Slovensko by nemalo byť podľa prezidenta Ivana Gašparoviča krajinou, ktorá bude spúšťačom rozpadu eurozóny. Aj kvôli tomu začal rokovania o rozšírení eurovalu o ďalšie zdroje s lídrami parlamentných strán. Hlava štátu tvrdí, že SR ako člen Európskej únie a eurozóny aj vďaka fungovaniu a ekonomickému rastu týchto zoskupení samé hospodársky rástlo: "Preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme zastavili prepad ekonomík krajín EÚ a eurozóny." S doterajším priebehom rokovaní je Gašparovič spokojný. Na budúci týždeň ho čakajú diskusie s Mostom-Híd a SNS. Po uzavretí individuálnych stretnutí plánuje hovoriť i s premiérkou Ivetou Radičovou. Nevylučuje ani formát okrúhleho stola, za ktorým budú okrem Radičovej aj predsedovia koaličných a opozičných strán.

Najsilnejšia opozičná strana Smer dnes rozposlala politickým lídrom pozvánky na rokovania o návrhoch na stabilizáciu dlhovej krízy v eurozóne. „Keďže individuálne rokovania iniciované predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou neviedli k žiadnym výsledkom a potvrdili, že vládna koalícia napriek dostatočnému počtu hlasov v Národnej rade SR nie je schopná tieto rozhodnutia prijať, je nevyhnutný širší politický dialóg medzi politickými stranami vládnej koalície a opozíciou,“ napísal v liste šéf strany Robert Fico. Hoci hlasovanie o eurovale označil za najvýznamnejšie politické rozhodnutie od vzniku republiky, on sám ho podporí až vtedy, keď bude v parlamente zabezpečených 79 koaličných hlasov.

Minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) označil vládou schválený zákon o identifikácii environmentálnych záťaží za "environmentálny zákon desaťročia". Podľa šéfa envirorezortu sa týmto zákonom začne dlhá cesta k odstráneniu znečistenia z minulosti. Ak právnu normu príjme aj Národná rada SR, Slovensko bude môcť na odstraňovanie environmentálnych záťaží využívať aj eurofondy, čo doteraz možné nebolo. Účelom navrhovaného zákona je najmä vymedziť pôvodcu environmentálnej záťaže v súlade s princípom "znečisťovateľ platí". Pokiaľ nie je pôvodca známy alebo zanikol, zákon stanovuje mechanizmus, ktorý určí povinnú osobu a tá bude musieť danú environmentálnu záťaž riešiť.

Petícia občanov proti transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá sa začala v priebehu minulého týždňa, nie je platená žiadnou politickou stranou. Člen petičného výboru a novinár Milan Blaha tak reagoval na výzvu ministerstva zdravotníctva, aby výbor zverejnil, kto inicioval vznik petície, kto financuje celú kampaň a kto platí členov petičného výboru. Rezort chcel tiež vedieť, či sa petičný výbor dohodol so stranou Smer. Blaha to považuje za hrubý atak a podozrenie odmieta. Do akcie sa zapojilo aj viacero známych umelcov, medzi inými herečka Soňa Valentová či operný spevák Martin Babjak. Aktivisti zbierajú hlasy pred troma bratislavskými nemocnicami. Do konca septembra plánujú získať 100-tisíc podpisov.

Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Najskôr však chce s každým hovoriť medzi štyrmi očami. Sériu bilaterálnych stretnutí s predsedami strán začal už minulý týždeň a po ich skončení plánuje rokovanie s premiérkou. Formát stretnutia je podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača ešte otvorený: "Toto rozhodnutie si necháme na budúci týždeň. Pravdepodobný je aj okrúhly stôl so všetkými predsedami parlamentných strán." S nápadom, aby rokovanie politických strán o eurovale zorganizoval a moderoval prezident, prišiel šéf KDH Ján Figeľ.

