Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin zarobil za minulý rok podľa zverejneného daňového priznania 139 293 eur. Harabin tak zarobil najviac z piatich najvyššie postavených ústavných činiteľov. V prípade prezidenta Gašparoviča to bolo 96 432 eur, predseda parlamentu Richard Sulík uviedol príjem 15 041 eur, premiérka Iveta Radičová 30 598 eur. Zárobky ostatných sudcov sú však zväčša neznáme. V majetkových priznaniach, ktoré boli zverejnené do 30. júna, totiž väčšina z 1 370 sudcov v kolónkach hnuteľný či nehnuteľný majetok, majetkové práva či záväzky uviedla "bez zmeny". Lenže ani z majetkového priznania z predchádzajúceho roku sa konkrétna suma nedá zistiť.

Bezdomovec z Popradu v pondelok zavolal z verejného automatu na policajnú linku 158 a povedal, že plánuje dať na tamojší súd bombu, pretože "jeho kamaráta neprávom odsúdili". Pred telefonátom vhodil do poštovej schránky papierik, na ktorý napísal: "Anonim pre súd. Chcem aby ste vedeli že vám odpálim všetké auta, a keď sa mi podarí tak vám ešte dám pred vchod bombu vy viete začo! To čo píšem aj spravím to mi verte. Španiel tak ma volajú." Policajti po telefonáte prehľadala budovu súdu, ale nič nenašli. Na druhý deň sa im muža podarilo vypátrať. Išlo o v Poprade žijúceho bezdomovca. Muž sa cítil ukrivdený, pretože ho podľa neho neprávom odsúdili a súd zamietol jeho žiadosti na podmienečné prepustenie počas výkonu trestu.

Šéfka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) nakúpila bez novej verejnej súťaže výpočtovú techniku za 331-tisíc eur. Informujú o tom dnes Hospodárske noviny. Dohromady bolo obstaraných 60 notebookov, 100 počítačov a monitory. Jeden notebook HP najvyššej triedy EliteBook vyšiel telerozhlas na 1 584 eur. Výrobca o nich píše, že sú určené pre najnáročnejších obchodných profesionálov. Denníku sa pritom podarilo nájsť identický model za maloobchodnú cenu 999 eur. Hovorca telerozhlasu Richard Šümeghy však tvrdí, že ceny zodpovedajú štandardu na trhu. "Počítače nie sú písacie stroje, ale výrobné prostriedky," uviedol.

Bývalý primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský tesne pred odchodom z funkcie v roku 2010 podpísal zmluvu na predaj Predstaničného námestia v Bratislave so spoločnosťou, ktorá mešká s rekonštrukciou budovy hlavnej stanice a mestu dlhuje takmer 530 000 eur za nedokončenie rekonštrukcie divadla Astorka. Prepojenie medzi spoločnosťami má existovať cez konateľa Igora Balla. Ten uznal v deň podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na Predstaničné námestie aj dlh za neopravenú Astorku, ktorý dodnes nezaplatil. Mesto zvažuje podanie exekúcie. "Množstvo záverečných rozhodnutí Ďurkovského je minimálne v príkrom rozpore s dobrými mravmi," povedal hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.

Štvrtáci v základných školách, ktorí od nového školského roka nabehnú na reformu, dostanú v septembri len učebnice na náboženstvo. Ďalších šesť učebníc z 19 kníh, ktoré si mohli objednať, im má prísť v októbri. Uviedla to hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková. Mesiac po začiatku školského roka by mali štvrtáci dostať aj slovenčinu, čítanku, prírodovedu, vlastivedu, učebnicu matematiky a tiež prvú časť pracovného zošita z matematiky. Budú sa však musieť zaobísť bez druhej časti matematiky, slovenčiny, informatiky či hudobnej výchovy. V novom školskom roku 2011/2012 nastúpia na reformu štvrté ročníky v základných a stredných školách a ôsmaci v základných školách.

