Viaceré slovenské médiá dostali tento týždeň anonymný email z adresy jozefmak20@seznam.cz, ktorého odosielateľ vystupuje ako dlhoročný príslušník vojenských tajných služieb. Anonym tvrdí, že ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) ovplyvňuje určitá skupina Vojenského obranného spravodajstva (VOS). Tá mu vraj pod zástierkou odhaľovania korupcie podsúva informácie, ktoré sa jej hodia a zapadajú do jej obchodných plánov. Galko včera tento email označil za spravodajskú hru. V pozadí môžu podľa neho stáť dotknuté podnikateľské subjekty, ktoré hospodárnejším nakladaním s prostriedkami určenými pre armádu a protikorupčnými opatreniami prišli o veľké zisky.

Vyšetrenie, ktoré nedávno podstúpila Hedviga Žáková Malinová potvrdilo, že nemá poruchu krvnej zrážanlivosti, ako to predpokladal súdny znalec Peter Labaš. "Potvrdzuje to fakt, že celý posudok bol zbytočný," vyjadril sa jej advokát Roman Kvasnica o posudku, na ktorá prokuratúra čakala viac než dva roky. Žáková Malinová chystá tiež žalobu na exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ten ju označil za patologickú klamárku a tvrdil, že útok si vymyslela. „Teším sa, že mu budem klásť otázky, keď bude zbavený mlčanlivosti v žalobe o ochranu osobnosti,“ povedal Kvasnica.

Pri spornom zákone o jazyku menšín sa zrejme črtá dohoda. Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič potvrdil, že má podporu celej koalície pre svoj pozmeňovací návrh. Dohodli sa podľa neho na riešení, že počas najbližších 10 rokov nepribudnú ani neubudnú žiadne dvojjazyčné obce. V návrhu z dielne Mostu-Híd sa totiž hranica pre používanie jazykov menšín má upraviť z 20 na 15 percent. Podľa Matoviča je dohoda taká, že pri výsledkoch zo Sčítania ľudu 2011 sa ešte tieto zmeny zohľadňovať nebudú. Úbytok alebo prírastok menšín budú musieť potvrdiť až dve za sebou nasledujúce sčítania.

Šéf odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky obvinil prokurátorku Evu Mišíkovú z procesných chýb v kauze Karola Mella, ktoré viedli k jeho prepusteniu z vyšetrovacej väzby. Po eskortovaní Mella na Slovensko z Poľska rozhodoval 29. apríla 2011 o jeho vzatí do väzby sudca Okresného súdu Bratislava I. Správne však mal podľa Šufliarskeho rozhodovať príslušný senát súdu. "Toto bol moment, kedy sa začína realizovať nezákonnosť postupu okresného súdu," povedal Šufliarsky. Prítomná prokurátorka podľa neho pochybila tým, že nepoukázala na skutočnosť, že súd nerozhodoval v správnom zložení.

Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR informoval o tom, že formulár pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 už osobne vyplnila aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). O sčítaní, ako aj o medializovaných pochybnostiach o jeho priebehu diskutovala dnes predsedníčka vlády s Ľudmilou Benkovičovou, predsedníčkou Štatistického úradu SR. Radičová šéfku úradu vyzvala, aby dôsledne chránili údaje občanov a predišli akýmkoľvek pochybnostiam. Štátne organizácie a samosprávy vyzvala, aby pri sčítaní s úradom plne spolupracovali.

Ivan Gašparovič sa v piatok 27. mája zúčastní na varšavskom summite hláv štátov strednej a východnej Európy s americkým prezidentom Barackom Obamom, a to i napriek tomu, že Slovensko neuznáva Kosovo a na podujatie je pozvaná aj kosovská prezidentka Atifete Jahjagaová. Podľa hovorcu Mareka Trubača Poľsko nakoniec vytvorilo podmienky, ktoré umožnia Slovensku účasť bez spochybnenia našej právnej pozície v otázke nezávislého Kosova. "Našou požiadavkou je, aby tam neboli žiadne symboly alebo iné označenie s názvom Republika Kosovo, a taktiež aby nebola prijatá žiadna spoločná deklarácia, kde by popri iných prezidentoch mal figurovať aj podpis prezidentky Kosova," uviedol Trubač.

Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, o ktorej dnes rokuje parlament, zrejme nepodporí celý poslanecký klub KDH. Jeho poslanci chcú predložiť pozmeňovací návrh, ktorým by sa súčasná 20-percentná hranica, umožňujúca používanie menšinového jazyka v obci aj v úradnom styku, neposúvala na 15, ale len na 18 percent. Na predloženie návrhu je však potrebných aspoň 15 podpisov poslancov a KDH ich má v klube o jedného menej. Pavol Abrhan tvrdí, že za novelu ako celok napriek tomu zahlasuje. Opačný názor má Martin Fronc, ktorý je proti akémukoľvek znižovaniu kvóra. Dvaja ďalší poslanci vraj ešte váhajú.

Pri prideľovaní dieťaťa do striedavej starostlivosti by súd nemal prihliadať na súhlas oboch rodičov, ale najmä na to, či majú o opatrovanie záujem a k dispozícii primerané podmienky. Navrhujú to poslanci za SaS novelizáciou dvoch zákonov o občianskom súdnom poriadku a o rodine. Nutnosť zákonnej zmeny zdôvodnila poslankyňa Natália Blahová tým, že v posledných rokoch pridelil súd až 96 percent detí len do starostlivosti jedného rodiča. So zmenou vraj okrem koaličných partnerov súhlasí aj časť opozície. Návrh dnes prišli pred parlament podporiť zástupcovia združenia Liga otcov.

V druhom čítaní dnes poslanci NRSR diskutujú k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú predložil Rudolf Chmel (Most-Híd). Návrh rozširuje možnosti používania menšinových jazykov v úradnom styku a znižuje kvórum pre dvojjazyčné obce z 20 na 15 percent. Novelu zákona ostro kritizoval poslanec Dušan Čaplovič (Smer-SD), podľa ktorého sleduje dlhodobý cieľ, aby občania maďarskej národnosti neovládali štátny jazyk, slovenčinu. "Zákon menšinu vyčleňuje a môže vytvárať jazykové getá, čo je pre príslušníkov národnostných menšín diskriminujúce. Autori novely si to buď neuvedomili, alebo tak konali cielene, keďže uzavreté spoločenstvá sa lepšie manipulujú," uviedol v rozprave Čaplovič.

Vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite dal podnet na vydanie zatykača na Karola Mella, dôvody polícia zatiaľ nešpecifikovala. Najskôr však musí prokurátor akceptovať podnet vyšetrovateľa a podať návrh na súd. Mella minulý týždeň prepustili na slobodu pre procesnú chybu. Podľa prokuratúry si Karol Mello objednal v roku 2004 vraždu expolicajta. Najatí vrahovia ale omylom zastrelili priateľku a syna plánovanej obete.

Sčítací komisári sa po desiatkach vzdávajú svojich funkcií. Obyvatelia boli na nich vraj neraz takí "zlí", že napríklad len v centre Bratislavy odstúpili štyri desiatky komisárov. Zlé meno sčítaniu robí medzi obyvateľmi aj článok, ktorý sa šíri internetom. Sčítanie sa podľa neho podobá praktikám ŠtB, tlačivá sú "fízlovské". Len na Facebooku ho do utorka podporilo okolo osemtisíc ľudí. Povesť sčítania sa snažia zachrániť odborníci aj politici. "Vytvorenie presného obrazu o našej spoločnosti je potrebné aj preto, aby v ďalších rokoch mohli byť vo verejnej správe prijímané rozhodnutia na báze faktov a pravdivých informácií, nie dohadov," apeloval minister dopravy Ján Figeľ.

Podľa výsledkov kontroly Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý vyšetroval tender ministerstva financií z roku 2007 za 36 miliónov korún pre Hayek Consulting, nedošlo kauze k zlyhaniu hayekovcov. Závery ukazujú, že pochybil len štát, ktorý nastavil tender diskriminačne. Exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD) trvá na tom, že súťaž bola v poriadku. Preverovanie zákazky, pri ktorej v minulosti zistil pochybenia aj Najvyšší kontrolný úrad, už ukončil i Protimonopolný úrad.

