych strán snažiť v pondelok riešiť na rokovaní v Častej-Papierničke. Kvôli tomu zrušili všetok svoj program. Odložené bolo tiež schvaľovanie zákonov v parlamente, kým sa nedohodnú. V hre naďalej zostáva aj možnosť, že sa hlasovanie o eurovale spojí s hlasovaním o dôvere vláde. "Otázka spojenia hlasovaní je legitímna a je namieste. Je to jedno z ústavných riešení," myslí si podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH). Šéf SaS Richard Sulík však zatiaľ možný rozpad koalície rázne odmieta.

Štátny tajomník Ministerstva financií SR Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS) si myslí, že súčasná vláda bude pokračovať do konca volebného obdobia. A to i napriek súčasnej kríze, ktorú vyvolal nesúhlasný postoj strany SaS k eurovalu. "Som presvedčený o tom, že na konci dňa sa vždy dohodneme a nájdeme to správne riešenie", povedal. Definitívna podpora vlády v parlamente sa podľa neho ukáže o niekoľko týždňov. "Vo vládnej koalícii padla dohoda, že Slovensko bude hlasovať o eurovale ako posledné. Prídeme na rad o tri alebo štyri týždne, potom sa skutočne uvidí, či vláda má alebo nemá podporu v parlamente," doplnil štátny tajomník.

Delegáti Mostu-Híd sa v sobotu zišli na piatom straníckom sneme, ktorý sa za zatvorenými dverami konal v Košiciach. O výsledkoch rokovania informoval predseda Béla Bugár. Ten zdôraznil, že poslanci strany zahlasujú za euroval. Zároveň vyzval všetkých koaličných poslancov k väčšej zodpovednosti: "Je našou povinnosťou z hľadiska budúceho smerovania Slovenska správať sa zodpovedne a prispieť k stabilizácii Európskej únie a eurozóny." Bugár zopakoval, že Most-Híd nepodporí návrh na odvolanie predsedníčky vlády Ivety Radičovej, ktorý chce na rokovanie parlamentu predložiť najsilnejšia opozičná strana Smer-SD.

Pondelkové koaličné rokovanie môže podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára vyústiť do spojenia hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde v parlamente. S eurovalom spája budúcnosť koalície aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Či už premiérka spojí hlasovanie s dôverou, alebo nie, v prípade, že euroval neprejde, padne vláda. Sulík tomu neverí, myslí si, že na neho iba tlačíme," uviedol pre denník SME zdroj z SDKÚ. Ostré vyhlásenia o možnom konci koalície vyvolala štvrtková tlačová beseda strany SaS, na ktorej predseda Richard Sulík oznámil začatie vlastnej kampane proti eurovalu. Liberáli tak mali porušiť dohodu medzi vládnymi stranami.

"Euroval môže položiť vládu. Nehovoria to oponenti, ale koaličný partner," povedal v rozhovore pre denník Pravda minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ. Zablokovanie eurovalu v Národnej rade SR by mohlo viesť k pádu vlády aj podľa niektorých poslancov za KDH a SDKÚ-DS. Podpredseda KDH Pavol Abrhan v piatok informoval, že poslanecké kluby SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd sú údajne naklonené tomu, aby sa hlasovanie o eurovale spojilo s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radičovej. Hlavným dôvodom pre nečakane tvrdé vyhlásenia má byť štvrtkový krok strany SaS, ktorej predseda Richard Sulík začal vlastnú kampaň proti eurovalu. Liberáli tak mali porušiť dohodu medzi vládnymi stranami.

Nedôvera vo vládnej koalícii sa prehlbuje. Najväčšie problémy pre ňu naďalej predstavuje euroval a daňovo-odvodová reforma. K nim však môžu pribudnúť ďalšie, keďže koalícia vo štvrtok odložila v parlamente už dohodnuté hlasovanie o zákone o lieku a o voľbe riaditeľa NBÚ, ktorým má byť Kamil Krnáč z SaS. Hlavným dôvodom na tento krok mal byť šéf SaS Richard Sulík, ktorý včera predstavil brožúru "Euroval - cesta k socializmu". Denník SME informuje, že sa kvôli tomu pohádal so Sulíkom predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. O problémoch by mali všetky vládne strany rokovať v pondelok v Častej Papierničke.

Predseda Národnej rady SR Richard Sulík odporúča Taliansku, aby za účelom splatenia dlhov predalo obrovské zásoby zlata. Podľa jeho slov táto krajina v súčasnosti drží asi 2 500 ton zlata v hodnote viac ako 100 miliárd eur. Predseda SaS to uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, v ktorej s poslancom za Smer-SD Marekom Maďaričom diskutoval predovšetkým o eurovale. Sulík uviedol, že chápe prečo sú "socani" za to, aby Slovensko vstúpilo do eurovalu. "Presne s tým rátajú, že tu budú šafáriť od buka k buku, jak to socani robia, a potom skrátka - strýčko z Bruselu, zachráň nás," povedal Sulík, ktorý po ukončení diskusie uviedol, že nikdy nebude kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky.

SaS naďalej trvá na tom, že jej poslanci za žiadnu cenu nepodporia euroval. Strana však nemá v úmysle vyhrážať sa svojim koaličným partnerom odchodom z vlády, ak by euroval v parlamente prešiel. "Nebudeme sa hádzať o zem ako malé deti, deklarujeme náš názor, spravíme všetko pre to, aby sme zablokovali euroval. Ale nebudeme odchádzať z vlády, nebudeme sa tým vyhrážať. Je to jeden z viacerých bodov, ktoré Slovensko rieši, máme rozbehnuté veľké reformy, neohrozíme všetko kvôli eurovalu," uviedol v diskusnej relácii TA3 predseda SaS Richard Sulík. Podľa jeho slov by o odchode z vlády strana uvažovala vtedy, ak by euroval podporil aj opozičný Smer.

"Áno, vieme, že sa teraz všetko rúti do pekiel, tak to využite a zarobte na tom," uvádza analytik banky Goldman Sachs Alan Brazil v správe, ktorú sa tento týždeň podarilo získať americkému denníku The Wall Street Journal. V utajenom dokumente, ktorý bol určený významným klientom banky, Brazil odporúča staviť proti euru a nakupovať švajčiarsky frank. Za potenciálne výhodné tiež považuje možnosť staviť si na bankrot niektorých európskych firiem. Denník The New York Times zase prišiel s informáciou, že americký Federálny úrad pre financovanie bývania podal žalobu na viac ako dvanásť najväčších bánk v krajine, ktoré mali do roku 2008 skresľovať informácie o kvalite hypoték.

