Na oficiálnu návštevu Slovenska v piatok pricestoval nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. Stretol sa s ním jeho rezortný kolega Mikuláš Dzurinda a prezident Ivan Gašparovič. Ten Westerwelleho uistil, že urobí všetko preto, aby vládne strany presvedčil o potrebe prijať "zodpovedné rozhodnutie" vo vzťahu k rozšíreniu eurovalu. Podporu eurovalu pred nemeckým ministrom vyslovil aj Mikuláš Dzurinda. "Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie," uviedol Dzurinda. "Mám úplnú dôveru v európsku dimenziu Slovenska a v to, že nielen vláda, ale aj parlament v Bratislave vie, že máme spoločný ekonomický osud a že tento závisí od eura," uviedol na záver Westerwelle.

"To si vôbec neviem predstaviť. Ja by som bol najradšej, keby som nemusel byť ani členom svojej vlastnej strany," reagoval poslanec a líder skupiny Obyčajných ľudí Igor Matovič na otázku, či si vie predstaviť, že bude predsedom strany, ktorú sa chystá založiť. Matovič tiež zopakoval, že nový politický subjekt vznikol ako reakcia na neochotu ostatných strán pristúpiť k zmene slovenského volebného systému. "Keď naozaj to chceme v podstate na obídenie, alebo ako truc voči politickým stranám, ktoré nám nechcú dovoliť zmeniť volebný systém, tak nechcem hrať podľa tých ich pravidiel," vysvetlil Matovič v rozhovore pre agentúru SITA.

SNS nechce, aby sa na Slovensku stavali moslimské minarety. Podpredseda strany Andrej Danko informoval, že národniari predložia do parlamentu buď nový zákon, ktorý by zákaz obsahoval, alebo navrhnú novelizovať stavebný zákon. "Nechceme dehonestovať náboženstvo, nehovoríme, ktoré náboženstvo je lepšie. V Bratislave a na Slovensku nie je miesto pre minarety... Islam preferuje iné formy trestov, spolužití. Prisťahovalci sa musia prispôsobiť," vyhlásil Danko. Národniari chcú okrem toho zákonom zakázať stavby, ktoré "nepatria do tohto prostredia", ako napríklad čínska štvrť na Starej Vajnorskej v Bratislave.

Predseda Smeru Robert Fico vo štvrtok položil kvety k jazdeckej soche Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Kritizoval pritom predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) a premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), že neprejavujú dostatok náklonnosti k Slovenskej republike. "Druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorý prišiel z emigrácie, dnes hovorí, že chce odísť do Austrálie, a tretí najvyšší ústavný činiteľ, ktorý bol proti vzniku Slovenskej republiky, dnes v podstate sa žiadnych osláv ani nezúčastňuje." Fico dodal, že on sa na čele vlády usiloval vypĺňať biele miesta slovenskej histórie. Ľudia, ktorí nemajú radi Slovensko, sa podľa neho snažia spochybniť význam mnohých historických osobností, ako Dubček, Svätopluk, Rázus či Rúfus.

Zmeny v slovenskom tlačovom zákone, ktoré pred časom schválil Národné rada SR, nadobudli účinnosť od 1. septembra. Najvýraznejšou zmenou je, že slovenskí verejní funkcionári - prezident, poslanci, ministri, starostovia, primátori či predsedovia a podpredsedovia politických strán - stratili právo na odpoveď v médiách v prípade, že uverejnená informácia sa týka výkonu ich funkcie. Novela zároveň neumožňuje žiadať o odpoveď pri akýchkoľvek, teda aj pravdivých tvrdeniach. Zatiaľ čo doteraz musel vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra vydať opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, ako bolo napadnuté skutkové tvrdenie, teraz tak môžu urobiť na vopred vyhradenom zreteľne označenom mieste.

