Minulý rok bolo zo spáchania 183 trestných činov obvinených 151 policajtov, čo je o 11 policajtov a 12 trestných činov viac ako v roku 2009. Z celkového počtu vyše 21-tisíc mužov zákona tvoril podiel obvinených 0,70 percent. Najviac obvinených policajtov bolo v Košickom (24) a Bratislavskom kraji (46). Najmenej ich pochádzalo zo Žilinského (6), Nitrianskeho (9) a Banskobystrického kraja (9). Policajti sa najčastejšie dopustili zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dialo sa tak pri riešení priestupkov v doprave, manipulácii úkonov pri vyšetrovaní, vydávaní zbrojných preukazov či evidovaní vozidiel. Najvyšší počet obvinených je napriek poklesu v poriadkovej polícii.

Slovenská televízia (STV) by chcela vysielať viac reklamy. Od budúceho roka sa má jej podiel na obrazovkách televízie zmenšiť z jedného percenta na 0,5 percenta. Generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková však žiada ponechať súčasnú hranicu. Navrhované množstvo reklamy je podľa nej nepostačujúce vzhľadom na to, že RTVS používa časť reklamného času na vysielanie reklamy pre nekomerčný sektor. Zemková poukázala na to, že hoci predaj reklamy nie je hlavným príjmom verejnoprávneho média, môže pokryť výpadky v úhradách za služby spôsobené neplatičmi.

Slovenská národná strana plánuje predložiť Národnej rade SR samostatný komplexný návrh zákona o riešení a navrátení kultúrneho dedičstva SR. Podľa podpredsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Rafaela Rafaja (SNS) je v Maďarsku už vyše sto rokov zadržiavané významné slovenské kultúrne dedičstvo. Vládny návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu je podľa neho nedostatočný. "Síce v sebe má isté racio, no neprihliada na dôsledky - som presvedčený, že toto opatrenie navrhnuté vládou nám môže odstrihnúť jeden z nástrojov možnosti vrátenia kultúrnych diel a predmetov významnej umeleckej hodnoty, ktoré boli zo Slovenska vyvezené v roku 1896 do Maďarska a dodnes neboli vrátené," vyhlásil Rafaj.

Podľa predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina sú výberové konania na predsedov okresných súdov dobre zorganizovaným divadlom. „Je to politická fraška, určite dnes nikto nepochybuje, že novými predsedami budú napríklad sudcovia Peter Paluda, Gabriela Sobolovská, Ľudmila Babjaková alebo Milan Růžička,“ povedal Harabin. Predsedov súdov podľa nových pravidiel po prvý raz vyberali v piatok. Ľudovít Majerčík sa stal šéfom Okresného súdu v Komárne, Jana Kurucová predsedníčkou Okresného súdu v Humennom.

Nezávislého poslanca Igora Matoviča avizovaný odchod kolegu Kamila Krnáča (SaS) z parlamentu na post riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) neteší. „Kamila Krnáča považujem za najlepšieho poslanca SaS, keď nie celého parlamentu. Z tohto dôvodu mi tam bude veľmi chýbať, mrzí ma keď najlepší poslanec odíde z parlamentu,“ vysvetlil. Krnáč bude podľa Matoviča dobrým šéfom NBÚ vďaka svojmu morálnemu profilu, ktorým vraj vyčnieva nad ostatných poslancov. Zároveň je mu však ľúto, že strany pokračujú v politických nomináciách. Nového riaditeľa NBÚ by mal parlament voliť v septembri.

Neparlamentná HZDS vníma prvé výročie vzniku vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) ako rok klamstiev, chaosu a zdražovania. Radičovej vláda podľa hnutia za 365 dní pochovala predvolebné sľuby, že nebude privatizovať štátny majetok. Zároveň vraj znižuje sociálny status mladých rodín s deťmi. „Preto dnes môžeme po roku jednoznačne konštatovať, že za Vladimíra Mečiara bolo na Slovensku lepšie. Sme svedkami, ako sa zvyšujú ceny potravín a Radičovej vláda zrušila aj Mečiarov zákon o nižšej DPH pre predaj potravín z dvora,“ uviedol riaditeľ Odboru verejnej mienky HZDS Stanislav Háber. Strana tiež hovorí o zhoršovaní medzinárodného postavenia Slovenska a kolapse armády i bezpečnosti.

