Návrh zákona o hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce je podľa opozičného Smeru šialený a neľudský. "Návrh bude mať vážne negatívne dopady na najbezbrannejšie skupiny obyvateľstva," povedal podpredseda parlamentného sociálneho výboru Branislav Ondruš. Mal pritom na mysli najmä starobných dôchodcov, ktorí už dnes poberajú najnižšie penzie. Nový zákon vraj zoberie veľkej časti najchudobnejších dôchodcov 15 až 65 eur. Ondrušovi sa nepáči ani zámer zviazať vyplácanie dávok v hmotnej núdzi s prácou. "Celkom jednoznačne tu dochádza k diskriminácii penzistov, invalidov či napr. tehotných žien, ktorí si jednoducho privyrobiť objektívne nemôžu," upozorňuje.

Nezávislý poslanec a líder hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič predloží písomné dôkazy o korupcii v politike po návrate budúceho generálneho prokurátora Jozefa Čentéša z dovolenky. "Som s pánom Čentéšom dohodnutý, že ich predložím až po jeho dovolenke, teda po 15. auguste." Čentéš vypočul Matoviča v súvislosti s jeho medializovanými vyjadreniami o straníckych nomináciách minulý piatok. Zároveň ho vyzval na doplnenie tvrdení v listinnej podobe. Po dodaní ich Čentéš vyhodnotí a rozhodne o ďalšom postupe. Matovičovu výpoveď inicioval námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka. Vypočúvanie musel poslanec zopakovať, pretože jeho prvú výpoveď omylom skartovali.

Ak by koalícia podľa šéfa KDH Jána Figeľa akceptovala, že nezávislý poslanec Igor Matovič s ňou ide riešiť vzťahy, bolo by to znakom toho, že je v menšine a strana SaS nemá to kvórum, ktoré garantovala. Apeluje preto na svojho koaličného partnera, aby sa so situáciou okolo Matoviča vysporiadal. Ten v júli žiadal zmluvu s koalíciou. Počas poslednej parlamentnej schôdze prirovnal KDH ku sviniam a obvinil stranu z toho, že nedrží slovo. Figeľ to zásadne odmieta. „My sme pre nedodržiavanie dohôd boli ochotní opustiť vládnu moc. Toto považujem aj dnes za odkaz a vklad pre našu koaličnú zostavu, pretože to, čo nás v nej viaže, je vládny program a koaličná zmluva,“ zdôraznil líder kresťanských demokratov.

Premiérka Iveta Radičová sa v ostro sledovanej súťaži na výber budovy pre košické daňové úrady spolieha na názor mimovládnych organizácií. Výberová komisia už odporučila podpísať zmluvu opäť s firmou okresného šéfa SDKÚ-DS Ondreja Ščurku Nitra Invest. Keď si pritom daniari v apríli vybrali Ščurkovu firmu, Radičová hovorila o klientelizme a hrozila demisiou. Daňové riaditeľstvo prizvalo mimovládne organizácie, aby pred podpisom zmluvy preskúmali podklady k súťaži. Tie to vítajú, nad výsledkom sporného tendra však prevziať záštitu odmietajú. "Som rada, že štátne orgány zaujíma náš názor pred podpisom zmluvy. Ale v konečnom dôsledku je za súťaž zodpovedný riaditeľ Daňového riaditeľstva a politickú zodpovednosť majú členovia vlády," vysvetlila riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.

Majetok HZDS, ktorý vlani dosahoval viac než 821-tisíc eur, svedčí podľa politológa Rastislava Tótha o tom, že si strana v minulosti vybudovala stabilné kanály, ktorými jej teraz prichádzajú financie. "Tými kanálmi pritekajú peniaze od ľudí, ktorí si myslia, že by sa ĽS-HZDS ešte mohla dostať k podielu na moci." Mimoparlamentnej SMK, ktorá dobre vychádza so súčasnou vládnucou stranou v Maďarsku, zase môžu do pokladnice prispievať aj maďarskí podnikatelia. Sociológ Pavel Haulík si myslí, že celkový majetok strán nemožno priamo spájať s ich možným výsledkom vo voľbách. Jeho výška podľa neho odráža skôr dĺžku pôsobenia strán na politickej scéne. Smer tak získal veľký majetok zlúčením s SDĽ, ktorá ho dostala ešte od KSS.