Parlament bude v septembri rokovať o novele poslancov Andreja Ďurkovského (nezávislý) a Mariána Kvasničku (KDH). Tá navrhuje, aby sa poslanci Národnej rady SR mohli od 1. novembra vzdať svojej imunity dobrovoľne. "Dobrovoľným vzdaním sa imunity by tak došlo k zrovnoprávneniu poslanca NR SR s ostatnými občanmi štátu s tým, že si zákonodarca ponechá len historicky overenú indemnitu za hlasovanie a za výroky prednesené v pléne," tvrdia Ďurkovský a Kvasnička. Obom poslancom prekáža, že imunita v súčasnosti chráni aj pred trestným stíhaním a vzatím do väzby aj vo veciach, ktoré s poslaneckou činnosťou nijako nesúvisia. Imunity by sa poslanec mohol vzdať buď osobným vyhlásením na schôdzi NR SR alebo písomne do rúk predsedu parlamentu.

Výsledok stredajšieho rokovania o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky hovorí o tom, že verejná správa by mala v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,8 percenta HDP. "Nikto túto prioritu nespochybňoval, naopak, objavili sa aj hlasy o tom, či by sme vedeli a mali hľadať prípadne aj rýchlejšie znižovanie deficitu verejných financií," uviedol minister financií Ivan Mikloš. Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova sa na rokovaní hovorilo aj o možnosti zníženia schodku na 3 percentá HDP už v budúcom roku. Pôvodný plán vlády pritom plánoval stlačene schodku pod maastrichtské tri percentá najneskôr v roku 2013, no ministri chcú o možnostiach ešte diskutovať. Mikloš však uviedol, že dodatočné požiadavky ministrov na svoje priority i tak prevyšujú možnosti rozpočtu.

Súd na prvom stupni prikázal Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP) vyplatiť firme Esco Krupina 1,35 milióna eur plus úroky. Firma tieto peniaze žiada ako náhradu za nezaplatenú faktúru za likvidáciu zhruba 10-tisíc ton popolčeka. Ten stihlo Esco odviezť zo zvolenskej teplárne ešte pred vypuknutím škandálu. Informuje o tom porátl hnonline.sk. SVP podal odvolanie, o ktorom sa bude rozhodovať 29. septembra. Tzv. popolčeková kauza patrila k najväčších škandálov minulej vlády. Neznáma firma mala počas štyroch rokov zlikvidovať z teplární v Žiline, Martine a vo Zvolene 756-tisíc ton popolčeka za 85 miliónov eur. Súťaž zorganizovanú na pokyn ministra Jána Chrbeta (SNS) vyhrala, i keď jej ponuka prevyšovala konkurenciu o 27 miliónov eur.

Občan z Michaloviec upozornil na zvláštne praktiky tamojšej pobočky Slovenskej národnej strany (SNS), keď petičné hárky núkali ľudom deti vo veku deväť, desať a štrnásť rokov. Podľa ich vlastných slov pracovali dva dni od deviatej hodiny rána do siedmej večera a neboli jediné deti, ktoré s petíciou "Na Slovensku po slovensky" pomáhali. Za Ústredie SNS povedala hovorkyňa Jana Benková, že o podobnej situácii nevedeli, no okamžite ju prešetria. Člen strany v Michalovciach Matúš Nameš si však nie je vedomý porušenia zákona, aj keď zbieraním podpisov možno poveriť len osobu, ktorá dovŕšila 16 rokov. "Chodí za nami mládež, no ja nemôžem v tomto mobilizačnom procese selektovať ľudí v štýle: Ty k nám môžeš prísť a ty nie, lebo nemáš na to vek," reagoval. Dodal, že detí sa na ich vek nepýtal.

Vláda SR včera odsúhlasila zrušenie koncesionárskych poplatkov pre verejnoprávne médium. Vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude od 1. januára 2013 financovať štát. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) však pripustil, že koncesie môžu zaniknúť ešte skôr. Túto možnosť potvrdil aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Prípadné poskytnutie peňazí na oddlženie RTVS podmienil zásadnými systémovými riešeniami, aby nevznikal ďalší dlh. Nový systém financovania bude podľa Krajcera spravodlivejší, keďže poplatky dnes platia i tí, čo služby média nevyužívajú. Ďalším dôvodom je aj to, že príjmy z koncesií dlhodobo klesajú, čo by sa malo novým modelom vyriešiť. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) zámer podporuje, pretože sa tým zvýši čistý príjem občanov.

