Slovenská lekárska komora považuje požiadavky lekárov za plne oprávnené a rozhodla sa ich podporiť. "SLK podporuje svojich kolegov, ktorí sú pripravení podaním výpovede upozorniť zodpovedné orgány SR, že bez radikálnej nápravy pomerov v slovenskom zdravotníctve nastane jeho totálna devastácia" vyjadrila sa komora v stanovisku z mimoriadneho víkendového zasadnutiu v Martine. Pod Deklaráciu k pripravenosti ukončenia pracovného pomeru sa zatiaľ podpísalo 1 500 lekárov. Odbory požadujú splnenie štyroch požiadaviek - dodržiavanie zákonníka práce, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Koaličná SaS sa na tohtotýždňovej sa schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína v utorok, pokúsi zúžiť mandát ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (SDKÚ) a ďalším predstaviteľom vlády pri rokovaniach o druhej pôžičke Grécku. Prípadné uznesenie parlamentu by malo obsahovať päť podmienok. Patrí medzi ne napríklad povinná účasť súkromného sektora či požiadavka zaručenia ďalšej pôžičky reálnym majetkom. Hospodárske noviny informujú o tom, že v prípade schválenia rezolúcie je Mikloš pripravený zvažovať svoje odstúpenie. Tvrdí to dobre informovaný zdroj z prostredia vládnej koalície. Problémom je podľa Mikloša najmä podmienka, aby sa súkromní investori podieľali na záchrane formou zníženia istiny gréckych dlhopisov. To by znamenalo neschopnosť Grécka splácať bankám dlhy a jeho bankrot.

Súdna rada na čele s predsedom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom vyzvala na bojkot 20 výberových konaní na predsedov krajských a okresných súdov. Tie vypísala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, tri z nich sa uskutočnia už budúci týždeň. Väčšinu z dvadsiatky sudcov odvolala ministerka po tom, čo začala minulý mesiac platiť jej reforma zákona o súdoch. Harabinovi sa nepáči, že podľa nových pravidiel budú sudcov vyberať komisie, kde väčšiu časť nominuje výkonná moc namiesto sudcovskej samosprávy. Tvrdí, že Žitňanská chce do vedenia súdov dosadiť „politických predsedov“. "Ak niekto bude bojkotovať tieto konania, pocítia to najmä účastníci konaní," vyhlásila Žitňanská. Súlad nových pravidiel s ústavou posúdi aj Ústavný súd.

V utorok 28. júna sa poslanci Národnej rady SR stretnú na poslednej predprázdninovej schôdzi. Venovať sa budú rušeniu tzv. Mečiarových amnestií, priestupkovej imunity, zmene zákonníka práce, novelizácii ústavy aj škrtaniu sociálnych výhod pre nepracujúcich rodičov. Hneď na úvod sa koaliční zákonodarcovia pokúsia opätovne schváliť novely vrátené prezidentom Ivanom Gašparovičom - o prokuratúre, o používaní jazykov národnostných menšín a novelu tlačového zákona. Poslanci budú opäť hlasovať aj o zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorým vláda Roberta Fica chcela posilniť postavenie slovenských dodávateľov pri rokovaní s obchodnými reťazcami. Navrhnutý program obsahuje spolu 84 bodov.

Každý štvrtý zamestnanec plánuje opustiť svojho zamestnávateľa v priebehu najbližších 12 mesiacov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky GfK International Employee Study, ktorý sa realizoval v 29 krajinách, vrátane Slovenska. U nás si aktívne hľadá novú prácu 27 percent zamestnaných ľudí. Ďalších 13 percent plánuje zmeniť zamestnávateľa už v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Nespokojnosť s prácou sú niektorí ochotní riešiť aj odchodom do zahraničia. Vyšší záujem vycestovať prejavujú mladí ľudia a manuálni pracovníci. Najvýraznejší odlev pracovnej sily hrozí podľa prieskumu krajinám Strednej a Južnej Ameriky.

