Ústavný súd SR dnes na verejnom zasadnutí vyhovel návrhu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) a uznal predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Štefana Harabina vinným zo závažného disciplinárneho priestupku. Toho sa dopustil vlani v lete, keď opakovane neumožnil vykonať na NS vládny finančný audit. Súd tiež uložil Harabinovi disciplinárny trest v podobe zníženia funkčného platu o 70 percent na obdobie jedného roka. Harabin v minulosti opakovane vyhlásil, že podľa jeho právneho názoru sa nedopustil disciplinárneho previnenia, pretože ministerstvo financií ako politický orgán nebolo oprávnené vykonávať audit na NS.

Ján Slota oznámil, že Slovenská národná strana (SNS) podporí zrušenie tzv. Mečiarových amnestií len vtedy, ak bude zároveň zrušená aj amnestia exprezidenta Michala Kováča v kauze Technopol, ktorou omilostil svojho syna. Pozmeňovací návrh ku koaličnému ústavnému zákonu má pripraviť práve jeho strana. "Problematika je spoločná, aj tam sa pochybilo, aj tam. Sú to spojené nádoby," vyhlásil Slota a dodal, že v minulosti nehlasoval proti zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara podľa svojho vedomia a svedomia, pretože boli spolu v koalícii. Na predloženie pozmeňovacieho návrhu je potrebných aspoň 15 podpisov poslancov, SNS ich má v klube iba sedem a podľa Slotu majú aj predbežný súhlas KDH. Na zrušenie amnestií je potrebná ústavná väčšina poslancov, a teda aj hlasy opozície.

Vláda dnes odsúhlasila koaličný návrh na zrušenie priestupkovej imunity poslancov. Žiada však upraviť paragraf, ktorým sa stanoví, že "sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré má znaky priestupku a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca a člen vlády Slovenskej republiky." Ministerstvo vnútra odporúča zmeniť toto ustanovenie tak, aby sa podľa predmetného zákona vzťahovalo len na konanie poslanca NR SR. Podľa nej je totiž problematika sudcov ústavného súdu obsiahnutá v zákone o organizácii Ústavného súdu SR a ostatní sudcovia nemajú priestupkovú imunitu. V súčasnosti túto imunitu nemajú ani členovia vlády a ich priestupky prejednávajú príslušné orgány podľa zákona o priestupkoch.

Novela zákona o platových pomeroch starostov a primátorov, ktorou sa základné platy predstaviteľov samospráv znížili, v konečnom dôsledku zrejme nie je až taká úspešná. Mnohí budú mať totiž na výplatných páskach oveľa viac ako doposiaľ. Paradoxom je, že zákon pritom sľuboval šetrné nakladanie s verejnými peniazmi. Príkladom je košický primátor Richard Raši, ktorého mzda stúpla o viac ako 1 400 eur. Ak pripočítame aj jeho poslanecký plat, dostaneme mesačnú sumu 7 981 eur (4 405 + 3 576). Hore idú aj platy primátorov Trnavy či Martina. Zákon totiž okrem 10-percentného zníženia základného platu umožňuje až 70-percentné zvýšenie zo strany obecného či mestského zastupiteľstva.

Snahu zlepšiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám si ministerstvá a úrady vysvetlili po svojom. Združenie Via Iuris upozornilo na množstvo obmedzení, s ktorými prišli v pripomienkovom konaní k novele z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS). Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje zaviesť pokuty za zneužívanie infozákona až do 1 650 eur. Ministerstvo hospodárstva Juraja Miškova (SaS) zas chce, aby sprístupnené informácie o platoch a odmenách žiadateľ nemohol ďalej šíriť a zverejňovať. Svoje úplné vyňatie spod infozákona presadzuje SIS riadená Karolom Mitríkom. Žitňanská zatiaľ pripomienky nekomentuje.

Ministerstvo kultúry podľa jeho šéfa Daniela Krajcera (SaS) splnilo už viac než 40 percent úloh, ktoré si stanovilo po nástupe novej vlády vlani v lete. Spokojná s Krajcerovým vedením rezortu je aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá sa zúčastnila hodnotiacej tlačovej besedy na hrade Červený Kameň. Vyzdvihla predovšetkým novelu tlačového zákona, vyjednávanie pri novele jazykového zákona, pozornosť divadlám i rozvoju regionálnej kultúry. Ocenila aj Krajcerov záujem o obnovu hradov, nedávno rozbehnutú digitalizáciu kultúrneho dedičstva či začatú reformu verejnoprávnych médií.

Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a 77 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v pôvodnom znení. Novela znižuje kvórum pre obce, kde sa môžu v úradnom styku používať jazyky menšín z 20 percent na 15. Koalícia sa však dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Koaličným poslancom sa 80 hlasmi podarilo prelomiť aj veto prezidenta a opätovne schváliť novelu zákona o prokuratúre. Právna norma prikazuje zverejňovanie právoplatných uznesení prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, ako aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií na internete. Novela tiež zavádza otvorené výberové konania na miesta prokurátorov a vedúcich prokurátorov.