Poslanci NRSR Anna Belousovová a Rudolf Pučík vystúpili dnes z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS). Oznámili to novinárom s tým, že o tom písomne informovali už v pondelok 23. mája predsedu NRSR Richarda Sulíka aj predsedu klubu národniarov Rafaela Rafaja. Belousovová uviedla ako dôvod založenie nového politického subjektu, o ktorom chce zverejniť podrobné informácie, vrátane názvu, ešte tento týždeň.

Poslankyňa NR SR a bývalá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová tento týždeň predstaví verejnosti svoju novú politickú stranu. Známy bude jej názov, program i personálne obsadenie. „Bude to taká strana, akú podľa mňa Slovensko existenčne potrebuje,“ povedala Belousovová. Už teraz sa vraj hlási veľa záujemcov na zbieranie podpisov. Budúca šéfka nového politického subjektu sa vyjadrí aj k tomu, či z dôvodu založenia strany vystúpi z poslaneckého klubu SNS.

Obyčajným ľuďom sa na dnešnom stretnutí s predstaviteľmi strany Most-Híd podarilo vyriešiť väčšinu zo sporných bodov novely zákona o jazykoch národnostných menšín. Igorovi Matovičovi sa napríklad podarilo presadiť, aby na rokovanie obecného zastupiteľstva v menšinovom jazyku bol potrebný aj súhlas starostu. Vyškrtnúť sa má aj možnosť komunikovať v správnom konaní v menšinových jazykoch na celom území Slovenska. „To sme si nevedeli predstaviť, že do Martina príde niekto a bude tam rozprávať po maďarsky a všetci úradníci mu budú musieť behať okolo zadku a zabezpečovať tlmočníka,“ povedal Matovič.

Poslanec SDKÚ–DS Miroslav Beblavý chce pozmeňujúcim návrhom dosiahnuť kratšiu výpovednú dobu, akú v novele Zákonníka práce navrhuje minister práce Jozef Mihál (SaS). Mihál vo svojej novele, ktorá ide v parlamente do druhého čítania, navrhuje, aby sa výpovedná lehota odstupňovala podľa počtu odpracovaných rokov na jeden až päť mesiacov. Poslanec Beblavý tvrdí, že to poškodí mladých ľudí a nováčikov na trhu práce: „Zamestnávateľ bude motivovaný prednostne ich prepúšťať kvôli výrazne nižším nákladom na prepúšťanie. Takéto systémy majú podľa skúseností z krajín južnej Európy fatálne dôsledky na zamestnanosť a zamestnateľnosť najmä mladých ľudí.“

Plánované stretnutie koaličných lídrov sa dnes neuskutoční. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda je totiž služobne v Bruseli. Vládne strany mali prerokovať nomináciu na šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) či návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín od Mostu-Híd. Výhrady voči nemu má KDH a štyria poslanci z Obyčajných ľudí. O návrhu sa bude v parlamente hovoriť už v utorok. Aj preto by sa dnes mal Igor Matovič stretnúť so zástupcami Mostu. Matovič si stanovil sedem podmienok, ktorých splnením podmienil hlasovanie za novelu.

Premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS) podľa denníka Pravda radí osoba, ktorá za sporných okolností zarábala štátne peniaze. Radičovej poradkyňa Tatiana Behrová si vraj za svoje služby na ministerstve financií, súvisiace s verejným obstarávaním, účtovala 60 eur za každú začatú hodinu. Za 61 minút práce tak mohla podľa denníka teoreticky zinkasovať 120 eur. K zákazke sa Behrová dostala na základe rozhodnutia úradníčky, s ktorou sa poznala. Rezort jej služby nedávno prestal využívať. Premiérka v prípade konať nemieni, keďže vraj ide len o externú poradkyňu.