Členovia Strany občanov Slovenska (SOSKA), ktorá vznikla na základe zlej situácie v slovenskom športe, si na ustanovujúcom kongrese v Bratislave zvolili riadiace orgány. Strana plánuje na jeseň predstaviť návrhy riešení v športovej oblasti. Hoci SOSKA nie je podľa predsedu Petra Marčeka strana športovcov, jej členovia musia byť féroví a seriózni. Orientovať sa chce aj na školstvo, zdravotníctvo, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. Nový politický subjekt vraj podporujú futbalista Filip Šebo, tenistka Janette Husárová či vodní slalomári Pavol a Peter Hochschornerovci.

V 150-člennom slovenskom parlamente sedí až 41 poslancov, ktorí za celý rok nepredložili žiadny návrh zákona ani pozmeňujúci návrh. Najviac takýchto poslancov, 23, má opozičný Smer. Nasledujú SDKÚ a SNS so siedmimi, troch neaktívnych zákonodarcov má Most-Híd a jeden sa našiel v klube KDH. Niektorí poslanci dokonca od začiatku funkčného obdobia nepovedali v pléne jediné slovo. Plat poslanca je pritom viac než 3 300 eur a ďalšie stovky eur idú na jeho asistentov a kanceláriu. Iniciatíva pri tvorbe zákonov by mala byť podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) pre poslancov samozrejmosťou. Politológa to však neprekvapuje. V stranách sú vraj celé rady poslancov potrebných len na hlasovanie.

Poslanec KDH Alojz Přidal sa chce pokúsiť zvýšiť sankcie verejným funkcionárom za nepodanie majetkového priznania. Zdá sa mu nespravodlivé, že v súčasnosti príde o jeden mesačný plat verejný funkcionár, ktorý podá majetkové priznanie včas, ale zabudne na nejaký údaj o majetku, ako aj ten, ktorý podá majetkové priznanie deň po termíne, a tiež ten, ktorý priznanie nepodá vôbec. Přidal navrhuje novelizovať ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a za nepodanie priznania odobrať tri až šesť mesačných platov. Šéfka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Renáta Zmajkovičová (Smer) pripúšťa chyby v súčasnej právnej norme, so zmenou zákona však nesúhlasí.

Žilinský okresný súd dal za pravdu predsedovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi v prípade žaloby za články v denníku SME z roku 2008. Denník vtedy uviedol, že politik v minulosti vykrádal v Rakúsku autá a dopúšťal sa aj ďalších krádeží. Vydavateľ SME sa bude musieť podľa rozhodnutia súdu Slotovi ospravedlniť, odstrániť elektronickú verziu žalovaných článkov na internete a okrem súdnych trov politikovi zaplatiť 10.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Spoločnosť Petit Press už vyplatila určenú sumu a vydala ospravedlnenie, elektronickú verziu článku "Slota na úteku kradol" zatiaľ neodstránila.

Verejné popieranie holokaustu, zločinov fašizmu a komunizmu má byť novým trestným činom. Presadzujú to poslanci OKS v pozmeňovacom návrhu k novele Trestného poriadku. „Čím ďalej plynie čas, tým väčšmi sledujeme tendenciu nielen zabúdať, ale aj zľahčovať tie hrozné veci, ktoré sa udiali za fašizmu, ale aj za komunizmu,“ povedal líder OKS Peter Zajac. Tento stav je podľa neho neprípustný a pre vytvorenie historickej pamäte je potrebné hovoriť nielen o dobre, ale aj o zle. So schválením návrhu vraj súhlasí aj koalícia, vrátane ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ). Za trestný čin bude hroziť väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