Líder Obyčajných ľudí (OĽ) Igor Matovič tvrdí, že výhradu vo svedomí u SaS nevybavilo KDH, ale on sám. Je mu preto smiešne, že sa kresťanskí demokrati tvária, že predloženie výhrady svedomia vo forme novely Zákonníka práce si dohodli s ministrom práce Jozefom Mihálom (SaS). KDH pre to vraj neurobilo nič. Matovič bol vo februári za jeho predsedom Jánom Figeľom, aby sa ho opýtal, prečo nerokuje so SaS o výhrade vo svedomí, keď ju majú liberáli v programe. Figeľ podľa jeho slov o zámere SaS ani nevedel. Matovič hovorí, že na predložení návrhu bol dohodnutý so šéfom SaS Richardom Sulíkom, no ten ho neskôr vyobchodoval s KDH. Výhradu vo svedomí v ním navrhovanej podobe však Matovič podporí.

Europoslancovi za KDH Miroslavovi Mikolášikovi sa nepáči návrh strany Smer legalizovať predmanželské zmluvy. Považuje ich totiž za prípravu na rozvod. "Akoby pár mal pred sobášom predpokladať, že rozvod raz príde," povedal. S návrhom novely Občianskeho zákonníka prišli poslanci Smeru Marián Kovačócy a Renáta Zmajkovičová. Všetky vzťahy medzi ľuďmi možno podľa europoslanca rozdeliť na tri druhy. "Jednými sú tie nanútené, ktoré, verme, sa už manželstiev nedotýkajú. Druhými sú vzťahy založené na vzájomnej láske, oddanosti a obetovaní sa. A treťou skupinou sú zmluvné vzťahy, ktoré strany uzatvárajú pre ich vzájomnú výhodnosť a obojstranný prospech." Navrhovatelia vraj chcú dostať manželstvo do poslednej kategórie.

Slovensko v piatok oficiálne navštívi nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. So slovenským kolegom Mikulášom Dzurindom slávnostne otvoria školský rok na Nemeckej škole v Bratislave, ktorú zaradili do slovenskej siete škôl ako súkromnú školu s medzinárodným vzdelávacím programom. Ministri budú rokovať o otázkach súvisiacich s budúcnosťou eurozóny, jej stabilitou, vyhliadkami Grécka, Východným partnerstvom, Ukrajinou, Bieloruskom, západným Balkánom i Arabskou jarou. Westerwelleho prijme aj prezident Ivan Gašparovič. Tlačový odbor rezortu diplomacie označil rok 2011 za „nemecký rok v slovenskej zahraničnej politike“. Spolková kancelárka Angela Merkelová bola u nás v marci, prezident Christian Wulff sa chystá na oficiálnu návštevu v septembri.

Dôkazy o korupcii politických strán, ktoré poslanec a líder skupiny Obyčajných ľudí (OĽ) Igor Matovič odovzdal Úradu boja proti korupcii, sa majú týkať strany Smer-SD a dvoch koaličných strán (KDH a SDKÚ-DS) v nitrianskom vyššom územnom celku. Dôkazy podľa Matoviča vypovedajú o "zvrhlom spôsobe rozdeľovania straníckych miest vo verejnej správe". Matovič sa včera vyjadril aj k téme euroval. Po stretnutí s premiérkou Radičovou vyhlásil, že OĽ euroval v dnešnej podobe nepodporia. "Pripadá do úvahy len taká možnosť, že Gréci nám založia 150 percent pôžičky, ktorú by sme im mali dať. Keď nám dajú ostrov a my im dáme nejaké peniažky, môžeme si kúpiť aj sto ostrovov," poznamenal nezávislý poslanec.

V Martine bola včera spustená petícia za referendum, ktoré by malo viesť k zmene volebného systému do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu. Jeho iniciátormi je skupina nezávislých primátorov Banskej Bystrice, Martina a Prievidze. Pridávajú sa k nim aj ďalší primátori a starostovia. Zmeny volebného systému by mali viesť k tomu, aby sa ku kandidátkam politických strán pripojila aj kandidátka nezávislých poslancov. Ďalej navrhujú, aby o tom, kto bude v parlamente, rozhodoval absolútny počet preferenčných hlasov, nie miesto na straníckej kandidátke. Politológ Martin Klus odhaduje, že pri volebnej účasti, aká bola v posledných voľbách, by poslanec potreboval na zvolenie od 15­ do 25-­tisíc hlasov.

