Ministerstvo dopravy počíta s odškodnením vlastníkov nehnuteľností, ktorých poškodilo uplatnenie takzvaného vyvlastňovacieho zákona pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z roku 2007. Zatiaľ je však podľa neho predčasné hovoriť o možných nákladoch na odškodnenie. Ústavný súd v januári rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou. Nález zverejnil v júli na svojej webovej stránke, platnosť nadobudne až po publikovaní v Zbierke zákonov. Rezort v súčasnosti skúma dôsledky nálezu a po ich vyhodnotení pripraví opatrenia z neho vyplývajúce. V parlamente je v druhom čítaní poslanecká novela vyvlastňovacieho zákona. Poslanci by o nej mali rokovať na septembrovej schôdzi.

Slovenská národná strana (SNS) by nórskemu vrahovi Andersovi Behring Breivikovi udelila trest smrti namiesto „smiešnych 21 rokov“, ktoré ako maximum pripúšťajú nórske zákony. „Tento skutok je dôkazom toho, že v európskej legislatíve má mať svoje miesto aj trest smrti. Ako inak potrestať človeka, ktorý chladnokrvne strieľa do detí spôsobom, akoby hral počítačovú hru?,“ opýtal sa prvý podpredseda SNS Andrej Danko. Strana označila Breivika za psychopata a odmietla akékoľvek spájanie s ním. Danko prirovnal skutok k vyčíňaniu vraha z Devínskej Novej Vsi s tým, že v obidvoch prípadoch vraj zlyhala polícia.

Minulotýždňová dohoda o druhom záchrannom balíku pre Grécko je podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) podvodom na európskych a slovenských daňových poplatníkoch. „To, čo vyrokoval Ivan Mikloš, vidím v príkrom rozpore s tým, čo v Národnej rade SR sľúbil.“ Schválenú pôžičku vo výške 109 miliárd eur vraj bude financovať len Medzinárodný menový fond (MMF) a európski daňovníci. Ak bude podiel fondu rovnaký ako pri prvej pôžičke, slovenskí daňovníci podľa neho zaplatia 840 miliónov eur. Sulík tvrdí, že SaS dohodnuté podmienky v parlamente nepodporí. Ministerstvo financií konštatovalo, že neriadený bankrot Grécka sa európskym lídrom podarilo odvrátiť a na pomoci krajine sa bude podieľať aj privátny sektor.

Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) poskytne pri jednej z najväčších humanitárnych kríz vo východnej Afrike finančnú pomoc na konkrétne humanitárne aktivity slovenských organizácií. „Takéto projekty môžu zabezpečiť adresnosť, efektivitu a viditeľnosť slovenskej podpory na rozdiel od príspevkov do medzinárodných organizácií,“ informoval rezort diplomacie. Záujem o projekty v regióne, kde leží Somálsko, Keňa, Etiópia a Uganda, prejavilo päť slovenských organizácií. Ministerstvo sa rozhodlo podporiť tri: Vysokú školu sv. Alžbety, Magnu Deti v núdzi a Nadáciu Integra. Maximálna výška príspevku na jeden projekt je 20-tisíc eur. Slovensko vyčlenilo pre rok 2011 250-tisíc eur na humanitárnu pomoc do zahraničia.

Bývalý prezident Michal Kováč sa stretol s expremiérom Robertom Ficom a snažil sa ho presvedčiť, aby strana Smer-SD podporila zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. "Stretli sme sa, vysvetlil mi svoje stanovisko. Ja som ho upozornil, aby sa nestalo, že čierny Peter napokon zostane v jeho rukách," povedal Kováč v rozhovore pre najnovšie vydanie časopisu .týždeň. Fico navrhuje, aby parlament schválil len právne nezáväznú deklaráciu, ktorou by odsúdil únos prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska. Podľa bývalého prezidenta ide o polovičaté riešenie. Parlament by mal o zrušení amnestií hlasovať v septembri.