Premiérka Iveta Radičová v rozhovore pre denník SME priznala, že nie je spokojná s výsledkom práce ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ). Pri hodnotení svojej vlády za uplynulý rok súhlasila s trojkou. Najväčší odpor koaličných strán cítila pri odvodovej reforme a za najväčšiu politickú chybu koalície považuje voľbu generálneho prokurátora. Radičová si myslí, že ľudia vnímajú jej vládu ako nevýraznú, lebo pozitívne informácie sa berú ako samozrejmosť a na dobré sa ľahko zvyká. Premiérka vidí svoju atypickosť v tom, že číta všetky návrhy zákonov. Zároveň spochybnila dôvody prezidenta Ivana Gašparoviča na ich vracanie.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie zastavil solárny boom na Slovensku. Novela od 1. júla radikálne obmedzila podporu pre slnečné elektrárne. Dôvodom je obava z negatívneho vplyvu na koncové ceny elektrickej energie. Rezort i Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri tvorbe cien na tento rok očakávali menší rozmach solárnych elektrární s výkonom asi 420 megawattov. Celkový inštalovaný výkon pripojený do siete je až 480 megawattov. Podnikatelia v poslednom júnovom týždni hromadne prihlasovali elektrárne kvôli nároku na štedré výkupné ceny. Vyše polovica pribudla na strednom Slovensku. Miškov naznačil, že pri pripájaní elektrární sa mohli robiť podvody.

Každý piaty nákup v obchode sprevádzajú podľa kontroly inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nedostatky. V máji a júni uskutočnili 7 466 úradných kontrol. Častými prehreškami sú okrem predaja tovaru po záruke nevyhovujúce laboratórne analýzy, senzorické zmeny či nečitateľné, nesprávne alebo nedostatočné označovanie tovaru. Tieto nedostatky chce minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) riešiť v novele potravinového zákona, ktorú predstaví parlamentu v septembri. „Pri takýchto vysokých cenových hladinách si každý zákazník zaslúži, aby si v obchode kúpil zdravé a bezpečné potraviny,“ uviedol Simon.

Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) dnes hodnotil svoje ročné pôsobenie na čele rezortu, ktorý podľa neho ušetril približne 70 eur na každého občana, čo predstavuje úsporu vyše 380 miliónov eur. Figeľ zdôraznil, že napriek výrazným úsporám sa nezastavila výstavba diaľnic a zároveň sa začala rozsiahla rekonštrukcia ciest prvej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Za významné rozhodnutia považuje nepokračovanie v predražených PPP projektoch, ozdravovanie železničných spoločností či spustenie elektronických aukcií. Ľubomír Vážny zo Smeru označil Figeľove pôsobenie vo funkcii za nekoncepčné, nesystémové a propagandistické.

Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa dnes v Bratislave stretol s mladými bieloruskými občianskymi aktivistami. Európska únia musí byť podľa neho dôsledná v tlaku na autoritársky režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a zároveň dať bežným Bielorusom jasnejší signál o podpore. Dzurinda cíti potrebu zjednodušiť udeľovanie víz pre bieloruských občanov. Nepáčia sa mu pôžičky Medzinárodného menového fondu (MMF) Bielorusku, ktoré vraj budú režimom zneužité. Trojica aktivistov sa zúčastní verejnej diskusie na festivale Pohoda s názvom „Bieloruská nepohoda na Pohode“.

Znižovať byrokraciu a šetriť čas občanov chce ministerstvo vnútra elektronizáciou služieb matriky. Informáciu o narodení, smrti alebo uzavretí manželstva bude možné získať elektronicky. Všetky matriky na Slovensku budú prepojené, vďaka čomu budú môcť občania požiadať o výpis z matričnej knihy kdekoľvek. V centrálnej databáze budú evidované údaje o fyzických osobách spojené s matričnými udalosťami. Informácie sa budú dať použiť aj na právne úkony. Systém má stáť približne 2,7 milióna eur. Víťaz verejnej súťaže sa vyberie v elektronickej aukcii.

Poslanci OKS nesúhlasia s vládnym návrhom zmien v daniach a odvodoch. Konzervatívci zverejnili svoju predstavu o výslednej podobe reformy. Strana nechce zaviesť odvody z príjmov z pracovných dohôd, s ktorými počíta vládny návrh. Kým vláda navrhuje nastaviť sociálny odvod vo výške 13 percent a zdravotný odvod 9 percent, OKS presadzuje oba na úrovni 9 percent. Zároveň žiada späť odstupňované paušálne výdavky vo výške 30, 40 a 60 percent. Kabinet ich od januára zjednotil pre všetkých živnostníkov na 40 percent. Reforma ich má obmedziť na 200 eur mesačne. Ako alternatívu k paušálnym výdavkom navrhuje OKS licencie pre živnostníkov.

