Bývalý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa za ĽS-HZDS by od septembra mohol byť členom strany Jána Slotu. "Mal som rokovania a je to veľmi pravdepodobné, že od septembra vstúpim do SNS," potvrdil Jureňa. Členstva v strane Vladimíra Mečiara sa vzdal približne pred mesiacom. Podľa ústrednej tajomníčky ĽS-HZDS Ivany Kaprálikovej sa mu okrem iného nepozdával pomalý postup strany čo sa týka sebareflexie. ĽS-HZDS sa po 20 rokoch prvýkrát nedostala do parlamentu. Niekdajší šéf agrorezortu čelil počas svojho pôsobenia vo funkcii kauze na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), pre ktorú bol v novembri 2007 odvolaný.

Lobing je v slovenskom parlamente bežnou praxou. Po odmietnutí návrhu o gastrolístkoch hovoril nezávislý poslanec Igor Matovič o silnom lobingu gastrofiriem. Najúspešnejšími lobistami sú podľa Martina Poliačika z SaS poľovníci. Ukázalo sa to pri novele, ktorá má sprísniť podmienky na streľbu mačiek a psov v poľovnom revíri. Návrh sa presunul na najbližšiu schôdzu. Pred hlasovaním o zákonníku práce lobovali zástupcovia obchodného reťazca Tesco u poslanca KDH Júliusa Brocku. V západných krajinách je lobing regulovaný. Lobisti pôsobiaci v Európskom parlamente musia byť registrovaní a europoslanci majú zverejňovať, s ktorými sa pracovne stretli. U nás zákon o lobingu chýba a nie je ani v pláne.

Policajný prezident Jaroslav Spišiak sa začiatkom roka zaručil svojou funkciou, že jeho zmeny v polícii prinesú pokles počtu dopravných nehôd a mŕtvych na cestách. Nehôd bolo za prvý polrok medziročne o tri tisícky menej ako vlani. Úmrtnosť však neklesá. Na slovenských cestách zomrelo od januára 140 ľudí, teda o jedného viac ako rok predtým. Viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel trvá na tom, že opatrenia jeho šéfa sú dobre nastavené. Vidieť to aj na počte ľahko ranených, ktorých je medziročne menej o 326. Počet ťažko ranených klesol o 92. Zlepšenie štatistík je podľa Ábela spôsobené tým, že sa policajti zamerali na prevenciu a informovanie vodičov.

Ak vládna koalícia vydrží celé funkčné obdobie, od jesene 2013 pôjdeme v priebehu jedného roka k urnám až sedemkrát. Slováci budú voliť prezidenta, parlament, europoslancov, županov i primátorov. Ministerstvo vnútra už pol roka pripravuje volebný kódex, ktorý mal niektoré voľby spojiť. Šéf rezortu Daniel Lipšic (KDH) uvažoval najmä o zjednotení komunálnych a regionálnych volieb, ako aj prezidentských s voľbami poslancov do Európskeho parlamentu. Členovia prípravnej komisie však zámer odložili. Na zmenu by bola potrebná ústavná väčšina, pričom opozícia je proti. Kódex má byť hotový do konca roka.

Rok od parlamentných volieb sa u nás s novými politickými stranami roztrhlo vrece. Okrem chronicky známych mien Anny Belousovovej či Igora Matoviča sa v médiách v tejto súvislosti skloňujú aj menej známi funkcionári, podnikatelia či skúsení politici, snažiaci sa o politický comeback. Motivácií zakladania nových politických subjektov je podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej viac. Okrem nespokojnosti voličov s existujúcimi stranami a štiepenia v týchto stranách je to aj „príťažlivý príklad iných strán, ktorým sa podarilo s novým „projektom“ úspešne vstúpiť do parlamentu i do vlády.“

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni, s výrazným náskokom by ich vyhral Smer-SD so ziskom 45,2 percenta hlasov. S 80 poslancami by tak mohol vládnuť sám. Ak by vytvoril koalíciu s ktoroukoľvek ďalšou stranou, napríklad so SNS, vláda by mala ústavnú väčšinu. Prieskum uskutočnila agentúra MEDIAN SK. Druhá by skončila SDKÚ-DS so 14 percentami, KDH s 10,6 percenta a liberálna SaS, ktorej by dalo hlas 9,3 percenta voličov. Súčasná koalícia by mala spolu len 59 mandátov, čo je o 20 menej, ako má dnes. Do parlamentu by sa dostali ešte národniari so ziskom 6,3 percenta. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa prvýkrát od mája 2010 ocitol Most-Híd. Agentúra mu namerala 4,9-percentné preferencie.

