V prípade, že Palestínčania neupustia od svojho plánu vyhlásiť v jeseni nezávislosť, Izrael bude tvrdo reagovať. Vyhlásil to dnes izraelský minister zahraničných vecí Avigdor Lieberman, podľa ktorého krajina zvažuje rozličné možnosti. Už predtým naznačil, že Izrael by mohol anulovať v minulosti uzavreté mierové dohody, alebo anektovať časti západného brehu Jordánu. "Jednostranné kroky nás prinútia k tomu, aby sme pristúpili k jednostranným opatreniam," uviedol. Požiadanie OSN o uznanie nezávislého štátu, ktoré je naplánované na september, má z veľkej časti symbolický význam. Palestínčania však dúfajú, že vyvinie nátlak na Izrael, aby sa stiahol z okupovaných území. Rokovania medzi oboma krajinami sú zablokované už viac ako dva roky.

Štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Kristián Takáč dostal dnes od parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pokutu vo výške jedného mesačného platu. Dôvodom je neskoré doručenie majetkového priznania. Pokutu z rovnakého dôvodu dostali aj ďalší verejní funkcionári - exposlanci Jozef Tarčák (ĽS-HZDS) a Ľuboš Micheľ (SDKÚ-DS), bývalý predseda Rady STV Martin Kákoš a bývalí členovia Rozhlasovej rady Jozef Ševec a Ondrej Patarák. Niektorí neskoré doručenie priznania odôvodňovali enormným pracovným vyťažením po vymenovaní do funkcie alebo neočakávanými služobnými povinnosťami mimo Bratislavy. Tí z nich, ktorí so sankciou nesúhlasia, sa môžu so žiadosťou o preskúmanie obrátiť na Ústavný súd SR.

Poslanci Národnej rady SR dnes neschválili správu o činnosti Prokuratúry SR. Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd) upozornil na jej sporné časti v závere, ktoré považuje skôr za beletristické, prípadne za politický komentár. V správe sa napríklad uvádza, že v roku 2010 sa spustil médiami podporovaný „pohon“ na prokuratúru a na generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý pripomínal kampaň proti Rudolfovi Slánskému z päťdesiatych rokov. Podľa Dostála takéto časti textu ilustrujú politickú zaujatosť autora správy. Zastupujúci generálny prokurátor Tichý s vyhláseniami nesúhlasí: „V žiadnom prípade prokuratúra a vôbec nie Generálna prokuratúra nemá za ušami politiku. Správa nie je ladená politicky."

Bývalá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová plánuje svoju novú stranu Národ a spravodlivosť zaregistrovať v septembri. "Celé leto máme v pláne zbierať podpisy verejnou aj neverejnou formou, v polovici septembra požiadame o registráciu," uviedla. Až doteraz jej strana zbierala podpisy neverejnou formou medzi priateľmi, známymi a aktivistami, čoskoro však plánuje vyraziť do ulíc a námestí slovenských miest a obcí. Belousovová informovala o založení novej strany 27. mája a už o dva týždne mal neexistujúci subjekt podľa prieskumov preferencie 2,2 percenta.

Poslanci budú od stredy pokračovať v rokovaniach na 20. schôdzi parlamentu. Horúcou témou je pôžička Grécku, o ktorej chcú diskutovať SaS, SNS a OKS. Proti sebe stoja šéf liberálov Richard Sulík, presadzujúci bankrot Grécka, a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý s pôžičkou súhlasí len za určitých podmienok. Rokovať sa bude aj o výslednej podobe zákonníka práce. KDH sa po šiestykrát pokúsi schváliť ústavný zákon o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Koalícia chce tiež zrušiť priestupkovú imunitu poslancov. Parlament sa bude zaoberať aj návrhmi od Obyčajných ľudí. Tí chcú krátiť platy poslancom vo viacerých funkciách či povoliť nezávislým kandidovať do parlamentu.

Premiérka Iveta Radičová by sa v Grécku postavila na čelo štrajkov. Paradoxom vraj je, že štrajkujú práve bankári. „So štipkou humoru môžem povedať, že ako prvá by som išla na čelo takýchto štrajkov aj s celou vládou. Protestovať proti tomu, že nezodpovedné správanie sa politikov niektorých krajín nás núti prijímať opatrenia, ktoré sú bolestivé a nepopulárne,“ povedala. Radičová poukázala na to, že za krízou bol podvod a klamstvá pre úspech vo voľbách a popularitu. Zdôraznila, že po Ficovom „áno“ všetkým pôžičkám vrátane gréckej, táto vláda povedala „nie“. Hlas a pozícia Slovenska sa podľa nej pri vyjednávaniach berie vážne.

