Štyria poslanci Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd, nebudú podľa podpredsedu Ondreja Dostála na rokovaní koaličnej rady. O návrhu strany Bélu Bugára z apríla, aby sa zástupcovia OKS mohli zúčastňovať stretnutí koalície, ak majú v niektorých otázkach iný názor ako Most, vraj ešte pre nedostatok času nerokovali. Hoci by poslanci OKS chceli chodiť na zasadnutia rady pravidelne, určite si nebudú svoju účasť vynucovať. Bugárovci chcú dohodou o spolupráci zastabilizovať poslanecký klub.

Za prvé dva týždne telefonovalo na protikorupčnú linku Úradu vlády 255 ľudí, pričom zaznamenali 48 podozrení z korupčného správania. Z obsahu telefonátov sa dá usúdiť, že stavebné konania a reštitúcie sú oblasti, v ktorých sú podozrenia z korupcie najčastejšie. Ľudia tiež často podozrievajú štátne inštitúcie, že pre úplatky neriešia susedské vzťahy. Samotná linka podozrenia z korupcie nerieši. Spísaný záznam sa posiela ďalej na sekciu kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády. Väčšina podaní je následne postúpených na políciu.

V centre Bratislavy sa uskutočnil druhý ročník Dúhového Pride 2011. Program sa začal o 13.00 h na Hviezdoslavovom námestí, samotný pochod sa skončil na Tyršovom nábreží v Petržalke. Prišlo naň viac ako tisíc ľudí. Podľa vyjadrenia jednej z organizátoriek Romany Schlesinger sa pochod odohral úplne bez problémov. Pri vchádzaní na Nový most bolo na konci kolóny vidieť dym. Predpokladá sa, že niekto na účastníkov kolóny hodil dymovnicu. Skupinka mladých ľudí oblečených v tričkách Slovenskej pospolitosti protestovala proti Pride už na Hviezdoslavovom námestí. Držali transparent s nápisom "Za tradičnú rodinu, proti deviácii", na ktorom bolo aj logo Ľudovej strany - Naše Slovensko.

Ak by Ústavný súd SR rozhodol, že zmena tajnej voľby generálneho prokurátora na verejnú je v poriadku, podpredseda parlamentu a šéf Smeru-SD Robert Fico by privítal, keby sa hľadal koalično-opozičný kandidát na šéfa prokurátorov. Mal by to byť niekto iný ako Dobroslav Trnka a Jozef Čentéš. Podľa predsedu parlamentu a lídra SaS Richarda Sulíka je v podstate nemožné nájsť takéhoto kandidáta. Fico a Sulík to povedali v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

Poslankyňa Národnej rady SR Anna Belousovová v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy vyhlásila, že Slovenská národná strana vďačí aj jej za to, že sa dostala do NR SR: "Mali by mi poďakovať, že s odretými ušami sa dostali aj vďaka mne do parlamentu." Belousovová v parlamentných voľbách v roku 2010 získala 60 000 preferenčných hlasov. Rovnako ohlásila, že sa nevzdá funkcie predsedníčky parlamentného výboru pre ľudské práva ani po vylúčení z SNS a založení novej strany. Dodala, že nikto zo SNS ju nežiadal, aby sa svojho postu vzdala. Funkciu vraj dostala prostredníctvom strany práve za to, že je strana v parlamente.

Uzákonenie registrovaných partnerstiev i legalizáciu marihuany mala SaS vo svojom volebnom programe. Predseda Richard Sulík však včera potvrdil, že v týchto kľúčových požiadavkách došlo v strane k určeniu priorít. Liberáli chcú najskôr presadiť vyžívanie marihuany na medicínske účely. „Nie sme schopní venovať sa všetkému naraz,“ uviedol Sulík. Zároveň opätovne vyzval ľudí, aby sa zúčastnili sobotňajšieho dúhového pochodu v Bratislave. Na druhom ročníku organizátori očakávajú 1 000 až 1 200 účastníkov. Oficiálny program sa začne o 13.00 h na Hviezdoslavovom námestí a samotný pochod bude nasledovať o 16.30 h.