Jaroslav Paška (SNS) je podľa nezávislého hodnotenia rankingu zverejneného na mepranking.eu najaktívnejším slovenským europoslancom. Zo 736 členov Európskeho parlamentu skončil na 72. mieste. Nasledujú Monika Beňová za Smer (83.) a Anna Záborská za KDH (116.). V aktivite zaostávajú poslanci zastupujúci Smer. Na úplnom chvoste medzi Slovákmi sa umiestnil Boris Zala, ktorému patrí v celkovom hodnotení 672. priečka. Len o niečo viac aktívni sú jeho stranícki kolegovia Vladimír Maňka (651.) a Monika Smolková (650.). Rebríček je zostavený na základe siedmich parametrov, ktoré zverejňuje a každý týždeň aktualizuje Európsky parlament.

Volebná korupcia - teda ponúknutie alebo prijatie úplatku za hlasovanie vo voľbách či referende - bude od septembra trestným činom. Páchateľ by si za takéto konanie mohol odsedieť dva roky, v prípade verejného činiteľa dokonca päť rokov vo väzení. "Kupovanie voličských hlasov je najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Prináša veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou," uviedla predkladateľka novely a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pre podozrenie z kupovania hlasov Ústavný súd SR napríklad zastavil voľby primátora Levoče, ktoré sa museli minulý mesiac zopakovať.

Polícia podľa televízie Markíza definitívne ukončila vyšetrovanie minuloročnej masakry v Devínskej Novej Vsi. Motív brutálneho činu 48-ročného Ľubomíra Harmana sa jej však zistiť nepodarilo. Harman 30. augusta 2010 vystrelil spolu až 140-krát v byte i na ulici, pričom zabil siedmich ľudí a 15 zranil. Po tom, čo ho kukláči trafili do hrudníka, si útočník strelil do hlavy. Vyšetrovateľ vypočul desiatky svedkov. Trestné stíhanie bolo z dôvodu páchateľovej smrti zastavené. Incident podnietil ministerstvo vnútra k viacerým zmenám v záujme väčšej bezpečnosti. Policajti nosia samopaly, zmenil sa zákon o zbraniach a rezort odštartoval prezbrojovanie polície.

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) je v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia ako kabinet Roberta Fica (Smer-SD). Tvrdí to hodnotenie mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko, na ktorom sa podieľalo 13 expertov. Súčasný parlament prijal za prvý rok svojej činnosti desať zákonov či noviel, ktoré pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu, kým ten predošlý len tri. Najväčšiu aktivitu v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony vyvinuli poslanci KDH. Kluby Smeru-SD a SNS prejavili najmenej snahy o zavedenie transparentnosti. Najaktívnejším poslancom v tomto smere je Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Experti najviac ocenili reformu súdnictva.

Novela Zákonníka práce (ZP), ktorá by mala začať platiť od septembra tohto roka, prinesie pre ľudí tisíce nových pracovných miest. Aj z tohto dôvodu je šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS) rád, že ju dnes poslanci Národnej rady SR schválili. "To, že v Zákonníku práce bude možná vyššia flexibilita, rozširujú sa možnosti flexikonta či možnosti zastupovať zamestnancov vo forme zamestnaneckých rád, vo výslednom efekte to bude znamenať niekoľko desaťtisíc nových pracovných miest, či už v tomto alebo v budúcom roku," uviedol po hlasovaní Mihál. Na margo iniciatív nezávislého poslanca Igora Matoviča povedal, že "ani sloboda pri výbere gastrolístkov, ani presuny voľných dní zo sviatkov na piatky nie sú to, čo by pomohlo znížiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku, preto mi za týmito návrhmi ľúto nie je."