Presne 115 760 nezamestnaných si na Slovensku nevie nájsť prácu už dlhšie ako dva roky. Je to približne 30 percent zo všetkých ľudí bez zamestnania evidovaných na úradoch práce. Najviac ich je v Prešovskom kraji - presne 28 614. Nezaostáva ani druhý kraj východného Slovenska - v okolí Košíc si prácu dlhodobo nevie nájsť viac ako 26 000 ľudí. Približne rovnaký počet je ich v Banskobystrickom kraji. Najrýchlejšie si dokážu nájsť prácu obyvatelia Bratislavského kraja, kde ich nepracuje viac ako 24 mesiacov iba 1626. Podľa štúdií sú dlhodobo nezamestnaní najmä nízkokvalifikovaní mladí ľudia bez základného alebo len so stredoškolským vzdelaním alebo naopak obyvatelia nad 50 rokov, ktorí stratili prácu a majú problém sa zamestnať.

Žiakom na všetkých školách pribudne od školského roku 2012/2013 jedna hodina telesnej výchovy týždenne naviac. "Chceme rozpohybovať deti, pretože rastie množstvo civilizačných chorôb u detí a odborníci sa zhodujú na tom, že dobrou prevenciou je pohyb, športovanie," uviedol minister školstva Eugen Jurzyca. Celkový počet hodín však ministerstvo nezvýši a tak bude na rozhodnutí jednotlivých škôl, ktorého ľubovoľného predmetu sa vzdá na úkor telesnej aktivity. Podnietiť mládež k cvičeniu by malo aj viac atraktívnych a zážitkových aktivít ako zumba, flowing dance či pilates. Podľa prieskumov cvičí 25 percent detí iba na hodinách telesnej výchovy. Ministerstvo uvažuje nad možnosťou podporiť ich aktivitu zavedením športových poukazov, ktoré by si školáci mohli uplatniť aj v športových zväzoch a kluboch.

Združenie VIA IURIS vo svojej publikácii Sloboda prejavu a žaloby na ochranu dobrej povesti tvrdí, že slovenské súdy zvýhodňujú politikov, sudcov a vplyvných ľudí pred bežnými občanmi. Napríklad za poškodenie povesti súdy priznávajú verejným činiteľom desiatky tisíc až stotisíc eur, zatiaľ čo za zabitie svojho príbuzného pozostalí vysúdia nanajvýš 10 – 20-tisíc eur. Podľa združenia tento postup vyvoláva dojem, že súdy si viac cenia povesť politikov a sudcov ako život a zdravie bežných občanov. Okrem toho často slabo zdôvodnia výšku finančného odškodnenia. VIA IURIS navrhuje zakotviť pravidlo, že osoba nemôže vysúdiť za poškodenie dobrej povesti vyššiu sumu, ako je suma, ktorú je možné priznať ako náhradu za ťažké a doživotné negatívne následky na zdraví.

Tohtoročné letné prémie vyplatilo až desať z trinástich ministrov vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Dohromady vyplatili svojim zamestnancom odmeny vo výške viac ako 1,8 milióna eur. Hoci má štát prikázané šetriť, šéfovia rezortov v tom problém nevidia, odvolávajú sa pritom najmä na ušetrené peniaze. Traja ministri – Eugen Jurzyca (školstvo, SDKÚ), Mikuláš Dzurinda (zahraničie, SDKÚ) a Ľubomír Galko (obrana, SaS) – neodmeňovali vôbec. Štyria ďalší ministri, naopak, mohli vyplatiť hromadné odmeny stovkám úradníkov. Okrem Mikloša tak urobil aj minister dopravy Ján Figeľ (KDH), životného prostredia József Nagy (Most-Híd) a práce Jozef Mihál (SaS).