Bývalá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová už vyzbierala vyše 10-tisíc podpisov potrebných na založenie strany. Predbehla tak lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča, ktorý ich má zatiaľ iba 4-tisíc. Kým matovičovci diskutujú s občanmi osobne, Belousovová posiela do ulíc aktivistov. Národ a spravodlivosť chce zaregistrovať do 10. septembra. Matovič však má podľa politológa Martina Klusa väčšiu šancu dostať sa do parlamentu, pretože môže osloviť viac voličov z celého politického spektra a ťaží z lepšej marketingovej stratégie. Podmienkou prijatia na jeho kandidátku bude okrem politickej nezávislosti aj podstúpenie testu na detektore lži. Belousovová podobný spôsob výberu nezvažuje, šancu dá svojim sympatizantom, aktivistom, ale aj odborníkom.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič (nezávislý) je zvedavý, ako sa koalícia postaví k prípadnému hlasovaniu jej poslancov s opozíciou pri novele zákona o štátnom občianstve. Ak totiž nebude mať pre postoj Mosta-Híd dosť vlastných hlasov na schválenie novely, bude potrebovať pomoc opozície. Matovič pripomenul, že jeho SaS za takéto hlasovanie vylúčila z poslaneckého klubu. "Treba sa potom opýtať, či Bugár navrhne vylúčenie poslancov ostatných troch koaličných strán tak, ako navrhol moje vylúčenie Sulíkovi." Poslanca teší, že si tri koaličné strany SDKÚ-DS, KDH a SaS osvojili jeho riešenie v otázke dvojakého občianstva. Ich prvotné odmietnutie návrhu považuje za ješitnosť. Právna norma by mala umožniť viacero občianstiev na základe dlhšieho pobytu či rodinnej väzby v inej krajine.

SNS očakáva koncom tohto roka výmenu policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Hlavným dôvodom má byť skutočnosť, že sa podľa národniarov Policajný zbor SR "reálne nachádza kvôli odchodu stoviek policajtov do civilu pred rozpadom". "V najbližších dňoch chystáme zverejnenie ďalších konkrétnych podnetov a prešľapov i hrubých chýb ministra vnútra Daniela Lipšica či svojrázneho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, ktorý má na koniec roka údajne nachystaný elegantný odchod zo svojej funkcie z dôvodu vraj neúspechu jeho tzv. policajnej reformy, odpozeranej z krátkeho výletu v anglických uliciach spred 11 rokov," uviedla hovorkyňa SNS Jana Benková.

Predseda OKS a poslanec Národnej rady SR Peter Zajac pred niekoľkými týždňami ohlásil založenie facebookovej stránky s názvom Posledný súd nad Harabinom. Takýmto spôsobom chceli dosiahnuť masívny verejný tlak na odchod Štefana Harabina z funkcie predsedu najvyššieho súdu. "Štefan Harabin je najväčším nešťastím slovenského súdnictva dlhodobo," vyhlásil vtedy Zajac. Aby bol tlak účinný, stránku malo podľa Zajaca podporiť desaťtisíce až státisíce ľudí. Realita je však iná, počet podporovateľov Harabinovho odchodu presiahol číslo 1 700. Zajac si nemyslí, že relatívne nízky záujem ľudí o ich iniciatívu by bol spôsobený ľahostajnosťou voči Harabinovi.

"Maďarská republika má absolútne inú predstavu o menšinových právach ako Slovenská republika," myslí si predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Táto skutočnosť je podľa neho v súčasnosti najväčším problémom v slovensko-maďarských vzťahoch. "Treba vidieť tiež to, že Maďarsko má veľké ekonomické problémy a v niektorých prípadoch možno používa takéto témy častejšie ako treba," dodal podpredseda Národnej rady SR. Napriek tomu považuje Bugár terajšie slovensko-maďarské vzťahy v porovnaní s minulosťou za oveľa lepšie. K ich zlepšeniu malo prispieť aj to, že "na niektoré nie práve najšťastnejšie kroky Budapešti súčasná slovenská vláda nereagovala hystericky".