Občiansky aktivista Alojz Hlina predstavil médiám možné riešenie konfliktu rodiny Dobrovodskovcov s jej susedmi Galbavovcami a Danihelovcami z Družstevnej ulice v Malackách. Neprispôsobivé rómske rodiny by sa podľa neho mali presťahovať do piatich obytných kontajnerov. Tento plán by stál 14-tisíc eur, sumou 8-tisíc by mal prispieť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a zvyšných 6-tisíc má doložiť mesto Malacky. Súhlasí s ním aj Oskar Dobrovodský. Napriek snahe o zmierenie oboch strán sa stretnutie pred kamerami v Primaciálnom paláci v Bratislave skončilo hlučným sporom s vulgarizmami. Hlina chce na problém upozorniť kompetentných aj zvážaním Rómov pred parlament v Bratislave.

Telekomunikačný úrad v utorok predĺžil GSM licencie dvom najväčším slovenským mobilným operátorom Orange a T-Mobile na nasledujúcich desať rokov. Potrebujú ich na poskytovanie hlasových služieb. Úrad výšku licenčného poplatku neprezradil. "Chceme byť korektní k operátorom, ak poplatok nezverejnia oni, v stredu ho zverejníme." Pri výpočte poplatku vychádzal z priemerných výnosov na jedného zákazníka. Orange vlani zinkasoval 774 miliónov eur od zhruba 2,8 milióna zákazníkov, T-Mobile 499 miliónov od 2,2 milióna zákazníkov. Poplatok je podľa kuloárnych informácií výrazne vyšší ako 10 miliónov eur, no nepresahuje 50 miliónov eur. Obaja operátori sa môžu proti rozhodnutiam odvolať.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) podpísal dohodu s Európskou úniou (EÚ), na základe ktorej nám bude udelená dotácia z Fondu solidarity Európskej únie na financovanie mimoriadnych opatrení súvisiacich s povodňami. Slovensko požiadalo Európsku komisiu (EK) o dotáciu po minuloročných záplavách, ktoré spôsobili obyvateľom majetkové škody vo výške 700 miliónov eur. Komisia nám schválila pomoc vo výške 20,4 milióna eur. Na podpísanie dohody bol za Slovenskú republiku splnomocnený minister vnútra, za EK ju podpísal člen zodpovedný za regionálnu politiku - Johannes Hahn.

Pri volaní na tiesňové číslo 112 si už niekoľko týždňov volajúci vypočuje najskôr oznam, ktorý ho upozorní, že ak ide o neoprávnené volanie, je to nežiaduce a môže skončiť s pokutou do 1 659 eur. Hláska trvá osem sekúnd a po nej preberie telefonát operátor. Dôvodom na jej zavedenie je skutočnosť, že zo všetkých hovorov na tiesňovú linku je až 80 percent falošných. Podľa dostupných informácií ministerstva vnútra bolo ich spustenie úspešné. "Falošné hovory na linku 112 poklesli od zavedenie automatických hlások o 19 percent," uviedla Lucia Garajová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.

Zákon o štátnom občianstve, ktorý trestá prijatie cudzieho pasu odobratím slovenského, chce cez rozhodnutie Ústavného súdu SR zrušiť strana Most-Híd. Jej koaličný partner KDH sa však pod túto sťažnosť zrejme nepodpíše. "KDH bude iniciovať novelu zákona. To považujeme za lepšiu a rýchlejšiu odpoveď na situáciu, ktorá vznikla," vyhlásil šéf strany Ján Figeľ. Naopak, predseda SMK József Berényi dnes v Komárne ako člen petičného výboru avizoval spustenie petičnej akcie "za znovuzavedenie možnosti dvojakého občianstva a za odškodnenie osôb, ktoré boli obťažované na základe protiústavného zákona". V petícii sa iniciátori obracajú na Národnú radu SR a na vládu SR so žiadosťou o zrušenie novely zákona o štátnom občianstve.