Na oficiálnu návštevu Slovenska v piatok pricestoval nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. Stretol sa s ním jeho rezortný kolega Mikuláš Dzurinda a prezident Ivan Gašparovič. Ten Westerwelleho uistil, že urobí všetko preto, aby vládne strany presvedčil o potrebe prijať "zodpovedné rozhodnutie" vo vzťahu k rozšíreniu eurovalu. Podporu eurovalu pred nemeckým ministrom vyslovil aj Mikuláš Dzurinda. "Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie," uviedol Dzurinda. "Mám úplnú dôveru v európsku dimenziu Slovenska a v to, že nielen vláda, ale aj parlament v Bratislave vie, že máme spoločný ekonomický osud a že tento závisí od eura," uviedol na záver Westerwelle.

Expertný parlamentný výbor vo svojej správe, ktorú včera zverejnil, uviedol, že štátny dlh Grécka sa vymkol spod kontroly, pričom vládne opatrenia na ozdravenie verejných financií zlyhávajú. "Prudký nárast dlhu, vysoký primárny deficit zhoršili na maximum dynamiku dlhu, ktorý je mimo kontroly," uviedol expertný výbor. Ten zostavilo grécke ministerstvo financií ako nezávislý orgán pre kontrolu rozpočtu. V správe sa tiež uvádza, že problémom krajiny nie je len výška verejného dlhu, ale aj neschopnosť skonsolidovať terajší fiškálny manažment. Podľa expertov sa tak primárny deficit v Grécku prehĺbil a krajina by mala zvýšiť úsilie na boj s daňovými únikmi.

Dôkazy o korupcii politických strán, ktoré poslanec a líder skupiny Obyčajných ľudí (OĽ) Igor Matovič odovzdal Úradu boja proti korupcii, sa majú týkať strany Smer-SD a dvoch koaličných strán (KDH a SDKÚ-DS) v nitrianskom vyššom územnom celku. Dôkazy podľa Matoviča vypovedajú o "zvrhlom spôsobe rozdeľovania straníckych miest vo verejnej správe". Matovič sa včera vyjadril aj k téme euroval. Po stretnutí s premiérkou Radičovou vyhlásil, že OĽ euroval v dnešnej podobe nepodporia. "Pripadá do úvahy len taká možnosť, že Gréci nám založia 150 percent pôžičky, ktorú by sme im mali dať. Keď nám dajú ostrov a my im dáme nejaké peniažky, môžeme si kúpiť aj sto ostrovov," poznamenal nezávislý poslanec.

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's predpokladá, že Európa sa vyhne dvojitej recesii, a to i napriek spomaleniu rastu HDP vo väčšine európskych krajín v druhom kvartáli tohto roka. "Dvojitá recesia nenastane, pretože vidíme niekoľko zdrojov pokračovania rastu v najbližších 18 mesiacoch vrátane stále silného dopytu zo strany nových trhových ekonomík a vrátane zotavovania podnikových kapitálových výdavkov, hoci je slabé," uvádza sa v dnes zverejnenej správe. Nálada v slovenskej ekonomike sa však zhoršila aj v auguste. Indikátor ekonomického sentimentu tak naďalej klesá, keď v auguste sa medzimesačne hodnota znížila o 2,4 bodu na 91,8 bodu. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.

Občianska konzervatívna strana (OKS) potvrdila svoj odmietavý postoj k navýšeniu dočasného eurovalu a vytvoreniu nového trvalého záchranného fondu eurozóny. "SR je povinná voči svojim občanom prijať len nerozporné a trvalo udržateľné riešenia," povedal dnes predseda OKS Peter Zajac na tlačovej besede. Zajac zdôraznil, že si uvedomuje potrebu vyriešiť súčasnú krízu, myslí si však, že riešenie treba hľadať inde ako v pôžičkách zadlženým štátom. Pre koalíciu predstavuje tento nesúhlas problém v tom, že aj keby ostatné strany presvedčili SaS, stále by nemala dosť hlasov. Z výsledkov telefonického prieskumu vyplýva, že rokovania strán o eurovale by podľa Slovákov mal viesť radšej prezident Ivan Gašparovič ako šéf Smeru-SD Robert Fico.

Predseda KDH Ján Figeľ odmietol pozvanie šéfa Smeru Roberta Fica na rokovanie predsedov politických strán o eurovale. Figeľ vyjadril pripravenosť hnutia hľadať vhodné riešenie v rámci koalície i celého parlamentu. „KDH považuje stabilitu a dôveryhodnosť eura za otázku nielen národno-štátnych politických, finančných a ekonomických záujmov, ale aj za predpoklad konkurencieschopnosti a fungovania jednotného európskeho trhu.“ Líder kresťanských demokratov by privítal rokovanie o eurovale spolu s predsedami ostatných parlamentných strán a predsedníčkou vlády u prezidenta Ivana Gašparoviča. „Je to úroveň vnútropoliticky primerane neutrálna a zároveň autoritatívna pre takéto vrcholové rokovanie.“ Figeľ predpokladá, že prezident takéto stretnutie v krátkom čase zvolá.

Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po dnešnom rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Koalícia tak bude mať čo najdlhší čas na rokovania so stranou SaS, ktorá podporu eurovalu rozhodne odmieta. Bez jej poslancov nemá zvyšok vládneho štvorlístka dosť hlasov na schválenie zmien v eurovale. Radičová pripomenula, že na rozdielny názor v otázke eurovalu upozornila aj na júlovom summite Európskej únie. "Preto je úplne namieste, že potrebujeme čas na rokovania v snahe dosiahnuť takú zhodu, ktorá bude relatívne najlepším riešením pre SR. V danej situácii optimálne, dobré riešenie k dispozícii nie je," konštatovala.

"Eurosocialisti žiadny nátlak, ani v náznakoch, na nás nerobia. Skôr robia výzvy smerom k vládam, ktoré nesú zodpovednosť," tvrdí europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). Reagoval tak na vyhlásenia podpredsedu SNS Andreja Danka, ktorý obvinil Stranu európskych socialistov (PES) z ovplyvňovania Smeru pri rozhodovaní o eurovale. Smer odmieta v parlamente podporiť euroval, ak ho nepodporia všetky vládne strany. Proti je strana SaS. Premiérka Iveta Radičová a šéfovia koaličných strán dnes rokujú vo vládnom hoteli Bôrik, koalícia sa bude snažiť zmeniť striktne odmietavý postoj SaS k eurovalu, ktorý zatiaľ blokuje jeho priechodnosť v parlamente.