Nového šéfa Ústavu pamäti národa (ÚPN) bude voliť parlament na návrh vlády. Zmenu má priniesť návrh nového zákona o činnosti ÚPN, ktorý by mal od 1. januára 2012 nahradiť doterajší zákon o pamäti národa z roku 2002. Funkcia riaditeľa nahradí funkciu predsedu správnej rady. V súčasnosti vedie radu Ivan Petranský. Prvého kandidáta na post riaditeľa má vláda navrhnúť do 15. januára budúceho roka. Voliť ho bude parlament na prebiehajúcej alebo najbližšej schôdzi. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu bude šesť rokov a jeho plat by mal byť vo výške 2,5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Návrh počíta aj so zlúčením troch orgánov ÚPN do jedného kolektívneho s názvom Rada ústavu, ktorá bude mať sedem členov.

Štátnu zákazku pre okresného šéfa SDKÚ-DS Ondreja Ščurku obhajuje okrem predsedu strany Mikuláša Dzurindu aj väčšina poslancov klubu. Viacerí oslovení zákonodarcovia a členovia prezídia SDKÚ-DS považujú zmluvu so Ščurkovou firmou Nitra Invest za dobrú a jej výber označili za transparentný. Tomáš Galbavý povedal, že dôveruje šéfovi Daňového riaditeľstva Igorovi Krnáčovi, ktorý obchod uzavrel. Podľa Magdalény Vášáryovej je kauza súčasťou kampane proti SDKÚ-DS. Pochybnosti priznala len Jana Dubovcová. Posudky mimovládnych organizácií, ktoré odporučili vypísať nový tender, sú pre ňu dôležité. "Možno súhlasiť s tým, že podmienky v súťaži mohli byť vhodnejšie."

Po korupčnej afére sa štát zdráha financovať dostavbu biatlonového areálu v Osrblí. „Momentálne považujeme to prostredie za veľmi rizikové na to, aby sme tam poslali štátne peniaze,“ povedal minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ). Rezort mal biatlonistom pôvodne dať milión eur, ďalších 600-tisíc bolo určených spolovice z rezervy premiérky a z kapitoly ministerstva financií. Slovenský zväz biatlonu tvrdí, že to ešte neznamená definitívny koniec európskeho šampionátu na Slovensku. Momentálne sa snaží nájsť riešenie a peniaze. V hre sú stále aj financie Úradu vlády. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) je ochotná rokovať o financovaní areálu v prípade, že stavbu nebude realizovať firma zapletená do korupcie, ale nová spoločnosť vybratá súťažou.

Podľa podpredsedu strany Smer-SD Dušana Čaploviča stratil minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda "akúkoľvek súdnosť a nikdy v budúcnosti už nebude môcť hovoriť o korupcii a klientelizme, keďže sa diskvalifikoval v slovenskej politike". Reagoval tak na Dzurindove slová o tom, že príbeh Daňového riaditeľstva je z pozície rezortu financií od A po Z transparentný. Stále pritom platí, že ak premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nepristúpi k vysvetleniu kauzy a vyvodeniu dôsledkov, Smer iniciuje návrh na jej odvolanie. Predsedníčka vlády má čas do začiatku septembrovej schôdze Národnej rady SR.

Bratislavský byt predsedu KDH Jána Figeľa už má nového majiteľa. Lídrovi kresťanských demokratov sa po desiatich mesiacoch podarilo nájsť charitatívnu organizáciu, ktorej ho venuje. "V júni som uzavrel dohodu s beneficientom, ktorým je dobročinná organizácia. Na jeseň začne tento dar používať," povedal Figeľ pre Hospodárske noviny. Názov organizácie však neprezradil. Figeľ dostal štvorizbový mestský byt v Starom Meste v roku 2000, keď bol primátorom Bratislavy jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský. Neskôr ho od mesta kúpil za 54-tisíc korún. O prípade médiá informovali už vlani v októbri. Politik nasledujúci deň po zverejnení oznámil, že byt venuje charite.