Nezávislý poslanec Igor Matovič je rád, že sa lídri SaS a KDH pomerili. Má však pochybnosti, či a ako dlho im to vydrží. Prekáža mu, keď si jednotlivé koaličné kluby blokujú zákony bez predchádzajúceho upozornenia. Iniciátora vzájomných podrazov síce pozná, nechce však živiť tému. Na nezhody medzi konzervatívcami a liberálmi reagoval Matovič pohrozením predčasnými voľbami. Svoj postoj nezmenil. „Mám rád tvrdú hru, ale fér hru,“ vyhlásil. Na obvinení Pavla Abrhana z KDH, že je na voľbách dohodnutý s Ficom, sa vraj dobre zasmial. „Chcem ubezpečiť všetkých ľudí na Slovensku, že ja sa s vagabundom na ničom nedohadujem,“ dodal.

Najviac peňazí za minulý rok zarobila najsilnejšia politická strana na Slovensku Smer. Jej príjmy za získané hlasy vo voľbách, poslanecké mandáty, vrátane príspevkov na činnosť či členských príspevkov presiahli sedem miliónov eur. Strana však vlani nedostala žiadny dar. V daroch bol so sumou vyše 260-tisíc eur na prvom mieste Most-Híd. Ten zároveň ako jediný nevyzbieral od svojich členov ani euro a jeho celkový zisk bol 1,66 milióna eur. Príjmy druhej najsilnejšej parlamentnej strany SDKÚ dosiahli 4,7 milióna eur, SaS si prilepšila o 2,4 milióna. KDH získalo 1,9 milióna eur a príjmy národniarov boli na úrovni takmer 1,6 milióna.

Slovensko musí do svojej legislatívy prebrať niekoľko európskych nariadení a smerníc, inak nám za každý takýto právny predpis hrozí od Európskej komisie pokuta 750-tisíc eur. Na neformálnom stretnutí o tom minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) informoval prezidenta Ivana Gašparoviča. Túto povinnosť si podľa ministra nesplnili jeho predchodcovia zo SNS. Nagy sa s prezidentom rozprával aj o protipovodňových opatreniach, čerpaní eurofondov či zonácii Tatier. Gašparovič by privítal samostatné ministerstvo, ktoré by malo na starosti vodu, les a životné prostredie. Minister poľnohospodárstva by sa staral o poľnohospodársku a potravinársku výrobu.

Šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes s lídrom rakúskej Strany slobodných (FPÖ) Heinz-Christianom Strachem podpísal memorandum o vzájomnej spolupráci a porozumení. "Naše politické strany boli už aj v minulosti v kontakte, ale v súčasnosti sa naše vzťahy zintenzívnili," vyhlásil Slota po stretnutí s predstaviteľmi strany. Odmietli v ňom multikulturalizmus a za neprijateľný vyhlásili aj vstup Turecka do Európskej únie. Za obrovský problém považujú aj islamizáciu Európy. Nekontrolovateľná migrácia z Afriky a Ázie je podľa Slotu cesta do pekla. FPÖ má v Rakúsku silnú podporu verejnosti nad 25 percent. Obe strany sa vraj hlásia k demokracii, ale vyznávajú najmä národnú a patriotickú stránku.

Poslanci za OKS kritizujú ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) za reformu vzdelávania. Vystavili mu vysvedčenie, v ktorom jeho nedostatočnú aktivitu za rok od volieb ohodnotili nulou. Koncepcia reformy nie je podľa predsedu OKS Petra Zajaca systémová a komplexná a neprekračuje horizont jedného volebného obdobia. Strana preto žiada jej prepracovanie. Zajac spolu so straníckym kolegom Petrom Osuským ponúkli rezortu vlastnú predstavu, ako by mala reforma vyzerať. Vzdelávanie považujú za jednu z najdôležitejších priorít na najbližšie desaťročie.

Jednoznačným víťazom dnešných predčasných parlamentných volieb v Thajsku sa s najväčšou pravdepodobnosťou stala opozičná Strana za Thajsko. Na jej čele stojí 44-ročná Jingluk Šinawatrová, ktorá je sestra zvrhnutého premiéra Thaksina Šinavatru. Ak sa výsledky potvrdia, Šinawatrová sa stane prvou premiérkou v novodobých dejinách tejto ázijskej krajiny. Podľa odhadov volebných výsledkov jej strana obsadí 313 z 500 dostupných parlamentných kresiel, čo znamená, že bude môcť vládnuť sama, bez koaličných partnerov. Expremiér už svojej sestre telefonicky zablahoželal k víťazstvu.

