Štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Kristián Takáč dostal dnes od parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pokutu vo výške jedného mesačného platu. Dôvodom je neskoré doručenie majetkového priznania. Pokutu z rovnakého dôvodu dostali aj ďalší verejní funkcionári - exposlanci Jozef Tarčák (ĽS-HZDS) a Ľuboš Micheľ (SDKÚ-DS), bývalý predseda Rady STV Martin Kákoš a bývalí členovia Rozhlasovej rady Jozef Ševec a Ondrej Patarák. Niektorí neskoré doručenie priznania odôvodňovali enormným pracovným vyťažením po vymenovaní do funkcie alebo neočakávanými služobnými povinnosťami mimo Bratislavy. Tí z nich, ktorí so sankciou nesúhlasia, sa môžu so žiadosťou o preskúmanie obrátiť na Ústavný súd SR.

Poslanci Národnej rady SR dnes neschválili správu o činnosti Prokuratúry SR. Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd) upozornil na jej sporné časti v závere, ktoré považuje skôr za beletristické, prípadne za politický komentár. V správe sa napríklad uvádza, že v roku 2010 sa spustil médiami podporovaný „pohon“ na prokuratúru a na generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý pripomínal kampaň proti Rudolfovi Slánskému z päťdesiatych rokov. Podľa Dostála takéto časti textu ilustrujú politickú zaujatosť autora správy. Zastupujúci generálny prokurátor Tichý s vyhláseniami nesúhlasí: „V žiadnom prípade prokuratúra a vôbec nie Generálna prokuratúra nemá za ušami politiku. Správa nie je ladená politicky."

Už viac ako rok chýba na Najvyššom súde SR podpredseda. Funkčné obdobie bývalej podpredsedníčky Daniely Švecovej sa skončilo 30. mája minulého roka. Šéf súdu Štefan Harabin vyhlásil voľbu svojho zástupcu na 30. augusta, teda ešte predtým, ako Ústavný súd SR rozhodne o jeho ďalšom disciplinárnom stíhaní. Je možné, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) navrhne zbaviť Harabina funkcie. Mená kandidátov zatiaľ nie sú známe. V hre je sudkyňa Ida Hanzelová či šéfka jedného zo senátov Najvyššieho súdu Alena Poláčková. Podpredsedu bude voliť Súdna rada, ktorá je naklonená Harabinovi.

Ústavný súd po dvoch týždňoch odvolal svoje rozhodnutie o voľbe generálneho prokurátora. Zrušil predbežné opatrenie, ktorým chcel zakázať verejnú voľbu dovtedy, kým rozhodne o jej ústavnosti. Na zmenu rozhodnutia upozornil portál aktualne.sk. V nenápadnej správe súdu chýba akékoľvek vysvetlenie. Parlament medzičasom zvolil v tajnej voľbe za prokurátora Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však aj napriek zrušeniu predbežného opatrenia odmieta vymenovať. Rozhodnutie súdu prekvapilo právnikov aj politikov. Dočasného šéfa prokuratúry navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH) vybrať žrebovaním spomedzi služobne najstarších prokurátorov.

Majetkové priznania verejných funkcionárov budú dnes na internete zverejnené po tom, čo parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií prerokuje tzv. Správu o došlých oznámeniach. Tento rok muselo v priznaniach dodatočne dopĺňať údaje až 386 funkcionárov. Podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu musia verejní funkcionári predkladať majetkové priznania každoročne do 31. marca. Tým, ktorí podali priznanie oneskorene alebo ho nepodali vôbec, hrozí pokuta. Majetkové priznania však čelia už dlhšiu dobu kritike, keďže funkcionárom podľa nich stačí priznať iba majetok presahujúci 35-násobok minimálnej mzdy.

Bývalá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová plánuje svoju novú stranu Národ a spravodlivosť zaregistrovať v septembri. "Celé leto máme v pláne zbierať podpisy verejnou aj neverejnou formou, v polovici septembra požiadame o registráciu," uviedla. Až doteraz jej strana zbierala podpisy neverejnou formou medzi priateľmi, známymi a aktivistami, čoskoro však plánuje vyraziť do ulíc a námestí slovenských miest a obcí. Belousovová informovala o založení novej strany 27. mája a už o dva týždne mal neexistujúci subjekt podľa prieskumov preferencie 2,2 percenta.