Slovenskí dôchodcovia môžu zabudnúť na to, že získajú k svojej penzii doplatky z Českej republiky. Ako informoval denník MF Dnes, české ministerstvo práce už vie, ako odvráti hrozbu, že bude musieť slovenským dôchodcom doplatiť dokopy až sto miliárd korún. MF Dnes viaceré zdroje z ministerstva potvrdili, že jednoducho prestane priznávať takzvané vyrovnávacie príspevky na dôchodky nárokované z čias federácie. Na tie majú doteraz nárok len tí občania, ktorí k dátumu rozpadu federácie pracovali u slovenského zamestnávateľa a získali tým nárok na slovenský dôchodok. Navyše musia mať odpracovaných minimálne 25 rokov z dôb federácie a mať trvalý pobyt v ČR.

Zamestnávatelia sú za zrušenie inštitútu minimálnej mzdy. "Minimálna mzda nič nerieši a má skôr negatívne dopady na trh práce," uviedol Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Inštitút má podľa neho dva hlavné negatívne dosahy: zložitejšie zamestnávanie sa a rozmach čiernej práce. Zamestnávatelia si však uvedomujú, že presadenie zrušenia minimálnej mzdy je politicky náročné, pretože s ňou počíta aj novela Zákonníka práce. Zrušenie minimálnej mzdy z dlhodobého hľadiska presadzuje aj minister práce Jozef Mihál (SaS). Ten to ale podmieňuje zavedením odvodového bonusu. Minimálna mzda je v súčasnosti 317 eur. Mení sa vždy v januári a tripartita bude o nej rokovať v auguste.

Vláda je podľa politológa Grigorija Mesežnikova pri riešení rómskej otázky nejednotná: "Iným spôsobom postupuje podpredseda vlády Rudolf Chmel, určitý špecifický prístup preukazuje ministerstvo práce a iný demonštruje ministerstvo vnútra." Aj preto ohodnotil pôsobenie vlády v oblasti ľudských a menšinových práv v prvej polovici tohto roka známkou 2,75. Nepáči sa mu najmä termín "rómska kriminalita", ktorý vraj znamená rôzne zaobchádzanie. "Toto je jazyk, ktorý nepatrí do modernej liberálnej demokracie," povedal. Zmeny k lepšiemu s nástupom vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) vidí Mesežnikov v slovensko-maďarských vzťahoch. "Už nie sú také neuralgické, ako to bolo za Ficovej vlády," dodal.

Cestujúci na diaľkových autobusových linkách a v zájazdovej doprave by mohli mať od januára 2012 nárok na väčšiu náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode. Ak sa im stratí batožina, dopravca im bude musieť nahradiť škodu, najmenej vo výške 1200 eur. Pri smrti cestujúceho sa má minimálna náhrada pohybovať na úrovni najmenej 220-tisíc eur za každý prípad. Takéto zmeny navrhuje v novele zákona o cestnej doprave rezort dopravy. Návrh legislatívy predložilo ministerstvo v stredu do medzirezortného pripomienkového konania, počas augusta, respektíve septembra by o ňom mala rokovať vláda.

V januári 2010 prijalo Slovensko v rámci amerických snáh zatvoriť väznicu na vojenskej základni v Guantáname na Kube troch bývalých zajatcov. SR už opustili dvaja z nich. Do vlasti sa vrátili Egypťan Ádila al-Gazzára aj Tunisan Rafík al-Hamí. Poolad Tsiradzho z Azerbajdžanu je však stále na Slovensku. Ministerstvo vnútra (MV) SR o bývalých zajatcoch informuje minimálne. Každý z trojice bývalých zajatcov strávil na Guantáname približne osem rokov. Americké úrady ich podozrievali zo spolupráce s teroristickými organizáciami. Ministerstvo vnútra SR po ich prijatí garantovalo, že pre Slovensko nepredstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota nesúhlasí s tým, aby sa Maďarsko staralo na území Slovenska o hroby svojich vojakov, ktorí tu padli v druhej svetovej vojne. Reagoval tak na článok, ktorý 7. júla vyšiel v denníku ÚJ Szó. "Maďarská exekutíva by sa mala zaoberať krachujúcou ekonomikou," vyhlásil predseda SNS, podľa ktorého by sa politická reprezentácia Maďarska mala tiež viac zamerať na podporu menšín žijúcich na jej území. "Ich prístup k národnostným menšinám sa totiž dá porovnať s genocídou, ktorá z kultúrneho zastrašovania menšín a odoberania im možnosti komunikovať vo svojom materinskom jazyku, prerástla až do totálnych represií," dodal Slota.