Osobnosti verejného života hodnotili pre SME prvý rok vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Zhodli sa na tom, že jej hlavným prínosom je najmä väčšia transparentnosť a boj s korupciou. Nepáči sa im však hašterenie vládnych strán a neschopnosť dotiahnuť silné sľuby do konca. Hoci zmena po minuloročných voľbách kritikov predchádzajúcej koalície potešila, teraz sú zväčša sklamaní. Radičovej kabinet preto dostal výslednú známku trojku. „Myslím, že by som vládu oznámkovala rovnako,“ povedala premiérka. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák dal vláde päťku.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič predstavil štyri podmienky, za ktorých on a jeho traja poslanci podporia vládny návrh novely Zákonníka práce. Prvou z nich je zachovanie minimálnych mzdových nárokov, ktoré v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou chránia zamestnancov pred neúmerným tlakom zo strany zamestnávateľov. Matovičovci tiež chcú, aby získanie nároku na starobný dôchodok mohlo byť dôvodom na výpoveď. Treťou požiadavkou je možnosť pre zamestnancov dostávať namiesto stravných lístkov finančný príspevok na stravu. Obyčajní ľudia sa snažia presadiť aj čerpanie pracovného voľna v pondelok alebo piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok až štvrtok.

Rozsiahly pozmeňujúci návrh podpredsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) k novele zákona o cestnej premávke včera rozčúlil opozíciu. Nepáčilo sa jej, že ho Hrušovský prečítal tesne pred hlasovaním o zákone. Šéf Smeru Robert Fico zároveň poukázal na to, že Hrušovský niekoľkokrát zamenil slovo „prostriedok“ za „priestupok“. Hoci ministerstvo vnútra pripravovalo novelu takmer pol roka, koalícia sa na jej konečnej podobe nevedela dohodnúť do poslednej chvíle. Poslanci Mosta-Híd nesúhlasili so zásadou „trikrát a dosť“, podľa ktorej by doživotne prišiel o vodičský preukaz každý, kto za posledných desať rokov trikrát nafúkal. Poslanci napokon vrátili novelu výborom na prerokovanie, hlasovať o nej sa má už dnes.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy napriek pesimistickým predpovediam verí v budúcnosť únie. Vyhlásil to po včerajšom stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou. O jej príťažlivosti podľa neho svedčí záujem krajín, ktoré sa chcú pridať k súčasným členským štátom. „Sme stále atraktívni. Európska únia je stále sexi, nielen jej prezident,“ vtipkoval Van Rompuy. Radičová s ním súhlasila. Dôležitý je podľa neho postoj jednotlivých členov k súčasnej situácii v EÚ. Hoci chápe obavy štátov, pôžičku považuje za nevyhnutnú pre záchranu finančnej stability eurozóny.

Po ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi (SaS) zriaďuje protikorupčnú linku aj minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd). Prostredníctvom odkazu na webovej stránke Ministerstva životného prostredia (www.minzp.sk) alebo na záznamníku na telefónnom čísle 8888 je možné anonymne upozorniť ministra na korupciu v jeho rezorte. Formulár ministerstvo životného prostredia na stránke testuje niekoľko dní, linka bude k dispozícii od pondelka 11. júla. „Prvé dni ukazujú, že pomer zlomyseľných lobistických odkazov sa vyrovnal skutočným sťažnostiam a konštruktívnym podozreniam,“ hovorí minister Nagy.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič ohlásil, že podpisy pre novú politickú stranu začnú zbierať už počas letných prázdnin. "Keď si ich nazbierame do foroty a potom ich použijeme, nič sa nestane," vyjadril sa. Pôvodne chceli Obyčajní ľudia so zbieraním podpisov počkať až na to, ako na ich návrh na zmenu volebného zákona zareagujú poslanci. Z kuloárnych rečí je však podľa Matoviča zrejmé, že návrh, aby do parlamentu mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti, tak či tak neprejde. Koaličná rada ho presunula z aktuálnej schôdze až na september, čo Obyčajných ľudí sklamalo.