Prokurátor Jozef Čentéš, ktorého Národná rada SR zvolila za generálneho prokurátora, no prezident Ivan Gašparovič ho ešte do funkcie nevymenoval, by mal zvážiť svoju rezignáciu. Na tlačovej konferencii to vyhlásil podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Reagoval tak na okolnosti výpovede nezávislého poslanca NR SR Igora Matoviča o korupcii v stranách, ktorá bola na prokuratúre skartovaná a musela sa opakovať. "Vyzývam koalíciu, aby sme si spolu sadli a začali hľadať nového spôsobilého kandidáta, ktorému sa nebudú strácať výpovede z počítača a nebude musieť skartovávať výpovede," vyhlásil Paška. Čentéša sa však dnes zastal Igor Matovič. Podľa neho bola výpoveď robená profesionálne, i keď bol prokurátor v časovom strese. "Nemalo by to slúžiť na jeho diskreditáciu a zámienka na jeho nevymenovanie," dodal Matovič.

Túžba Vladimíra Putina po spojení Ruska a Bieloruska do jednej krajiny Bielorusov nenadchla. Prezident Alexander Lukašenko, ani iní vládni predstavitelia sa k výrokom ruského premiéra doteraz nevyjadrili, hovorca ministerstva zahraničných vecí Andrej Savinych iba pripomenul Lukašenkovo vyjadrenie z minulosti o tom, že nezávislosť Bieloruska je "posvätná". Na poplach však bije opozícia, ktorá sa obáva pretrvávajúceho ruského sna o anektovaní ich krajiny. "Putin sníva o spojení Ruska a Bieloruska a teraz to otvorene oznámil. Najhoršie na tom je, že nie všetci politici v Bielorusku chápu túto hrozbu," uviedol Rygor Kastušev, kandidát na prezidenta vo voľbách v roku 2010. Podľa sociológov je podpora znovuzjednotenia u obyvateľov každým rokom nižšia.

Nezávislý poslanec Igor Matovič kritizuje svojich kolegov za to, že dvom najväčším mobilným operátorom na Slovensku, Orange a T-Mobile, umožnia predĺžiť licenciu na nasledujúcich desať rokov za smiešnu sumu. „Táto téma sa nejako moc neotvára a politici sú ticho, všetci týchto operátorov poznajú, sú s nimi dobrí kamaráti. Potichu, poza zraky verejnosti sa predĺžia týmto operátorom licencie za bagateľ.“ Telekomunikačný úrad, ktorý o predlžovaní licencií rozhoduje, by mal podľa neho od jedného operátora zinkasovať 15 až 30 miliónov eur. Matovič upozornil, že operátori majú spolu ročný obrat okolo 1,5 miliardy eur a dá sa očakávať, že im v najbližších rokoch ešte stúpne. Úrad by vraj teraz mal predĺžiť licencie len na kratšie obdobie a priebehu roka by sa určila objektívna trhová cena.

Členmi Strany moderného Slovenska, ktorú založil bývalý podpredseda HZDS Milan Urbáni, by sa podľa neho chceli stať viacerí politici z opozície aj koalície. Nechcel však povedať, o ktorých ide. V strane je okrem neho exministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová či bývalý šéf rezortu zdravotníctva za Smer Ivan Valentovič. Urbáni hovorí, že spolupracuje aj s inými známymi menami z politiky a do strany sa hlási i veľa mladých ľudí. Strana vraj nebude na jedno použitie. Jednou z priorít vyštudovaného gynekológa Urbániho má byť zdravotníctvo. V septembri plánuje strana predstaviť svoj tieňový kabinet, ktorý bude stáť oproti vláde Ivety Radičovej.

Venezuelský prezident Hugo Chávez v pondelok označil dočasnú líbyjskú národnú radu za "skupinu teroristov" a spriaznenému lídrovi Muammarovi Kaddáfímu odkázal, aby naďalej vzdoroval povstalcom usilujúcim sa zosadiť jeho režim. "Veľmi ho uznávam," vyslovil sa Chávez a Kaddáfímu zaželal nech žije a bude víťazom. Vo svojom prejave nezabudol odsúdiť vojenskú intervenciu v Líbyi, ktorú jeho vláda predtým označila za pokus Západu zmocniť sa tamojšieho ropného bohatstva. Venezuelu pred časom navštívila delegácia z Tripolisu, Chávez sa s ňou podľa vlastných slov však nemohol stretnúť, keďže sa stále musí liečiť z rakoviny.