Poslanci budú od stredy pokračovať v rokovaniach na 20. schôdzi parlamentu. Horúcou témou je pôžička Grécku, o ktorej chcú diskutovať SaS, SNS a OKS. Proti sebe stoja šéf liberálov Richard Sulík, presadzujúci bankrot Grécka, a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý s pôžičkou súhlasí len za určitých podmienok. Rokovať sa bude aj o výslednej podobe zákonníka práce. KDH sa po šiestykrát pokúsi schváliť ústavný zákon o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Koalícia chce tiež zrušiť priestupkovú imunitu poslancov. Parlament sa bude zaoberať aj návrhmi od Obyčajných ľudí. Tí chcú krátiť platy poslancom vo viacerých funkciách či povoliť nezávislým kandidovať do parlamentu.

Premiérka Iveta Radičová by sa v Grécku postavila na čelo štrajkov. Paradoxom vraj je, že štrajkujú práve bankári. „So štipkou humoru môžem povedať, že ako prvá by som išla na čelo takýchto štrajkov aj s celou vládou. Protestovať proti tomu, že nezodpovedné správanie sa politikov niektorých krajín nás núti prijímať opatrenia, ktoré sú bolestivé a nepopulárne,“ povedala. Radičová poukázala na to, že za krízou bol podvod a klamstvá pre úspech vo voľbách a popularitu. Zdôraznila, že po Ficovom „áno“ všetkým pôžičkám vrátane gréckej, táto vláda povedala „nie“. Hlas a pozícia Slovenska sa podľa nej pri vyjednávaniach berie vážne.

Nezávislý poslanec Igor Matovič je rád, že sa lídri SaS a KDH pomerili. Má však pochybnosti, či a ako dlho im to vydrží. Prekáža mu, keď si jednotlivé koaličné kluby blokujú zákony bez predchádzajúceho upozornenia. Iniciátora vzájomných podrazov síce pozná, nechce však živiť tému. Na nezhody medzi konzervatívcami a liberálmi reagoval Matovič pohrozením predčasnými voľbami. Svoj postoj nezmenil. „Mám rád tvrdú hru, ale fér hru,“ vyhlásil. Na obvinení Pavla Abrhana z KDH, že je na voľbách dohodnutý s Ficom, sa vraj dobre zasmial. „Chcem ubezpečiť všetkých ľudí na Slovensku, že ja sa s vagabundom na ničom nedohadujem,“ dodal.

Najviac peňazí za minulý rok zarobila najsilnejšia politická strana na Slovensku Smer. Jej príjmy za získané hlasy vo voľbách, poslanecké mandáty, vrátane príspevkov na činnosť či členských príspevkov presiahli sedem miliónov eur. Strana však vlani nedostala žiadny dar. V daroch bol so sumou vyše 260-tisíc eur na prvom mieste Most-Híd. Ten zároveň ako jediný nevyzbieral od svojich členov ani euro a jeho celkový zisk bol 1,66 milióna eur. Príjmy druhej najsilnejšej parlamentnej strany SDKÚ dosiahli 4,7 milióna eur, SaS si prilepšila o 2,4 milióna. KDH získalo 1,9 milióna eur a príjmy národniarov boli na úrovni takmer 1,6 milióna.

Rada pre vysielanie a retransmisiu sa bude zaoberať reláciou Štefana Hríba Lampa, ktorá bola odvysielaná 23. júna na Dvojke. Relácia prezentovala názory štyroch právoplatne odsúdených vrahov v kauze Cervanová, ktorí tvrdili, že išlo o justičný omyl. Rade bolo doručených viacero sťažností na porušenie objektivity a vyváženosti vysielania tým, že v programe bola zastúpená len jedna strana. Ostrý protest a rozhorčenie vyjadrila aj Generálna prokuratúra a opoziční poslanci. RTVS sa bráni, že nikto z oponentov pozvanie neprijal. Rada by mala o veci rozhodnúť v auguste. Na zasadnutí Rady RTVS chce tému otvoriť jej podpredseda Andrej Miklánek.

Generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku (SSP) Ľudomír Molitoris podal žalobu na poslankyňu SDKÚ-DS a bývalú veľvyslankyňu SR vo Varšave Magdalénu Vášáryovú za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena spolku. Toho sa mala dopustiť vo svojej knihe Sąsiad o północy (Severný sused), ktorá vyšla v máji v poľskom preklade. Vášáryová v knihe nepriamo označila poľských Slovákov za nacionalistov spievajúcich fašistické piesne a oslavujúcich Jozefa Tisa. Molitoris od nej žiada ospravedlnenie a náhradu duševných i materiálnych škôd. Politička si však za svojimi slovami stojí. "Kniha má 300 strán, pánovi Molitorisovi vadí jedna veta," uviedla.