Verejní činitelia si od septembra budú musieť dávať väčší pozor na svoje konanie. Tí, ktorí z nedbanlivosti spôsobia škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, obce či vyššieho územného celku (VÚC) alebo spôsobia ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb, môžu ísť do väzenia na jeden až päť rokov. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú dnes 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Týkať sa to má verejných činiteľov, ktorí pri svojom konaní vedeli, že môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobia. Proti tejto novinke boli poslanci Smeru-SD. V novom paragrafe vidia možný nástroj kriminalizácie verejných činiteľov, ktorí prijímajú rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom.

Poslanci Národnej rady SR dnes schválili vládnu novelu Zákonníka práce. Prítomných bolo 144 poslancov. Za zmeny hlasovalo 74 zákonodarcov. Proti sa postavilo 70 poslancov. Nikto sa nezdržal. Podmienkou účinnosti novely od začiatku septembra je podpis prezidenta. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života - v skúšobnej, výpovednej dobe, iné pravidlá dovoleniek či zavádza úplne nový inštitút konkurenčnej doložky. Skúšobná doba zostáva prevažne na aktuálnej trojmesačnej úrovni. Výnimkou budú iba vedúci pracovníci, ktorí budú môcť dostať maximálne šesťmesačnú lehotu. Nové pravidlá začnú platiť napríklad aj pre dovolenky. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automatický nárok na 5-týždňovú dovolenku.

Poslanec Peter Osuský z klubu Most-Híd dnes navrhol pozmeňujúci návrh k novele trestného zákona, podľa ktorého by sa okrem osvienčimskej lži (popieranie holokaustu) od septembra mala trestať aj tzv. jáchymovská lož, teda popieranie zločinov komunistického režimu. Navrhuje, aby sa obe trestali sadzbou do troch rokov. "Šíriť lži o týchto zločinoch je vysoko nemorálne," uviedol Osuský a dodal, že takéto obmedzenie slobody je v súlade s ústavou, keďže tá pripúšťa obmedzenie slobody slova z morálnych dôvodov. Návrh má veľkú šancu uspieť, podpísalo sa pod neho 31 poslancov zo všetkých koaličných poslaneckých klubov. Podporiť ho však nechce napríklad Július Stanko z KDH, ktorému sa zdá smiešne rozprávať o komunizme po 22 rokoch.

Priemyselný park v Tornali za viac ako 10 mil. eur z fondov Európskej únie úspešne skolaudovali, traja plánovaní investori sa však neozvali, jeden svoje zámery prehodnotil a radšej zaplatí pokutu. Pôvodne sa zaviazali, že v ľahkom priemysle tu preinvestujú viac ako 4 mil. eur. Na základe zmluvy má v parku do troch rokov vzniknúť 240 pracovných miest. "Všetkých som oslovila, ale zásielky si neprebrali. Považujeme to za nezáujem," uviedla primátorka Tornale Anna Szögedi. Jediný z investorov, ktorý sa ohlásil, mal výhrady voči slabej komunikácii o stave priemyselného parku a argumentoval tiež krízou. Podľa jej slov momentálne rokujú s viacerými novými investormi, no pred podpísaním zmluvy sa konkrétne vyjadriť nechcela. "Mnohí z investorov negatívne hodnotia cestné komunikácie R2, ktorá im od Zvolena do Tornale nevyhovuje," dodala.

Sprísnenie trestov za opakované týranie zvierat podľa šéfa Smeru Roberta Fica nie je riešením. Ak je vraj niekto schopný ubiť psa k smrti či ublížiť dieťaťu, urobí to aj napriek rokom stráveným vo väzení. Fico tvrdí, že nie je správne posielať deti či mladých ľudí za mreže za týranie zvierat. „Väzenie je vysoká škola kriminality,“ upozornil. Nazdáva sa, že všetky problémy netreba riešiť trestným právom. „Veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti,“ reagovala poslankyňa SDKÚ Tatiana Rosová. Predkladateľ návrhu Martin Poliačik (SaS) tvrdí, že „opakované týranie zvierat je na basu“.