Učitelia a odborní zamestnanci v školstve by mali od januára k výplate dostať v priemere o takmer dve percentá viac. Vyplýva to z novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorú schválila vláda. Zmena si vyžiada 26,8 milióna eur, ktoré získal rezort rozpustením peňazí určených na rehabilitačné pobyty a vakcíny proti hepatitíde pre všetkých učiteľov. Očkovanie budú mať po novom zadarmo len pedagógovia, ktorí učia v školách, kde je aspoň polovica detí zo znevýhodneného prostredia. Prilepšia si aj začínajúci učitelia. Budú mať nárok na šesťpercentný príplatok počas adaptačnej doby, ktorá môže trvať najviac dva roky. Dovtedy by mali získať prax a kredity za ďalšie vzdelávanie. Zmeny ešte musí odobriť parlament.

Hoci SaS v stredu vyhlásila, že za spoločný rokovací stôl si s lídrom Smeru Robertom Ficom nesadne, predseda strany a predseda parlamentu Richard Sulík ho pozval diskutovať o riešení krízy eurozóny. Smer takéto pozvanie kritizuje. "Je nešťastím pre Slovensko, ak takáto pokrytecká politická strana je súčasťou politického systému a vládnej koalície," povedal Fico s tým, že v SaS pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana Tóthová zdôraznila, že jej šéf Fica na rokovanie pozval z titulu svojej ústavnej funkcie, nie ako straník. Stranícke vyhlásenie vraj platí. Odmietnutie liberálov bolo reakciou na Ficove slová o tom, že premiérka Iveta Radičová je slabou premiérkou a stretnúť sa chce už len s predsedami strán.

Dnešné vyjadrenia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica o tom, že premiérka je podozrivá z korupcie a vyskytla sa priamo v jej kancelárii, považuje Iveta Radičová (SDKÚ-DS) za prejav hystérie jedného muža. "Dobrý herecký výkon a musím podotknúť, že rozumieme aj prečo," reagovala Radičová. Historicky najbližšie k premiérovi bola podľa nej korupcia, keď médiá zverejnili nahrávku s hlasom podobným Robertovi Ficovi. Šéfka kabinetu ozrejmila, že verejnosť o kauze Osrblie informovala okamžite, ako to dovolil vyšetrovateľ. Táto vláda nezametá kauzy pod koberec, ale o nich otvorene informuje," zdôraznila. Ako v tejto súvislosti poukázal minister vnútra Daniel Lipšic, prvá premiérkina reakcia na tento prípad znela: "Obviňujte a zatýkajte, kohokoľvek".

Predseda najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD Robert Fico podozrieva premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), že o korupcii v kauze dostavby a rekonštrukcii biatlonového areálu v Osrblí vedela. "Neverím, že Radičová nevedela o tejto korupcii, že nevedela o vyberaní desiatku. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že vedela, čo sa dialo, a zbytočne hovorí o tom, že je svätá," povedal Fico. Ficovi sa tiež nepozdáva dlhá doba, ktorú predsedníčka vlády potrebovala na uverejnenie kauzy. "Prečo vystúpili pred verejnosť až desať dní po vzatí prvého človeka do väzby?," pýtal sa na tlačovej konferencií líder opozície. Expremiér tiež nerozumie, prečo Radičová podpísala nadštandardnú dotáciu vo výške 300-tisíc eur, keď vedela, že dostavbu športového areálu má realizovať človek, ktorý bol v minulosti odsúdený za machinácie pri verejnom obstarávaní.

Umelec Milan Lasica sa dištancoval od textu s názvom "Realita súčasnosti", ktorý sa šíri internetom a je podpísaný jeho menom. Článok je zverejnený na viacerých internetových stránkach, medzi nimi na webe bývalého poslanca za SNS Sergeja Chelemendika. "Upozorňujem, že s textom nemám nič spoločné, je to podvrh od ktorého sa dištancujem a protestujem proti zneužitiu môjho mena," uviedol Lasica. "Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami. Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problémy s úradmi," uvádza sa napríklad texte článku.