Obyčajným ľuďom sa podľa ich lídra Igora Matoviča KDH a SDKÚ zatiaľ neozvali s návrhom, ako chcú vyriešiť „podraz“ z júlovej parlamentnej schôdze. Obe strany vraj sľúbili, že ich pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce podporia, pri hlasovaní ich však potopili. Matovič preto v júli žiadal podpísanú zmluvu s koalíciou, ktorá by garantovala, že ak sa na niečom dohodnú, bude to platiť. „Nikto sa neozýva. Problémy nechávajú vyhniť ako obyčajne,“ povedal dnes Matovič. „Sú na ťahu. Buď si budú chcieť napraviť vzťah s nami, alebo si kúpia opäť pár poslancov ako v roku 2005.“ Matovič nechce ani účasť na Koaličných radách, ktorú mu má v najbližších dňoch ponúknuť SaS. Radšej vraj zostanú slobodní a budú koalíciu naďalej kontrolovať a kritizovať.

Koalícia našla zhodu v otázke dvojakého občianstva. Súčasný zákon o štátnom občianstve z dielne bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý nedovoľuje slovenským občanom vlastniť viacero pasov, sa zmení. Poslanecká novela má po novom umožniť viacero občianstiev na základe štandardných medzinárodných princípov, ako je dlhší pobyt či rodinná väzba v inej krajine. "Aj keď sa líšia naše pohľady na niektoré záležitosti, súčasný stav považujeme za problém," uviedol predseda KDH Ján Figeľ. Koaličné strany sa neúspešne pokúsili zmeniť súčasný zákon, ktorý odoberá slovenské pasy tým, čo dobrovoľne požiadajú o cudzie občianstvo, už niekoľkokrát. Najväčším kritikom právnej normy je Most-Híd Bélu Bugára.

Priority rozpočtu na budúci rok zostávajú po utorkovom rokovaní Koaličnej rady stále otvorené. Lídri sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny z expertov koaličných strán, ktorá o nich bude nasledujúce dva týždne diskutovať. Premiérka Iveta Radičová zopakovala, že hlavným cieľom je konsolidácia verejných financií. Tú chce koalícia dosiahnuť najmä šetrením výdavkov. Ministri však pýtajú pre svoje rezorty viac, ako im pôvodne navrhol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ak sa im zvýšenie zdrojov podarí presadiť, budú sa zrejme musieť zvyšovať niektoré dane. Kresťanskí demokrati si to predstaviť vedia, SaS aj OKS to opakovane odmietli. Ďalšou hrozbou môže byť spomalenie ekonomického rastu, prognóza je totiž nastavená príliš optimisticky.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) sa odmieta vyjadriť, ako vníma skutočnosť, že nominant ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), šéf Daňového riaditeľstva Igor Krnáč, nezrušil spornú súťaž o prenájom budovy pre košické daňové úrady a zákazku zveril firme okresného predsedu SDKÚ-DS Ondreja Ščurku Nitra Invest. Líder opozičného Smeru Robert Fico obvinil Radičovú, že mlčaním chce zamiesť pod koberec "učebnicový príklad straníckeho klientelizmu". Premiérka môže podľa neho obnoviť rešpekt voči svojej osobe jedine odvolaním Mikloša, ktorý dlhodobo obhajoval spôsob výberu vhodnej budovy a označil ho za transparentný. Ak to neurobí, Smer-SD bude iniciovať jej odvolanie v parlamente.

Novým riaditeľom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) sa má stať terajší poslanec SaS Kamil Krnáč. Dohodli sa na tom lídri vládnych strán na Koaličnej rade. Krnáč je v poradí už štvrtým kandidátom liberálov na tento post, predchádzajúci traja u koaličných partnerov neprešli. Formálne mu už nestojí nič v ceste, keďže pred niekoľkými dňami získal od NBÚ bezpečnostnú previerku. Poslanca ešte musí do čela úradu na návrh vlády zvoliť parlament. Ak sa tak stane, Krnáč vo funkcii vystrieda bývalého nominanta HZDS Františka Blanárika, ktorý oznámil rezignáciu po tom, ako sa opäť začala pripomínať jeho údajná spolupráca s komunistickou vojenskou kontrarozviedkou.