Líder skupiny Obyčajných ľudí (OĽ) a nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič by sa mohol ako súčasť vyjednávacieho tímu SaS zúčastňovať na rokovaniach Koaličnej rady. V najbližších dňoch by strana SaS mohla predložiť štvorici poslancov z OĽ dohodu umožňujúcu takúto formu Matovičovej účasti na Koaličnej rade. Dohoda by mohla vzniknúť ešte pred blížiacou sa schôdzou NR SR, ktorá sa začne 6. septembra. Podľa predsedu klubu liberálov Jozefa Kollára by to podľa neho dobré aj preto, že na nadchádzajúcej schôdzi sa majú objaviť viaceré vážne témy, ako napríklad euroval. Neskôr koalíciu čaká návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.

Šéf SaS Richard Sulík odkazuje lídrovi SDKÚ-DS Mikulášovi Dzurindovi, že od odmietavého postoja pri zmenách v eurovale ustúpiť nemieni. "Tak ako partneri veria, že presvedčia nás, my veríme, že presvedčíme ich," uviedol Sulík. Dzurinda chcel Sulíka prehovárať, aby strana zmenila názor a zahlasovala za euroval. Témou sa budú koaliční partneri zaoberať aj na dnešnom stretnutí. Proti eurovalu nie je len vedenie SaS, ale aj jednotliví poslanci. Odpovede všetkých oslovených členov poslaneckého klubu boli odmietavé. Juraj Droba by považoval zmenu názoru za skratové gesto. Slovenskí politici by mali podľa Martina Chrena s hlasovaním počkať, či celý projekt eurovalu nepadne najskôr v inej krajine. Politológovia sa zhodujú, že ak by sulíkovci predsa zmenili postoj, hrozí im výrazný pád preferencií.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v nedeľu vyhlásil, že nebude v budúcoročných voľbách kandidovať na prezidenta rodného Fínska. Rozhodol sa tak kvôli dlhovej kríze, ktorá zachvátila Európu. "Úloha zvíťaziť nad európskou dlhovou krízou bude odo mňa naďalej vyžadovať moju plnú pozornosť," Rehn sa vyjadril pre fínske média s tým, že preňho nebolo ľahké k tomuto rozhodnutiu dospieť. Prezidentské voľby sa vo Fínsku konajú na budúci rok. Súčasnou hlavou štátu je Tarja Halonenová, ktorá sa stala prvou fínskou prezidentkou v roku 2000. Podľa ústavy sa nemôže uchádzať o ďalšie funkčné obdobie, keďže bola do funkcie zvolená už dvakrát.

Šéf spoločnosti Pimco, ktorá obchoduje so štátnymi dlhopismi, Bill Gross predpovedá blížiacu sa globálnu recesiu. Jeho tvrdenie majú podporovať najnižšie výnosy amerických štátnych dlhopisov za posledných 60 rokov. Čoraz výraznejšie obavy z globálnej hospodárskej krízy sa prejavujú aj na poklese indexov na burzách. Wall Street skončil v piatok už štvrtý týždeň po sebe poklesom. Spolušéf Pimca Mohamed El-Erian zároveň žiada Európsku úniu, aby sa zbavila takých zadlžených štátov, ako je v eurozóne Grécko. To má podľa neho priveľa dlhov a nie je konkurencieschopné. "Ťažko si možno predstaviť, že Grécko ako člen eurozóny môže tieto problémy zvládnuť," uviedol a dodal, že takýto krok by ochránil jadro eurozóny.

Slovenských vládnych politikov nenadchol zámer Nemecka a Francúzska vytvoriť spoločnú európsku vládu. Zhodujú sa na tom, že problémy netreba riešiť väčšou centralizáciou, ale dodržiavaním pravidiel v jednotlivých krajinách. Zavedenie európskej vlády je podľa politológa Miroslava Kusého nevyhnutnosť. Za logický krok to považuje aj poslanec KDH Anton Marcinčin. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár si myslí, že na zásadné úsudky existuje príliš málo informácií. Bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer) tvrdí, že nejaká forma centrálnej koordinácie v eurozóne je potrebná. S väčším nadšením prijali vládni politici zámer, aby krajiny eurozóny viac šetrili prijatím zákonov na dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov.

Mikuláš Dzurinda chce dokázať takmer nemožné. SaS chce presvedčiť, aby zahlasovala za navýšenie peňazí do eurovalu. Predseda SDKÚ totiž stále verí, že by koalícia mohla spolu hlasovať za euroval. Napriek tomu, že SaS ani raz nenaznačila, že by mohla podporiť zvýšenie záruk pre zadlžené krajiny či zmeny pravidiel pre euroval. „Ani zosnulý poľský prezident Lech Kaczynski, ani český prezident Václav Klaus nechceli ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Pán prezident Klaus nikdy nepovie, že je to dobrý dokument. Prečo ho podpísal? Nezmenil názor. Nikdy nepovedal, že to je dobrý dokument a ani to nikdy nepovie,“ hovoril o možnosti, ako by sa mohla zachovať SaS. Strana podľa neho nemôže byť 51 týždňov z roka v koalícii a na týždeň si odbehnúť do opozície.

Slovensko by nemalo byť podľa prezidenta Ivana Gašparoviča krajinou, ktorá bude spúšťačom rozpadu eurozóny. Aj kvôli tomu začal rokovania o rozšírení eurovalu o ďalšie zdroje s lídrami parlamentných strán. Hlava štátu tvrdí, že SR ako člen Európskej únie a eurozóny aj vďaka fungovaniu a ekonomickému rastu týchto zoskupení samé hospodársky rástlo: "Preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme zastavili prepad ekonomík krajín EÚ a eurozóny." S doterajším priebehom rokovaní je Gašparovič spokojný. Na budúci týždeň ho čakajú diskusie s Mostom-Híd a SNS. Po uzavretí individuálnych stretnutí plánuje hovoriť i s premiérkou Ivetou Radičovou. Nevylučuje ani formát okrúhleho stola, za ktorým budú okrem Radičovej aj predsedovia koaličných a opozičných strán.

Najsilnejšia opozičná strana Smer dnes rozposlala politickým lídrom pozvánky na rokovania o návrhoch na stabilizáciu dlhovej krízy v eurozóne. „Keďže individuálne rokovania iniciované predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou neviedli k žiadnym výsledkom a potvrdili, že vládna koalícia napriek dostatočnému počtu hlasov v Národnej rade SR nie je schopná tieto rozhodnutia prijať, je nevyhnutný širší politický dialóg medzi politickými stranami vládnej koalície a opozíciou,“ napísal v liste šéf strany Robert Fico. Hoci hlasovanie o eurovale označil za najvýznamnejšie politické rozhodnutie od vzniku republiky, on sám ho podporí až vtedy, keď bude v parlamente zabezpečených 79 koaličných hlasov.

Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Najskôr však chce s každým hovoriť medzi štyrmi očami. Sériu bilaterálnych stretnutí s predsedami strán začal už minulý týždeň a po ich skončení plánuje rokovanie s premiérkou. Formát stretnutia je podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača ešte otvorený: "Toto rozhodnutie si necháme na budúci týždeň. Pravdepodobný je aj okrúhly stôl so všetkými predsedami parlamentných strán." S nápadom, aby rokovanie politických strán o eurovale zorganizoval a moderoval prezident, prišiel šéf KDH Ján Figeľ.

Hoci SaS v stredu vyhlásila, že za spoločný rokovací stôl si s lídrom Smeru Robertom Ficom nesadne, predseda strany a predseda parlamentu Richard Sulík ho pozval diskutovať o riešení krízy eurozóny. Smer takéto pozvanie kritizuje. "Je nešťastím pre Slovensko, ak takáto pokrytecká politická strana je súčasťou politického systému a vládnej koalície," povedal Fico s tým, že v SaS pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana Tóthová zdôraznila, že jej šéf Fica na rokovanie pozval z titulu svojej ústavnej funkcie, nie ako straník. Stranícke vyhlásenie vraj platí. Odmietnutie liberálov bolo reakciou na Ficove slová o tom, že premiérka Iveta Radičová je slabou premiérkou a stretnúť sa chce už len s predsedami strán.

Európska komisia (EK) v utorok privítala francúzsko-nemeckú iniciatívu na vytvorenie kolektívnej vláde eurozóny. "Návrhy, ktoré predložil prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová znamenajú vítaný krok v našom úsilí o posilnenie riadenia v eurozóne," uviedli v spoločnom vyhlásení prezident EK José Manuel Barroso a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. K navrhovanej dani z finančných transakcií EK konštatovala, že takýto nástroj považuje za kľúčový, pokiaľ sa má zabezpečiť spravodlivejší príspevok finančného sektora do verejných rozpočtov. Vo vyhlásení zároveň zdôraznili, že "výzva na uzákonenie princípu dlhovej brzdy v národných ústavách predstavuje silný politický záväzok na podporu dlhodobej udržateľnosti verejných financií."

Koaličná SaS neprijme pozvanie opozičného Smeru na spoločné rokovanie o eurovale. Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi nejde podľa hovorkyne šéfa SaS a predsedu parlamentu Richarda Sulíka Tatiany Tóthovej o riešenie situácie v eurozóne. „Jeho jedinou snahou je rozbiť vládu a získať moc, aby mohol pokračovať v rabovaní krajiny tak, ako to robil počas celého svojho funkčného obdobia. Jeho grobianstvo voči premiérke už prekročilo všetky medze a vypovedá o tom, aký je to muž,“ uviedla. Spoločné rokovanie so Smerom si na rozdiel od liberálov vie predstaviť predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Poslanec KDH Martin Fronc považuje Ficovu ponuku na rozhovory za protirečivú a ultimatívnu, napriek tomu ju však neodmieta. Líder Smeru zvolil podľa poslanca za SDKÚ Tomáša Galbavého zlú taktiku.

Predstavitelia dvoch najsilnejších krajín eurozóny, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, navrhujú vytvorenie kolektívnej hospodárskej vlády eurozóny. Na jej čele by mal stáť prezident Európskej rady a starému kontinentu by mala pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Ekonomická vláda by sa skladala zo šéfov vlád štátov eurozóny a jej summity by sa konali dvakrát ročne. Ďalej žiadajú daň na finančné transakcie a zakotvenie princípu vyrovnaného rozpočtu do ústavy členských krajín eurozóny. Sarkozy a Merkelová na utorkovom stretnutí zároveň razantne odmietli myšlienku spoločných európskych dlhopisov. Tie podľa nemeckej kancelárky nie sú riešením.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) dnes ukončila prvé kolo rokovaní s lídrami parlamentných strán o navýšení a zmenách v eurovale stretnutím s predsedom Smeru Robertom Ficom. Stretnutie však podľa neho nemalo žiadny význam a zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko. "Náš postoj je nemenný. Euroval podporíme, ak bude zabezpečených 79 hlasov koaličných strán," vyhlásil expremiér. Fico zároveň uviedol, že jeho strana bude rokovať už iba s predsedami ostatných strán. "Premiérka totiž nevie garantovať už nič, reálnu moc majú predsedovia politických strán," uviedol. Fico zopakoval, že euroval nie je o Grécku: "Euroval je o tom, či prežije euro a ako sa bude vyvíjať život na Slovensku. Sme za ochranu eura, za to, aby sme euro stále používali."

Opozičná SNS naďalej odmieta navýšenie a ďalšie zmeny v eurovale, určenom na pomoc vysoko zadlženým krajinám eurozóny. Predseda Ján Slota však definitívne podporu SNS pre zvýšenie eurovalu Slota nevylúčil. "Už to dosiahlo taký bod, že tá katastrofa je nevyhnutná. Mali by sme hovoriť o tom, akým spôsobom by sa dala amputovať tá chorá časť eurozóny, aby aspoň ten zostatok, ktorý je jakž-takž zdravý, aby prežil," povedal po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS), s ktorou sa zhováral o riešení krízy eura. Slota si pritom myslí, že predsedníčka vlády by mala príslušné hlasovanie v parlamente spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) odmieta kritiku koaličného poslanca a podpredsedu KDH pre hospodárstvo Antona Marcinčina, podľa ktorého vôbec nevystupuje k eurovalu, hoci je to jeho téma. "Je ma počuť tam, kde je to potrebné... Pravidelne vystupujem na pôde Európskej únie. Intenzívne hovoríme o tejto téme na zasadnutiach Rady pre všeobecné záležitosti a pravidelne to otváram aj pri bilaterálnych stretnutiach s mojimi partnermi," uviedol Dzurinda v rozhovore pre aktuality.sk. Podľa ministra je jedným z jeho primárnych princípov konzistentnosť názorov. "Ak sme podporili euroval pred rokom, bolo by zvláštne pochybovať o tom, či sme jeho zástancami aj dnes," reagoval Dzurinda na otázku, prečo je dôležité podporiť euroval.

Slovenská národná strana (SNS) v žiadnom prípade nepodporí rozšírenie eurovalu. Národniari odmietajú zneužívanie solidarity v Európskej únii (EÚ) na ešte väčší prepad ekonomickej situácie na Slovensku, ohrozovanie spoločnej meny a tým aj úspor obyvateľstva. "Sme presvedčení, že sa Slovensko absolútne nezúčastnilo na obrovských chybách a štatistických podvodoch, na ktorých tieto problémy vyvstali trebárs v Grécku, kde vlastne tá kríza začala," vyhlásil predseda Ján Slota na sobotňajšom rokovaní predsedníctva v Ružomberku. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko v tejto súvislosti verí, že šéf Smeru Robert Fico "nezradí ľudí, ktorí majú 300-eurové dôchodky a nezapredá sociálne slabé skupiny".