"Uťahovať opasky sa s istotou už nebudú," konštatovala pri hodnotení prvého roku vlády v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť premiérka Iveta Radičová. "Patrím k zástancom nezvyšovania daní," zdôraznila ďalej predsedníčka vlády a zároveň priznala, že Slovensko má problémy s daňovými únikmi. Zvýšenie daní by však ohrozilo rast zamestnanosti a aj zvyšovanie reálnych miezd. Veľké percento s jej vládou nespokojných občanov spôsobuje podľa nej aj to, že veľká časť občanov očakávala, že vládu zostaví "niekto iný". Premiérka pripomenula, že vláda prevzala krajinu s veľkým deficitom vo verejných financiách a s veľkými dlhmi v každom rezorte.

Pedagógovia sa rozhodli za vyššie platy a skorší odchod do dôchodku bojovať prostredníctvom petície v uliciach slovenských miest, na školách i internete. Ich požiadavky zatiaľ podporilo 12-tisíc ľudí. Petičné hárky plánujú poslať ministrovi školstva Eugenovi Jurzycovi, no až po zozbieraní väčšieho počtu podpisov. Učitelia žiadajú platy nastaviť tak, aby už nováčikovia za katedrou zarábali aspoň 1,2-násobok priemerného zárobku na Slovensku (približne 922 eur). Rovnako požadujú odchod do dôchodku po tridsiatich rokoch v školstve a nepozdáva sa im ani sedemročná platnosť kreditov. Pôsobenie súčasného ministra školstva hodnotia veľmi negatívne.

Vedenie Slovenskej akadémie vied sa obáva, že Slovensko nestihne do roku 2013 vyčerpať zvyšných 500 miliónov eur z eurofondov. Vyzvalo preto ministerstvo školstva, aby čo najskôr určilo, ako chce peniaze využiť. "Príprava takýchto veľkých projektov je otázka niekoľkých mesiacov. Prostriedkov je tam dosť a nedá sa vypísať všetko naraz, musí to mať nejaký sled. Keď sa niektoré projekty začnú vypisovať až v roku 2012, potom sa obávam, že sa z tých prostriedkov vyčerpá veľmi veľmi málo," vyjadril sa predseda SAV Jaromír Pastorek. Minister sa podľa neho už dávnejšie stotožnil s návrhom akademikov urobiť veľké projekty v dvoch hlavných témach - biomedicínsky výskum a progresívne materiály a energetika. Slovensko je podľa SAV siedmy najhoršie čerpajúci členský štát EÚ.

Premiérka Iveta Radičová sa dnes v diskusnej relácii Slovenskej televízie vyjadrila, že nevidí dôvod na spojenie ratifikácie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda nástupcu súčasného eurovalu, s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň uviedla, že Slovensko nebude vytvorenie nového eurovalu blokovať. Keďže rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko má podľa jej slov navýšením záruk len naplniť svoj záväzok. Radičová tak reagovala na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.

Predseda Smeru-SD Robert Fico je za kompromis pri návrhoch zatvoriť obchody v dňoch pracovného pokoja. Parlamentný výbor pre sociálne veci totiž minulý týždeň odobril pozmeňujúci návrh poslancov Viery Tomanovej (Smer-SD) a Júliusa Brocku (KDH) k novele zákonníka práce, podľa ktorého by boli obchody zatvorené počas všetkých dní pracovného pokoja. Fico si myslí, že je potrebné prispôsobiť sa dobe. „Hľadajme nejaké konzervatívno-liberálne riešenie, ktoré uspokojí každého,“ povedal. Zákaz práce v maloobchode, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje na 1. január, Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12:00 a 25. december, by sa mal rozšíriť na 14 sviatočných dní. Striktne proti návrhu je Sulíkova SaS.

Sobotňajšie opakované komunálne voľby v meste Levoča vyhral kandidát Milan Majerský (KDH, SDKÚ-DS, OKS, Most-HÍD, SDĽ, SaS). Predsedníčka Obvodnej volebnej komisie v Poprade Melánia Kišová informovala, že súčasného primátora Miroslava Vilkovského (Smer-SD, ĽS HZDS, SNS, ND, SF, HZD), porazil len o päť hlasov. Voličská účasť bola 45,36 percenta. Voľby prebiehali celý deň bez problémov. Voľby sa okrem Levoče konali aj v ďalších obciach na východnom Slovensku. Bez nového starostu však naďalej ostáva obec Harakovce v okrese Levoča. Tam sa ani do tretice nenašiel kandidát, ktorý by mal o post záujem.

