O zúžení mandátu pre ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) pri rokovaní o druhej pôžičke pre Grécko sa dnes nerozhodne. O odloženie hlasovania o návrhu z dielne SaS sa postarali jej koaliční partneri. Predseda parlamentu a predseda SaS Richard Sulík chcel, aby sa hlasovanie o mandáte uskutočnilo ešte pred plánovaným rokovaním ministrov financií eurozóny v nedeľu 3. júla. Najsilnejšia opozičná strana Smer-SD nepodporí návrh tohto uznesenia. Snahu SaS označil šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška za iracionálnu a protieurópsku a jej predstaviteľov v tejto súvislosti považuje za "neoliberálnych populistov".

Zákaz zverejňovať platy vedúcich zamestnancov štátu minister hospodárstva Juraj Miškov zo SaS zrejme nepresadí. Proti sa postavila šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), ktorá má pripravované zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám na starosti. Zásahy smerujúce k obmedzeniu infozákona odmietla aj OKS. Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že zverejňovanie platov je aj dnes v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Údaje vraj možno použiť len pre vlastnú potrebu. Platy štátnych úradníkov začala nedávno zverejňovať stránka kolkozarabaju.sk. V súčasnosti je pozastavená, no autor ju chce onedlho sprístupniť v rozšírenej verzii.

V rozhovore pre Hospodárske noviny predseda Smeru-SD Robert Fico vysvetľoval, prečo nazval členov svojej strany „majstrami populizmu“. Smer podľa neho nebude zneužívať témy ako euroval či pomoc Grécku, aj keď s tým má bohaté skúsenosti. Fico priznal, že mu chýba vládnutie a kritizoval vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za to, že venuje 90 percent svojej energie na vnútorné spory a len 10 na vládnutie. „U nás to bolo úplne opačne.“ Podnikateľské prostredie bolo vraj za jeho vlády stabilnejšie a predvídateľnejšie.

Hlasovanie siedmich poslancov za SaS, ktorí vo štvrtok v parlamente nepodporili posunutie vládnej novely stavebného zákona do druhého čítania, bolo podľa predsedu klubu SaS Jozefa Kollára len omylom. "Som presvedčený, že to bol obyčajný omyl, keby som o tom presvedčený nebol, tak im neukážem všetkým hlasovať za. Za omyl sme pripravení sa našim koaličným partnerom ospravedlniť," povedal Kollár. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár si však myslí, že hlasovanie poslancov za SaS omyl nebol a mali na to čisto politické motívy. Podľa neho sú za tým spory medzi liberálmi a kresťanskými demokratmi. "Nehovoril by som, že môže vyvolať krízu. Ono ju to už vyvolalo," vyhlásil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH).

Vláda pripravuje zmeny v spôsobe výpočtu penzií a ich valorizácii. Zvyšovanie dôchodkov v závislosti od inflácie a rastu miezd nie je podľa ekonómov dlhodobo udržateľné. Odhadujú výrazný pokles počtu ľudí v produktívnom veku platiacich odvody. Minister práce Jozef Mihál (SaS) preto navrhuje, aby sa penzie zvyšovali len podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, najskôr však od roku 2013. Ekonómovia očakávajú, že ak prejde Mihálov návrh, penzistom porastú dôchodky zrejme pomalšie než pri súčasnom modeli. Minister chystá aj ďalšie zmeny od roku 2016. Vek odchodu do dôchodku sa má meniť v závislosti od priemerného veku dožitia ľudí. Ten sa má zohľadňovať aj pri výpočte nových penzií.

Skutočnosť, že vládna koalícia nevie, ako budú hlasovať jej vlastní poslanci a vždy tŕpne, či daný zákon prejde alebo nie, nevytvára dobrú atmosféru na jej fungovanie. Uviedol to dnes nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič s tým, že ak to neprestane, on nechce byť v takejto koalícii a spolu s troma kolegami z Obyčajných ľudí (OĽ) bude za predčasné voľby. Matovič tak reagoval na dnešné udalosti, kedy sedem poslancov SaS nezahlasovalo za návrh zvýšiť pokuty za čierne stavby, ktorý predložilo KDH. Kresťanskí demokrati to označili za hrubé porušenie Koaličnej zmluvy.