KDH je podľa podpredsedu Pavla Abrhana ochotné podporiť aj opozičný pozmeňovací návrh k ústavnému zákonu, ktorým chce zrušiť Mečiarove amnestie. Strana však odmieta návrh Smeru, aby sa amnestie len odmietli ústavným zákonom. Rokovania s opozíciou vraj ešte trvajú a k dohode zatiaľ nedošlo. Kresťanskí demokrati by podporili aj návrh na zrušenie amnestií, ktorými niekdajší prezident Michal Kováč omilostil svojho syna v kauze Technopol. Tým podmienila svoje hlasy SNS. Na zrušenie amnestií je potrebná ústavná väčšina poslancov.

Strana maďarskej koalície (SMK) kritizuje plán ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) zaviesť doplnkové poistenie. Podľa SMK nie je jasné, čo bude patriť do základnej lekárskej starostlivosti, ktorú uhradí poisťovňa, a čo sa už bude považovať za nadštandard. „Je tu reálna hrozba, že sociálne odkázaným občanom sa niektoré lekárske úkony stanú nedostupnými, čím budú dotknuté ich práva na bezplatnú lekársku starostlivosť,“ uvádza strana v stanovisku. Zavedenie doplnkového poistenia sa nevidí SMK v čase zadlžovania nemocníc, rušenia oddelení a lôžok, ako aj hrozby hromadných výpovedí nespokojných lekárov a zdravotných sestier.

Predseda SNS Ján Slota si myslí, že vyslanie slovenských vojakov do Afganistanu je nezmyselným mrhaním peňazí a obrovským rizikom. Nepáči sa mu, že kým celý svet z krajiny sťahuje svoje armády, Slovensko tam posiela ďalších vojakov. Slota nazval celú vojenskú akciu v Afganistane fiaskom. Národniari preto vyzvali ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS), aby prehodnotil zotrvanie našich vojakov v krajine. „Dávno predsa vieme, že naša misia a pár desiatok vojačikov v nej nemá žiadny efekt. Tak neviem, či tam ďalších vojakov posielame preto, aby sme boli celému svetu na smiech,“ uviedol Slota.

Vládna koalícia akoby v parlamente strácala väčšinu a predo dvermi bol začiatok koaličnej krízy. V sobotňajšej relácii TA3 V Politike, ktorá však bola nahratá už v piatok, ešte pred rokovaním Koaličnej rady, to povedal predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Problém sa podľa neho netýka len štvrtkového hlasovania o vládnej novele stavebného zákona, ktorá neprešla kvôli hlasom niektorých poslancov SaS. "Minimálne štyria poslanci z SaS si pomaly zakladajú novú politickú stranu. Nemáme istotu, či sú hlasovania vo vláde a v parlamente kompatibilné s programovým vyhlásením vlády," povedal Hrušovský s tým, že si koaličné strany budú musieť tieto otázky navzájom vydiskutovať. "Nie je nič horšie, ako nemať istotu väčšiny," poznamenal Hrušovský.

Prezident Ivan Gašparovič sa dnes v Bratislave stretol s delegáciou amerických kongresmanov, ktorú viedol predseda Výboru pre dopravu a infraštruktúru a republikánsky člen Snemovne reprezentantov John Mica. Témou diskusie bol rozvoj investícií a podnikania u nás, kde sa úspešne etablovali mnohé americké firmy. Gašparovič načrtol aj ďalšie možnosti investovania, ktoré ponúka naša krajina. Mica vyjadril pochybnosti o vymožiteľnosti práva a stave justície na Slovensku. Problémom podľa Gašparoviča nie sú zákony, ale prostredie, v ktorom sudcovia pôsobia. Delegácia ocenila prínos Slovenska v boji proti svetovému terorizmu vyslaním vyše 300 vojakov do Afganistanu.