Koaličná SaS sa na tohtotýždňovej sa schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína v utorok, pokúsi zúžiť mandát ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (SDKÚ) a ďalším predstaviteľom vlády pri rokovaniach o druhej pôžičke Grécku. Prípadné uznesenie parlamentu by malo obsahovať päť podmienok. Patrí medzi ne napríklad povinná účasť súkromného sektora či požiadavka zaručenia ďalšej pôžičky reálnym majetkom. Hospodárske noviny informujú o tom, že v prípade schválenia rezolúcie je Mikloš pripravený zvažovať svoje odstúpenie. Tvrdí to dobre informovaný zdroj z prostredia vládnej koalície. Problémom je podľa Mikloša najmä podmienka, aby sa súkromní investori podieľali na záchrane formou zníženia istiny gréckych dlhopisov. To by znamenalo neschopnosť Grécka splácať bankám dlhy a jeho bankrot.

V utorok 28. júna sa poslanci Národnej rady SR stretnú na poslednej predprázdninovej schôdzi. Venovať sa budú rušeniu tzv. Mečiarových amnestií, priestupkovej imunity, zmene zákonníka práce, novelizácii ústavy aj škrtaniu sociálnych výhod pre nepracujúcich rodičov. Hneď na úvod sa koaliční zákonodarcovia pokúsia opätovne schváliť novely vrátené prezidentom Ivanom Gašparovičom - o prokuratúre, o používaní jazykov národnostných menšín a novelu tlačového zákona. Poslanci budú opäť hlasovať aj o zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorým vláda Roberta Fica chcela posilniť postavenie slovenských dodávateľov pri rokovaní s obchodnými reťazcami. Navrhnutý program obsahuje spolu 84 bodov.

Premiérka Iveta Radičová sa dnes v diskusnej relácii Slovenskej televízie vyjadrila, že nevidí dôvod na spojenie ratifikácie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda nástupcu súčasného eurovalu, s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň uviedla, že Slovensko nebude vytvorenie nového eurovalu blokovať. Keďže rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko má podľa jej slov navýšením záruk len naplniť svoj záväzok. Radičová tak reagovala na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.

Na júnovej parlamentnej schôdzi sa rozhodne, či si nezávislý poslanec Igor Matovič a jeho traja Obyčajní ľudia založia vlastnú politickú stranu. Doteraz ešte podpisy pre jej vznik nezbierali. „Ak nám v pléne prejde návrh novely zákona o voľbách do NR SR, ktorý dá šancu kandidovať v parlamentných voľbách nezávislým poslancom, tak podpisy nezbierame. Keď nám to neprejde, tak zbierame,“ povedal Matovič. Dúfa, že parlament zmeny schváli. Súčasné volebné zákony podľa neho nedávajú všetkým rovnaké právo na rovnaký prístup. Nezávislému kandidátovi by mala stačiť kaucia 100 eur a 5 000 podpisov ľudí, ktorí súhlasia s jeho kandidatúrou.

Tajná voľba generálneho prokurátora, v ktorej uspel koaličný kandidát Jozef Čentéš, sa podľa poslanca NR SR Radoslava Procházku (KDH) uskutočnila v súlade s platnou a účinnou zákonnou úpravou. Rozhodnutia Ústavného súdu v tejto veci môžu byť podľa neho iba dve, a to, že voľba mala byť tajná, alebo bola možná tajná i verejná. Myslí si preto, že názor súdu nebude mať na legitimitu Čentéšovho zvolenia žiadny dosah. Poslanec Smeru-SD Róbert Madej naopak tvrdí, že vláda mala na rozhodnutie počkať a až potom realizovať ďalšie kroky. S postojom prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať Čentéša preto súhlasí.

Koaličnej rady by sa po novom mal zúčastňovať aj jeden zástupca za Občiansku konzervatívnu stranu (OKS), ktorej štyria poslanci sa do parlamentu dostali na kandidátke Mosta-Híd. Umožňuje to dohoda medzi oboma stranami prijatá Republikovou radou OKS. „Vytvára nový stav medzi stranami,“ konštatoval šéf OKS Peter Zajac s tým, že sa tak oba subjekty začali rešpektovať ako politické strany. Zároveň ho mrzí, že takýto krok neprišiel už skôr. Zmluva by mala platiť do konca volebného obdobia. Občianski konzervatívci by podľa dohody mohli byť prítomní aj na zasadnutiach ministerského klubu bugárovcov.