Viac ako 5,2 milióna eur, ktoré rezort obrany rozdal na konci roka 2010 na odmeny približne 21 000 zamestnancov, podľa ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) nie je veľa. "Ja si myslím, že v priemere 250 eur na osobu nie je veľa... Tento priemer bol pritom druhý najnižší zo všetkých rezortov. My sme ušetrili 8,85 milióna eur na mzdových prostriedkoch," uviedol v rozhovore pre TASR. Podľa ministra obrany medializácia minuloročných odmien v rezorte obrany vznikla na politickú objednávku v "straníckom plátku Smeru". "Redaktor úmyselne fabuloval a zavádzal, pretože porovnával celkovú výšku odmien na ministerstve s 21 000 ľuďmi s ministerstvami so 600 zamestnancami," povedal.

Sulíkovcom sa nepáči návrh poslanca za KDH Antona Marcinčina spojiť hlasovanie parlamentu o eurovaloch s hlasovaním o dôvere vláde. Marcinčin dokonca tvrdí, že ak SaS zmeny v eurovaloch nepodporí, nemá cenu s nimi zostávať vo vládnej koalícii. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár chce o probléme diskutovať vecne a s chladnou hlavou, politické vydieranie odmieta. Spájanie hlasovaní nie je podľa strany šťastným riešením, avšak vyjadrí sa k nemu až vtedy, ak ho premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) bude iniciovať. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že SaS svoj odmietavý postoj k eurovalom nezmení, no za dôvod na ukončenie koaličnej spolupráce to nepovažuje. Naopak očakáva, že pod tlakom eurosocialistov zmeny podporí opozičný Smer.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin môže prísť o svoje miesto na čele Súdnej rady. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) na stredajšie rokovanie vlády predložila novelu ústavy, ktorou by sa oddelila funkcia šéfa Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady. V súčasnosti predseda Najvyššieho súdu automaticky šéfuje aj Súdnej rade. Koalícia však v parlamente 90 hlasov na zmenu ústavy nemá, podporu bude preto hľadať aj u opozičného Smeru. „Je to ďalší boj proti jednému človeku v súdnictve, čím koalícia potvrdzuje opäť frustráciu z osoby pána Harabina,“ naznačil postoj strany Róbert Madej. Po novom by si členovia Súdnej rady volili predsedu spomedzi seba nadpolovičnou väčšinou.

Zamestnanci Dopravného podniku mesta Prešov, vrátane vodičov mestskej hromadnej dopravy, dnes štrajkovali. Od 8:00 do 9:00 v meste nepremávali žiadne autobusy ani trolejbusy. Hodinový štrajk však dopravu neparalyzoval, Prešovčania o ňom vedeli. Odborári sú s jeho priebehom spokojní. Pôvodne chceli štrajkovať tri hodiny, no po pondelňajšom rokovaní s primátorom Pavlom Hagyarim sa protest rozhodli skrátiť na hodinu. Prešovskí dopravcovia bojujú za podpísanie kolektívnej zmluvy, ktorá by im zaručovala zvýšenie tarifných miezd o 10 percent a zachovanie zamestnaneckých výhod. Priemerný mesačný plat šoféra je okolo 500 eur. V prešovskom dopravnom podniku pracuje 298 zamestnancov, z toho je približne 180 vodičov.

Do pilotného projektu zavádzania E-pay kariet sa s najväčšou pravdepodobnosťou zapojí viac obcí, ako sa pôvodne očakávalo. Z počiatočných piatich je dnes už deväť a ich počet sa zrejme ešte zvýši. Ministerstvo práce eviduje rastúci záujem nielen miest a obcí, ale aj samotných občanov, ktorým sú E-pay karty určené. Silnú podporu majú karty podľa štátnej tajomníčky rezortu Lucie Nicholsonovej „predovšetkým u žien, ktoré dnes nemajú peniaze na starostlivosť o deti, lebo ich muž prepije, prehrá alebo ich musia odovzdať úžerníkovi“. E-pay karty budú podobné bankomatovým kartám a štát bude cez ne vyplácať sociálne dávky. Systém bude individuálne nastaviteľný podľa potrieb a schopností občanov hospodáriť s peniazmi. Ministerstvo je pripravené aj na snahu úžerníkov o zneužitie systému.

