Šéfka indickej diplomacie Nirupama Raová bude v dnes rokovať so svojou pakistanskou partnerkou Hinou Rabbáníovou Chárovou o uzavretí mieru medzi dvoma jadrovými veľmocami. India od Pakistanu očakáva zintenzívnenie boja proti extrémistom, zatiaľ čo Pakistan žiada od Indie ústupky v spore o Kašmír. Dlhoočakávané rozhovory v Naí Dillí však pozorovatelia vnímajú skepticky a podľa nich ide skôr o formálny signál zlepšenia vzťahov, než o hľadanie konkrétnych riešení. Mierové rozhovory medzi oboma krajinami prerušila v roku 2008 India po útokoch v Mumbaji, z ktorých obvinila pakistanských militantov.

Za posledné týždne sa bulharská opozícia už po druhýkrát pokúsila zvrhnúť vládu v krajine. Hlasovanie o nedôvere v parlamente však kabinet stredopravého premiéra Bojka Borisova prežil aj tentoraz. Z 240-členného zákonodarného zboru odmietlo návrh na vyslovenie nedôvery 143 jeho členov. Podobný výsledok dosiahol parlament aj pri prvom hlasovaní zo 16. júna. Vládu pritom zachránili hlasy nezávislých poslancov a nacionalistickej strany Ataka. Borisova, ktorý je premiérom od roku 2009, opozícia obviňuje najmä zo zlej bezpečnostnej politiky štátu a s tým súvisiacej neochoty Európskej únie prijať krajinu do schengenskej zóny voľného pohybu tovaru a osôb.

Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia a otvárať túto tému je zbytočné. Uviedol dnes podpredseda Mosta-Híd a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý zároveň dodal, že Maďarsko by politikou, pri ktorej otvára otázku akejkoľvek územnej autonómie, nemalo zakrývať svoje vlastné problémy doma. Simon tak reagoval na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha. Ten minulý týždeň na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov v rumunskom Baile Tušnad konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia, ale akým spôsobom možno tieto ciele zrealizovať.

Minulotýždňová dohoda o druhom záchrannom balíku pre Grécko je podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) podvodom na európskych a slovenských daňových poplatníkoch. „To, čo vyrokoval Ivan Mikloš, vidím v príkrom rozpore s tým, čo v Národnej rade SR sľúbil.“ Schválenú pôžičku vo výške 109 miliárd eur vraj bude financovať len Medzinárodný menový fond (MMF) a európski daňovníci. Ak bude podiel fondu rovnaký ako pri prvej pôžičke, slovenskí daňovníci podľa neho zaplatia 840 miliónov eur. Sulík tvrdí, že SaS dohodnuté podmienky v parlamente nepodporí. Ministerstvo financií konštatovalo, že neriadený bankrot Grécka sa európskym lídrom podarilo odvrátiť a na pomoci krajine sa bude podieľať aj privátny sektor.

Bývalý prezident Michal Kováč sa stretol s expremiérom Robertom Ficom a snažil sa ho presvedčiť, aby strana Smer-SD podporila zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. "Stretli sme sa, vysvetlil mi svoje stanovisko. Ja som ho upozornil, aby sa nestalo, že čierny Peter napokon zostane v jeho rukách," povedal Kováč v rozhovore pre najnovšie vydanie časopisu .týždeň. Fico navrhuje, aby parlament schválil len právne nezáväznú deklaráciu, ktorou by odsúdil únos prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska. Podľa bývalého prezidenta ide o polovičaté riešenie. Parlament by mal o zrušení amnestií hlasovať v septembri.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota nesúhlasí s tým, aby sa Maďarsko staralo na území Slovenska o hroby svojich vojakov, ktorí tu padli v druhej svetovej vojne. Reagoval tak na článok, ktorý 7. júla vyšiel v denníku ÚJ Szó. "Maďarská exekutíva by sa mala zaoberať krachujúcou ekonomikou," vyhlásil predseda SNS, podľa ktorého by sa politická reprezentácia Maďarska mala tiež viac zamerať na podporu menšín žijúcich na jej území. "Ich prístup k národnostným menšinám sa totiž dá porovnať s genocídou, ktorá z kultúrneho zastrašovania menšín a odoberania im možnosti komunikovať vo svojom materinskom jazyku, prerástla až do totálnych represií," dodal Slota.