Slovensko musí do svojej legislatívy prebrať niekoľko európskych nariadení a smerníc, inak nám za každý takýto právny predpis hrozí od Európskej komisie pokuta 750-tisíc eur. Na neformálnom stretnutí o tom minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) informoval prezidenta Ivana Gašparoviča. Túto povinnosť si podľa ministra nesplnili jeho predchodcovia zo SNS. Nagy sa s prezidentom rozprával aj o protipovodňových opatreniach, čerpaní eurofondov či zonácii Tatier. Gašparovič by privítal samostatné ministerstvo, ktoré by malo na starosti vodu, les a životné prostredie. Minister poľnohospodárstva by sa staral o poľnohospodársku a potravinársku výrobu.

Daňové riaditeľstvo sa opäť pokúša nájsť vhodný prenájom pre daňové úrady v Košiciach. Predchádzajúcu súťaž zrušil jeho šéf Igor Krnáč v polovici júna, pretože nemohol objektívne vyhodnotiť všetky kvantitatívne a kvalitatívne parametre z predložených a doplnených údajov ponúk firiem CTR business center III a Nitra Invest, ktoré postúpili do finále. Daňové riaditeľstvo zverejnilo výzvu na predloženie ponúk v pondelok. Záujemcovia majú čas do 15. júla.

Predseda SNS Ján Slota neprístojne znevažuje náročnú prácu, ktorú vykonávajú slovenskí vojaci v Afganistane. Uviedol to hovorca rezortu obrany Ivan Rudolf v reakcii na stanovisko šéfa národniarov, ktorý v piatok (1.7.) spochybnil význam účasti Ozbrojených síl (OS) SR na misii ISAF. "Ján Slota by mal namiesto filozofovania o zmysluplnosti vojenskej operácie v Afganistane vysvetliť všetkým Slovákom, kde skončili ich peniaze po miliardových biznisoch s emisiami a nástenkovom tendri," odkázal Slotovi Rudolf. Ministerstvo obrany poukázalo, že vláda Ivety Radičovej pokračuje v trende nastavenom počas minulej vlády, ktorá tiež považovala túto operáciu za prioritnú.

Šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes s lídrom rakúskej Strany slobodných (FPÖ) Heinz-Christianom Strachem podpísal memorandum o vzájomnej spolupráci a porozumení. "Naše politické strany boli už aj v minulosti v kontakte, ale v súčasnosti sa naše vzťahy zintenzívnili," vyhlásil Slota po stretnutí s predstaviteľmi strany. Odmietli v ňom multikulturalizmus a za neprijateľný vyhlásili aj vstup Turecka do Európskej únie. Za obrovský problém považujú aj islamizáciu Európy. Nekontrolovateľná migrácia z Afriky a Ázie je podľa Slotu cesta do pekla. FPÖ má v Rakúsku silnú podporu verejnosti nad 25 percent. Obe strany sa vraj hlásia k demokracii, ale vyznávajú najmä národnú a patriotickú stránku.

Poslanci za OKS kritizujú ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) za reformu vzdelávania. Vystavili mu vysvedčenie, v ktorom jeho nedostatočnú aktivitu za rok od volieb ohodnotili nulou. Koncepcia reformy nie je podľa predsedu OKS Petra Zajaca systémová a komplexná a neprekračuje horizont jedného volebného obdobia. Strana preto žiada jej prepracovanie. Zajac spolu so straníckym kolegom Petrom Osuským ponúkli rezortu vlastnú predstavu, ako by mala reforma vyzerať. Vzdelávanie považujú za jednu z najdôležitejších priorít na najbližšie desaťročie.

Nezamestnaní majú od budúceho roka dostávať menej. Minister práce Jozef Mihál (SaS) chce totiž dosiahnuť, aby sa viac snažili nájsť si prácu. Nepáči sa mu doterajší systém, kedy nezamestnaní dostávajú pol roka po odchode z práce podporu do výšky polovice predchádzajúceho platu. Navrhuje dávky v nezamestnanosti odstupňovať. Minister chce počas prvých dvoch mesiacoch dať nezamestnaným 65 percent denného vymeriavacieho základu. Potom by však dostali len 45 a počas posledných dvoch mesiacov len 35 percent. Človek, ktorý pri súčasných podmienkach dostáva mesačnú dávku vo výške 300 eur, by tak po novom prišiel asi o desať eur.