Talianska vláda v piatok večer schválila program konsolidácie verejných financií, vďaka ktorému by mal štát v nasledujúcich dvoch rokoch ušetriť 45 miliárd eur. Premiér Silvio Berlusconi po mimoriadnej schôdzi vystúpil pred novinármi, pričom potvrdil, že jeho kabinet plánuje ušetriť 20 miliárd eur počas budúceho roka a ďalších 25 miliárd v roku 2013. Súčasťou balíčka je aj takzvaná solidárna daň, ktorá by mala znamenať dodatočné zdanenie na úrovni 5 % u ľudí zarábajúcich nad 90-tisíc eur ročne a 10 % u ľudí zarábajúcich nad 150-tisíc eur ročne. Berlusconiho vláda úsporným programom reagovala na žiadosť ECB, aby Rím bezodkladne prijal reformy potrebné na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu.

O možnosti rozšírenia Európskeho stabilizačného mechanizmu, tzv. eurovalu, o ďalšie zdroje diskutoval včera prezident Ivan Gašparovič s predstaviteľmi SDKÚ-DS. Prezident sa s predstaviteľmi SDKÚ zhodol na tom, že "v súčasnosti neexistuje také riešenie dlhovej krízy v Európe, ktoré by nepoškodzovalo žiadnu z krajín EÚ". Po stretnutí povedal, že "je nevyhnutné spraviť všetko preto, aby sa Slovensko nestalo štátom, ktorý by ohrozil budúcnosť eurozóny a tým aj celej Európskej únie". Vláde pre nesúhlas SaS chýbajú v parlamente hlasy. Opozičný Smer stále trvá na svojom vyhlásení, že ak euroval nepodporí SaS, nebudú zaň hlasovať ani poslanci Smeru.

Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt vyhlásil, že zadĺžené európske krajiny si za svoje problémy môžu samé a samé si ich aj majú riešiť. Podľa premiéra sa v Európskej únii priveľa hovorí a málo robí. Problémové krajiny EÚ by si mali vziať príklad zo škandinávskych a pobaltských krajín, kde sa uskutočnili potrebné reformy. Zadlžené krajiny tak podľa jeho slov jednoducho neurobili to, čo urobiť mali. "V európskom systéme sa totiž objavuje mnoho odporúčaní, správ o reformách v takej a takej krajine, ktoré ich majú urobiť. No keď iba veľa hovoríte, no veľa nerobíte, neistota stúpa," vyhlásil Reinfeldt. Hoci Švédsko nie je členom eurozóny, tamojšia spoločnosť sa čoraz viac obáva možných dopadov na vlastnú ekonomiku.

Podľa podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a ministra hospodárstva Juraja Miškova je jeho strana možno jedinou stranou, ktorá dodržiava Programové vyhlásenie vlády SR. Svoj odmietavý postoj voči navýšeniu eurovalu totiž strana nemení, pričom v programovom vyhlásení sa podľa neho nikde nepíše o navyšovaní eurovalu 1. Takisto sa v dokumente nepíše o ďalších záchranných alebo stabilizačných mechanizmoch či pôžičkách, ktoré by malo Slovensko poskytnúť nezodpovedne hospodáriacim krajinám. "Je to práve SaS, ktorá nemení svoje názory, nemení svoje postoje a naďalej zotrváva na tom, čo tvrdila voličom aj pred voľbami," povedal minister kultúry Daniel Krajcer (SaS).

Viacerí ekonómovia sa zhodujú na tom, že svetovej ekonomike hrozí ďalšia recesia. Európske, ázijské aj americké trhy totiž začali po minulotýždňových prepadoch aj tento týždeň poklesom. Napätie, s ktorým svet očakával včerajšie spustenie obchodovania na burzách, sa tak ešte vyostrilo. "Stojíme na prahu novej krízy hlavne preto, že medzinárodný hospodársky motor je znovu slabší," vysvetlil pre denník Handelsblatt ekonóm Klaus Zimmermann. "Trúfam si povedať, že každou minútou rastie pravdepodobnosť recesie v Európe," tvrdí analytik Vladimír Pikora. Trhom v Európe na chvíľu pomohla Európska centrálna banka (ECB). Tá podľa televíznej stanice CNBC začala ráno nakupovať okrem iných aj talianske a španielske dlhopisy na sekundárnom trhu.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) absolvuje v najbližších dňoch rokovania s predstaviteľmi koaličných aj opozičných strán o situácii v eurozóne a presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli. Patrí k nim navýšenie prostriedkov a zmena pravidiel v dočasnom eurovale, s čím nesúhlasí napríklad koaličná SaS. Práve s predsedom tejto strany Richardom Sulíkom sa šéfka exekutívy stretne ešte v pondelok. "Nachádzame sa na vážnej križovatke. Dnes nerozhodujeme o konkrétnych krajinách, rozhodujeme o pevnosti a stabilite spoločnej meny, zachraňujeme situáciu v krajinách nielen eurozóny," avizovala Radičová po stretnutí s ministrom financií Ivanom Miklošom a ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom.

Cena zlata dnes na ázijských trhoch výrazne vzrástla a prvýkrát v histórii sa dostala nad 1 700 dolárov za trojskú uncu. Kov tak reaguje na zníženie ratingu Spojených štátov, ku ktorému na konci minulého týždňa pristúpila medzinárodná ratingová agentúra Standard&Poors. Naopak, na Novom Zélande, v Japonsku, Kórejskej republike a v Singapure dnes po otvorení búrz klesli ich hlavné indexy o jedno až 3,3 %. Pokles na čínskych burzách, vrátane Hongkongu, bol spočiatku mierny, ale predpoludním miestneho času zosilnel na takmer 4 %. Podľa obchodníkov vstúpila Európska centrálna banka na trh a začala intervenovať na obranu eurozóny - nakupuje talianske i španielske dlhopisy, so splatnosťou päť rokov. ECB však sama zatiaľ intervenciu nepotvrdila.