Premiérka Iveta Radičová vo funkcii menej žartuje. V súčasnom postavení si vraj humor nemôže dovoliť, pretože je príliš veľa vážnych tém, o ktorých je nevhodné vtipkovať. Karikatúry o sebe si však Radičová kupuje. Viacerí politici majú podľa nej zmysel pre humor. Za vtipného považuje Daniela Krajcera, Jána Figeľa a Juraja Miškova. Ivan Mikloš dlhodobo boduje v rozprávaní príhod a vtipov. Z opozičných politikov je vraj vtipný Robert Kaliňák. „Má však šéfa, o ktorom by som povedala, že to čo predvádza, už nie je ani vtipné,“ vyhlásila. Premiérka by privítala aj tvrdú politickú satiru v humoristických reláciách.

Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) po piatkovej mimoriadnej koaličnej rade potvrdil, že šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) budú poslanci voliť až na schôdzi po letných prázdninách, ktorá sa začne 6. septembra. Zároveň pripustil, že koalícii nenavrhol nového kandidáta. "Mali sme niekoľko úprimných pokusov, skrátka, nevyšli," vyjadril sa Sulík o troch nominantoch, ktorých koaliční partneri odmietli. František Blanárik tak zostáva vo funkcii minimálne ďalšie dva mesiace, aj napriek tomu, že v marci rezignoval. Koaličným stranám prekáža, že Blanárik v minulosti spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a donášal na kolegov.

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí sa vo vopred nahratom televíznom príhovore vyhrážal útokmi na Európu v prípade, že NATO nezastaví letecké útoky na jeho krajinu. "Keď budeme chcieť, pohneme sa na Európu ako kobylky a včely. Radíme vám, aby ste sa stiahli skôr, ako budete čeliť katastrofe," vyhlásil Kaddáfí. Podľa jeho slov by v prípade takéhoto útoku boli legitímnymi cieľmi rodinné domy a úradné budovy rovnako, ako to robí NATO v Líbyi. Kaddáfí tiež odsúdil rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v pondelok vydal zatykače na neho a jeho syna Sajfa Isláma. Prejav si vypočuli tisícky priaznivcov na hlavnom námestí v Tripolise.

Koaličná rada včera štyri hodiny urovnávala nový spor medzi KDH a SaS. Kresťanských demokratov nahnevalo hlasovanie liberálov v parlamente, ktorí potopili návrh stavebného zákona z dielne ministra dopravy Jána Figeľa (KDH). "Vyjasnili sme si, čo sme mali. Som rád, že sme sa dohodli, máme čistý stôl. Vyjadril som sa, že mi je ľúto to spackané hlasovanie. Myslím si, že toto moje ospravedlnenie prijali a odteraz budeme fungovať oveľa lepšie," uviedol predseda SaS Richard Sulík po skončení stretnutia. K motivácii svojich siedmich poslancov, ktorí zákon nepodporili, sa však vyjadrovať nechcel. Lídri zároveň priznali, že stále nemajú dohodu v otázke pôžičky Grécku, s ktorou má problém SaS.

Nezávislý poslanec Igor Matovič musí mať podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana predbežnú dohodu so šéfom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom o spolupráci po predčasných parlamentných voľbách, ak o nich začal sám hovoriť. „Momentálne predčasné voľby vyhovujú len Robertovi Ficovi a som prekvapený, že aj Matovičovi. Je nelogické, aby poslanec, ktorý podporuje koalíciu, podporoval predčasné voľby, po ktorých by sa dostal do opozície,“ povedal Abrhan. Matovič vyhlásil, že ak si SaS a KDH nedajú do poriadku vzájomné vzťahy, on sám podporí konanie predčasných volieb.

Francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé počas piatkovej návštevy Moskvy vyhlásil, že členské štáty Európskej únie (EÚ) uvažujú o zrušení víz pre občanov Ruskej federácie. K rozhodnutiu by podľa neho mohlo dôjsť ešte tento rok: "Už len zopár krokov na oboch stranách a budú existovať dôvody na to, aby sme tento cieľ dosiahli ešte do konca roka." Najväčšou prekážkou pre zrušenie vízového režimu pre Rusov je však Estónsko, Lotyšsko a Litva. Moskva o zrušení víz medzitým rokuje aj so Spojenými štátmi, dohoda s Washingtonom v tejto veci je však s najväčšou pravdepodobnosťou ešte stále v nedohľadne.

O zúžení mandátu pre ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) pri rokovaní o druhej pôžičke pre Grécko sa dnes nerozhodne. O odloženie hlasovania o návrhu z dielne SaS sa postarali jej koaliční partneri. Predseda parlamentu a predseda SaS Richard Sulík chcel, aby sa hlasovanie o mandáte uskutočnilo ešte pred plánovaným rokovaním ministrov financií eurozóny v nedeľu 3. júla. Najsilnejšia opozičná strana Smer-SD nepodporí návrh tohto uznesenia. Snahu SaS označil šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška za iracionálnu a protieurópsku a jej predstaviteľov v tejto súvislosti považuje za "neoliberálnych populistov".