Vláda dnes bude rokovať poslednýkrát pred odchodom na trojtýždňovú dovolenku. Tentoraz to bude výnimočne na novom mieste, v Zrkadlovej sále historickej budovy Úradu vlády. Ministri ju chcú otestovať, pretože nová budova by mala mať v budúcnosti iné využitie. Ďalším dôvodom sú problémy s klimatizáciou v novej budove. Na programe je viacero personálnych otázok. Meniť sa bude tajomník Rady vlády pre prevenciu kriminality i prednosta Obvodného úradu Rožňava. Nových členov má mať aj Rada pre reguláciu a Akreditačná komisia. Najbližšie rokovanie kabinetu je naplánované na 10. augusta.

Bývalý prezident Michal Kováč dostal takmer 20-tisíc eur z rezervy premiérky na chod kancelárie a opatrovateľku. V minulosti so svojou žiadosťou o finančnú pomoc neuspel. Pri udelení dotácie zohral podľa zistení Hospodárskych novín úlohu aj jeho zdravotný stav. Ako exprezident má nárok na doživotnú rentu vo výške necelých tisíc eur mesačne. Právnikovi Transparency International Slovensko Pavlovi Nechalovi sa nepáči, že sa problém rieši cez premiérkinu rezervu. Ak vraj bývalá hlava štátu nemá prostriedky na adekvátnu opateru, štát musí túto zodpovednosť prebrať. Rezerva by podľa neho mala byť k dispozícii pre prípad mimoriadnych udalostí. Premiérka dala tento rok najviac peňazí na povodne.

Dnešné hlasovanie parlamentu o zákonníku práce bude podľa ministra práce Jozefa Mihála väčšou drámou ako sledovanie populárnych seriálov. Po odmietnutí návrhov nezávislého poslanca Igora Matoviča nie je isté, či bude mať koalícia dosť hlasov. „Uvidíme, nebudem predbiehať. Teším sa na podobnú drámu, ako bola dnes, takže všetci, čo radi pozerajú Šeherezádu, pozývam ich zajtra na balkón,“ povedal včera Mihál. Matovič vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci vďaka svojmu hlasovaniu veľmi zbohatnú. Najviac ho sklamali SDKÚ a KDH. „SDKÚ sa ukázala ako veľmi neseriózny partner a KDH ako extrémne neseriózny partner. Sú to strany, ktoré vám do očí sú schopné povedať niečo a urobia niečo iné.“

Ministerstvo vnútra plánuje do dvoch rokov zriadiť Imigračný a naturalizačný úrad spojením Migračného úradu MV a časti cudzineckej polície. „Migrácia v Európskej únii je čoraz pálčivejší problém a roztrieštenosť kompetencií medzi úradmi sťažuje reakciu štátu, preto musíme reagovať,“ uviedol šéf rezortu Daniel Lipšic (KDH). Úrad by mal na starosti legálny vstup cudzincov na územie Slovenska, povolenie ich pobytu a ich integráciu, až po udelenie štátneho občianstva. Zároveň by pomáhal zabezpečovať prijatie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Inšpirovať sa môže francúzskym Úradom pre imigráciu a integráciu, ktorý sa integrácii cudzincov venuje už 65 rokov.

Národná rada SR neschválila ani jeden z pozmeňovacích návrhov nezávislého poslanca Igora Matoviča zo skupiny Obyčajných ľudí k zákonníku práce. Vybrané štátne sviatky sa tak nebudú presúvať na piatky, aby sa predĺžil víkend a zamestnanci si nebudú môcť vybrať, či im budú na stravu prispievať formou gastrolístkov alebo v hotovosti. V prípade sviatkov zahlasovali proti poslanci z OKS a niektorí z SDKÚ a KDH. Zavedenie možnosti nahradiť stravné lístky peniazmi nepodporili jeho kolegovia z KDH, SDKÚ a Mosta-Híd. Igor Matovič pritom podmienil hlasovanie za novelu pracovného kódexu štyrmi podmienkami. Keďže tri z toho parlamentom neprešli, hrozí, že zákonník práce v Národnej rade nemusí na stredajšom hlasovaní ako celok prejsť.