Slovenská národná strana (SNS) oslavuje 140. výročie svojho vzniku. V Martine sa dnes stretnú najvyšší predstavitelia strany vrátane predsedu Jána Slotu, krajskí, okresní predstavitelia, členovia a sympatizanti. Okrem slávnostného príhovoru šéfa národniarov v programe vystúpia viacerí známi umelci a pripravené sú aj atrakcie pre deti. Strana bola založená 6. júna 1871. V roku 1938 splynula s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, no v roku 1990 obnovila svoju činnosť a prihlásila sa k dedičstvu pôvodnej SNS.

Predseda Národnej rady SR a strany SaS Richard Sulík vyzval všetkých fanúšikov a sympatizantov, aby v sobotu (4.6.) prišli na bratislavský Dúhový Pride. Podľa jeho slov sa na ňom zúčastní on sám aj jeho spolustraníci. "Som presvedčený, že slovenskí občania, ktorí spolu žijú ako životní partneri rovnakého pohlavia, by mali mať rovnaké práva ako ostatní," uviedol vo svojom vyhlásení minister práce Jozef Mihál (SaS). Ján Slota vníma Pride ako provokáciu. "Ľudia, ktorí sú takto choro orientovaní, mali by v tichosti prežívať chorobu ako každý chorý človek a nemali by znásilňovať slovenskú spoločnosť," vyhlásil dnes Slota.

Výberová komisia Daňového riaditeľstva dnes za prítomnosti notárky a médií otvorila obálky s ponukami na prenájom nehnuteľností pre sídlo daňových úradov v Košiciach. Do verejnej súťaže sa prihlásili tri košické firmy, dve bratislavské a jedna nitrianska. Medzi uchádzačmi je aj firma Nitra Invest, ktorá už predtým daniarom prenajala priestory za zhruba 6,6 milióna eur a je spájaná so straníckym klientelizmom na pozadí SDKÚ-DS. Jednu obálku komisia neotvorila, pretože bola doručená po termíne. Konkrétne nehnuteľnosti ponúkané na prenájom zverejní daňové riaditeľstvo po overení zápisnice. Výsledky súťaže budú známe 14. júna.

Koaliční lídri i premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) podľa predsedu SaS Richarda Sulíka súhlasili s nomináciou Juraja Klimenta na post šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). „Potvrdzujem, že som bol oslovený, aby som kandidoval a zatiaľ s kandidatúrou súhlasím,“ povedal pre TASR sudca Najvyššieho súdu Kliment. Sulíka mrzí, že sa meno ich kandidáta napriek snahe opäť dostalo na verejnosť. O budúcom riaditeľovi NBÚ bude ešte v pondelok rokovať Koaličná rada.

Výsledky posledných prieskumov ukazujú, že opozičný Smer-SD by v parlamentných voľbách získal nadpolovičnú väčšinu poslancov, kým strany súčasnej koalície strácajú podporu. Samostatne by teraz novú vládu zostaviť nedokázali. Najdramatickejší prepad zaznamenala Sulíkova SaS, ktorá sa drží len dve desatiny nad hranicou zvoliteľnosti. Politický analytik Ján Baránek si myslí, že opozičný Smer-SD už dosiahol svoj strop. Je podľa neho možné, že strana Roberta Fica bude v prieskumoch atakovať magickú 50 percentnú hranicu podpory. Náhly prepad SDKÚ si Arpád Soltész vysvetľuje ako prejav znechutenia voliča, ktorého unavujú sústavné politické boje medzi premiérkou a vedením strany.

Bratislavský krajský súd konštatoval, že pri rozhodovaní o väzbe Karola Mella boli porušené jeho základné práva garantované ústavou. Muž obvinený z organizovania mafiánskej vraždy tak môže od štátu vysúdiť odškodné. Polícia hľadala Mella päť rokov, pre procesné chyby sa na slobodu dostal už o pár dní 19. mája. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti pripravuje dovolanie, o ktorom má rozhodovať Najvyšší súd, jeho podstatu zatiaľ nespresnilo. Rezort tiež skúma pochybenia konkrétnych sudcov, ktorí nesprávne použili zákon o eurozatykači a Trestný poriadok. Mello už pripustil, že bude zvažovať právne kroky.