Kresťanským demokratom sa nepáči, že absolventi doktorandského štúdia v odbore katolícka teológia nedostávajú po obhajobe dizertačnej práce titul PhD. tak ako v iných študijných programoch, ale titul ThDr. Poslanci za KDH Martin Fronc, Pavol Hrušovský a Pavol Abrhan preto žiadajú nápravu súčasného znenia vysokoškolského zákona. „S výnimkou umelcov je tento odbor jediným, ktorého absolventi doktorandského štúdia nezískavajú titul PhD.,“ povedal Fronc. Titul ThDr. podľa neho katolíckych teológov diskriminuje a obmedzuje ich možnosti akademickej aktivity. Zaviedol ho bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v roku 2007. Akademická hodnosť vraj sťažuje pozíciu slovenských absolventov pri medzinárodnej spolupráci. Rezort nemá voči návrhu námietky.

Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) priznal, že s návrhom rozpočtu na budúci rok nie je spokojný. Demisiou však preto hroziť nebude. „Určite nezvažujem podanie demisie, lebo to považujem za určitú formu vydierania. Mne sú takéto spôsoby cudzie.“ Aj keď je návrh obranných výdavkov v rozpočte na budúci rok napokon vyšší oproti pôvodnému plánu, 1,03 percenta HDP namiesto 0,99 percenta, Galko to považuje za nedostatočné. Dôležité je podľa neho to, aby obranný rozpočet už v nasledujúcich rokoch neklesal. Šéf rezortu je presvedčený, že existuje priestor na to, aby jeho ministerstvo dostalo viac peňazí. Argumentuje aj pripravovanými „bolestivými“ opatreniami, ktoré majú v ďalších rokoch priniesť úsporu. Ide najmä o redukovanie dôstojníckych miest, prepúšťanie civilných zamestnancov či odpredaj zbytočných budov.

Koaličná SaS neprijme pozvanie opozičného Smeru na spoločné rokovanie o eurovale. Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi nejde podľa hovorkyne šéfa SaS a predsedu parlamentu Richarda Sulíka Tatiany Tóthovej o riešenie situácie v eurozóne. „Jeho jedinou snahou je rozbiť vládu a získať moc, aby mohol pokračovať v rabovaní krajiny tak, ako to robil počas celého svojho funkčného obdobia. Jeho grobianstvo voči premiérke už prekročilo všetky medze a vypovedá o tom, aký je to muž,“ uviedla. Spoločné rokovanie so Smerom si na rozdiel od liberálov vie predstaviť predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Poslanec KDH Martin Fronc považuje Ficovu ponuku na rozhovory za protirečivú a ultimatívnu, napriek tomu ju však neodmieta. Líder Smeru zvolil podľa poslanca za SDKÚ Tomáša Galbavého zlú taktiku.

Viacero ekonómov upozorňuje na skutočnosť, že kríza, ktorá sa začala v roku 2008, sa ešte neskončila. Marek Senkovič, hlavný ekonóm spoločnosti Slovnaft, napríklad tvrdí, že kríza bude trvať ešte desať rokov. Podľa Petra Staněka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa kríza naplno prejaví na jar 2012 a bude sa stupňovať. "Každá krajina má dnes takzvaný krivkový priebeh dlhového vývoja, dlhovej služby. Momentálne nám hrozí veľký vrchol dlhovej krízy v roku 2012 a 2014. Nemecko má iný priebeh. Česká republika má iný priebeh," uviedol Staněk v rozhovore per portál aktuality.sk.

Kandidát na funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Kamil Krnáč získal previerku na najvyšší stupeň "prísne tajné" a splnil tak základnú podmienku na to, aby mohol zastávať funkciu šéfa NBÚ. Keďže koaliční partneri nemajú voči nominácii poslanca zo SaS žiadne námietky, premiérka by mala predložiť jeho nomináciu vláde najneskôr budúci týždeň, keď sa uskutoční Koaličná rada. V prípade zvolenia zanikne Krnáčovi poslanecký mandát a na jeho miesto nastúpi náhradník zo SaS Ľuboš Majer. V súčasnosti stojí na čele NBÚ stále nominant ĽS-HZDS František Blanárik, ktorý sa funkcie vzdal už pred pár mesiacmi, no bude ju vykonávať až do zvolenia svojho nástupcu.