Slovensko je tiež súčasťou pohybu pracovných síl z východu na západ. Zatiaľ čo pred krízou na Slovensku pracovalo oficiálne okolo 10 tisíc všetkých cudzincov, dnes ich je takmer dvojnásobne viac. Náš trh práce je atraktívny predovšetkým pre Rumunov, ktorých počty v súčasnosti lámu rekordy. Celkovo ich u nás pracuje viac ako 3 300. Zamestnávatelia si vo všeobecnosti pochvaľujú väčšiu pracovitosť aj prispôsobivosť cudzincov. V mnohých prípadoch uprednostnili pracovníkov zo zahraničia pred domácimi, ktorí sú často na obsadzované pozície nepoužiteľní.

Predsedníčka Štatistického úradu Slovenskej republiky Ľudmila Benkovičová v rozhovore pre Hospodárske noviny potvrdila, že za neúčasť na prebiehajúcom Sčítaní ľudu 2011 občanom finančné ani iné sankcie nehrozia. Podľa nej je síce sčítanie povinné, ale je veľmi ťažké skontrolovať inak ako štatisticky, ktorá osoba sa sčítala a ktorá nie. "My sme nenašli dôvody, prečo by sme mali niekomu dávať desaťtisícové pokuty ako napríklad v Česku. Zo zákona nemáme možnosť udeľovať pokuty. Neexistujú dôvody, prečo by sa niekto nemal sčítať. V sčítacom tlačive nie sú žiadne informácie, ktoré by sa dali použiť proti obyvateľovi," doplnila Benkovičová.

Sociálna poisťovňa (SP) plánuje do konca tohto roka prepustiť viac ako 700 ľudí, čo je približne 10 percent z celkového počtu zamestnancov. Vedenie SP tiež rozhodlo o zvýšení platov pre svojich manažérov. Desať ľudí z vedenia si tak od apríla prilepšilo priemerne o 250 eur. Ich mesačné platy by sa tak po zvýšení mali pohybovať na úrovni okolo 3 200 eur. Generálny riaditeľ SP Ľuboš Lopatka zvyšovanie miezd bráni. Jediná cesta k dosiahnutiu pozitívnych zmien podľa neho vedie cez menší počet kvalifikovaných ľudí, ale lepšie platených.

Líder Smeru-SD Robert Fico v rozhovore pre denník Hospodárske noviny priznal, že ho láka post prezidenta SR. „Musí byť prirodzenou, legitímnou ambíciou každého politika, ktorý na to spĺňa určité podmienky stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Je to úplne normálne a určite by to každý vnímal ako obrovský honor – takto nejako zavŕšiť politickú kariéru,“ povedal expremiér. Prioritou je však preňho poraziť pravicu v parlamentných voľbách v roku 2014 a opäť vládnuť. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že funkciu prezidenta si Fico pripravuje až na záver kariéry.

Stávkari minuli na svoje tipy počas uplynulých majstrovstiev sveta v hokeji milióny eur. Tipujúci Zvolenčan napríklad stavil až 40 000 eur na štvrťfinálové víťazstvo Fínov nad Nórmi. Ľudia vraj pri stávkach na majstra sveta najviac verili slovenskému tímu pred Ruskom, Kanadou, Českom a Švédskom. S výnimkou zápasu s českou reprezentáciou stavila väčšina tipujúcich vo všetkých stretnutiach na výhru našich. Len malé percento ľudí predpokladalo, že šampionát vyhrá tím Fínska.

Expremiér Robert Fico dnes v diskusnej relácii TV Markíza Na telo uviedol, že nie je problém kto bude generálny prokurátor, ale akým spôsobom bude zvolený: "Keby ste Čentéša zvolili normálne v tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku." Fico tiež trvá na nedemokratickosti poslednej voľby, keďže bol podľa jeho slov použitý kontrolný mechanizmus, tzv. Radičovej kód. Poslanci sa tak vraj mohli identifikovať podľa toho, kto ako preškrtol hlasovací lístok. Podpredseda KDH Pavol Hrušovský priznal, že dôvodom verejnej voľby je aj neschopnosť koalície zvoliť generálneho prokurátora v tajnej voľbe. Zároveň prisľúbil Jozefovi Čentéšovi väčšinovú podporu poslaneckého klubu KDH.