Ústavný súd v čerstvo zverejnenom náleze konštatoval, že predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin porušil ústavné právo na zákonného sudcu. Vyhovel tak sťažnosti manželky známeho žilinského sudcu Pavla Polku, ktorej sa nepáčilo, že z troch sudcov pridelených náhodne elektronickou podateľňou rozhodoval o jej veci iba jeden. Advokátka Tatiana Polková bojuje o nemajetkovú ujmu 300-tisíc korún priznanú nižšími súdmi. Namiesto pridelených sudcov rozhodoval v Polkovej spore iný senát, ktorý vytvoril Harabin, pričom kvôli tomu nanovo prerozdelil spisy už raz pridelené náhodným výberom. Obchádzanie elektronickej podateľne je obsahom jedného z troch disciplinárnych návrhov, ktoré na Harabina podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ).

Hubenie hlodavcov a hmyzu na ministerstve obrany bolo podľa jeho súčasného šéfa Ľubomíra Galka (SaS) za vlády Roberta Fica predražené. Kým vlani to stálo spolu s dezinfekciou v armádnych objektoch 217-tisíc eur, tento rok zaplatil rezort len vyše 17-tisíc. Hoci si Galko objednal len deratizáciu a dezinsekciu a nie dezinfekciu budov, rozdiely v cene to nevysvetľuje. Firma D3D si za prvé dva úkony v topoľčianskych kasárňach účtovala 7 196 eur a za dezinfekciu len 14 eur. Teraz vyšla deratizácia a dezinsekcia rovnakých priestorov na 191 eur. Na zákazkách najviac zarábala trenčianska firma D3D a spoločnosť Sloko z Námestova. Exminister obrany Jaroslav Baška zo Smeru sa bráni, že tieto veci mali na starosti posádkové správy a on o ničom nevedel. Ministerstvo za Bašku však o nákupoch informácie malo.

Predstavitelia vlády sa so zástupcami zamestnávateľov a odborárov na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady nedohodli na zvýšení minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka. Kým zamestnávatelia trvajú na nezvyšovaní minimálnej mzdy, odborári žiadajú jej rast o 4,1 percenta. Ministerstvo práce pod vedením Jozefa Mihála (SaS) kompromisne navrhlo upravenie najnižších miezd smerom nahor o 2,9 percenta zo súčasných 317 eur na 326,20 eura. Návrh by podľa Mihála až tak nezaťažil zamestnávateľov a zvýšil by životnú úroveň tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. Minister upozornil, že so zvyšovaním minimálnej mzdy rastie riziko prepúšťania. Zároveň potvrdil, že zákon o minimálnej mzde sa v súčasnom volebnom období rušiť nebude.

Riaditeľ odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry SR Peter Šufliarsky, ktorý má na starosti viaceré mafiánske kauzy, dovolenkoval podľa Televízie Markíza vlani v Chorvátsku aj s mužom odsúdeným za drogy. Podnikateľ Jaroslav M. z Martina údajne dostal od švajčiarskeho súdu trojročné väzenie a zákaz vstupu do krajiny až do roku 2099. Šufliarskeho mali na dovolenku pozvať elitní policajti, z ktorých jeden ešte stále pracuje na Úrade boja s organizovanou kriminalitou. Šufliarsky tvrdí, že vie len podnikateľovo krstné meno a vtedy ho videl prvý a poslednýkrát. Podnikateľ vraj prokurátora nepozná. Policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka informácia zaskočila. "Neviem, ako sa to bude riešiť," uviedol Spišiak.

Novela Trestného poriadku, ktorá umožňuje trestať popieranie zločinov komunizmu, je podľa predsedu Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozefa Hrdličku "nezmysel a hra predstaviteľov potratových politických strán". "Nikdy sme nepovedali, že sa nestali chyby, my sami na mnohé poukazujeme. Ale nikto nemôže poprieť, že ten režim pred 89 nepriniesol aj mnohé dobré." Komunisti sú vraj pripravení bojovať za historickú pravdu všetkými dostupnými prostriedkami. Hrdlička nevylúčil ani možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. "Nech niekto definuje, čo je to zločin komunizmu," zdôvodnil. Zákon o tzv. jáchymovskej lži už kritizoval aj Socialistický zväz mladých, ktorý tvrdí, že obmedzuje slobodu slova a je v rozpore s Ústavou.