Pri celoslovenskej policajnej akcii s názvom Bicykel skontrolovali policajti 25. januára takmer 650 osôb. V Prešovskom kraji okrem iných aj Ukrajinca Vasyla M., ktorého zadržali. Ministerstvo vnútra SR vtedy informovalo, že dôvodom bolo podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, ale viac informácií neposkytlo. V ten istý deň ako ho zadržali, sa rozhodlo o jeho vyhostení a dostal zákaz vstupu na územie Slovenska na desať rokov. Čím mal Ukrajinec ohroziť bezpečnosť krajiny, je tajné. "Poznatok o ohrození bezpečnosti vychádzal z doručenej informácie od štátneho orgánu, ktorý požíva ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností," uviedla policajná hovorkyňa.

Policajti sú podľa ich prezidenta Jaroslava Spišiaka z reformy hodnotenia nervózni a nevedia sa stotožniť s tým, že majú niesť osobnú zodpovednosť za svoju prácu. Preto chce počkať s plánovanou distribúciou dotazníkov, v ktorých sa majú občania vyjadriť, ako sú spokojní s ich činnosťou. Spišiak upozornil, že ak budú policajti dobre pracovať, budú kariérne stúpať a zvýšia sa im platy. „Prvý polrok naznačil, že sú schopní ak veľmi chcú, ale pohodlnejšie je unášať sa davom a nezodpovedať za konkrétne výsledky,“ povedal. Za najväčší úspech svojho pôsobenia za rok vo funkcii považuje policajný prezident to, že v polícii nedochádzalo k politickým a lobistickým nomináciám.

Ak by sa strana Smer v súčasnosti pokúsila odvolať premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ), skončilo by sa to iba zbytočným vzájomným vylievaním špiny v parlamente. V rozhovore pre denník Pravda to povedal šéf Smeru a expremiér Robert Fico. Hoci Fico urobí podľa vlastných slov všetko preto, aby vyvolal predčasné voľby, nevylúčil, že Radičovej vláda vydrží celé funkčné obdobie. Fico zdôraznil, že jeho strana nepodporí európsky záchranný mechanizmus, ak ho nepodpíšu všetky politické subjekty, vrátane SaS, ktorá ho odmieta. O svojej politickej budúcnosti povedal, že aj keď post prezidenta považuje za „obrovské zadosťučinenie“ pre politika, predseda vlády môže urobiť viac dôležitých rozhodnutí.

Najväčšej súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera vlani stúpli výdavky na správu viac ako iným poisťovniam. Kým v roku 2010 minula na svoje fungovanie takmer 160 miliónov eur, rok predtým to bolo len 30 miliónov. Výdavky na fungovanie zahŕňajú platy, nájmy budov či technicko­prevádzkové náklady. Asi o dva milióny eur viac ako v roku 2009, takmer 77 miliónov, stála minuloročná správa Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Súkromná poisťovňa Union dala na svoju správu takmer 9 miliónov, čo predstavuje nárast o jeden milión. Dôvera odôvodňuje zvýšené výdavky spájaním s poisťovňou Apollo. Jednorazové náklady vraj nešli z rozpočtu na starostlivosť.

Mediálne útoky proti predsedovi KDH Jánovi Figeľovi v súvislosti s odkúpením mestského bytu prišli podľa neho v čase, keď zastavil kšefty na 30 rokov za miliardy eur, navyše pred komunálnymi voľbami a pred decembrovým snemom strany. Médiá vraj z kauzy urobili manipulatívnym až zlomyseľným prístupom hlavnú tému. Figeľa podľa vlastných slov táto skúsenosť obohatila v tom, že ho zbavila falošných priateľov spomedzi ľudí z jeho okolia, novinárov i politikov. Šéf kresťanských demokratov dostal štvorizbový byt v bratislavskom Starom Meste v roku 2000 a odkúpil ho za 54-tisíc korún. V októbri minulého roka po vlne kritiky oznámil, že dá byt na charitu.