Generálna prokuratúra odmieta tvrdenia budúceho šéfa prokurátorov Jozefa Čentéša, že časť spisového materiálu výpovede nezávislého poslanca Národnej rady SR Igora Matoviča o korupcii v politike bola omylom skartovaná. Naopak, tvrdí, že výpoveď nechal z počítača vymazať Čentéš. Matovič vypovedal pred Čentéšom o údajnej korupcii medzi politikmi v piatok 29. júla. Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. "Rozhodujúce je to, že je založená v spise." Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval. "Nepoznám dôvod, prečo tak pán Čentéš konal, zrejme nechcel, aby sa k výsluchu dostala osoba, o ktorej si myslí, že by ho nemala vidieť," uviedol špeciálny prokurátor Ján Hrivnák.

Ruský premiér Vladimir Putin sa v pondelok vyslovil za zjednotenie svojej krajiny a susedného Bieloruska. Vyhlásil to počas návštevy politického tábora prokremeľskej mládeže v oblasti Seliger. Zlúčenie oboch krajín do jedného štátneho celku je podľa Putina "možné a veľmi žiaduce". Dodal však, že "úplne závisí od vôle bieloruského ľudu". Autoritársky bieloruský prezident Alexander Lukašenko je však tvrdým zástancom suverenity svojej krajiny aj napriek tomu, že Bielorusko sa momentálne nachádza v najhoršej finančnej kríze od nezávislosti z roku 1991. Lukašenko je pod tlakom, aby výmenou za finančnú pomoc predal Rusku kľúčové časti priemyslu.

Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dlhoročného predsedu Vladimíra Mečiara opúšťajú členovia. Bývalý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa by mal v septembri vstúpiť do SNS. Myslí si, že práve národniari môžu získať Mečiarových voličov. Za odchody a postavenie strany mimo parlamentu je podľa bývalého podpredsedu hnutia Milana Urbániho zodpovedný líder Mečiar. "Doviedol stranu tam, kam doviedol. Už tam prakticky nie je s kým robiť." Odišiel aj detviansky funkcionár Jozef Krnáč či prešovský krajský predseda Marián Haľko. Niekdajší europoslanec a šéf rezortu pôdohospodárstva za HZDS Peter Baco však verí, že problémy pomôže vyriešiť nový volebný líder, ktorého predstavia v novembri.

Získavanie 10-tisíc podpisov pre založenie novej strany Národ a Spravodlivost (NAS) je už takmer ukončené. Tvrdí to zakladajúca členka a poslankyňa NR SR Anna Belousovová. Napriek tomu, že vyzbierané budú už skôr, aktivisti NAS zostanú v uliciach až do konca augusta. "Zaznamenávajú pozitívne reakcie. Je to nielen o zbere podpisov, ale aj odozvách ľudí, ktoré najlepšie pocítime v teréne," povedala Belousovová. Belousovová oznámila zámer založiť nový politický subjekt a začiatok zbierania podpisov 27. mája. Strana bude podľa jej slov založená na civilizovanom, demokratickom, nekonfrontačnom a nexenofóbnom patriotizme, teda vlastenectve. S takýmto subjektom má politička ambíciu dostať sa po najbližších parlamentných voľbách do Národnej rady SR.

Najbohatšou stranou v parlamente bol minulý rok Smer Roberta Fica. Jeho majetok dosiahol podľa predložených výročných správ takmer 4,4 milióna eur. Na druhom mieste skončila vlani SaS, ktorá priznala majetok v hodnote takmer 1,3 milióna eur. Tretiu priečku v rebríčku majetnosti obsadil Most-Híd so sumou 691 390 eur. Nasleduje SNS s majetkom 510 420 eur a KDH, ktoré vlastnilo 482 490 eur. Najchudobnejšou a zároveň najzadlženejšou spomedzi parlamentných strán bola minulý rok SDKÚ. Jej majetok dosiahol hodnotu 291 540 eur, kým záväzky sa vyšplhali na 1,44 milióna eur. Najmenej zadlženým subjektom v parlamente bol Most. Z mimoparlamentných strán suverénne vedie SMK, ktorá s majetkom takmer 1,33 milióna eur predbehla všetkých okrem Smeru.