Strana maďarskej koalície (SMK) urobí všetko pre zmenu súčasne platného zákona o štátnom občianstve, ktorý umožňuje stratu slovenského pasu pri získaní cudzieho. "V záujme toho bude spolupracovať s každým, koho činnosť sleduje ten istý cieľ," vyhlásilo republikové predsedníctvo strany. To sa na svojom dnešnom zasadnutí zaoberalo vzniknutou situáciou okolo predsedu levickej okresnej organizácie SMK Lászlóa Gubíka, ktorý verejne priznal, že získal maďarské občianstvo. Strana Most-Híd chce zase tento zákon napadnúť na ústavnom súde. "Keď začneme trochu skúmať našu ústavu a naše zákony, zistíme, že zákon je nevykonateľný, zákon je protiústavný, orgány nemôžu konať protiústavne," povedal dnes predseda Béla Bugár.

Rozhodnutie o prenájme budovy pre košické daňové úrady je v plnej kompetencii generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva (DR) SR Igora Krnáča. V reakcii na aktuálne pochybnosti o výhodnosti tohto kroku, ktoré vzniesla v piatok Transparency International Slovensko (TIS), to dnes uviedla premiérka Iveta Radičová. "Som presvedčená, že riaditeľ sa rozhodne správne," konštatovala na dnešnom brífingu. Pripomenula, že samotný daňový úrad si vyžiadal stanovisko mimovládnych organizácií práve pre to, lebo sa objavovali viaceré pochybnosti. "Sú súťaže, do ktorých sa prihlási jeden uchádzač, lebo ich možno viac ani nie je. Tu bola súťaž v jednom momente zrušená, potom znovu otvorená. Nechajme čas na rozhodnutie riaditeľovi daňového úradu," dodala Radičová.

Pre okresy Banská Bystrica a Čadca vydal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) výstrahu prvého stupňa, ktorá platí do 23:00. Meteorológovia upozorňujú, že v týchto okresoch sa očakávajú prívalové zrážky pri búrkach a preto predpokladajú prechodný výrazný lokálny vzostup vodných hladín, hlavne na malých tokoch. Je možnosť, že dosiahnu a prekročia stav, zodpovedajúci stupňom povodňovej aktivity. SHMÚ predpokladá aj výskyt sprievodných povodňových javov aj mimo tokov. Východu a väčšej časti stredného Slovenska stále hrozia silné búrky aj s krúpami. Zodpovedajúca výstraha SHMÚ druhého stupňa platí až do nočných hodín.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) absolvuje v najbližších dňoch rokovania s predstaviteľmi koaličných aj opozičných strán o situácii v eurozóne a presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli. Patrí k nim navýšenie prostriedkov a zmena pravidiel v dočasnom eurovale, s čím nesúhlasí napríklad koaličná SaS. Práve s predsedom tejto strany Richardom Sulíkom sa šéfka exekutívy stretne ešte v pondelok. "Nachádzame sa na vážnej križovatke. Dnes nerozhodujeme o konkrétnych krajinách, rozhodujeme o pevnosti a stabilite spoločnej meny, zachraňujeme situáciu v krajinách nielen eurozóny," avizovala Radičová po stretnutí s ministrom financií Ivanom Miklošom a ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom.