Nezávislý poslanec Igor Matovič zneužíva podľa prvého podpredsedu SNS Andreja Danka svoj poslanecký mandát na to, aby bol denne v televízii. Dankovi prekáža už samotná existencia nezávislých poslancov v parlamente. Riešenie vidí v inštitúte imperatívneho mandátu, ktorý znamená, že poslanec stratou členstva v strane, za ktorú kandidoval, príde automaticky aj o kreslo v parlamente. Matoviča nazval Danko exhibicionistom. Líder Obyčajných ľudí reagoval, že poslanci SNS majú sami zvážiť, či je väčším prínosom „nezávislý“ Igor Matovič alebo „závislý“ Ján Slota. Ten chce mať podľa neho z poslancov len „nesvojprávne bábky, ktoré poslúchajú jeho príkazy“.

Matica slovenská tvrdo kritizuje odmietavý postoj vlády Ivety Radičovej k inštalovaniu busty Ferdinanda Ďurčanského v jeho rodnom Rajci. Matičiarov znepokojujú „opätovné pokusy kriminalizovať slovenské dejiny a ich protagonistov“. Radičovej kabinet 6. júla vyhlásil, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv. K osadeniu Ďurčanského busty prijal samostatné uznesenie a prostredníctvom podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela žiadal rozhodnutie o inštalovaní zrušiť. Ďurčanský sa podľa matice významnou mierou zaslúžil o našu štátnu slobodu. Za odstránenie sochy už bola spustená petícia.

Slovenské ozbrojené sily sú vážne choré a okamžite potrebujú operáciu. Na dnešnej tlačovej konferencii venovanej hodnoteniu prvého roka vo funkcii to povedal minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Sám seba nazval ich lekárom. Obdobie svojho riadenia rezortu označil ako cestu k väčšej otvorenosti a transparentnosti. Galko tiež poukázal na veľké úspory, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť aj vďaka prepusteniu 555 ľudí. Minister odmietol obvinenia svojho predchodcu Jaroslava Bašku zo Smeru, že môže za zlú finančnú situáciu v rezorte. „To mi príde ako neskutočná drzosť... Boli to práve Baškovi ľudia, ktorí podpisovali tieto nehorázne zmluvy bez akejkoľvek štipky morálky alebo cti, hoci dobre vedeli, že na to nemajú.“

Novela súdneho poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti by podľa ministerky Lucie Žitňanskej mala zrýchliť a spružniť súdne konanie v civilných veciach. Priemerná dĺžka konaní by sa vďaka nej mala skrátiť z 13 až 14 mesiacov pod jeden rok. Novela napríklad navrhuje 60 dňovú lehotu na odoslanie uznesenia o oprave alebo doplnení podania, ak je podanie neúplné, nezrozumiteľné alebo je potrebná iná oprava. Doteraz tam žiadna lehota nebola. V prípade, že bude jedna strana chcieť odročiť pojednávanie, bude povinná oznámiť to súdu tri dni vopred. Ten potom elektronicky informuje druhú stranu. Na potvrdeniach o práceneschopnosti by mal podľa návrhu lekár napísať, či účastník naozaj nie je schopný zúčastniť sa na pojednávaní. Súdy by mali mať aj širšie právomoci vo veciach maloletých - napríklad zastaviť vyplatenie príspevku na dieťa či vstúpiť do obytných priestorov a dieťa odňať.