Téma výhrady vo svedomí je pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) podľa jeho šéfa Jána Figeľa stále aktuálna. Strana o nej v júli pred schválením Zákonníka práce rokovala aj s liberálnou SaS. S ministrom práce Jozefom Mihálom sa vraj zhodli na formuláciách, ktoré chránia právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnom pracovno-právnom vzťahu. „Verím, že v dohľadnej dobe nadíde vhodný moment a bude potvrdená politická zhoda pre konkrétne finálne riešenie,“ povedal Figeľ. Dodal, že aj SaS považuje svedomie za niečo primárne, čo treba chrániť, preto by nemal byť problém nájsť v tejto otázke zhodu.

Rádiožurnál Slovenského rozhlasu v piatok priniesol informáciu o tom, že slovenskí ľavicoví radikáli, ktorí sú zoskupení v Revolučnej komunistickej strane (RKS), sa na internete vyhrážajú útokmi. Agentúra SITA hovorila o "vyhrážaní sa smrťou premiérke". Odvolávali sa pritom na video s názvom "Smrť buržujom!", ako aj článok, ktoré RKS zverejnila na svojej internetovej stránke. V nedeľu bola na tomto webe publikovaná odpoveď. RKS v nej hovorí o "fabuláciách" a "znôške novinárskych nezmyslov". "RKS na žiadnom mieste netvrdí, že použije fyzické násilie proti Ivete Radičovej či proti politickým a podnikateľským špičkám v SR. Tvrdí ale, že je na základe svojho vedeckého svetonázoru presvedčená, že tieto "elity" padnú v rámci revolučného prerodu spoločnosti, v rámci ktorého, aby bol úspešný, musí tiecť krv," píše sa v blogovom príspevku.

Asistent poslanca Národnej rady SR za SaS Štefana Tomča, 20-ročný Igor Podlubný, havaroval pod vplyvom alkoholu. Televízia JOJ informovala, že Podlubný narazil do obrubníka pod oknami polície neďaleko baru, v ktorom pil. Pri náraze sa nikto nezranil. Podlubný mal v krvi približne tri promile alkoholu. Prehrešok ho bude stáť členstvo u liberálov. "Veľmi nás celá udalosť mrzí a pán Podlubný bude na základe tohto svojho konania samozrejme okamžite vylúčený zo strany," reagovala na incident hovorkyňa SaS a osobná tajomníčka predsedu parlamentu Richarda Sulíka Tatiana Tóthová. Podlubný ako asistent poslanca dostáva mesačne 2 077 eur.

Rada pre reklamu sa nebude zaoberať sťažnosťou strany Most-Híd, ktorej prekážajú bilbordy Slovenskej národnej strany (SNS) s textom "Proti maďarskej rozpínavosti". Odôvodnila to tým, že jej kódex sa nevzťahuje na politickú reklamu. Šéf strany Béla Bugár s tým nesúhlasí: "Máme na to iný názor, ale z právneho hľadiska tu len veľmi ťažko pochodíme." Most už pred niekoľkými týždňami podal na národniarov trestné oznámenie pre podnecovanie k národnostnej neznášanlivosti. Dôvodom sú okrem bilbordov aj "urážlivé a hanlivé výroky poslancov strany v médiách a v parlamente." Podnet rieši Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá rozhodne, či začne trestné stíhanie. SNS bilbordy stiahnuť neplánuje.

Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) vracia úder bývalému šéfovi slovenskej diplomacie za vlády Roberta Fica (Smer) Jánovi Kubišovi. Nepáči sa mu, že Kubiš "nevynechá ani jednu príležitosť kopnúť si do tejto vlády, špeciálne do SaS", a to pre jej postoj v otázke Grécka, Galkovu angličtinu či stranícke nominácie. Kubiš podľa neho nemá morálne právo kritizovať predstaviteľov SaS, pretože bol súčasťou Ficovej vlády v čase, keď robila rozhodnutia škodlivé pre Slovensko. Viacero z nich Galko vymenoval vo svojom vyjadrení zverejnenom na webe strany. Zároveň uviedol mená veľvyslancov, ktoré mali byť výsledkom straníckych nominácií za bývalej vlády.