Hoci Európska únia apeluje na členské štáty, aby odobrili navýšenie dočasného eurovalu a vznik eurovalu 2 čo najskôr, koalícia sa so schvaľovaním mechanizmov pomoci Grécku a iným krajinám eurozóny neponáhľa. NR SR sa záchrannými mechanizmami zrejme nebude zaoberať skôr ako v septembri. Jej šéf Richard Sulík (SaS) sa totiž nechystá pre euroval zvolávať v auguste mimoriadnu schôdzu. Urobil by tak len v prípade, ak by mu bola doručená žiadosť podpísaná 30 poslancami. Zástupcovia Mosta-Híd ani KDH nepovažujú situáciu v eurozóne za takú akútnu, aby ju museli slovenskí zákonodarcovia riešiť na mimoriadnej schôdzi. Rozhodovaniu o záchranných mechanizmoch však budú musieť predchádzať politické rokovania, keďže koalícia nie je v otázke jednotná.

Spojené štáty zasiahol najväčší prepad na trhoch od krachu Lehman Brothers v roku 2008 a rozširuje sa do celého sveta. Prepadať sa začali firmy, najmä banky a veľké globálne korporácie. Výrazne začali klesať ázijské a austrálske indexy a ohrozený je už aj európsky trh. Dôvodom je obava, že šanca na zotavovanie americkej ekonomiky po tom, čo zvýšili dlhový strop, je veľmi malá. Obavy však vyvolávajú aj zadĺžené európske krajiny. "Padáme zo strachu, že Taliansko nedokáže splácať svoj dlh," uviedol Michael Hefferman zo spoločnosti Austock Group obchodujúcej na austrálskej burze. Investori neveria ani tomu, že svoje dlhy dokáže splácať Španielsko Svetu momentálne hrozí najhoršia kríza od roku 1929.

Minulotýždňová dohoda o druhom záchrannom balíku pre Grécko je podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) podvodom na európskych a slovenských daňových poplatníkoch. „To, čo vyrokoval Ivan Mikloš, vidím v príkrom rozpore s tým, čo v Národnej rade SR sľúbil.“ Schválenú pôžičku vo výške 109 miliárd eur vraj bude financovať len Medzinárodný menový fond (MMF) a európski daňovníci. Ak bude podiel fondu rovnaký ako pri prvej pôžičke, slovenskí daňovníci podľa neho zaplatia 840 miliónov eur. Sulík tvrdí, že SaS dohodnuté podmienky v parlamente nepodporí. Ministerstvo financií konštatovalo, že neriadený bankrot Grécka sa európskym lídrom podarilo odvrátiť a na pomoci krajine sa bude podieľať aj privátny sektor.

Lídri eurozóny sa vo štvrtok na mimoriadnom summite dohodli na ďalšej podpore pre Grécko vo výške 109 miliárd eur. Do novej pomoci bude tentoraz zapojený aj súkromný sektor, teda banky a ďalšie finančné inštitúcie. Gréci si budú požičiavať lacnejšie ako Španieli, Íri alebo Portugalci - ich úroky sa budú pohybovať medzi 3,5 až štyrmi percentami. "To, čo teraz robíme pre Grécko, už nebudeme robiť pre žiadnu inú krajinu eurozóny," povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. V rámci stabilizácie európskej menovej únie chce spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merklovou navrhnúť vznik európskej ratingovej agentúry a uvažuje tiež nad európskym menovým fondom. Dlh Grécka momentálne činí 350 miliárd eur a platobná schopnosť krajiny sa pohybuje na kritickej úrovni.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota je presvedčený, že finančné problémy viacerých krajín znamenajú začiatok rozpadu Európskej únie. "SNS neefektívne vyhadzovanie peňazí na euroval v čase doznievania svetovej krízy vidí jednoznačne ako koniec eurozóny, koniec eura a dovolím si tvrdiť, že je to aj začiatok rozpadu Európskej únie," uviedol politik. Podľa neho sú eurovaly neefektívne a nezmyselné riešenie. SNS preto nesúhlasí s mandátom ministrovi financií pri rokovaní o vytvorení tzv. eurovalu 2. Národniari sa obávajú najmä zadĺženosti Talianska, ktoré by podľa nich mohlo navýšiť euroval až na 1,5 bilióna eur.

Grécki novinári plánujú zažalovať tamojšie ministerstvo vnútra za tvrdé zásahy pri nedávnych demonštráciách, na ktorých policajti zranili vyše 100 ľudí. Tí demonštrovali 29. a 30. júna predovšetkým proti úsporným opatreniam gréckej vlády. "Mnohým ľuďom dávame odkaz, že grécki novinári takéto správanie nemienia tolerovať. Chceme, aby úrady vyšetrili konanie ministra i polície," oznámil predseda únie novinárov Jorgos Savvidis. Ministerstvo sa k ohlásenej žalobe nevyjadrilo. Podľa odborového združenie policajtov utrpelo zranenia pri stretoch s demonštrantmi aj približne 40 policajtov.

Na ďalšej časti záchrannej pôžičky Grécku v hodnote 12 miliárd eur sa bude podieľať hlavne Nemecko, ktorého príspevok dosiahne 5,05 miliardy eur. Členské štáty eurozóny vrátane Nemecka poskytnú Aténam v rámci nadchádzajúcej tranže celkovo 8,7 mld. eur. Rozhodujúcu časť finančných prostriedkov tak v rámci ďalšej tranže z úverového programu poskytne Berlín. Príspevok Berlína má byť tentoraz výraznejší vzhľadom na nedoplatky z predchádzajúcich tranží. Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ) schválili po pritají gréckych úsporných opatrení uvoľnenie ďalšej časti záchrannej pôžičky v hodnote 12 miliárd eur. Atény by tak peniaze mali dostať už 15. júla.

Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ) schválili uvoľnenie ďalšej časti záchrannej pôžičky Grécku. Šéfovia rezortov sa na uvoľnení pôžičky v hodnote 12 miliárd eur dohodli na sobotňajšej telekonferencii koordinovanej z Bruselu. Atény by peniaze mali dostať už 15. júla. Euroskupina zároveň súhlasila, že podrobnosti druhého núdzového úveru pre Grécko dohodnú v nasledujúcich týždňoch. Nevyhnutným krokom pre získanie mimoriadnych prostriedkov od Európskej únie (EÚ) a (MMF) bolo schválenie úsporných opatrení. Tie grécky parlament prijal vo štvrtok pomerom hlasov 155 k 136.

Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie na dnešnej telefonickej konferencii rozhodnú o uvoľnení ďalšej časti pôžičky pre Grécko. Podľa všeobecnej mienky by mali odsúhlasiť čerpanie piatej tranže vo výške 12 miliárd eur z celkového balíka 110-miliardového úveru, ktorý krajine vlani schválila Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF). Uvoľnenie ďalších financií je reakciou na novú vlnu úsporných opatrení prijatých gréckym parlamentom vo štvrtok. Bez úverov od EÚ a MMF by krajina nebola schopná plniť svoje záväzky už v júli.