Poslanci KDH vraj prijali odporúčanie, aký postoj by mali zaujať v tajnej voľbe generálneho prokurátora. Podľa šéfa ústavnoprávneho výboru Radoslava Procházku sa však dohodli, že to nebudú kontrolovať. Róbert Madej zo Smeru-SD v diskusnej relácii STV prízvukoval, že koalícia si pred voľbou určila, ako budú jednotlivé kluby hlasovacie lístky označovať. Jeden z označených lístkov ukázal Madej v priamom prenose. Procházka to považuje za porušenie ústavy a zákona. Prepočítavanie lístkov Smerom podľa toho, kto ich ako označil, nazval „Ficovou bulharskou konštantou“.

V utorok a v stredu čaká premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS) zasadnutie ministerskej rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži, ktoré bude sprevádzané oslavami 50. výročia vzniku organizácie. Členské štáty OECD sa stretnú aj s hlavnými krajinami rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík (Brazília, Čína, India, Indonézia a Južná Afrika), aby prerokovali kľúčové otázky globálnej ekonomickej spolupráce a rozvoja. V pondelok 30. mája absolvuje Radičová oficiálnu návštevu Slovinska.

Koalícia má na pondelkové stretnutie jej lídrov naplánovaných viacero aktuálnych tém. SaS by mala navrhnúť kandidáta na generálneho prokurátora, ktorého budú poslanci verejne voliť v júni. Uchádzať sa o funkciu chce Jozef Čentéš, ktorému predsedovia koaličných strán vyjadrili politickú podporu. Liberáli majú predstaviť aj nové meno na post šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Koaliční partneri strane zablokovali už dvoch nominantov. Témou rokovania bude aj novela zákona o používaní jazykov menšín z dielne strany Most-Híd. Poslanecké kluby k nej však majú výhrady.

SDKÚ-DS je pripravená na vyslovovanie nedôvery premiérke Ivete Radičovej, ktoré iniciuje opozičný Smer-SD. „Na schôdzi nastavíme Robertovi Ficovi zrkadlo,“ povedal pre agentúru SITA hovorca strany Michal Lukáč. Fico prvýkrát avizoval odvolávanie premiérky ešte pred Veľkou nocou kvôli jej konaniu v kauze prenájmu budovy daňovým úradom v Košiciach. Opäť o ňom hovoril po utorkovej voľbe generálneho prokurátora a podľa Ficových najnovších vyjadrení by k odvolávaniu malo dôjsť na budúci týždeň. Návrh na vyslovenie nedôvery Radičovej podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka Smeru neprejde.

Návrh volebného kódexu by mohol byť podľa ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) hotový do konca tohto roka. Ministerstvo už má pripravenú prvú časť, ktorou sú všeobecné ustanovenia. V súčasnosti pracuje na osobitnej časti, v ktorej budú zakotvené jednotlivé druhy volieb. Paralelne s kódexom sa pripravujú zmeny v oblasti financovania politických strán. Jeho kontrolu bude mať pravdepodobne v kompetencii stála volebná komisia zriadená novým kódexom.

Prezident Ivan Gašparovič sa dnes v diskusnej relácii televízie TA3 prvýkrát verejne vyjadril k incidentu z hokejového zápasu majstrovstiev sveta, pri ktorom strčil do premiérky Ivety Radičovej. "Každý, kto tam bol, videl, že to bol žart. Áno, prišiel som, plecom som strčil, hovorím, pani premiérka, som nahnevaný, nezavadzajte. A ona mi na to povedala, aj ja som nahnevaná. Na to prišiel výťah a vo výťahu sme sa bavili, kedy sa stretneme, pretože máme určité otázky, ktoré by sme mali prerokovať. Hovoril som, stretnime sa čo najskôr a ona, že nie, až po 17. máji, po voľbe generálneho prokurátora," opísal príhodu Gašparovič. Prezidenta mrzí, ak premiérka nepochopila jeho žartovanie.