Bývalá účtovníčka SDKÚ-DS Eva Lilková, ktorá mala stranu podvodmi v rokoch 2003 až 2009 obrať o 577 tisíc eur, uzavrela s prokurátorom dohodu o vine a treste. Súd ju však schváliť nemohol, Lilková ospravedlnila svoju neprítomnosť práceneschopnosťou. Sudca preto pojednávanie odročil na september. Ak Lilková dohodu na súde potvrdí, pôjde do väzenia na osem rokov. Účtovníčkin advokát nespresnil, aká choroba jej znemožnila účasť na pojednávaní. Prokurátor Ján Šanta nechcel špekulovať, či sa Lilková vyhla súdu zámerne.

Nespokojné zdravotné sestry rokovali o svojich požiadavkách s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS). Radičová požiada ministra Ivana Uhliarika (KDH), aby prekontroloval personálne normatívy ošetrovateľskej starostlivosti. Premiérka chce na zasadnutí vlády riešiť aj podporu vzdelávania sestier. V otázke stanovenia minimálnej hodinovej mzdy sestrám navrhla garanciu v Zákonníku práce. Nesúhlasné stanovisko vyjadrila Radičová k požiadavke skoršieho odchodu do dôchodku. Ponúkla im však možnosť pracovať menej po dovŕšení istého veku, napríklad päťdesiat rokov. Zároveň by mali isté úľavy na platby v zdravotníctve.

Zákaz hracích automatov v krčmách spojil koalíciu s opozíciou. Za návrh novely zákona o hazardných hrách od trojice poslancov KDH hlasovali okrem koaličných zákonodarcov aj členovia Smeru-SD a SNS, čím ho posunuli do druhého čítania. Predkladatelia chcú presadiť, aby sa výherné automaty mohli nachádzať len v herniach a kasínach so zákazom konzumácie alkoholu a fajčenia. Na zriadenie herne by bol zároveň potrebný súhlas miestneho zastupiteľstva. Proti bola väčšina poslancov za SaS. Novela by podľa strany pôsobila prohibične a vytvárala by priestor na nelegálne hráčstvo.

Koalícia dnes 76 hlasmi schválila šéfke rezortu spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ-DS) nové pravidlá pre prokuratúru. Novela zákona zavádza výberové konania na miesta prokurátorov, zverejňovanie uznesení prokuratúry či zrušenie inštitútu právnych čakateľov. Koaliční poslanci do textu zapracovali viacero zmien. Hlavným cieľom novely je podľa Žitňanskej sprístupnenie činnosti prokuratúry verejnej kontrole. Opozícia, generálna prokuratúra i Najvyšší súd SR novele vyčítajú politizáciu a zasahovanie do nezávislosti prokuratúry.

Trestnoprávna imunita poslancov a sudcov sa opäť zužovať nebude. Zo 138 prítomných poslancov hlasovalo za len 32 zákonodarcov, proti ich bolo 37, zdržalo sa 27 a nehlasovalo 42 poslancov. V klube SaS zmenu podporili všetci, v ostatných koaličných kluboch len po traja členovia. Ak by návrh z dielne Obyčajných ľudí prešiel, poslancom by zostala imunita len na výroky prednesené v parlamente a na hlasovanie. V prípade sudcov by sa vzťahovala len na rozhodnutia v súdnom konaní. Návrhy na zrušenie imunity sa v NR SR objavujú pravidelne a je na ne potrebných 90 hlasov poslancov.

Podľa nezávislého poslanca Igora Matoviča je počet členov Národnej rady SR zbytočne vysoký a je potrebné ho znížiť zo 150 na 79. Návrh obhajoval v stredu pred zhruba 30 zákonodarcami prítomnými v sále. Práve nízka účasť počas jeho vystúpenia je podľa neho dôkazom, že sú "darmožráči", ktorí do parlamentu chodia len hlasovať a inak sa výkonu svojho mandátu nevenujú. Na schválenie zmeny by bolo potrebných aspoň 90 hlasov a podľa Matoviča by mohla platiť od nasledujúceho volebného obdobia. Takýto krok by údajne priniesol za štvorročné obdobie úsporu viac ako 30 miliónov eur. Návrh sa však stretol u poslancov koalície s mnohými výhradami. "Budem hlasovať proti, nemyslím, že počet poslancov sa má znižovať, nemyslím si, že o tom máme hovoriť spôsobom, že si z prsta vycucáme nejaké číslo a nemyslím si, že vždy platí, že menej je lepšie," povedal Ondrej Dostál zo strany Most-Híd.