Politické strany na Slovensku podľa sociologičky Zory Bútorovej výrazne zaostávajú za hodnotovým nastavením spoločnosti v otázke účasti žien v politike. Napriek tomu, že na čele vlády dnes stojí Iveta Radičová, žien je vraj v politike stále málo. Kabinet, ktorého súčasťou je okrem premiérky len jedna ministerka, je na chvoste európskeho rebríčka. Bútorová považuje za paradox, že aj v parlamente došlo k poklesu zastúpenia žien, hoci slovenská verejnosť by im dala v politike silnejšie slovo. "Dokonca verejná mienka na Slovensku podporuje prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení pre ženy v politike v podobe kvót." Téma však nie je súčasťou programu žiadnej z politických strán.

Strana Most-Híd už svojich voličov nudí, verejne sa neprezentuje a málokto sa o ňu zaujíma. Myslí si to politológ Michal Horský, podľa ktorého je verejná mienka z Mosta unavená. Aj to je vraj jedným z dôvodov úspechu mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK), ktorej agentúra Focus v najnovšom prieskume namerala 5,8 percent. Most v ňom získal podporu 6,9 percenta ľudí. Horský očakáva stupňujúcu sa rivalitu medzi stranami Bélu Bugára a Józsefa Berényiho. Politológ Miroslav Kusý považuje za výhodu SMK práve jej momentálnu neúčasť v parlamente. "Nie je o nej počuť, nemá žiadne škandály." Svoju úlohu zohráva podľa neho aj psychologický faktor. "Starí voliči sa vracajú".

Rádiožurnál Slovenského rozhlasu priniesol informáciu o tom, že sa slovenskí ľavicoví radikáli na internete vyhrážajú útokmi. Agentúra SITA hovorí o "vyhrážaní sa smrťou premiérke" a portál topky.sk informuje dokonca o "hrozbe teroristických útokov". Odvolávajú sa pritom na video a článok Revolučnej komunistickej strany (RKS), ktoré zverejnila na svojej internetovej stránke. V texte, ktorým autor zjavne reaguje na prijatie novely trestného zákona o tzv. jáchymovskej lži, sa uvádza, že "strana schvaľuje všetky prejavy triedneho násilia v 50-tych rokoch minulého storočia". RKS sa pritom na svojom webe označuje za "v ilegalite pôsobiacu proletársku organizáciu konajúcu ... v nepriateľskom prostredí". Článok, v ktorom sa výslovne spomína napr. Peter Osuský či Peter Zajac, ukončuje autor zvolaním: "Smrť buržujom!". Za ním nasleduje video s rovnakým názvom obsahujúce fotografie viacerých slovenských politikov a podnikateľov vrátane Ivety Radičovej a Roberta Fica.

Nezávislý poslanec a líder Obyčajných ľudí Igor Matovič bol dnes na Generálnej prokuratúre SR vypovedať pred prokurátorom Jozefom Čentéšom na margo svojich výrokov o korupcii v politických stranách. Matovič po skončení uviedol, že výpoveď sa týkala aj politických nominácií. "Kľúčových otázok bolo asi pätnásť a politické nominácie bola len jedna z nich," upresnil nezávislý poslanec a dodal, že sa pred Čentéšom cítil "ako na spovedi". Matovič odmietol byť pre médiá konkrétny, čo sa týka samotných nominantov i strán, ktoré ich dosadili do funkcií. "Pevne verím, že prokuratúra buchne po stole a povie, že stranícke nominácie, dosadzovanie rodín, známych, kamarátov je korupcia. Spolieham sa na to," zdôraznil. Svoju výpoveď označil za "prvú chemoterapiu straníckym nomináciám".

Občianska konzervatívna strana v parlamente nepodporí návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ak vláda takýto návrh schváli a predloží zákonodarnému zboru. Podľa občianskych konzervatívcov je súčasná platná legislatívna úprava pre spotrebné dane z vína, piva a liehu postačujúca a plne zodpovedajúca európskym štandardom. "Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý mechanicky nivelizuje postavenie vína, nerešpektuje fakt, že vo všetkých vinohradníckych krajinách Európskej únie má vinohradníctvo a vinárstvo osobitné postavenie a nikde nie je zavedená nenulová sadzba spotrebnej dane z vína," uviedol predseda OKS Peter Zajac.