O zúžení mandátu pre ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) pri rokovaní o druhej pôžičke pre Grécko sa dnes nerozhodne. O odloženie hlasovania o návrhu z dielne SaS sa postarali jej koaliční partneri. Predseda parlamentu a predseda SaS Richard Sulík chcel, aby sa hlasovanie o mandáte uskutočnilo ešte pred plánovaným rokovaním ministrov financií eurozóny v nedeľu 3. júla. Najsilnejšia opozičná strana Smer-SD nepodporí návrh tohto uznesenia. Snahu SaS označil šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška za iracionálnu a protieurópsku a jej predstaviteľov v tejto súvislosti považuje za "neoliberálnych populistov".

V rozhovore pre Hospodárske noviny predseda Smeru-SD Robert Fico vysvetľoval, prečo nazval členov svojej strany „majstrami populizmu“. Smer podľa neho nebude zneužívať témy ako euroval či pomoc Grécku, aj keď s tým má bohaté skúsenosti. Fico priznal, že mu chýba vládnutie a kritizoval vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za to, že venuje 90 percent svojej energie na vnútorné spory a len 10 na vládnutie. „U nás to bolo úplne opačne.“ Podnikateľské prostredie bolo vraj za jeho vlády stabilnejšie a predvídateľnejšie.

Grécky parlament schválil detaily implementácie päťročného plánu úsporných opatrení pomerom hlasov 155 k 136. Ide o nevyhnutný krok na získanie mimoriadnych prostriedkov od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Atény tak môžu dostať ďalšiu tranžu v sume 12 mld. eur. Po výsledkoch hlasovania gréckeho parlamentu stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso uviedli v spoločnom vyhlásení, že Grécko splnilo podmienky stanovené eurozónou. "Toto bol druhý, rozhodujúci krok, ktorý Grécko potrebovalo na to, aby sa vrátilo na udržateľnú cestu," konštatovali Barroso a Van Rompuy.

Koaličná SaS sa na tohtotýždňovej sa schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína v utorok, pokúsi zúžiť mandát ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (SDKÚ) a ďalším predstaviteľom vlády pri rokovaniach o druhej pôžičke Grécku. Prípadné uznesenie parlamentu by malo obsahovať päť podmienok. Patrí medzi ne napríklad povinná účasť súkromného sektora či požiadavka zaručenia ďalšej pôžičky reálnym majetkom. Hospodárske noviny informujú o tom, že v prípade schválenia rezolúcie je Mikloš pripravený zvažovať svoje odstúpenie. Tvrdí to dobre informovaný zdroj z prostredia vládnej koalície. Problémom je podľa Mikloša najmä podmienka, aby sa súkromní investori podieľali na záchrane formou zníženia istiny gréckych dlhopisov. To by znamenalo neschopnosť Grécka splácať bankám dlhy a jeho bankrot.

Premiérka Iveta Radičová sa dnes v diskusnej relácii Slovenskej televízie vyjadrila, že nevidí dôvod na spojenie ratifikácie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda nástupcu súčasného eurovalu, s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň uviedla, že Slovensko nebude vytvorenie nového eurovalu blokovať. Keďže rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko má podľa jej slov navýšením záruk len naplniť svoj záväzok. Radičová tak reagovala na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.

Predseda SaS Richard Sulík očakáva, že Smer-SD nakoniec na nátlak eurosocialistov podporí navýšenie eurovalu I a zahlasuje za vznik eurovalu II. „Myslím si, že PES zabreše a Fico pustí do gatí a zahlasuje za.“ Šéf Smeru Robert Fico vyzval premiérku Ivetu Radičovú, aby si so Sulíkom urobila poriadok, inak vraj vláde svojimi hlasmi pri dvoch navrhnutých mechanizmoch nepomôže. Podľa Sulíka by mal Fico dodržať svoje slovo, že pokiaľ koalícia nebude jednotná, za návrhy nezahlasuje. Liberáli sú proti účasti Slovenska v eurovale.

Strana SaS v súčasnosti zbiera 30 podpisov, aby do programu schôdze parlamentu, ktorá sa začína budúci týždeň, mohla zaradiť aj rokovanie o mandáte pre Ivana Mikloša. K tomu by malo dôjsť v prípade, že by minister financií schválil ďalšiu pôžičku Grécku. Cieľom SaS je, aby Národná rada SR zúžila mandát pre podpis pôžičky. A to tak, aby napríklad pôžička Grécku bola podpísaná až potom, keď bude stanovená aj účasť súkromného sektora. Tá patrí medzi 5 podmienok, ktoré bude Slovensko pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať.

Kabinet schválil plán zníženia výdavkov pre roky 2012-2015 ako aj zákony, ktoré umožnia jeho implementáciu. Úsporný plán má posilniť grécky rozpočet o 28,5 miliardy eur. Schváliť ho musí ešte parlament. Oznámenie prichádza po tom, čo grécki poslanci vyslovili dôveru novej, pozmenenej vláde premiéra Georgíosa Papandréoua. Zoškrtanie výdavkov bolo pritom hlavnou podmienkou pre ďalšiu pomoc vo výške 12 miliárd eur v rámci núdzových úverov. Ministri eurozóny dali Aténam ultimátum do 3. júla. Dovtedy má grécka vláda a parlament čas na schválenie nových úsporných opatrení.

Koaliční partneri nepresvedčili SaS o podpore navýšenia dočasného eurovalu (euroval I) ani o vstupe Slovenska do jeho nástupcu, Európskeho stabilizačného mechanizmu (euroval II). "Naši ministri budú na vláde hlasovať proti týmto dvom bodom a keď to príde do parlamentu, naši poslanci budú hlasovať proti," potvrdil po skončení Koaličnej rady predseda Richard Sulík. "Podľa nášho názoru sú to vyhodené peniaze, mrhanie peniazmi slovenských daňovníkov," uviedol Sulík. V konečnom dôsledku musí oba mechanizmy ratifikovať NR SR, kam sa podľa Sulíka dostanú v septembri. V parlamente však bez podpory SaS pravdepodobne neprejdú. Smer totiž avizoval, že za ne zahlasuje len v prípade, ak ich podporí aj celá koalícia.

Grécky premiér Jorgos Papandreu získal v hlasovaní o dôvere nadpolovičnú väčšinu hlasov, ktoré potreboval v 300-člennom parlamente. Papandreu dostal so svojou zreorganizovanou socialistickou vládou 155 hlasov, proti bolo 143 a dvaja sa zdržali hlasovania. Grécko sa tak vyhlo nebezpečenstvu, že nebude schopné splácať pôžičky. Vláda teraz môže uskutočniť mimoriadne nepopulárne úsporné opatrenia, ktoré by mali krajine zaistiť ďalšiu dávku financií zo svojho záchranného balíka a vyhnúť sa tak bankrotu. Očakávané zmeny však vyvolávajú v krajine štrajky, protesty a spôsobili aj prudký pokles premiérovej popularity.