Ak by sa strana Smer v súčasnosti pokúsila odvolať premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ), skončilo by sa to iba zbytočným vzájomným vylievaním špiny v parlamente. V rozhovore pre denník Pravda to povedal šéf Smeru a expremiér Robert Fico. Hoci Fico urobí podľa vlastných slov všetko preto, aby vyvolal predčasné voľby, nevylúčil, že Radičovej vláda vydrží celé funkčné obdobie. Fico zdôraznil, že jeho strana nepodporí európsky záchranný mechanizmus, ak ho nepodpíšu všetky politické subjekty, vrátane SaS, ktorá ho odmieta. O svojej politickej budúcnosti povedal, že aj keď post prezidenta považuje za „obrovské zadosťučinenie“ pre politika, predseda vlády môže urobiť viac dôležitých rozhodnutí.

Obyvatelia Lotyšska rozhodli vo víkendovom referende o rozpustení parlamentu, ktoré podporilo až 94,7 percenta hlasujúcich. Na základe výsledkov sa v septembri uskutočnia predčasné voľby. Referendum vypísal v máji vtedajší prezident Valdis Zatlers v snahe obmedziť moc vplyvných podnikateľov a ich korupčné vzťahy s politikmi. Pobúrilo ho, že parlament zablokoval protikorupčné vyšetrovanie popredných poslancov a podnikateľov. V reakcii na vypísanie referenda ho poslanci o týždeň neskôr opätovne nezvolili za prezidenta a rozhodli sa pre bohatého Andrisa Bérziňša. Hlasovanie bolo prvé svojho druhu v krajine a účasť bola podľa predsedu Ústrednej volebnej komisie Arnisa Cimdarsa dobrá.

Mediálne útoky proti predsedovi KDH Jánovi Figeľovi v súvislosti s odkúpením mestského bytu prišli podľa neho v čase, keď zastavil kšefty na 30 rokov za miliardy eur, navyše pred komunálnymi voľbami a pred decembrovým snemom strany. Médiá vraj z kauzy urobili manipulatívnym až zlomyseľným prístupom hlavnú tému. Figeľa podľa vlastných slov táto skúsenosť obohatila v tom, že ho zbavila falošných priateľov spomedzi ľudí z jeho okolia, novinárov i politikov. Šéf kresťanských demokratov dostal štvorizbový byt v bratislavskom Starom Meste v roku 2000 a odkúpil ho za 54-tisíc korún. V októbri minulého roka po vlne kritiky oznámil, že dá byt na charitu.

Slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov. Na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov v rumunskom Baile Tušnad to vyhlásil predseda mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi. Predseda SMK poukázal na to, že výsledky sčítania ľudu, ktoré budú známe na jeseň, preukážu zníženie počtu Maďarov žijúcich na Slovensku. Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh zase konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké má mať formy. Otázkou je, akým spôsobom je možné tieto ciele zrealizovať. "Autonómia je základnou otázkou vzťahu k maďarstvu," povedal doslovne Németh.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ušetril za rok v rezorte 88 miliónov eur. Za to by vraj mohol nakúpiť 4 400 nových áut pre policajtov. Ministerstvo má dnes o 1 256 zamestnancov menej ako pred rokom, prepúšťanie sa však nedotklo policajtov, hasičov či záchranárov, ale úradníkov. Na mzdy a odmeny pôjde o takmer 30 miliónov eur menej ako vlani. Lipšic tiež prehodnotil finančne nevýhodné zmluvy. Zrušil napríklad projekt „mobilný policajt“ za 48 miliónov eur a predražený projekt „Centrálneho informačného systému matrík“ za 9,3 milióna eur vypísal nanovo. Rezort ušetril aj 160-tisíc eur za upratovanie, 96-tisíc eur za správu a údržbu budov či 92-tisíc eur za muníciu. Zároveň však investoval do kúpy automobilov, kvalitnej výstroje a novej výzbroje.