Na základe povinného zverejnenia majetkových priznaní ústavných činiteľov za rok 2010 sa verejnosť dozvedela o prijme predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady Štefana Harabina. Ten tvorí suma takmer 140-tisíc eur, ktorá je vyššia ako plat prezidenta Ivana Gašparoviča a premiérky Ivety Radičovej dohromady. Takýto príjem je pri mzde šéfa Najvyššieho súdu možné vysvetliť iba odmenami – podľa prepočtov by mali byť vo výške 50- až 70-tisíc eur. "Ak by sa to potvrdilo, je to nehoráznosť a krutý výsmech všetkým ľuďom, ktorých životy sú ovplyvnené neľahkou hospodárskou situáciou u nás," reagovala na zistenie ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá v máji odmeny na súdoch zrušila.

Lídri vládnej štvorky sa v noci na Koaličnej rade dohodli, že pred dovolenkami uprednostnia pokračujúcu schôdzu parlamentu. "Sú tam veľmi dôležité vládne návrhy zákonov, mnohé z nich sú základom pre prípravu štátneho rozpočtu preto je veľmi dôležité, aby sa poslanci zaoberali týmito zákonmi," uviedla premiérka Iveta Radičová. Podľa jej slov sa s poslancami dohodli ľudsky: "Pokiaľ mám informáciu, tak poslanci sami sa rozhodli a informovali, že zostávajú na rokovaní národnej rady. Je to ich záväzok." Schôdza parlamentu sa mala podľa pôvodného plánu skončiť v piatok 8. júla. Vládne strany už z dôvodu zaplatených dovoleniek uvažovali aj o predčasnom ukončení rokovaní a presunutí niektorých zákonov na september.

Lídri koalície sa včera stretli vo vládnom hoteli Bôrik, aby sa dohodli na programe prebiehajúcej parlamentnej schôdze. Tá mala trvať len do konca týždňa, neprerokovaných je však ešte veľa dôležitých bodov. Keďže budúci týždeň mali mať poslanci voľno, viacerí si už zaplatili dovolenky. Koalícia mala diskutovať o tom, či schôdzu predĺži, alebo zákony s nižšou prioritou presunie na september. Medzi neschválenými bodmi je novela zákona o cestnej premávke, deregulácia nájomného v reštituovaných bytoch či zákonník práce.

Kabinet Ivety Radičovej nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv. Vyhlásila to dnes premiérka Iveta Radičová po tom, ako vláda prijala vyhlásenie k inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému. Vláda podľa nej vyjadrila odmietavý postoj k takýmto umelým, nedemokratickým glorifikáciám osobností, ktoré nemajú právo mať bustu v Slovenskej republike. Premiérka pripomenula, že podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred mesiacom obrátil na primátora i mestské zastupiteľstvo, aby zrušili rozhodnutie o inštalovaní busty.

Európska komisia (EK) chce zintenzívniť boj proti vysokým cenám roamingových služieb. Potom, ako od prvého júla tohto roku klesli vplyvom EÚ maximálne ceny telefonovania v roamingu, sa teraz Brusel zameral na mobilné dáta. Podľa návrhu, ktorý v stredu EK predstavila, by mali spotrebitelia od 1. júla 2012 za jeden megabajt (MB) prevzatých dát platiť maximálne 0,90 eur. Do júla 2014 by mali ceny mobilného internetu klesnúť ešte výraznejšie a síce na 0,50 eur za MB, pričom tieto ceny by sa účtovali po kilobajtoch. Od júla 2014 by museli taktiež mobilní operátori v iných členských štátoch umožniť prístup k ich sieťam alternatívnym operátorom, napríklad virtuálnym mobilným operátorom.

Aj napriek negatívnej reakcii verejnosti odmieta Všeobecná zdravotná poisťovňa meniť svoje plány na zrušenie 156 oddelení a 3300 lôžok. Nepomohli tak ani protesty, petície, odborné argumenty riaditeľov nemocníc či nesúhlas zástupcov obcí. Jedinými výnimkami sú nemocnice v Snine a Zlatých Moravciach, kde sa podarilo presadiť zachovanie po jednom ohrozenom oddelení. S rozhodnutím poisťovne súhlasí aj ministerstvo zdravotníctva, argumentuje nedostatkom kvalifikovaného personálu. "Všeobecná zdravotná poisťovňa na tlačovej konferencii prezentovala definitívny návrh optimalizácie siete nemocníc s tým, že v 10 až 15 percent prípadov bude ešte rokovať o konkrétnych podmienkach zmluvy," vyjadrila sa hovorkyňa poisťovne Petra Balážová s tým, že žiadne výraznejšie zmeny v pláne nepredpokladajú.