Premiérka Iveta Radičová podporila 28. júna počas odpočtu ministra kultúry Daniela Krajcera zrušenie koncesionárskych poplatkov. "Záujem je nielen z rezortu kultúry, ale samozrejme aj záujmom vlády Slovenskej republiky. Ak máme možnosti ako zvyšovať čistý príjem občanov, určite ich celá vláda víta," vyjadrila sa Radičová, podľa ktorej má zrušenie poplatkov nielen zvýšiť čistý príjem domácností, ale aj zabezpečiť štandardné financovanie verejnoprávnych médií. O presnom dátume zrušenia koncesií rozhodnú rokovania o budúcoročnom štátnom rozpočte, ktoré budú najintenzívnejšie v lete. Rozhodnúť sa má medzi 1. januárom 2012 alebo 2013.

KDH je podľa podpredsedu Pavla Abrhana ochotné podporiť aj opozičný pozmeňovací návrh k ústavnému zákonu, ktorým chce zrušiť Mečiarove amnestie. Strana však odmieta návrh Smeru, aby sa amnestie len odmietli ústavným zákonom. Rokovania s opozíciou vraj ešte trvajú a k dohode zatiaľ nedošlo. Kresťanskí demokrati by podporili aj návrh na zrušenie amnestií, ktorými niekdajší prezident Michal Kováč omilostil svojho syna v kauze Technopol. Tým podmienila svoje hlasy SNS. Na zrušenie amnestií je potrebná ústavná väčšina poslancov.

Návštevu pápeža Benedikta XVI. by Slovensko podľa prezidenta Ivana Gašparoviča uvítalo kedykoľvek a pozvanie stále platí. „Svätý Otec reagoval pozitívne na naše pozvanie, no termín návštevy zatiaľ stanovený nebol,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Hoci pápežov príchod zatiaľ nie je oficiálne potvrdený, Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tvrdí, že nádej na jeho návštevu sa zvyšuje. Biskupi pozvali pápeža na júl 2012 do Bratislavy, Nitry, Žiliny a Prešova pri príležitosti 1150. výročia príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda. Jeho predchodca Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát.

Nárast dlhu Slovenska bol od vzniku krízy v rámci Európskej únie (EÚ) nadpriemerný. Tvrdí to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstva financií s ohľadom na to, že SR nemusela zachraňovať finančný systém. "Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 miliardy eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam," informoval IFP. Ak by sa Slovensko porovnávalo len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie by bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že SR mala najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ.

Strana maďarskej koalície (SMK) kritizuje plán ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) zaviesť doplnkové poistenie. Podľa SMK nie je jasné, čo bude patriť do základnej lekárskej starostlivosti, ktorú uhradí poisťovňa, a čo sa už bude považovať za nadštandard. „Je tu reálna hrozba, že sociálne odkázaným občanom sa niektoré lekárske úkony stanú nedostupnými, čím budú dotknuté ich práva na bezplatnú lekársku starostlivosť,“ uvádza strana v stanovisku. Zavedenie doplnkového poistenia sa nevidí SMK v čase zadlžovania nemocníc, rušenia oddelení a lôžok, ako aj hrozby hromadných výpovedí nespokojných lekárov a zdravotných sestier.

Predseda SNS Ján Slota si myslí, že vyslanie slovenských vojakov do Afganistanu je nezmyselným mrhaním peňazí a obrovským rizikom. Nepáči sa mu, že kým celý svet z krajiny sťahuje svoje armády, Slovensko tam posiela ďalších vojakov. Slota nazval celú vojenskú akciu v Afganistane fiaskom. Národniari preto vyzvali ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS), aby prehodnotil zotrvanie našich vojakov v krajine. „Dávno predsa vieme, že naša misia a pár desiatok vojačikov v nej nemá žiadny efekt. Tak neviem, či tam ďalších vojakov posielame preto, aby sme boli celému svetu na smiech,“ uviedol Slota.