Koaličné strany SDKÚ, KDH a Most-Híd vítajú iniciatívu námestníka Generálnej prokuratúry Dobroslava Trnku, ktorý sa rozhodol vypočuť nezávislého poslanca Igora Matoviča v súvislosti s jeho podozreniami z korupčného správania politikov. „Pán Matovič robí všetko preto, aby sa sám spopularizoval, rozbil túto vládnu koalíciu a napomohol návratu Smeru pod vedením Roberta Fica. A za to nesie politickú zodpovednosť pred každým občanom tejto krajiny,“ povedal podpredseda Mosta Zsolt Simon. Druhý muž KDH Pavol Abrhan nazval Matoviča klamárom bez dôkazov. „Rozpráva to len preto, aby si pripravil pozíciu pre zakladanie svojej vlastnej strany,“ myslí si.

Žiadna dohoda medzi premiérkou Ivetou Radičovou a ministrom financií Ivanom Miklošom v prípade výberu budovy pre daňové úrady v Košiciach neexistuje. V reakcii na dnešné vyjadrenia predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica to uviedol hovorca ministra financií Martin Jaroš. "Ak má niekto nejaké pochybnosti, minister vyzval všetky kontrolné orgány, aj mimovládne organizácie vrátane Transparency International, aby sa na ten proces pozreli," doplnil Jaroš. Podľa Fica je celé obstarávanie prenájmu budovy pre daňové úrady nastavené tak, aby sa sťahovali do budovy vlastnenej okresným predsedom SDKÚ-DS v Nitre Ondrejom Ščurkom za nevýhodnejšiu cenu, akú pôvodne ponúkala konkurenčná firma CTR business center III.

Štyria poslanci Národnej rady SR z hnutia Obyčajní ľudia (OĽ) už majú niekoľko sto podpisov na založenie strany. Dnes to potvrdil líder skupiny a nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič. Na zaregistrovanie strany je pritom potrebných najmenej 10 000 podpisov. Podpisy získali na stretnutiach s niekoľkými skupinami ľudí. Podpisy štvorica poslancov podľa Matovičových slov zbiera "iba do foroty". Aj keď OĽ nazbierajú potrebný počet, ešte stále ich nemusia použiť a ich strana nemusí vzniknúť. Záležať to bude od postoja vládnej koalície k zmene volebného zákona z dielne OĽ. Právna norma má umožniť kandidovať v parlamentných voľbách aj nezávislým kandidátom.

Prezident Ivan Gašparovič v relácii TA3 Téma dňa povedal, že ak má parlament problém s jeho postojom k vymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a má dostatočnú podporu, môže iniciovať referendum o jeho odvolaní pre neplnenie ústavných povinností. "Ak to referendum bude, a som presvedčený a viem, aké by bolo, na druhý deň odvolám NR SR," uviedol. Gašparovič opätovne zdôraznil, že nikdy nepovedal, že Čentéša nakoniec do funkcie nevymenuje. Pripomenul však svoje zákonné právo neurobiť tak, a to ani po definitívnom rozhodnutí Ústavného súdu SR. Ten podľa neho zrušil svoje predbežné opatrenie o zákaze voliť prokurátora, aby "to nevyzeralo trápne", keď už aj tak zvolený bol.