Osud pripomienky prezidenta Ivana Gašparoviča k novele zákona o cestnej premávke je zatiaľ nejasný. Hlava štátu vrátila zákon parlamentu, pretože nesúhlasí s opätovnou možnosťou vyraďovať staré vozidlá z evidencie len na základe čestného vyhlásenia. Takúto zmenu presadil do novely cez pozmeňovací návrh poslanec SaS Jaroslav Suja. Ako tvrdí, chcel tak vyriešiť legislatívnu dieru. Podľa neho sa stále vyskytujú prípady, kedy vozidlá už neexistujú, a teda sa nedajú vyradiť z evidencie, nakoľko majiteľ nemá možnosť predložiť doklad o prevzatí starého auta na zošrotovanie. Suja vyhlásil, že by nechcel, aby kvôli jeho iniciatíve neprešiel zákon ako celok.

Ollanta Humala, bývalý ľavicový povstalec, dnes zloží prísahu a stane sa novým prezidentom Peru. V júnových parlamentných voľbách porazil Keiko Fujimoriovú, dcéru bývalého kontroverzného lídra Alberta Fujimoriho. Tá nedokázala presvedčiť, že v prípade víťazstva sa nevydá po stopách svojho otca a ani sa nebude usilovať o jeho prepustenie, keďže Fujimori si odpykáva 25-ročný trest za korupciu a porušovanie ľudských práv. Humala má indiánsky pôvod rovnako ako 80 percent obyvateľov Peru a medzi jeho hlavné ciele patrí boj proti chudobe. Do povedomia verejnosti sa dostal v roku 2000, keď krátko viedol ozbrojené povstanie proti Fujimorimu. Je prvým ľavičiarom na čele krajiny od vojenského režimu Juana Velasca Alvarada v rokoch 1968 až 1975.

Ak by sa konali tento víkend, so ziskom 41,7 percenta hlasov by sa víťazom stala strana Smer-SD. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v dňoch 6. až 12. júla na vzorke 1 026 respondentov starších ako 18 rokov. Na druhom mieste by skončila SDKÚ-DS so ziskom 12,6 percenta hlasov, nasleduje KDH (11,7 percenta), Most-Híd (6,9 percenta) a SaS (6,1 percenta). Do zákonodarného zoru by sa vrátila aj SMK, ktorej by podľa prieskumu odovzdalo hlas 5,8 percenta voličov. S rovnakým volebným ziskom by brány parlamentu prekročila aj SNS. Národniari by tak so Smerom-SD mohli vytvoriť koalíciu so 79 poslancami. Pred bránami NR SR by ostali ĽS-HZDS (3,3 percenta), SDĽ (2,2 percenta) aj KSS (1,7 percenta).

Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu Zákonníka práce, ktorú v polovici júla schválil parlament. Platiť by mala začať od septembra. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automaticky nárok na 5-týždňovú dovolenku. Nové znenie pracovného kódexu tiež definuje inštitút konkurenčnej doložky, na základe ktorej nebude zamestnanec môcť po ukončení pomeru vykonávať totožnú činnosť u iného zamestnávateľa. Novinkou sú aj ustanovenia ústretové k rodine, akým je delené pracovné miesto. Na jednej pozícii tak môžu pracovať viacerí zamestnanci na kratší pracovný čas. Zmení sa i skúšobná a výpovedná lehota, nočné zmeny či práca nadčas.

Opoziční poslanci si z koalície najviac rozumejú so šéfom poslaneckého klubu KDH. „Viem si podať ruku a dať pohár vína s Paľom Hrušovským. Má podstatne väčší cit pre politiku ako politickí brojleri, ktorí prišli do parlamentu len nedávno,“ povedal predseda Smeru Robert Fico. Za najsympatickejšieho ho označili aj Rafael Rafaj z SNS, Dušan Čaplovič a Dušan Galis zo Smeru, ktorý sa s ním rozpráva o futbale. Oslovení politici potvrdili, že opozično-koaličné kamarátstva existujú, aj keď sa pred kamerami tvária ako nepriatelia. Na služobnej ceste si porozumeli bývalý poslanec SNS Rudolf Pučík a Juraj Droba z SaS. Martinovi Poliačikovi (SaS) sa pozdáva Ján Počiatek zo Smeru. „Je pravicový liberál, ktorý len sedí v zlej strane.“