Vládna koalícia akoby v parlamente strácala väčšinu a predo dvermi bol začiatok koaličnej krízy. V sobotňajšej relácii TA3 V Politike, ktorá však bola nahratá už v piatok, ešte pred rokovaním Koaličnej rady, to povedal predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Problém sa podľa neho netýka len štvrtkového hlasovania o vládnej novele stavebného zákona, ktorá neprešla kvôli hlasom niektorých poslancov SaS. "Minimálne štyria poslanci z SaS si pomaly zakladajú novú politickú stranu. Nemáme istotu, či sú hlasovania vo vláde a v parlamente kompatibilné s programovým vyhlásením vlády," povedal Hrušovský s tým, že si koaličné strany budú musieť tieto otázky navzájom vydiskutovať. "Nie je nič horšie, ako nemať istotu väčšiny," poznamenal Hrušovský.

Prezident Ivan Gašparovič sa dnes v Bratislave stretol s delegáciou amerických kongresmanov, ktorú viedol predseda Výboru pre dopravu a infraštruktúru a republikánsky člen Snemovne reprezentantov John Mica. Témou diskusie bol rozvoj investícií a podnikania u nás, kde sa úspešne etablovali mnohé americké firmy. Gašparovič načrtol aj ďalšie možnosti investovania, ktoré ponúka naša krajina. Mica vyjadril pochybnosti o vymožiteľnosti práva a stave justície na Slovensku. Problémom podľa Gašparoviča nie sú zákony, ale prostredie, v ktorom sudcovia pôsobia. Delegácia ocenila prínos Slovenska v boji proti svetovému terorizmu vyslaním vyše 300 vojakov do Afganistanu.

Premiérka Iveta Radičová vo funkcii menej žartuje. V súčasnom postavení si vraj humor nemôže dovoliť, pretože je príliš veľa vážnych tém, o ktorých je nevhodné vtipkovať. Karikatúry o sebe si však Radičová kupuje. Viacerí politici majú podľa nej zmysel pre humor. Za vtipného považuje Daniela Krajcera, Jána Figeľa a Juraja Miškova. Ivan Mikloš dlhodobo boduje v rozprávaní príhod a vtipov. Z opozičných politikov je vraj vtipný Robert Kaliňák. „Má však šéfa, o ktorom by som povedala, že to čo predvádza, už nie je ani vtipné,“ vyhlásila. Premiérka by privítala aj tvrdú politickú satiru v humoristických reláciách.

Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) po piatkovej mimoriadnej koaličnej rade potvrdil, že šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) budú poslanci voliť až na schôdzi po letných prázdninách, ktorá sa začne 6. septembra. Zároveň pripustil, že koalícii nenavrhol nového kandidáta. "Mali sme niekoľko úprimných pokusov, skrátka, nevyšli," vyjadril sa Sulík o troch nominantoch, ktorých koaliční partneri odmietli. František Blanárik tak zostáva vo funkcii minimálne ďalšie dva mesiace, aj napriek tomu, že v marci rezignoval. Koaličným stranám prekáža, že Blanárik v minulosti spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a donášal na kolegov.

Koaličná rada včera štyri hodiny urovnávala nový spor medzi KDH a SaS. Kresťanských demokratov nahnevalo hlasovanie liberálov v parlamente, ktorí potopili návrh stavebného zákona z dielne ministra dopravy Jána Figeľa (KDH). "Vyjasnili sme si, čo sme mali. Som rád, že sme sa dohodli, máme čistý stôl. Vyjadril som sa, že mi je ľúto to spackané hlasovanie. Myslím si, že toto moje ospravedlnenie prijali a odteraz budeme fungovať oveľa lepšie," uviedol predseda SaS Richard Sulík po skončení stretnutia. K motivácii svojich siedmich poslancov, ktorí zákon nepodporili, sa však vyjadrovať nechcel. Lídri zároveň priznali, že stále nemajú dohodu v otázke pôžičky Grécku, s ktorou má problém SaS.

Nezávislý poslanec Igor Matovič musí mať podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana predbežnú dohodu so šéfom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom o spolupráci po predčasných parlamentných voľbách, ak o nich začal sám hovoriť. „Momentálne predčasné voľby vyhovujú len Robertovi Ficovi a som prekvapený, že aj Matovičovi. Je nelogické, aby poslanec, ktorý podporuje koalíciu, podporoval predčasné voľby, po ktorých by sa dostal do opozície,“ povedal Abrhan. Matovič vyhlásil, že ak si SaS a KDH nedajú do poriadku vzájomné vzťahy, on sám podporí konanie predčasných volieb.