Na júnovej parlamentnej schôdzi sa rozhodne, či si nezávislý poslanec Igor Matovič a jeho traja Obyčajní ľudia založia vlastnú politickú stranu. Doteraz ešte podpisy pre jej vznik nezbierali. „Ak nám v pléne prejde návrh novely zákona o voľbách do NR SR, ktorý dá šancu kandidovať v parlamentných voľbách nezávislým poslancom, tak podpisy nezbierame. Keď nám to neprejde, tak zbierame,“ povedal Matovič. Dúfa, že parlament zmeny schváli. Súčasné volebné zákony podľa neho nedávajú všetkým rovnaké právo na rovnaký prístup. Nezávislému kandidátovi by mala stačiť kaucia 100 eur a 5 000 podpisov ľudí, ktorí súhlasia s jeho kandidatúrou.

Tajná voľba generálneho prokurátora, v ktorej uspel koaličný kandidát Jozef Čentéš, sa podľa poslanca NR SR Radoslava Procházku (KDH) uskutočnila v súlade s platnou a účinnou zákonnou úpravou. Rozhodnutia Ústavného súdu v tejto veci môžu byť podľa neho iba dve, a to, že voľba mala byť tajná, alebo bola možná tajná i verejná. Myslí si preto, že názor súdu nebude mať na legitimitu Čentéšovho zvolenia žiadny dosah. Poslanec Smeru-SD Róbert Madej naopak tvrdí, že vláda mala na rozhodnutie počkať a až potom realizovať ďalšie kroky. S postojom prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať Čentéša preto súhlasí.

Koaličnej rady by sa po novom mal zúčastňovať aj jeden zástupca za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS), ktorej štyria poslanci sa do parlamentu dostali na kandidátke Mosta-Híd. Umožňuje to dohoda medzi oboma stranami prijatá Republikovou radou OKS. „Vytvára nový stav medzi stranami,“ konštatoval šéf OKS Peter Zajac s tým, že sa tak oba subjekty začali rešpektovať ako politické strany. Zároveň ho mrzí, že takýto krok neprišiel už skôr. Zmluva by mala platiť do konca volebného obdobia. Občianski konzervatívci by podľa dohody mohli byť prítomní aj na zasadnutiach ministerského klubu bugárovcov.

Predseda SaS Richard Sulík očakáva, že Smer-SD nakoniec na nátlak eurosocialistov podporí navýšenie eurovalu I a zahlasuje za vznik eurovalu II. „Myslím si, že PES zabreše a Fico pustí do gatí a zahlasuje za.“ Šéf Smeru Robert Fico vyzval premiérku Ivetu Radičovú, aby si so Sulíkom urobila poriadok, inak vraj vláde svojimi hlasmi pri dvoch navrhnutých mechanizmoch nepomôže. Podľa Sulíka by mal Fico dodržať svoje slovo, že pokiaľ koalícia nebude jednotná, za návrhy nezahlasuje. Liberáli sú proti účasti Slovenska v eurovale.

SNS chce vedieť, či minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) zrušil medializovanú zmluvu na modernizáciu odpočúvacieho systému. Strana vraj disponuje informáciami, že dodatok, ktorý Lipšic k zmluve podpísal, sa nedá vypovedať. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko začiatkom júna požiadal ministerstvo o bližšie informácie k zmluve, to však tvrdí, že ju k dispozícii nemá a jeho žiadosť postúpilo Prezídiu Policajného zboru. Ciele šéfa rezortu vnútra Danko prirovnal „k zámeru vybudovať si na MV SR nahrávacie štúdio L + S - Lipšic plus Spišiak.“

Predseda Smeru-SD Robert Fico kritizoval program schôdzí vlády. „Vláda toho veľa nerobí. Sú to zväčša len posudzovania návrhov zákonov, ktoré predložili poslanci,“ vyhlásil. Úrad vlády v stanovisku reagoval, že starosť tieňovej vlády o činnosť legitímne zvolenej vlády je dojemná, ale zbytočná. „Robert Fico by mal vedieť, že navrhovanie zákonov je legitímnym právom poslancov, ktoré zakotvuje priamo Ústava SR.“ Vláda Ivety Radičovej vraj v prvom roku schválila 134 návrhov zákonov, čo je o 36 viac ako kabinet Roberta Fica za rovnaké obdobie. Porovnanie legislatívnej činnosti oboch vlád podľa Radičovej ľudí dokazuje, že Fico svojimi tvrdeniami klame a manipuluje verejnosť.