Bývalý člen SaS Igor Podlubný, ktorý havaroval pod vplyvom alkoholu a kvôli tomu prišiel aj o členstvo v strane, už nie je ani asistentom poslanca za SaS Štefana Tomča. „Stretol som sa s pánom Podlubným v stredu večer a veľmi korektne sme sa dohodli na ukončení spolupráce. Už nie je mojím asistentom,“ povedal Tomčo. Spolupráca sa podľa neho formálne skončila ku koncu júla a za august Podlubný zaplatené nedostane. Dvadsaťročný politik havaroval koncom júla vo Vranove nad Topľou pod oknami polície. V krvi mal približne tri promile alkoholu. Ako asistent poslanca dostával mesačne 2 077 eur.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) by mala zísť zo svojho stepera a začať riadiť krajinu. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko to povedal v súvislosti s prepadom akcií na svetových burzách, k čomu vraj súčasný kabinet nezaujal stanovisko. „Nestačí len cvičiť, oddychovať, ale začať sa starať o vládu, alebo nech podá demisiu. Treba reálne ukázať, že má na funkciu, ktorú zastáva.“ Danko opäť kritizoval aj vedenie ministerstva vnútra a policajného zboru. Šéf rezortu Daniel Lipšic podľa neho nereagoval na skutočnosť, že niekoľko stoviek až tisíciek policajtov odchádza zo služby, lebo sú zhnusení. Vrátil sa aj k svojej sťažnosti zo začiatku mája, keď bol údajne takmer hodinu monitorovaný policajnou hliadkou. Rovnaká hliadka vraj bola v jeho okolí aj dnes.

Občianska konzervatívna strana (OKS) chce cez sociálnu sieť Facebook vytvoriť masový tlak verejnosti na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, aby opustil svoj post. Na facebookovej stránke bude zhromažďovať všetky hlasy za jeho odchod z funkcie. Úspechom podľa lídra strany Petra Zajaca bude, ak sa za odstúpenie Harabina vyslovia desiatky alebo stovky tisíc ľudí. Iniciatívou chce OKS vyjadriť podporu ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ), ktorá podala návrh na disciplinárne konanie voči Harabinovi pre jeho postoj v kauze diskriminačných žalôb sudcov. „Harabin nie je nepopísaný list. Zneužíva dlhodobo hrubým spôsobom svoju funkciu, v podstate sa správa v demokratickom súdnictve ako samovládca, ako pán súdnictva, ktorý stojí nad zákonom,“ povedal Zajac.

Minister práce Jozef Mihál (SaS) našiel uplatnenie pre 2 213 nezamestnaných. Majú sa podieľať na oprave hradov či pomáhať pri výchove sociálne znevýhodnených detí. Prácu za 450 eur mesačne by mali cez projekty ministerstva získať už tento alebo budúci rok. Odborníci však považujú toto riešenie za drahé a nesystémové. „Štát takýmto zamestnancom dáva vyšší plat ako by dostali v súkromnej firme. Potom sa stane to, že z takýchto ,sociálnych podnikov' nechcú odísť,“ myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Rezort by sa mal podľa analytika Petra Goliáša zamerať skôr na vzdelávanie nezamestnaných. Podobný projekt pripravovala aj vláda Roberta Fica (Smer-SD), nakoniec od plánu upustila.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) bol vo volebnom roku 2010 najštedrejším medzi sponzormi politických strán. Vlani strane Richarda Sulíka stotisíc eur daroval, tento rok rovnakú sumu iba požičal. „Jeden rok sa daruje, druhý rok sa požičiava,“ vysvetlil. Prípadné úroky či lehotu splatnosti nechcú liberáli konkretizovať. Peniaze mali ísť na nové sídlo Liberálny dom a fungovanie strany. Rok po voľbách sa darcovia nielen k SaS obrátili chrbtom. Na svojej stránke neuvádza ani jedného. Most-Híd priznáva len dvoch, SDKÚ a KDH jedného, opozícia žiadneho. Strany podľa šéfky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk vytvárajú zdanie, že žijú prevažne z príspevku od štátu. „Podľa nás existuje rozsiahle neoficiálne účtovníctvo, ktorým strany obchádzajú zákonné povinnosti.“

Východu a väčšej časti stredného Slovenska hrozia silné búrky aj s krúpami. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal meteorologickú výstrahu druhého stupňa, ktorá platí pre pondelok 8. augusta od 11:00 do 23:00 hodiny. Meteorológovia upozorňujú, že búrky môžu byť svojou intenzitou nadpriemerné, predstavujú zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a je pravdepodobné, že spôsobia škody. Prvý stupeň bol aj na západnom Slovensku, kde výstraha platila do nedeľnej polnoci. S búrkami môžu byť spojené prívalové zrážky a silný nárazový vietor.