Od. 1. júna opäť vzrástlo riziko, že pacienti budú v nemocniciach platiť. K výzve Asociácie nemocníc Slovenska zaviesť od júna poplatky za nadštandard sa postupne pridávajú aj ďalšie zdravotnícke zariadenia. Fakultná nemocnica v Nitre napríklad spoplatnila tzv. hodinové zákroky, čiže úkony, ktoré trvajú celú hodinu. Aj keď mnohé nemocnice už peniaze za nadštandard vyberajú, bez požehnania ministerstva zdravotníctva má väčšina zdravotníckych zariadení s vyberaním peňazí za istý druh služieb od pacientov problém. Zákonne totiž stále nie je dané, za čo nemocnice peniaze môžu pýtať, a zo čo už nie.

Minister dopravy a šéf KDH Ján Figeľ stále nepovedal, kedy dá svoj byt v centre Bratislavy na dobročinné účely. Verejne to sľúbil pred takmer ôsmimi mesiacmi. Byt získal Figeľ v roku 2001 od Starého mesta pod vedením jeho spolustraníka Andreja Ďurkovského za symbolickú cenu 54 tisíc korún. Hoci Figeľ zopakoval, že nebude dlhodobo vlastníkom nehnuteľnosti, termín ani spôsob darovania opäť nekonkretizoval. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) sa vyjadrila, že bytovú otázku svojich ministrov nerieši.

Predseda NR SR Richard Sulík vyhlásil novú, tentokrát verejnú, voľbu generálneho prokurátora. Poslanci môžu predkladať kandidátov do 10. júna do 20:00. Podľa jeho slov sa týmto rozhodnutím nesnaží predbehnúť rozhodnutie Ústavného súdu SR. "Ak ústavný súd vydá predbežné opatrenie, jeho stanovisko zohľadníme," povedal a dodal, že stále je možnosť voliť aj tajne, ak o to požiada minimálne 15 poslancov. Sulík tiež opäť zopakoval, že kandidátom koalície na generálneho prokurátora ostáva Jozef Čentéš.

Pokiaľ vláda do 15. júna negarantuje, že do zadlženého zdravotníctva pôjde viac peňazí, zdravotníci spustia celoštátny štrajk. "Ak sa nesplnia naše požiadavky, pristúpi sa k nátlakovým akciám. To znamená, že všetci na dve hodiny prerušíme prácu," povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. Po štrajku by podľa jeho slov mali nasledovať hromadné výpovede. Na spoločných krokoch sa tak dohodli zástupcovia lekárov, sestier, zubárov, lekárnikov a ďalších viac než desiatich profesijných organizácií. Do svojich akcií plánujú zapojiť aj občanov. "Ak nebudú splnené naše požiadavky, všetky organizácie začneme informačnú kampaň na zmenu systému zdravotného poistenia," vyjadril sa prezident Lekárskeho odborového združenia Michal Polician.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v dnešnej rozprave k návrhu novely zákona o prokuratúre vyhlásila, že opozičná strana Smer je spokojná s tým, že prokuratúra v súčasnom stave zjavne nie je spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť ich kšeftov za minulej vlády. Podľa jej slov Smer šíri o návrhu novely zákona mýty a nepravdy a obrana statusu quo na prokuratúre za každú cenu mu politicky vyhovuje. Na Žitňanskej vystúpenie reagoval poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru, ktorý ju označil za ministerku nespravodlivosti a zavádzania.