Zákaz zverejňovať platy vedúcich zamestnancov štátu minister hospodárstva Juraj Miškov zo SaS zrejme nepresadí. Proti sa postavila šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), ktorá má pripravované zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám na starosti. Zásahy smerujúce k obmedzeniu infozákona odmietla aj OKS. Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že zverejňovanie platov je aj dnes v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Údaje vraj možno použiť len pre vlastnú potrebu. Platy štátnych úradníkov začala nedávno zverejňovať stránka kolkozarabaju.sk. V súčasnosti je pozastavená, no autor ju chce onedlho sprístupniť v rozšírenej verzii.

V rozhovore pre Hospodárske noviny predseda Smeru-SD Robert Fico vysvetľoval, prečo nazval členov svojej strany „majstrami populizmu“. Smer podľa neho nebude zneužívať témy ako euroval či pomoc Grécku, aj keď s tým má bohaté skúsenosti. Fico priznal, že mu chýba vládnutie a kritizoval vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za to, že venuje 90 percent svojej energie na vnútorné spory a len 10 na vládnutie. „U nás to bolo úplne opačne.“ Podnikateľské prostredie bolo vraj za jeho vlády stabilnejšie a predvídateľnejšie.

Hlasovanie siedmich poslancov za SaS, ktorí vo štvrtok v parlamente nepodporili posunutie vládnej novely stavebného zákona do druhého čítania, bolo podľa predsedu klubu SaS Jozefa Kollára len omylom. "Som presvedčený, že to bol obyčajný omyl, keby som o tom presvedčený nebol, tak im neukážem všetkým hlasovať za. Za omyl sme pripravení sa našim koaličným partnerom ospravedlniť," povedal Kollár. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár si však myslí, že hlasovanie poslancov za SaS omyl nebol a mali na to čisto politické motívy. Podľa neho sú za tým spory medzi liberálmi a kresťanskými demokratmi. "Nehovoril by som, že môže vyvolať krízu. Ono ju to už vyvolalo," vyhlásil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH).

Skutočnosť, že vládna koalícia nevie, ako budú hlasovať jej vlastní poslanci a vždy tŕpne, či daný zákon prejde alebo nie, nevytvára dobrú atmosféru na jej fungovanie. Uviedol to dnes nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič s tým, že ak to neprestane, on nechce byť v takejto koalícii a spolu s troma kolegami z Obyčajných ľudí (OĽ) bude za predčasné voľby. Matovič tak reagoval na dnešné udalosti, kedy sedem poslancov SaS nezahlasovalo za návrh zvýšiť pokuty za čierne stavby, ktorý predložilo KDH. Kresťanskí demokrati to označili za hrubé porušenie Koaličnej zmluvy.

Vláda SR v stredu súhlasila s návrhmi ministerstva zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) na odvolanie jedenástich veľvyslancov. Zároveň rozhodla o vymenovaní deviatich nových ambasádorov. Dôvody zmien sú podľa šéfa rezortu rôzne. V jednom prípade vraj išlo o nadmerne dlhú dobu pôsobenia v krajine, hlavnou príčinou však údajne bola potreba zefektívniť, skvalitniť a zlepšiť slovenskú zahraničnú službu. Dzurinda nechcel povedať, či je medzi odvolanými aj bývalý minister obrany za Ficovej vlády a súčasný veľvyslanec Slovenska pri NATO František Kašický. Takmer vo všetkých prípadoch má ísť o kariérnych diplomatov.

Exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) ostro vystúpil voči vládnemu návrhu zákona o elektronickom výbere mýta, ktorý má znížiť pokuty za neplatenie mýta o viac ako polovicu. Prirovnal ho k znižovaniu pokút pre čiernych pasažierov v MHD. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa neho nepríde len o príjem z pokút, ale aj o časť príjmu z mýtneho z dôvodu väčšej motivácie porušovať zákon. Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ (KDH) Vážnemu oponoval, že v novele ide o primeranosť, férovosť a spravodlivosť. Maximálna sankcia by mala klesnúť pri blokovom konaní z 1 655 na 700 eur a pri správnom konaní z 2 655 na 1 300 eur.