Vyšetrovateľ aj generálna prokuratúra odmietli anonymné trestné oznámenie z novembra minulého roka v súvislosti s financovaním KDH. Informovala o tom televízia Markíza. Tajomná faktúra na 118-tisíc eur za predvolebné bilbordy KDH sa na verejnosť dostala pred komunálnymi voľbami. Anonymné podanie vyvolávalo podozrenie, že strana nemá v poriadku účtovníctvo. Spornú faktúru mal zaplatiť právnik Vladimír Šebo, ktorý chcel byť údajne tichým sponzorom KDH, no strana ho odmietla. Kresťanskí demokrati vraj o bilbordoch od neho netušili.

Na trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska pricestuje v pondelok český prezident Václav Klaus s manželkou Líviou. So slovenskou hlavou štátu Ivanom Gašparovičom sa naposledy stretli v Prahe v júni 2009. Prezidenti sa pokúsia nájsť nové oblasti perspektívnej spolupráce oboch krajín na vládnej i mimovládnej úrovni. Klaus bude rokovať aj s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a premiérkou Ivetou Radičovou.

Strana SaS ešte nemá nového kandidáta na post riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). „Stále robíme interné výberové konania,“ prezradil jej podpredseda Ľubomír Galko. Liberáli chcú kandidáta najskôr predstaviť koaličným partnerom, kým sa jeho meno dostane na verejnosť. Galko nevie, či bude nový šéf zvolený už na júnovej schôdzi parlamentu. Treba si vraj položiť otázku, či niekomu súčasný riaditeľ František Blanárik na čele úradu nevyhovuje. Koalícia už Sulíkovcom odmietla troch nominantov, tí sa však svojho práva nemienia vzdať. V NBÚ sa podľa Galka pripravujú veľké IT projekty i šifrovanie, do ktorých by sa mal pustiť už nový človek.

"Koalícia sa bojí aktivity svojich poslancov. Chce z nich mať len opičky, ktoré budú stláčať dopredu určené gombíčky. Preto sa už dva mesiace snaží obmedziť poslancom možnosť predkladať na rokovanie parlamentu vlastné návrhy zákonov," tvrdí nezávislý poslanec a líder hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič. Nesúhlasí s tým, aby poslanec mohol predkladať návrhy až potom, čo má podporu všetkých koaličných poslaneckých klubov, Koaličnej rady a príslušného ministra. Tento návrh mal na Koaličnej rade predložiť predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). "Považujem to za šikanu a pošliapavanie ústavného práva poslanca predkladať zákony," reagoval Matovič.

Slovenskí vojaci budú v Afganistane pôsobiť až do roku 2014, teda do termínu, na ktorom sa dohodli lídri NATO ako na roku ukončenia bojových operácií. Nebudú tak nasledovať príklad čiastočného sťahovania vojakov, ktorý tento týždeň potvrdili Spojené štáty a Francúzsko. "Ozbrojené sily SR budú pôsobiť v Afganistane až do ukončenia procesu odovzdávania zodpovednosti v roku 2014, pričom sa pri postupnej transformácii súčasného príspevku zameria hlavne na proces výcviku afganských bezpečnostných síl," potvrdil hovorca rezortu obrany Ivan Rudolf. Slovenská republika má pre operáciu ISAF v Afganistane schválený mandát pre 348 vojakov. K dnešnému dňu ich je tam reálne nasadených 323.