V rámci 56. schôdze by sa dnes vláda mala zaoberať koncesionárskymi poplatkami, ktoré navrhuje novela zákona o RTVS zrušiť. Po tomto kroku by bolo verejnoprávne médium financované už iba zo štátneho rozpočtu. Jeho čiastka by mala predstavovať 0,142 percenta z hrubého domáceho produktu. V roku 2012 by tak RTVS dostalo sumu vypočítanú z HDP z roku 2010 - 93,78 milióna eur. Pre prípad nepriaznivej ekonomickej situácie krajiny však zákon garantuje najmenej 90 miliónov eur. Návrh zákona tiež hovorí o zvýšení platu generálneho riaditeľa zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok, ministerstvo financií s ním však nesúhlasí.

Najväčšia slovenská vysoká škola Univerzita Komenského čelí žalobe za nezverejnenie informácií o tom, ktorým študentom a koľko zľavnila zo školného za nadštandardnú dĺžku štúdia. Školu pritom za nedodržanie infozákona žaluje študent Právnickej fakulty UK Pavol Ščepán. Rektor univerzity Karol Mičieta akékoľvek netransparentné konanie pri úľavách na školnom vylúčil. "Školné študentom znižujeme alebo odpúšťame podľa pravidiel. Je to štandardizovaný postup, ja už riešim iba komplikované prípady. Vylučujem, že by sme uprednostňovali alebo zvýhodňovali niektorých študentov," uviedol Mičieta, zároveň však priznal, že informácie, koľko a komu školné znížili, či odpustili, nezverejňujú.

Zástupcovia Združenia miest a obcí aj Únie miest Slovenska v utorok rokovali s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS). Samosprávy sa obávajú najmä zámeru ministerstva financií, ktoré chce zmeniť spôsob ich financovania. Dnes rozdeľuje štát medzi mestá, obce a župy takmer celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb. Po novom by od januára dostávali podiel z viacerých daní, nie iba z vysoko výnosnej dane z príjmu. Spolu by mali dostávať 13 percent z príjmov verejnej správy. Šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) tvrdí, že šetriť musí okrem štátu aj samospráva. Mestá však výhodám nového financovania neveria. Premiérka sa ich o výhodnosti a spravodlivosti zmeny snažila presvedčiť. Samosprávy sa sťažovali aj na zámer vlády opätovne centralizovať zariadenia sociálnych služieb.

Nezávislý poslanec Igor Matovič zatiaľ nedal zvolenému generálnemu prokurátorovi Jozefovi Čentéšovi písomné dôkazy o korupcii medzi politikmi, hoci sľúbil, že tak urobí po Čentéšovej dovolenke. Prokurátor sa z nej vrátil v pondelok a informácie z výpovede včera posunul Úradu boja proti korupcii na ďalšie konanie. Matovič to víta. "Dúfam, že sa týmto niečo pohne a vyrieši." Dôkazy vraj má, len ich nestihol dať dohromady. "Zatiaľ sa mi ich nepodarilo skompletizovať, hneď, ako to urobím, doručím ich." Matovičovu výpoveď na Generálnej prokuratúre inicioval námestník GP Dobroslav Trnka. Dôvodom bol rozhovor v denníku SME, kde sa Matovič zmienil o úplatkoch.

Predseda SNS Ján Slota včera na tlačovej konferencii predstavil nového šéfa Sekcie pôdohospodárstva Odborného kabinetu SNS. Stal sa ním minister pôdohospodárstva za HZDS Miroslav Jureňa. O lídrovi hnutia Vladimírovi Mečiarovi obaja povedali, že by už mal odísť na "zaslúžený odpočinok". "Má 69 rokov pán predseda, želám mu, aby sa dožil 109 rokov," uviedol Slota s tým, že Mečiar má opustiť politiku najmä vzhľadom na svoj zdravotný stav. Šéf HZDS zareagoval vyhlásením, že Slota v politike je veľký omyl a vyjadrovať sa k jeho názorom je pod jeho dôstojnosť. Dramatizovanie Jureňovho odchodu zo strany je podľa neho úplne zbytočné. Dôvodom sú vraj jeho nenaplnené ambície byť predsedom HZDS.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) dnes ukončila prvé kolo rokovaní s lídrami parlamentných strán o navýšení a zmenách v eurovale stretnutím s predsedom Smeru Robertom Ficom. Stretnutie však podľa neho nemalo žiadny význam a zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko. "Náš postoj je nemenný. Euroval podporíme, ak bude zabezpečených 79 hlasov koaličných strán," vyhlásil expremiér. Fico zároveň uviedol, že jeho strana bude rokovať už iba s predsedami ostatných strán. "Premiérka totiž nevie garantovať už nič, reálnu moc majú predsedovia politických strán," uviedol. Fico zopakoval, že euroval nie je o Grécku: "Euroval je o tom, či prežije euro a ako sa bude vyvíjať život na Slovensku. Sme za ochranu eura, za to, aby sme euro stále používali."