Nemecký kabinet na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou sa dnes presunul do Varšavy, kde má spoločne rokovať s poľskou vládou. Rokovania i osobné stretnutie Merkelovej s poľským premiérom Donaldom Tuskom by sa mali týkať budovania nových vysokorýchlostných železničných spojení medzi oboma krajinami, spolupráce v oblasti vedy a kultúry a budúcoročného rozpočtu Európskej únie a pôžičky zadlženému Grécku. Politické reprezentácie oboch krajín si tiež pripomenú dvadsiate výročie podpisu prvej postkomunistickej zmluvy o spolupráci.

Aby sa Grécko vyhlo bankrotu, dodatočne mu treba poskytnúť záchranný balík asi 120 miliárd eur. O rýchlej pomoci Aténam budú dnes rokovať ministri financií eurozóny v Luxemburgu. Tí by mali diskutovať aj o uvoľnení prostriedkov z prvého balíka pomoci, ktorého hodnota je 110 miliárd eur. Poskytnutie pomoci malo byť spojené s novými úspornými opatreniami, no premiér Jorgos Papandreu ich nie je schopný vzhľadom na masové protesty obyvateľov presadiť. Podľa predbežného zámeru Európskej komisie by sa rokovania o novej veľkej pomoci Grécku mali skončiť do polovice júla. V súvislosti s ťažkou politickou krízou však zaznievajú v Bruseli návrhy, aby sa o novom balíku rozhodlo rýchlejšie.

Grécky prezident Karolos Papulias vyzval politikov v krajine na zodpovedné konanie, ktorým by zabránili, aby sa vážna hospodárska kríza premenila aj na politickú. Svojím konaním tak majú lídri predísť politickému zmätku či dokonca ohrozeniu demokracie. Gréckemu premiérovi Jorgosovi Papandreovi sa nepodarilo presadiť vytvorenie veľkej národnej koalície svojich socialistov s konzervatívnou opozíciou. Papandreu oznámil, že uskutoční zmeny vo vláde a bude sa uchádzať v parlamente o vyslovenie dôvery pre reorganizovaný kabinet. Podpora premiéra v jeho vlastnej strane však klesá a z funkcie odstúpili traja poslanci jeho Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK).

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka zo stupňa B na úroveň CCC a rating krátkodobých záväzkov agentúra potvrdila na stupni C. Podľa agentúry je tak Grécko najhoršie hodnotenou krajinou na svete. Ratingová agentúra zároveň varovala, že akýkoľvek pokus o reštrukturalizáciu dlhu by sa považoval za insolventnosť krajiny. Cena poistenia gréckeho dlhu je teraz skoro dvojnásobne vyššia ako cena poistenia napríklad pakistanských dlhopisov. Grécko však uviedlo, že agentúra prehliada záväzok krajiny pokračovať v prísnych úsporných opatreniach, ktoré by mali zlepšiť verejné financie.

Postoj koalície k novému európskemu stabilizačnému mechanizmu, tzv. eurovalu 2, sa postupne blíži ku kompromisnému riešeniu. Po pondelkovom stretnutí na Bôriku to naznačili viacerí predstavitelia vládnych strán. Podľa predsedu KDH Jána Figeľa si koalícia vie predstaviť prísnejšie a presnejšie podmienky, za ktorých budú nastavené pravidlá v novom záchrannom systéme. Šéf SaS Richard Sulík, ktorého strana má vážne výhrady voči vytvoreniu mechanizmu a účasti Slovenska v ňom, sa k výsledkom rokovania vyjadrovať nechcel.

V rámci boja proti zadlženosti vyšli v Grécku najavo rozsiahle sociálne podvody. Niektorí Gréci smrť svojich príbuzných nenahlásia a štát im tak vypláca dôchodky aj naďalej. Ministerka práce Louka Katseliová uviedla, že okolo 4 500 bývalých zamestnancov verejných služieb dostáva stále peniaze, ktoré štát vyjdú ročne na viac ako 16 miliónov eur. Ministerstvo práve zisťuje, koľkí z nich ešte žijú. Katseliová považuje boj proti sociálnym podvodom za jednu z možností, ako ušetriť bez toho, aby bolo obyvateľstvo dodatočne zaťažené. Ministerstvo práce musí od roku 2012 do roku 2015 ušetriť asi osem miliárd eur, čo má dopomôcť k získaniu záchranného balíka od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.

Predseda poslaneckého klubu SaS v NR SR Jozef Kollár dnes vyhlásil, že jeho strana nepodporí systém Euroval 2 ani v prípade, že premiérka spojí hlasovanie o systéme s hlasovaním o dôvere vláde. Kollár tak reagoval na poznámku podpredsedu Smeru-SD Petra Kažimíra, ktorý v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy uviedol, že ani najväčšia parlamentná strana by v súčasnej situácii v takomto hlasovaní euroval nepodporila. Podľa Kollára SaS tiež nepodporí akékoľvek zvyšovanie daní.

Poslanci OKS možno nepodporia európsky stabilizačný mechanizmus. Pripustil to ich predseda Peter Zajac. Strana si ešte pred definitívnym rozhodnutím mieni dôkladne preštudovať argumenty za a proti. Zajac si nemyslí, že by sa prípadným odmietnutím eurovalu 2 zhoršila pozícia Slovenska v rámci Európskej únie.

Predseda Slobody a Solidarity (SaS) Richard Sulík na dnešnej tlačovej konferencii oznámil, že poslanci jeho strany pri hlasovaní v NRSR nepodporia účasť Slovenska v európskom stabilizačnom mechanizme (tzv. eurovale 2). Nebudú však blokovať zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá má vznik eurovalu 2 umožniť. Predseda Smer-SD Robert Fico so Sulíkom nesúhlasí. Podľa neho euroval 2 slúži na ochranu eura a jeho strana sa tak bude k nemu pri hlasovaní aj správať.

Predseda SaS Richard Sulík nevylúčil možnosť, že jeho strana v parlamente nepodporí európsky trvalý mechanizmus Euroval 2. Sulíkovi sa nepáči povinnosť zachraňovať štáty, ktoré hospodária nezodpovedne. Slovensko by malo prispieť šesťsto miliónmi eur v hotovosti a ďalšími peniazmi na zárukách pre prípad bankrotu členských krajín.