Hlbokú ľútosť nad následkami teroristického útoku v hlavnom meste Oslo a ozbrojeného útoku v mládežníckom tábore na ostrove Utöja vyjadril Prezident SR Ivan Gašparovič v sústrastnom telegrame, ktorý poslal nórskemu kráľovi Haraldovi V. Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová poslala sústrastný list svojmu nórskemu kolegovi Jensovi Stoltenbergovi. Radičová v liste vyjadrila hlboký zármutok a vyjadrila úprimnú sústrasť za Slovensko a slovenských občanov. Útok označila za napádanie demokratických hodnôt a princípov, ktoré Nórsko reprezentuje nielen doma, ale aj všade vo svete. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda dnes kondoloval svojmu nórskemu kolegovi Jonasovi Gahrovi Storemu.

Slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov. Na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov v rumunskom Baile Tušnad to vyhlásil predseda mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi. Predseda SMK poukázal na to, že výsledky sčítania ľudu, ktoré budú známe na jeseň, preukážu zníženie počtu Maďarov žijúcich na Slovensku. Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh zase konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké má mať formy. Otázkou je, akým spôsobom je možné tieto ciele zrealizovať. "Autonómia je základnou otázkou vzťahu k maďarstvu," povedal doslovne Németh.

Jedna z najväčších komunít Nórov na Slovensku žije v Martine vďaka Jesseniovej fakulte Univerzity Komenského. Všeobecné lekárstvo tam študuje v angličtine vyše tristo Nórov. Vedenie fakulty v týchto chvíľach zisťuje, či medzi obeťami útokov v Nórsku nie je aj niekto z ich študentov. "Je to strašná a nepochopiteľná tragédia. Nerozumiem, prečo sa to stalo práve v Nórsku. Sú to takí pokojní a slušní ľudia," uviedol dekan lekárskej fakulty Ján Danko. "Zatiaľ nemáme informáciu o tom, žeby niekto z nich bol medzi obeťami, ale pátrame ďalej. Nemáme kontakty na všetkých 350 nórskych študentov, ale všetky informácie zisťujeme cez ich zástupcov," dodal.

Celé územie Slovenska čaká v nedeľu 24. júla silný dážď alebo búrky. Informuje o tom na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý predpokladá, že úhrn zrážok v priebehu nasledujúcich dní môže dosiahnuť až 35 mm, čo zodpovedá výstrahe prvého stupňa pre dažde. Tento jav sa môže vyskytnúť na Záhorí, Podunajskej nížine, Hornom Ponitrí, juhu stredného Slovenska a na severozápade krajiny. Meteorológovia očakávajú, že táto hrozba potrvá od nedele 8.00 h až do pondelka (25.7.) 6.00 h na západnom Slovensku a do pondelka (25.7.) 11.00 h v okresoch na juhu stredného Slovenska. V zvyšných regiónoch Slovenska treba počítať s búrkami, ktoré budú sprevádzane vetrom so silou do 23 m/s.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ušetril za rok v rezorte 88 miliónov eur. Za to by vraj mohol nakúpiť 4 400 nových áut pre policajtov. Ministerstvo má dnes o 1 256 zamestnancov menej ako pred rokom, prepúšťanie sa však nedotklo policajtov, hasičov či záchranárov, ale úradníkov. Na mzdy a odmeny pôjde o takmer 30 miliónov eur menej ako vlani. Lipšic tiež prehodnotil finančne nevýhodné zmluvy. Zrušil napríklad projekt „mobilný policajt“ za 48 miliónov eur a predražený projekt „Centrálneho informačného systému matrík“ za 9,3 milióna eur vypísal nanovo. Rezort ušetril aj 160-tisíc eur za upratovanie, 96-tisíc eur za správu a údržbu budov či 92-tisíc eur za muníciu. Zároveň však investoval do kúpy automobilov, kvalitnej výstroje a novej výzbroje.