Hoci firma okresného šéfa SDKÚ v Nitre Ondreja Ščurku pôvodne ponúkala za prenájom budovy pre košické daňové úrady horšiu cenu ako konkurenčná CTR Business center III, s veľkou pravdepodobnosťou miliónovú zákazku dostane. Daňové riaditeľstvo zrušilo prvú súťaž, v ktorej firma CTR pýtala za prenájom o takmer 230-tisíc eur ročne menej ako Ščurkova Nitra Invest. CTR obvinila hodnotiacu komisiu z marenia tendra. Daniari následne vypísali novú súťaž, do ktorej sa prihlásila už len Ščurkova firma. Tvrdia, že v júni nevedeli objektívne vybrať výhodnejšiu ponuku. Priebeh výberu budovy je podľa šéfa opozičného Smeru Roberta Fica taký prípad straníckeho klientelizmu, aký na Slovensku za posledných 10 až 15 rokov nebol.

Rokom stagnácie a degradácie rómskej národnostnej menšiny nazvala Strana rómskej únie (SRÚ) na Slovensku prvý rok vlády Ivety Radičovej. Situácia Rómov u nás sa podľa predsedu strany Františka Tonka zhoršila, trápi ich chudoba a hlad. Nápad zaviesť E-pay karty považuje za likvidačný a vraj bude mať za následok zvýšenie kriminality zo strany Rómov. Tonko sa údajne neúspešne pokúsil stretnúť s premiérkou, aby jej ponúkol riešenia v rôznych oblastiach. Ako najväčší problém vníma strana vysokú nezamestnanosť. Nepáči sa jej ani návrh štátnej tajomníčky ministerstva práce Lucie Nicholsonovej, podľa ktorého by mala výška dávky v hmotnej núdzi závisieť od záujmu pracovať.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa bráni útokom zo strany nezávislého poslanca Igora Matoviča. Lži o strane vraj šíri bezcharakterný politik, ktorý je ochotný pre úspech svojej pripravovanej strany urobiť a povedať čokoľvek. „Klamstvá vyslovuje človek, ktorý dodnes neobjasnil, kto mu po voľbách ponúkal dvadsať miliónov eur za zradu vznikajúcej koalície,“ uvádza sa v stanovisku. KDH odmietlo všetky výroky o podplácaní a politickej korupcii s tým, že boj proti nej považuje za principiálny cieľ vládneho programu. „Ak niečo oslabuje koalíciu, tak je to vytváranie nových politických strán, ktoré ohrozujú krehkú, ale fungujúcu parlamentnú väčšinu.“

Nezávislá poslankyňa Anna Belousovová dnes začala na východe Slovenska zbierať podpisy na registráciu novej politickej strany Národ a Spravodlivosť (NAS). „Počas uplynulých týždňov, ktoré prešli od zverejnenia informácie o vzniku NAS, sa nám podarilo zozbierať niekoľko tisíc podpisov,“ povedala. NAS je podľa nej patriotická strana, ktorá nebude robiť uzavretú kabinetnú politiku. V lete vraj bude v slovenských mestách postupne viac a viac aktivistov. „Našou snahou je sa priamo od ľudí dozvedieť, čo ich trápi, nielen v rámci Slovenska, ale i s akými problémami sa stretávajú vo svojej dedine či meste,“ uviedla Belousovová.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota je presvedčený, že finančné problémy viacerých krajín znamenajú začiatok rozpadu Európskej únie. "SNS neefektívne vyhadzovanie peňazí na euroval v čase doznievania svetovej krízy vidí jednoznačne ako koniec eurozóny, koniec eura a dovolím si tvrdiť, že je to aj začiatok rozpadu Európskej únie," uviedol politik. Podľa neho sú eurovaly neefektívne a nezmyselné riešenie. SNS preto nesúhlasí s mandátom ministrovi financií pri rokovaní o vytvorení tzv. eurovalu 2. Národniari sa obávajú najmä zadĺženosti Talianska, ktoré by podľa nich mohlo navýšiť euroval až na 1,5 bilióna eur.