Sedem poslancov za stranu SaS dnes nehlasovaním za novelu stavebného zákona vyplývajúcu z programového vyhlásenia vlády hrubo a flagrantne porušilo koaličnú zmluvu. Tvrdí to predseda klubu poslancov za KDH Pavol Hrušovský. Predseda KDH Ján Figeľ preto požiadal o okamžité zvolanie Koaličnej rady. KDH si chce podľa Hrušovského ujasniť, či SaS myslí vládnutie v súčasnej koalícii vážne a či chce plniť programové vyhlásenie súčasnej vlády. "KDH je pobúrené týmto hlasovaním a zvažujeme ďalšie kroky, aby sme dokázali osvedčiť, či koalícia je alebo nie je schopná ďalej vládnuť," avizoval Pavol Hrušovský. Kresťanskí demokrati však zatiaľ nepovedali, čo konkrétne okrem vysvetlenia bude KDH od SaS žiadať.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má mať voľnejšie ruky pri zdražovaní plynu. Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) mu chce dovoliť, aby si do cien pre domácnosti mohol premietnuť aj straty z minulých rokov. Takúto výhodu v minulosti stopol exminister Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Plynárom sa následne nedarilo cez regulačný úrad presadzovať prudké zdraženie a spotrebitelia ušetrili. Miškovov rezort sa teraz obáva skokového rastu cien. Plynárne totiž tvrdia, že ich Jahnátek pritlačil k stratám, za ktoré hrozia aj žalobami. Zmenu však musí odobriť súčasný šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík (Smer-SD).

Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) v stredu vyzval rektorov slovenských vysokých škôl, aby mu okamžite oznámili, ak sa na školách objavia ľudia, ktorí sľubujú sprostredkovanie finančných prostriedkov z ministerstva školstva. Ak budú informácie závažného charakteru, majú podať aj trestné oznámenie. "Takíto ľudia nemajú nič spoločné s ministrom ani so štátnym tajomníkom ministerstva školstva," povedal Jurzyca. Podľa jeho slov však ministerstvo zatiaľ nemá k dispozícii žiadne jednoznačné dôkazy, ktoré by mohli viesť k podaniu oznámenia na konkrétnych ľudí. Tento problém chce preto začať riešiť ešte v zárodku.

Vláda SR v stredu súhlasila s návrhmi ministerstva zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) na odvolanie jedenástich veľvyslancov. Zároveň rozhodla o vymenovaní deviatich nových ambasádorov. Dôvody zmien sú podľa šéfa rezortu rôzne. V jednom prípade vraj išlo o nadmerne dlhú dobu pôsobenia v krajine, hlavnou príčinou však údajne bola potreba zefektívniť, skvalitniť a zlepšiť slovenskú zahraničnú službu. Dzurinda nechcel povedať, či je medzi odvolanými aj bývalý minister obrany za Ficovej vlády a súčasný veľvyslanec Slovenska pri NATO František Kašický. Takmer vo všetkých prípadoch má ísť o kariérnych diplomatov.

Exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) ostro vystúpil voči vládnemu návrhu zákona o elektronickom výbere mýta, ktorý má znížiť pokuty za neplatenie mýta o viac ako polovicu. Prirovnal ho k znižovaniu pokút pre čiernych pasažierov v MHD. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa neho nepríde len o príjem z pokút, ale aj o časť príjmu z mýtneho z dôvodu väčšej motivácie porušovať zákon. Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ (KDH) Vážnemu oponoval, že v novele ide o primeranosť, férovosť a spravodlivosť. Maximálna sankcia by mala klesnúť pri blokovom konaní z 1 655 na 700 eur a pri správnom konaní z 2 655 na 1 300 eur.

Ústavný súd SR dnes na verejnom zasadnutí vyhovel návrhu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) a uznal predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Štefana Harabina vinným zo závažného disciplinárneho priestupku. Toho sa dopustil vlani v lete, keď opakovane neumožnil vykonať na NS vládny finančný audit. Súd tiež uložil Harabinovi disciplinárny trest v podobe zníženia funkčného platu o 70 percent na obdobie jedného roka. Harabin v minulosti opakovane vyhlásil, že podľa jeho právneho názoru sa nedopustil disciplinárneho previnenia, pretože ministerstvo financií ako politický orgán nebolo oprávnené vykonávať audit na NS.

