Nové strany lákajú voličov na spravodlivosť a šport

Rok od parlamentných volieb sa u nás s novými politickými stranami roztrhlo vrece. Okrem chronicky známych mien Anny Belousovovej či Igora Matoviča sa v médiách v tejto súvislosti skloňujú aj menej známi funkcionári, podnikatelia či skúsení politici, snažiaci sa o politický comeback. Motivácií zakladania nových politických subjektov je podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej viac. Okrem nespokojnosti voličov s existujúcimi stranami a štiepenia v týchto stranách je to aj „príťažlivý príklad iných strán, ktorým sa podarilo s novým „projektom“ úspešne vstúpiť do parlamentu i do vlády.“

Gyárfášová hovorí, že cieľovou skupinou nových strán „sú často mladí ľudia, ďalej zásadne nespokojní, ale nie ešte úplne znechutení voliči, ktorí sú otvorení krátkodobej, často aj emotívnej mobilizácii.“ Okrem bližšie neurčenej ideovej vymedzenosti vraj strany rady používajú všeobecne platné a nespochybniteľné pojmy, akým je napríklad „spravodlivosť“. Do názvu strany si ju zvolila skupina okolo podnikateľa Vladimíra Strýčka, ktorého Právo a spravodlivosť (PAS) chce podľa vlastných slov „bojovať proti všeobecnej nespravodlivosti a dosiahnuť, aby Slovensko bolo konečne právnym štátom.“

Potrebu zabrániť bezpráviu avizovala aj bývalá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová. Spolu s kolegom Rudolfom Pučíkom sa rozhodli založiť stranu s názvom Národ a spravodlivosť (NAS). „Chceme tieto princípy obrany národa a spravodlivosť dostať do všetkých oblastí života – zdravotníctva, sociálnych vecí, ekonomiky.“ Sociologička si však myslí, že NAS bude mať problém vymedziť sa voči SNS. „Zatiaľ nie je jasné, čo bude špecifikom, kompetitívnou výhodou NAS. Pani Belousovová sotva môže s pánom Slotom súťažiť, kto je väčší a vulgárnejší nacionalista,“ konštatovala Gyárfášová.

V nedávno zverejnenom prieskume verejnej mienky agentúry MVK Belousovovej strana získala 2,2 percenta hlasov všetkých opýtaných, čím stlačila SNS Jána Slotu pod prah zvoliteľnosti. Rozdelenie hlasov národniarov pripomína scenár z volieb v roku 2002, keď sa po odštiepení ani jeden z dvojice nedostal do parlamentu.

Veľký úspech v prieskume zaznamenala ešte neexistujúca strana nezávislého poslanca Igora Matoviča, ktorý chce umožniť kandidovať do zákonodarného zboru ľuďom neprislúchajúcim k žiadnej politickej strane. „Igor Matovič preukázal svoj marketingový talent už pred voľbami 2010. Jeho priamočiarosť a veľmi nepolitický obyčajný jazyk sú iste príťažlivé v čase, keď väčšina politikov už zabudla normálne hovoriť,“ hodnotí Gyárfášová. „Pre jeho ďalší úspech však budú dôležité aj témy, inými slovami – obsah.“  

Nájsť si svoje miesto v širokom spektre politických strán chce aj projekt Strana občanov Slovenska (SOSKA), za ktorým stojí prezident Slovenského zápasníckeho zväzu (SZZ) Peter Marček. Jeho zámerom je zastupovať predovšetkým záujmy slovenského športu. „Hovoríme, že táto strana je strana športovcov, pretože vznikla z popudu situácie, v akej sa šport nachádza.“ Ďalší podfinancovaný rezort, zdravotníctvo, je prioritou nového politického subjektu bývalého poslanca Národnej rady SR za ĽS-HZDS Milana Urbániho – Strany moderného Slovenska. Vyštudovaný gynekológ Urbáni tvrdí, že nezakladá stranu na jedno použitie. Podobne sa však vyjadroval aj o Aliancii za Európu národov (AZEN), s ktorou ako predseda neuspel v minuloročných voľbách.

Na začiatku vzniku každej politickej strany je rétorika podčiarkujúca nevyhnutnosť jej  existencie a vábivé heslá sľubujúce zmenu. „Výhodou je, že sľuby nemajú žiadne obmedzenia realitou a naši voliči stále ešte pri rozhodovaní sa o tom, koho budú voliť, viac pozerajú dopredu – čiže sú náchylní uveriť prísľubom „šťastných zajtrajškov“ a menej reálne zhodnocujú reálny výkon strán, ktoré už mali šancu ukázať, čo vedia,“ uzatvára Gyárfášová.

Autor: Ivana Kvetková