Nezávislý poslanec a šéf skupiny Obyčajných ľudí Igor Matovič obviňuje koaličných kolegov z korupcie. Podľa dnešného vydania denníka Sme mu o bratí úplatkov SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd mal hovoriť minister obrany Ľubomír Galko (SaS). "Stále nechcem uveriť, že žijem v koalícii, kde strany majú svojich vyberačov, sú v nich financmajstri, ktorí spravujú čierne fondy," citoval denník Matoviča. Minister Galko nechcel jeho slová komentovať. Poslanec poukázal aj na šéfa poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského, o ktorom tvrdí, že mu poradil, aby pre stravné lístky vydieral koalíciu pri hlasovaní o Zákonníku práce. "Hrušovský mi sám hovorí, v tejto koalícii nič nedosiahneš, ak nebudeš vydierať," povedal Matovič.

V novembri bude pravdepodobne známy nový líder ĽS-HZDS pre parlamentné voľby v roku 2014. Strana už vraj nejaké meno má. Potvrdila to ústredná tajomníčka strany Ivana Kapráliková, ktorá o ňom však skôr ako v novembri hovoriť nechce. Volebný líder má hnutiu pomôcť vrátiť sa do Národnej rady SR, do ktorej sa strana prvýkrát nedostala v minuloročných voľbách. Vladimíra Mečiara však koniec na predsedníckej stoličke zrejme nečaká, aj keď, ako tvrdí ústredná tajomníčka, ani on nie je nedotknuteľný. ĽS-HZDS sa ale podľa nej otázkou výmeny predsedu nezaoberá, lebo šéfa má a ten riadne pracuje.

Nezávislý poslanec Igor Matovič zo skupiny Obyčajných ľudí je pokrytec, ktorý žiadal od svojich kolegov to, čo ešte pred pol rokom kritizoval - uprednostnenie vôle politickej strany a disciplíny pred vlastným svedomím. Takto si vysvetľuje poslanec Stanislav Janiš (SDKÚ) výroky Matoviča na adresu poslancov, ktorí nehlasovali za zrušenie povinných gastrolístkov. "Označenie niektorých kolegov poslancov 'sviňami' práve pre to, že hlasovali pri rokovaní o Zákonníku práce podľa svojho názoru a slobodne, však svedčí o pokrytectve Igora Matoviča. Pán Matovič je populista ako Robert Fico, akurát si na neho netrúfa a tak loví voličov z opačnej strany politického spektra," napísal v piatok Janiš vo svojom stanovisku.

Bývalý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa za ĽS-HZDS by od septembra mohol byť členom strany Jána Slotu. "Mal som rokovania a je to veľmi pravdepodobné, že od septembra vstúpim do SNS," potvrdil Jureňa. Členstva v strane Vladimíra Mečiara sa vzdal približne pred mesiacom. Podľa ústrednej tajomníčky ĽS-HZDS Ivany Kaprálikovej sa mu okrem iného nepozdával pomalý postup strany čo sa týka sebareflexie. ĽS-HZDS sa po 20 rokoch prvýkrát nedostala do parlamentu. Niekdajší šéf agrorezortu čelil počas svojho pôsobenia vo funkcii kauze na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), pre ktorú bol v novembri 2007 odvolaný.

Lobing je v slovenskom parlamente bežnou praxou. Po odmietnutí návrhu o gastrolístkoch hovoril nezávislý poslanec Igor Matovič o silnom lobingu gastrofiriem. Najúspešnejšími lobistami sú podľa Martina Poliačika z SaS poľovníci. Ukázalo sa to pri novele, ktorá má sprísniť podmienky na streľbu mačiek a psov v poľovnom revíri. Návrh sa presunul na najbližšiu schôdzu. Pred hlasovaním o zákonníku práce lobovali zástupcovia obchodného reťazca Tesco u poslanca KDH Júliusa Brocku. V západných krajinách je lobing regulovaný. Lobisti pôsobiaci v Európskom parlamente musia byť registrovaní a europoslanci majú zverejňovať, s ktorými sa pracovne stretli. U nás zákon o lobingu chýba a nie je ani v pláne.