Ján Slota oznámil, že Slovenská národná strana (SNS) podporí zrušenie tzv. Mečiarových amnestií len vtedy, ak bude zároveň zrušená aj amnestia exprezidenta Michala Kováča v kauze Technopol, ktorou omilostil svojho syna. Pozmeňovací návrh ku koaličnému ústavnému zákonu má pripraviť práve jeho strana. "Problematika je spoločná, aj tam sa pochybilo, aj tam. Sú to spojené nádoby," vyhlásil Slota a dodal, že v minulosti nehlasoval proti zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara podľa svojho vedomia a svedomia, pretože boli spolu v koalícii. Na predloženie pozmeňovacieho návrhu je potrebných aspoň 15 podpisov poslancov, SNS ich má v klube iba sedem a podľa Slotu majú aj predbežný súhlas KDH. Na zrušenie amnestií je potrebná ústavná väčšina poslancov, a teda aj hlasy opozície.

Poslanci Národnej rady SR dnes opätovne schválili novelu tlačového zákona aj napriek pripomienkam prezidenta Ivana Gašparoviča. Plénum sa nestotožnilo s jeho výhradou, aby z novely vypadol pojem "dobré mravy". Podľa schváleného znenia môže vydavateľ odmietnuť publikovanie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, ak by bol takýmto krokom spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi či právom chránenými záujmami tretej osoby. Podľa Gašparoviča však slovné spojenie "dobré mravy" nie je jasne definované a s použitím formulácie nesúhlasí. Novela okrem iného obmedzuje verejným funkcionárom právo na odpoveď v prípade, že sa uverejnená informácia týka výkonu verejnej funkcie.

Vláda dnes odsúhlasila koaličný návrh na zrušenie priestupkovej imunity poslancov. Žiada však upraviť paragraf, ktorým sa stanoví, že "sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré má znaky priestupku a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca a člen vlády Slovenskej republiky." Ministerstvo vnútra odporúča zmeniť toto ustanovenie tak, aby sa podľa predmetného zákona vzťahovalo len na konanie poslanca NR SR. Podľa nej je totiž problematika sudcov ústavného súdu obsiahnutá v zákone o organizácii Ústavného súdu SR a ostatní sudcovia nemajú priestupkovú imunitu. V súčasnosti túto imunitu nemajú ani členovia vlády a ich priestupky prejednávajú príslušné orgány podľa zákona o priestupkoch.

Novela zákona o platových pomeroch starostov a primátorov, ktorou sa základné platy predstaviteľov samospráv znížili, v konečnom dôsledku zrejme nie je až taká úspešná. Mnohí budú mať totiž na výplatných páskach oveľa viac ako doposiaľ. Paradoxom je, že zákon pritom sľuboval šetrné nakladanie s verejnými peniazmi. Príkladom je košický primátor Richard Raši, ktorého mzda stúpla o viac ako 1 400 eur. Ak pripočítame aj jeho poslanecký plat, dostaneme mesačnú sumu 7 981 eur (4 405 + 3 576). Hore idú aj platy primátorov Trnavy či Martina. Zákon totiž okrem 10-percentného zníženia základného platu umožňuje až 70-percentné zvýšenie zo strany obecného či mestského zastupiteľstva.

Snahu zlepšiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám si ministerstvá a úrady vysvetlili po svojom. Združenie Via Iuris upozornilo na množstvo obmedzení, s ktorými prišli v pripomienkovom konaní k novele z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS). Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje zaviesť pokuty za zneužívanie infozákona až do 1 650 eur. Ministerstvo hospodárstva Juraja Miškova (SaS) zas chce, aby sprístupnené informácie o platoch a odmenách žiadateľ nemohol ďalej šíriť a zverejňovať. Svoje úplné vyňatie spod infozákona presadzuje SIS riadená Karolom Mitríkom. Žitňanská zatiaľ pripomienky nekomentuje.