Maďarská vláda kritizuje novelu nášho jazykového zákona, ktorý je podľa nej vo viacerých ohľadoch „krokom vzad“. Vládny úrad pre národnú politiku vo svojom stanovisku uviedol, že krajinu výsledná podoba slovenského zákona sklamala. Hlavným problémom je vraj to, že zákon štátu viaceré opatrenia v prospech menšín neukladá, ale len umožňuje. Maďarsko je podľa vyhlásenia pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv na Slovensku.

Za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií včera v parlamente hlasovalo 85 poslancov a zákon tak posunuli do druhého čítania. Ku koalícii sa pridali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu, ako aj Ján Počiatek z poslaneckého klubu Smer-SD. Na definitívne presadenie zmeny bude v júni potrebných ešte aspoň päť ďalších hlasov strany Smer-SD, ktorá však amnestie považuje za právne nezrušiteľné. Predkladateľ návrhu Pavol Hrušovský (KDH) v pléne vyhlásil, že amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom kryli akt štátneho terorizmu a zmarenia referenda.

Bývalá šéfka neziskovej organizácie Privilégium Štepánka Mádlová dostala dvojročný podmienečný trest za podvod. Trestného činu sa podľa Krajského súdu v Bratislave dopustila tým, že si na základe neúplných dokladov vybavila dotáciu u bývalej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer-SD), s ktorou v minulosti pracovala. Pri vybavovaní dotácie zatajila daňový dlh vo výške asi 31 tisíc eur a ministerstvo jej poskytlo zhruba 66 380 eur na nákup 44 polohovateľných postelí pre ťažko telesne postihnutých.

Zrušenie priestupkovej imunity poslancov a sudcov posunula koalícia do druhého čítania. Za novelu dnes hlasovalo 79 poslancov vrátane bývalých členov SNS Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka. Opozičný Smer-SD zrušenie imunity nepodporil s tým, že by malo byť spojené s odňatím privilégií aj pre iných ústavných činiteľov. Podľa šéfa klubu národniarov Rafaela Rafaja by mala koalícia nájsť spôsob, ako zachovať imunitu pre poslancov opozície. V súčasnosti možno voči poslancom viesť priestupkové konanie len za alkohol či iné návykové látky za volantom. Novelou sa bude parlament najbližšie zaoberať v júni.

Časť poslancov KDH dnes nepodporila návrh na rozšírenie možností striedavej starostlivosti rodičov o deti z dielne SaS. Novele poslankýň Jany Kiššovej a Natálie Blahovej chýbal jediný hlas na to, aby prešla do druhého čítania. Zo 14 členov klubu KDH hlasovalo deväť za a piati sa zdržali. Šéf SaS Richard Sulík vyhlásil, že ich koaliční partneri sa nezachovali korektne vzhľadom na to, že existovala dohoda o podpore striedavej starostlivosti. Návrh kritizovali viacerí poslanci koalície aj opozície.

Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) tento týždeň vyhlási verejnú voľbu generálneho prokurátora napriek podaniu zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého na Ústavný súd SR. „Dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu od pána Tichého, nepovažujem za dostatočne závažné na to, aby sme teraz voľbu nevykonali,“ povedal Sulík. Podľa Tichého verejná voľba bráni slobodnému výkonu poslanca a koná sa v priebehu voľby generálneho prokurátora. Sulík tvrdí, že proces tajnej voľby sa podľa starých podmienok ukončil a tak môže dôjsť k novej voľbe s novými podmienkami. Prípadný nález ústavného súdu bude Sulík rešpektovať.

Smer-SD si upevňuje pozíciu medzi politickými stranami. Ak by sa parlamentné voľby konali v máji, vyhrala by ich strana Roberta Fica s viac ako 47 percentami hlasov. So ziskom 80 poslaneckých kresiel by mohol Smer zostaviť vládu sám. Najsilnejšiu koaličnú stranu SDKÚ-DS by volilo približne 12 percent voličov, KDH by získalo asi deväť percent hlasov a nasledovala by SNS s viac ako osempercentnou podporou. Do parlamentu by sa dostal aj Most-Híd so šiestimi a SaS s približne piatimi percentami hlasov. Pred bránami NR SR by zostala SMK i ĽS-HZDS. Prieskum uskutočnila agentúra Focus na vzorke 1049 respondentov.