Ústavný súd vyčíta bývalej vláde Roberta Fica, že vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami brala ako formalitu a konanie obmedzila len na rokovanie s vlastníkmi o výške náhrady. Protiústavný zákon o mimoriadnych opatreniach pri stavaní ciest sa dotkol viac než 47-tisíc ľudí. Súd včera zverejnil nález na svojej webovej stránke. Svojich pozemkov sa nevzdalo 7 202 vlastníkov, na ktorých majetku začal štát napriek tomu stavať. Súd zároveň konštatoval, že niektorí majitelia, ktorí štátu pozemky odpredali, mohli podľahnúť tlaku zákona a radšej ustúpili, aby neostali bez pozemkov aj peňažnej náhrady. Smer však zákon stále obraňuje s tým, že verejný záujem je nadradený súkromnému.

Koaličné strany SDKÚ, KDH a Most-Híd vítajú iniciatívu námestníka Generálnej prokuratúry Dobroslava Trnku, ktorý sa rozhodol vypočuť nezávislého poslanca Igora Matoviča v súvislosti s jeho podozreniami z korupčného správania politikov. „Pán Matovič robí všetko preto, aby sa sám spopularizoval, rozbil túto vládnu koalíciu a napomohol návratu Smeru pod vedením Roberta Fica. A za to nesie politickú zodpovednosť pred každým občanom tejto krajiny,“ povedal podpredseda Mosta Zsolt Simon. Druhý muž KDH Pavol Abrhan nazval Matoviča klamárom bez dôkazov. „Rozpráva to len preto, aby si pripravil pozíciu pre zakladanie svojej vlastnej strany,“ myslí si.

Rok na ministerstve zdravotníctva po nástupe vlády Ivety Radičovej bol podľa šéfa rezortu Ivana Uhliarika (KDH) rokom záchrany systému pred kolapsom. Ako dnes poznamenal na tlačovej konferencii, počas uplynulého obdobia sa diagnostikovali problémy a v súčasnosti je zdravotníctvo v štádiu liečby. Šéf rezortu pripomenul, že v súčasnosti treba dokončiť transformáciu nemocníc, ktorá je podľa jeho slov jediný nástroj, ktorý umožní ich lepšie a transparentnejšie financovanie i hospodárenie. Pripravuje sa tiež zavedenie generickej preskripcie, teda predpisovania liekov na základe účinnej látky. Po realizácii plánovaných krokov sa má zvýšiť kvalita zdravotnej starostlivosti, spokojnosť pacienta aj a podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.

Nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič bude o svojich podozreniach z korupčného správania politikov vypovedať na Generálnej prokuratúre (GP) SR. Potvrdil to dnes námestník GP SR Dobroslav Trnka, ktorý vychádzal z Matovičových vyjadrení v rozhovore pre denník SME. Matovičovi mal o bratí úplatkov zo strany SDKÚ, KDH a Mosta-Híd hovoriť minister obrany Ľubomír Galko (SaS). "Rozhodol som sa túto vec zaradiť do trestného odboru, ktorý teraz riadi pán doktor Čentéš. Dnes dostane odo mňa pokyn k dopočutiu pána Matoviča, aby nám v rámci predprípravného konania povedal, čo tým chcel básnik povedať," povedal Trnka.

Karol Mello sa zrejme nachádza v Kosove. Ako uviedol dnes na tlačovej besede námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, prokurátorke generálnej prokuratúry to oznámil vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Podľa neho sa Mello zdržiava na území Európy, mimo EÚ, v štáte, s ktorým SR nemá žiadne diplomatické kontakty, pretože tento štát SR doposiaľ neuznala. Trnka sa dnes na tlačovej besede zároveň pýtal, komu prospieva medializácia kauzy takouto formou, ako sa to deje. "Odznelo viacero poloprávd, či neprávd, kde sa dáva do pozornosti jedna kauza," uviedol s tým, že je to podľa neho namierené proti prokurátorom, ktorí túto kauzu majú na starosti.