Ak vládna koalícia vydrží celé funkčné obdobie, od jesene 2013 pôjdeme v priebehu jedného roka k urnám až sedemkrát. Slováci budú voliť prezidenta, parlament, europoslancov, županov i primátorov. Ministerstvo vnútra už pol roka pripravuje volebný kódex, ktorý mal niektoré voľby spojiť. Šéf rezortu Daniel Lipšic (KDH) uvažoval najmä o zjednotení komunálnych a regionálnych volieb, ako aj prezidentských s voľbami poslancov do Európskeho parlamentu. Členovia prípravnej komisie však zámer odložili. Na zmenu by bola potrebná ústavná väčšina, pričom opozícia je proti. Kódex má byť hotový do konca roka.

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni, s výrazným náskokom by ich vyhral Smer-SD so ziskom 45,2 percenta hlasov. S 80 poslancami by tak mohol vládnuť sám. Ak by vytvoril koalíciu s ktoroukoľvek ďalšou stranou, napríklad so SNS, vláda by mala ústavnú väčšinu. Prieskum uskutočnila agentúra MEDIAN SK. Druhá by skončila SDKÚ-DS so 14 percentami, KDH s 10,6 percenta a liberálna SaS, ktorej by dalo hlas 9,3 percenta voličov. Súčasná koalícia by mala spolu len 59 mandátov, čo je o 20 menej, ako má dnes. Do parlamentu by sa dostali ešte národniari so ziskom 6,3 percenta. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa prvýkrát od mája 2010 ocitol Most-Híd. Agentúra mu namerala 4,9-percentné preferencie.

Jaroslav Paška (SNS) je podľa nezávislého hodnotenia rankingu zverejneného na mepranking.eu najaktívnejším slovenským europoslancom. Zo 736 členov Európskeho parlamentu skončil na 72. mieste. Nasledujú Monika Beňová za Smer (83.) a Anna Záborská za KDH (116.). V aktivite zaostávajú poslanci zastupujúci Smer. Na úplnom chvoste medzi Slovákmi sa umiestnil Boris Zala, ktorému patrí v celkovom hodnotení 672. priečka. Len o niečo viac aktívni sú jeho stranícki kolegovia Vladimír Maňka (651.) a Monika Smolková (650.). Rebríček je zostavený na základe siedmich parametrov, ktoré zverejňuje a každý týždeň aktualizuje Európsky parlament.

V minulých dňoch ohodnotili analytici a denníky pôsobenie českej vlády za prvý rok jej pôsobenia trojkou. Samotná vláda však svoj výkon považuje za lepší. "Navzdory mediálnej atmosfére vláda pracovala a pracuje normálne, diskusia je na jej zasadaniach veľmi vecná," napísal premiér a predseda ODS Petr Nečas v úvodnom článku asi 40-stranovej brožúry o prvom roku pôsobenia vlády. Za úspech považuje, že kabinet presadil 61 zákonov a viac ako sto noriem je v Poslaneckej snemovni v štádiu schvaľovania. Analytici a komentátori však poukazujú na škandály, výmenu troch ministrov a hrozbu rozpadu koalície. Pri svojom vzniku mala česká vláda v 200-člennej Poslaneckej snemovni 118 poslancov, dnes ich má 115.

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) je v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia ako kabinet Roberta Fica (Smer-SD). Tvrdí to hodnotenie mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko, na ktorom sa podieľalo 13 expertov. Súčasný parlament prijal za prvý rok svojej činnosti desať zákonov či noviel, ktoré pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu, kým ten predošlý len tri. Najväčšiu aktivitu v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony vyvinuli poslanci KDH. Kluby Smeru-SD a SNS prejavili najmenej snahy o zavedenie transparentnosti. Najaktívnejším poslancom v tomto smere je Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Experti najviac ocenili reformu súdnictva.