Tohtoročné výsledky hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sú podľa jej šéfa Mariana Faktora dobrou správou pre pacientov, poistencov aj pre lekárov. Kým vlani VšZP vykazovala v priemere stratu asi 10 miliónov eur mesačne, ku koncu júna tohto roka už dosiahla zisk vo výške 4,8 milióna eur. Podľa Faktora je finančná stabilizácia poisťovne nevyhnutným predpokladom na ďalšie skvalitňovanie služieb. VšZP okrem toho, že zlepšila svoju ekonomickú bilanciu, zlepšila aj cash flow a výber poistného. Stabilizačné opatrenia sa realizovali od októbra 2010 do júna tohto roka a týkali sa všetkých oblastí činností poisťovne.

Asociácia nemocníc Slovenska nesúhlasí s odpustením 130-miliónového dlhu nemocníc, nad ktorým uvažuje ministerstvo zdravotníctva. Viceprezident asociácie Peter Ottinger tvrdí, že odpustenie splatenia pôžičky, ktorú štát poskytol 25 zariadeniam ešte v roku 2008 by nebolo správne. "Všetky nemocnice by mali byť postavené na jednu úroveň. Už to, že bola táto výpomoc poskytnutá iba niektorým nemocniciam, bolo nespravodlivé," uviedol Ottinger. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik uvažuje nad odpustením dlhu preto, aby sa nemocnice mohli zmeniť na akciové zariadenia. Donedávna však vyhlasoval, že bude trvať na vrátení peňazí, pretože by to inak nebolo voči ostatným nemocniciam spravodlivé.

Údajné šafárenie s majetkom STV sa dostalo už aj do trestnej roviny. Policajný vyšetrovateľ začal uznesením zo dňa 4. augusta trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Trestné oznámenie voči bývalému šéfovi STV Štefanovi Nižňanskému, na základe ktorého k tomuto rozhodnutiu došlo, podalo súčasné vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Stíhanie však v súčasnosti nie je vedené voči konkrétnej osobe. Ak sa však vyšetrovatelia stotožnia s obvinením RTVS, bývalý šéf STV bude čeliť trestu odňatia slobody na tri až desať rokov. Podľa tvrdení RTVS mal Nižňanský verejnoprávnej inštitúcii spôsobiť škodu 127 505 eur a vytvoriť hrozbu vzniku ďalšej škody minimálne vo výške 4 470 653 eur.

Ak by sa voľby do Národnej rady konali na prelome júna a júla, s výrazným náskokom by ich vyhral Smer Roberta Fica. Svoj hlas by mu odovzdalo 42,7 percenta opýtaných. Prieskum uskutočnila spoločnosť Median SK. Preferencie najsilnejšej opozičnej strane oproti poslednému prieskumu mierne klesli, v júni jej Median nameral cez 45 percent hlasov. Druhé miesto patrí SDKÚ so ziskom 16,6 percenta. Najvýraznejší posun zaznamenala strana Bélu Bugára Most-Híd. Volilo by ju 8,6 percenta ľudí, kým v júni len 4,9 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 9,8 percenta, SaS by dostala 8,2 percenta hlasov a SNS 6,5 percenta. Pod hranicou zvoliteľnosti skončila SMK (2,5 percenta) a HZDS (2,2 percenta). K urnám by prišlo necelých 62 percent opýtaných.