Strana SaS v súčasnosti zbiera 30 podpisov, aby do programu schôdze parlamentu, ktorá sa začína budúci týždeň, mohla zaradiť aj rokovanie o mandáte pre Ivana Mikloša. K tomu by malo dôjsť v prípade, že by minister financií schválil ďalšiu pôžičku Grécku. Cieľom SaS je, aby Národná rada SR zúžila mandát pre podpis pôžičky. A to tak, aby napríklad pôžička Grécku bola podpísaná až potom, keď bude stanovená aj účasť súkromného sektora. Tá patrí medzi 5 podmienok, ktoré bude Slovensko pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS potrebuje zohnať zhruba štyri milióny eur na zvýšenie platov sudcov. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely, ktorá od januára okresala platy ústavných činiteľov. Vyššie platy majú podľa predbežného opatrenia súdu dostať iba sudcovia. Priemerný plat sudcu je 2059 eur, po novom by mal stúpnuť na 2300 eur. Sudcovia ešte dostávajú funkčné príplatky, paušálne náhrady, trinásty a štrnásty plat. Poslanec Smeru-SD Róbert Madej považuje rozhodnutie súdu za víťazstvo. Premiérka Iveta Radičová naznačila, že Slováci by sa k platom ústavných činiteľov a sudcov mohli vyjadriť v referende podľa vzoru Írska.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) plánuje nahradiť štátnu pomoc príťažlivým a kvalitným prostredím pre podnikateľov. Investičné stimuly, ktorými štát podporuje najmä zahraničných investorov, by chcel zrušiť do troch rokov. Iniciatíva je súčasťou projektu Singapur, ktorý má zjednodušiť podnikateľské prostredie a posunúť Slovensko v rebríčku Doing Business Svetovej banky na popredné miesta. Podľa Miškova stimuly deformujú trh. Ich poskytovanie v súčasnosti vníma napríklad ako náhradu za nevybudovanú sieť diaľnic. Zrušenie štátnej pomoci podporujú aj podnikatelia.

Búrka sa vo východoslovenskej metropole začala okolo 13.30 hod., napriek tomu, že prírodný živel zúril len necelú polhodinu, zanechal po sebe hotovú spúšť. V meste, na Štefánikovej či Palackého ulici museli dopravu riadiť policajti, autá odkláňali na vedľajšie cesty. Podjazd v koryte pri starej krytej plavárni bol tak zaplavený vodou, že tadiaľ mohli a smeli prechádzať iba autobusy MHD, prípadne silné nákladné autá.

Nielen záujmy športovcov chce reprezentovať novovzniknutá Strana občanov Slovenska (SOSKA). Uviedol to jej štatutár a prezident Slovenského zápasníckeho zväzu (SZZ) Peter Marček. Strana bola založená najmä kvôli zlej situácii, v ktorej sa nachádza slovenský šport. Problém jeho kolabovania vidí Marček predovšetkým v nedostatočnej dotácii zo strany štátu i súkromného sektora. SOSKA však upozorňuje aj na hromadné výpovede, zúfalú situáciu podnikateľov, živnostníkov či na zlé využívanie eurofondov. Strana si verí a má ambíciu dostať sa do parlamentu aj do vlády.

Ministerstvu kultúry sa podľa jeho šéfa Daniela Krajcera (SaS) počas roka podarilo zachrániť historicky najväčší projekt v oblasti kultúry aj z hľadiska financií. „Projekt digitalizácia kultúrneho dedičstva sme postavili z hlavy na nohy,“ vyhlásil. Krajcer pripomenul, že ho zdedili v kritickom stave a peniaze by sa pravdepodobne museli vracať do Bruselu ako neoprávnené výdavky. Zdigitalizovaných má byť viac než 3,1 milióna najhodnotnejších kultúrnych objektov za 217 miliónov eur. Proces sa bude realizovať prostredníctvom deviatich národných projektov, ktoré sú v réžii zriaďovateľských organizácií rezortu kultúry.

Minister školstva Eugen Jurzyca vyzval Akreditačnú komisiu (AK), aby v prípade troch vysokých škôl začala profesorskú reakreditáciu, teda preverenie práva vysokej školy nominovať profesorov. Dôvodom sú zistenia AK, ktorá v stredu uzavrela proces overovania nominácií na profesorov a v štyroch prípadoch, ktoré sa týkali troch vysokých škôl, zistila, že nominanti nespĺňajú požadované kritériá. Problémy boli na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Ak AK nebude reagovať na túto výzvu, minister chce presadiť právo iniciovať reakreditáciu pre samotný rezort.

Slovenská národná strana (SNS) chce, aby úrady zisťovali, kto požiadal o maďarské občianstvo a zároveň ho aj získal. V súvislosti s tým podáva podnet na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie z hromadného porušovania zákonov. Národniari si myslia, že niekoľkým stovkám slovenských občanov bol udelený maďarský pas. Podľa prvého podpredsedu strany Andreja Danka sú funkcie, ktoré si vyslovene vyžadujú slovenské občianstvo. Prokuratúra má zistiť aj to, či nedochádza k úniku utajovaných informácií.