Ministerstvo kultúry podľa jeho šéfa Daniela Krajcera (SaS) splnilo už viac než 40 percent úloh, ktoré si stanovilo po nástupe novej vlády vlani v lete. Spokojná s Krajcerovým vedením rezortu je aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá sa zúčastnila hodnotiacej tlačovej besedy na hrade Červený Kameň. Vyzdvihla predovšetkým novelu tlačového zákona, vyjednávanie pri novele jazykového zákona, pozornosť divadlám i rozvoju regionálnej kultúry. Ocenila aj Krajcerov záujem o obnovu hradov, nedávno rozbehnutú digitalizáciu kultúrneho dedičstva či začatú reformu verejnoprávnych médií.

K zlepšeniu podnikateľského prostredia svojím hlasovaním v parlamente podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) najviac prispeli poslanci SDKÚ-DS. Za nimi nasledujú poslanecké kluby SaS, KDH a Most-Híd. Opozičné politické strany považujú podnikatelia za najmenej prospešné v danej oblasti. Z prieskumu aliancie vyplýva, že kladné hodnotenie dostali najmä štyri schválené zákony: novela zákona o sudcoch a prísediacich, o verejnom obstarávaní, o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj zrušenie zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností.

Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a 77 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v pôvodnom znení. Novela znižuje kvórum pre obce, kde sa môžu v úradnom styku používať jazyky menšín z 20 percent na 15. Koalícia sa však dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Koaličným poslancom sa 80 hlasmi podarilo prelomiť aj veto prezidenta a opätovne schváliť novelu zákona o prokuratúre. Právna norma prikazuje zverejňovanie právoplatných uznesení prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, ako aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií na internete. Novela tiež zavádza otvorené výberové konania na miesta prokurátorov a vedúcich prokurátorov.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dnes podala dva návrhy na začatie disciplinárneho konania proti sudcom Okresného súdu Bratislava I. Jeden návrh sa týka konania proti sudcovi Stanislavovi Dutkovi v súvislosti s prepustením obvineného Karola Mella z väzby. Druhý prípad súvisí s prepustením trojice obvinených za drogovú trestnú činnosť. "V obidvoch prípadoch sa ukázali chyby, ktoré ohrozili dôveru verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Aby mala dôvera v súdy šancu na obnovenie, považujem za dôležité vyvodenie zodpovednosti za konkrétne pochybenia," povedala Žitňanská. Dutkovi navrhuje ministerka v prípade preukázania trest zníženia platu o 70 percent na jeden rok, eventuálne odvolanie z funkcie sudcu.

Z odovzdaných formulárov Sčítania ľudu 2011 bolo 6,73 percenta elektronických. “Typicky elektronickým sčítaným obyvateľom je slobodná pracujúca žena vo veku 31 až 40 rokov s úplným stredným odborným vzdelaním. Najviac elektronických formulárov vyplnili obyvatelia v bratislavskej Petržalke, medzi obcami to bola Ivanka pri Dunaji. Ľudia vyplňovali formuláre najmä počas víkendov," uviedla predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. Na Slovensku žilo na konci vlaňajška 5 435 273 obyvateľov. Štatistikom sa vrátilo 5 322 274 formulárov, do ktorých mali ľudia vpísať údaje o členoch domácností. Podľa ich odhadu sa tak vôbec nesčítalo asi 113-tisíc ľudí.

"Naša nádej na návštevu Svätého Otca sa zvyšuje, ale stále nemáme nič oficiálne potvrdené," povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Jozefa Kováčik. Slovenskí biskupi pozvali pápeža na rok 2012, keď sa má začať Rok svätého Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu (r. 863). Biskupi pozvali Benedikta XVI. do Bratislavy, Nitry, Žiliny a Prešova. "Program bude závisieť od toho, či bude návšteva potvrdená a koľko dní potrvá," dodal Kováčik.

Za prvých päť mesiacov tohto roku sa stalo historicky najmenej dopravných nehôd v porovnaní s rovnakými obdobiami predchádzajúcich rokov. Vyplýva to zo štatistík policajného zboru. Ku koncu mája došlo na cestách Slovenska k 5 988 dopravným nehodám. Zahynulo pri nich 118 osôb, ťažko sa zranilo 371 ľudí, ľahko 2 171. "Tieto štatistické ukazovatele sú síce historicky najnižšie s porovnateľnými obdobiami od roku 1993, teda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky," uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová.