Štvorica poslancov Národnej rady SR z hnutia Obyčajní ľudia (OĽ) bude podporovať programové vyhlásenie vlády aj po založení vlastnej strany. "Budeme síce štyria nezávislí, ale nebudeme sa správať ako nezávislí v minulosti, ktorí keď odišli z poslaneckého klubu svojej strany, stali sa kritikmi koalície," uviedol dnes líder OĽ Igor Matovič s tým, že koaličné návrhy, ku ktorým sa vo vládnom programe nezaviazali, nebudú podporovať automaticky. OĽ si plánujú založiť vlastnú stranu v prípade, že im koalícia nepodporí novelu zákona, ktorou chcú dať možnosť kandidovať v parlamentných voľbách aj nezávislým kandidátom.

Občianska konzervatívna strana (OKS) potvrdila svoj odmietavý postoj k navýšeniu dočasného eurovalu a vytvoreniu nového trvalého záchranného fondu eurozóny. "SR je povinná voči svojim občanom prijať len nerozporné a trvalo udržateľné riešenia," povedal dnes predseda OKS Peter Zajac na tlačovej besede. Zajac zdôraznil, že si uvedomuje potrebu vyriešiť súčasnú krízu, myslí si však, že riešenie treba hľadať inde ako v pôžičkách zadlženým štátom. Pre koalíciu predstavuje tento nesúhlas problém v tom, že aj keby ostatné strany presvedčili SaS, stále by nemala dosť hlasov. Z výsledkov telefonického prieskumu vyplýva, že rokovania strán o eurovale by podľa Slovákov mal viesť radšej prezident Ivan Gašparovič ako šéf Smeru-SD Robert Fico.

Predseda KDH Ján Figeľ odmietol pozvanie šéfa Smeru Roberta Fica na rokovanie predsedov politických strán o eurovale. Figeľ vyjadril pripravenosť hnutia hľadať vhodné riešenie v rámci koalície i celého parlamentu. „KDH považuje stabilitu a dôveryhodnosť eura za otázku nielen národno-štátnych politických, finančných a ekonomických záujmov, ale aj za predpoklad konkurencieschopnosti a fungovania jednotného európskeho trhu.“ Líder kresťanských demokratov by privítal rokovanie o eurovale spolu s predsedami ostatných parlamentných strán a predsedníčkou vlády u prezidenta Ivana Gašparoviča. „Je to úroveň vnútropoliticky primerane neutrálna a zároveň autoritatívna pre takéto vrcholové rokovanie.“ Figeľ predpokladá, že prezident takéto stretnutie v krátkom čase zvolá.

Výsledky sčítania ľudu na Slovensku budú pre maďarskú menšinu podľa bývalého predsedu SMK Pála Csákyho nepriaznivé. Povedal to v rozhovore pre maďarskú spravodajskú rozhlasovú stanicu InfoRádió. Počet Maďarov žijúcich u nás vraj klesne o 20- až 30-tisíc v porovnaní s výsledkami sčítania spred desiatich rokov. Jedným z dôvodov má byť to, že doteraz všetky slovenské vlády, vrátane tej súčasnej, regióny s maďarským obyvateľstvom zanedbávali. Csáky si myslí, že zahraniční Maďari by mali mať možnosť voliť do maďarského parlamentu svojich zástupcov, ktorí by boli na samostatnej listine bez straníckych väzieb podľa chorvátskeho, poľského či rumunského vzoru.

Líder skupiny Obyčajných ľudí (OĽ) a nezávislý poslanec NR SR Igor Matovič by sa mohol ako súčasť vyjednávacieho tímu SaS zúčastňovať na rokovaniach Koaličnej rady. V najbližších dňoch by strana SaS mohla predložiť štvorici poslancov z OĽ dohodu umožňujúcu takúto formu Matovičovej účasti na Koaličnej rade. Dohoda by mohla vzniknúť ešte pred blížiacou sa schôdzou NR SR, ktorá sa začne 6. septembra. Podľa predsedu klubu liberálov Jozefa Kollára by to podľa neho dobré aj preto, že na nadchádzajúcej schôdzi sa majú objaviť viaceré vážne témy, ako napríklad euroval. Neskôr koalíciu čaká návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.