Manažéri štátnych firiem minulý rok zarábali státisíce eur. Nie však z funkcií, do ktorých ich vymenovala vláda, ale z podnikania a biznisu. Vyplýva to z majetkových priznaní manažérov, ktoré zverejnila kancelária Národnej rady. Generálny riaditeľ Slovenskej konsolidačnej Pavol Sabol vo svojom majetkovom priznaní za minulý rok uvádza vyše 340-tisíc eur, ktoré zarobil mimo verejnej funkcie. Manažér štátnej spoločnosti s druhým najvyšším „bočným príjmom“ je riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka. Do funkcie nastúpil na jeseň, do konca roka zarobil takmer 15-tisíc eur. Iné príjmy za minulý rok však vykázal vo výške vyše 184-tisíc. Podľa Jany Ďuriačovej z komunikačného odboru poisťovne je to suma, ktorú zarobil pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa.

Na Slovensku možno pribudne dvanásta súkromná vysoká škola - Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave (AMB). Nezisková organizácia s rovnomenným názvom sa už päť rokov uchádza o súhlas štátu na jej zriadenie. Bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS) čelil kritike, že návrh na vznik školy brzdil. Mikolajov nástupca Eugen Jurzyca (SDKÚ) odporúča školu zriadiť. Konečné slovo bude mať vláda. Súkromná vysoká škola, ktorú spoluzakladá Slovenský syndikát novinárov, by mala sídliť v Dome novinárov na Župnom námestí v Bratislave. Má byť zameraná na mediálnu prax a výchovu budúcich redaktorov.

Funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu SR by nemal zastávať jeden človek. Navrhuje to ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Ak by návrh prešiel, Štefan Harabin by nebol predsedom Súdnej rady odo dňa účinnosti zákona. Vládne strany môžu takúto zmenu presadiť len novelizáciou Ústavy SR, na čo potrebujú aj hlasy opozície. Najsilnejšia strana Smer-SD však dnes uviedla, že nepodporí zámer ministerky spravodlivosti. Poslanec Smeru-SD Róbert Madej označil tento zámer za vecný a logický nezmysel. Opozičný poslanec zároveň vyhlásil, že odkedy platí súčasný právny stav, nestalo sa nič také, čo by koalíciu oprávňovalo robiť tak zásadné zmeny v súdnictve a popierať vlastné reformy, keďže to bola práve prvá vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), ktorá v roku 2001 kumuláciu zaviedla.

Desať kolapsov pre teplo zaznamenali počas víkendu v košickej univerzitnej nemocnici L. Pasteura. Skoro všetky stavy boli do istej miery dôsledkom vplyvu vysokých vonkajších teplôt a zlyhávania termoregulácie organizmu a nedostatku tekutín, uviedol primár internista centrálneho príjmu Zoltán Sidor. „Treba sa vyhýbať priamemu slnku. Najmä starší ľudia by sa mali vyhýbať zbytočnej fyzickej námahe ako sú napríklad nákupy cez najväčšie horúčavy," odporúčal Sidor. Rovnako by sa podľa neho mali ľudia vyhýbať fyzickej námahe, okrem kúpania, nie však v príliš studenej vode, lebo rýchle ochladenie je rovnako nebezpečné ako úpal. Doložil, že v týchto dňoch by mal človek vypiť v priebehu dňa namiesto dvoch až štyri litre tekutín.

Okresné súdy v Trebišove a Kežmarku vyhlásili od júla do augusta súdne prázdniny. Okresný súd v Banskej Bystrici dokonca už avizoval voľno na Vianoce od 20. do 31. decembra. "Všetci sudcovia, okrem času čerpania riadnej dovolenky, si naďalej plnia svoje pracovné povinnosti," vyhlásila šéfka kancelárie predsedníčky Ľubica Mackovičová na margo toho, že do septembra bude prázdninovať aj Ústavný súd SR. Minulý rok tento súd vydal rozhodnutia iba v prvý júlový a posledný augustový týždeň. Voľnejší režim v lete odôvodňujú súdy dovolenkami advokátov a účastníkov konaní. Zákon však takúto situáciu nepozná. "Pojem súdne prázdniny nedefinuje žiadny právny predpis," uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. V zákone o sudcoch a prísediacich sa spomínajú iba raz v súvislosti s čerpaním dovoleniek, kedy si má sudca v období súdnych prázdnin vyčerpať najmenej dva týždne dovolenky.