Ani jedna bratislavská základná škola sa nedostala do prvej desiatky tých, ktoré najlepšie obstáli v testovaní deviatakov zo slovenského jazyka a literatúry. V prvej trojke sú základné školy z Kysuckého Nového Mesta, Slovenskej Vsi a Banskej Bystrice. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) priznal, že školy v hlavnom meste majú slabšie výsledky v MONITORE 9. Presnú príčinu určiť nevie, súvisieť by to však mohlo s tým, že regióny s nižšími životnými nákladmi môžu prilákať kvalitnejších pedagógov. Testovanie bolo tento rok zamerané viac na čítanie s porozumením, čo slovenským žiakom stále robí problémy.

Zoznam trestných činov by sa mohol od októbra rozšíriť o nebezpečné prenasledovanie známe ako "stalking". Páchateľovi by zaň malo hroziť trojročné väzenie. V novele Trestného zákona to navrhuje poslankyňa za Most-Híd Edita Pfundtnerová. Jej iniciatívou sa bude parlament zaoberať na dnešnej schôdzi. „Skutková podstata nového trestného činu nebezpečného prenasledovania spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života,“ vysvetľuje predkladateľka.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin dáva ruky preč od potrestania sudcov, ktorí sa zúčastnili na medializovanom večierku v Rajeckých Tepliciach. Ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ-DS) poslal list, v ktorom tvrdí, že ak by dospel k akémukoľvek záveru, čelil by z jej strany mediálnej kritike. Žitňanská okolnosti večierka prešetruje. Okrem sudcov Najvyššieho súdu sa na ňom podľa videozáznamu zúčastnil aj námestník Generálnej prokuratúry Ladislav Tichý. Ten odmietol, že by sa na večierku zabával na advokátovi na dôchodku, ktorý napodobňoval vraha z Devínskej Novej Vsi.

Poslanci parlamentného výboru pre financie požiadali Národnú banku Slovenska (NBS) o vypracovanie analýzy efektívnosti a produktivity práce. Centrálna banka podľa nich zamestnáva priveľa ľudí. „Národná banka by mala byť výrazne menšia, než je. Mala byť mať 723 až 862 zamestnancov namiesto 1 083, ktorých má,“ napísal na blogu poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý. Aj ministerstvo financií tvrdí, že NBS má rezervy. Banka sa obhajuje, že jej racionalizácia v dnešnej podobe nie je možná. Šetriť by chcela na pobočkách. Výbor bude o predloženej analýze rokovať.

Čierne luxusné BMW, ktoré sa našlo zaparkované pri materskej škole vo Vrábľoch, patrilo podľa polície hľadanému 49-ročnému právnikovi Romanovi Ožvoldovi. Podľa neoficiálnych informácií sa na zadnom sedadle našla krv a v zadnej časti auta stopy po streľbe. Vozidlo bolo zamknuté, dvere otváral až policajný pyrotechnik. Pátranie po advokátovi pokračuje. V uplynulých dňoch prečesávali pátracie tímy okolie Levíc a potápači prehľadávali vodné plochy v okolí Žemberoviec, kde zachytili signál jeho mobilného telefónu. Ožvold pracoval do roku 2010 ako predseda dozornej rady v národnej lotériovej spoločnosti Tipos.

Konsolidácia verejných financií je podľa poslanca NR SR Tomáša Galbavého (SDKÚ-DS) vyššou prioritou, ako zrušenie koncesionárskych poplatkov a prenesenie zodpovednosti za financovanie verejnoprávnych médií z občanov na štát. Galbavý navrhoval zrušenie koncesií v minulom volebnom období ako opozičný poslanec a so zámerom stále súhlasí, myslí si však, že je lepšie počkať. Financovanie RTVS priamo z rozpočtu chce minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) presadiť už od budúceho roka. Kým Galbavého návrh počítal so sumou vo výške 0,9 percenta zo štátneho rozpočtu, Krajcer by do RTVS ročne poslal len 0,142 percenta z HDP.