Predseda SaS Richard Sulík očakáva, že Smer-SD nakoniec na nátlak eurosocialistov podporí navýšenie eurovalu I a zahlasuje za vznik eurovalu II. „Myslím si, že PES zabreše a Fico pustí do gatí a zahlasuje za.“ Šéf Smeru Robert Fico vyzval premiérku Ivetu Radičovú, aby si so Sulíkom urobila poriadok, inak vraj vláde svojimi hlasmi pri dvoch navrhnutých mechanizmoch nepomôže. Podľa Sulíka by mal Fico dodržať svoje slovo, že pokiaľ koalícia nebude jednotná, za návrhy nezahlasuje. Liberáli sú proti účasti Slovenska v eurovale.

SNS chce vedieť, či minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) zrušil medializovanú zmluvu na modernizáciu odpočúvacieho systému. Strana vraj disponuje informáciami, že dodatok, ktorý Lipšic k zmluve podpísal, sa nedá vypovedať. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko začiatkom júna požiadal ministerstvo o bližšie informácie k zmluve, to však tvrdí, že ju k dispozícii nemá a jeho žiadosť postúpilo Prezídiu Policajného zboru. Ciele šéfa rezortu vnútra Danko prirovnal „k zámeru vybudovať si na MV SR nahrávacie štúdio L + S - Lipšic plus Spišiak.“

Predseda Smeru-SD Robert Fico kritizoval program schôdzí vlády. „Vláda toho veľa nerobí. Sú to zväčša len posudzovania návrhov zákonov, ktoré predložili poslanci,“ vyhlásil. Úrad vlády v stanovisku reagoval, že starosť tieňovej vlády o činnosť legitímne zvolenej vlády je dojemná, ale zbytočná. „Robert Fico by mal vedieť, že navrhovanie zákonov je legitímnym právom poslancov, ktoré zakotvuje priamo Ústava SR.“ Vláda Ivety Radičovej vraj v prvom roku schválila 134 návrhov zákonov, čo je o 36 viac ako kabinet Roberta Fica za rovnaké obdobie. Porovnanie legislatívnej činnosti oboch vlád podľa Radičovej ľudí dokazuje, že Fico svojimi tvrdeniami klame a manipuluje verejnosť.

Na trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska pricestuje v pondelok český prezident Václav Klaus s manželkou Líviou. So slovenskou hlavou štátu Ivanom Gašparovičom sa naposledy stretli v Prahe v júni 2009. Prezidenti sa pokúsia nájsť nové oblasti perspektívnej spolupráce oboch krajín na vládnej i mimovládnej úrovni. Klaus bude rokovať aj s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a premiérkou Ivetou Radičovou.

Strana SaS ešte nemá nového kandidáta na post riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). „Stále robíme interné výberové konania,“ prezradil jej podpredseda Ľubomír Galko. Liberáli chcú kandidáta najskôr predstaviť koaličným partnerom, kým sa jeho meno dostane na verejnosť. Galko nevie, či bude nový šéf zvolený už na júnovej schôdzi parlamentu. Treba si vraj položiť otázku, či niekomu súčasný riaditeľ František Blanárik na čele úradu nevyhovuje. Koalícia už Sulíkovcom odmietla troch nominantov, tí sa však svojho práva nemienia vzdať. V NBÚ sa podľa Galka pripravujú veľké IT projekty i šifrovanie, do ktorých by sa mal pustiť už nový človek.

"Koalícia sa bojí aktivity svojich poslancov. Chce z nich mať len opičky, ktoré budú stláčať dopredu určené gombíčky. Preto sa už dva mesiace snaží obmedziť poslancom možnosť predkladať na rokovanie parlamentu vlastné návrhy zákonov," tvrdí nezávislý poslanec a líder hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič. Nesúhlasí s tým, aby poslanec mohol predkladať návrhy až potom, čo má podporu všetkých koaličných poslaneckých klubov, Koaličnej rady a príslušného ministra. Tento návrh mal na Koaličnej rade predložiť predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). "Považujem to za šikanu a pošliapavanie ústavného práva poslanca predkladať zákony," reagoval Matovič.

Strana SaS v súčasnosti zbiera 30 podpisov, aby do programu schôdze parlamentu, ktorá sa začína budúci týždeň, mohla zaradiť aj rokovanie o mandáte pre Ivana Mikloša. K tomu by malo dôjsť v prípade, že by minister financií schválil ďalšiu pôžičku Grécku. Cieľom SaS je, aby Národná rada SR zúžila mandát pre podpis pôžičky. A to tak, aby napríklad pôžička Grécku bola podpísaná až potom, keď bude stanovená aj účasť súkromného sektora. Tá patrí medzi 5 podmienok, ktoré bude Slovensko pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať.

Rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča vrátiť novelu tlačového zákona do parlamentu nahnevalo ministra kultúry Daniela Krajcera i premiérku Ivetu Radičovú. Gašparovičovi prekáža použitie slovného spojenia „dobré mravy“, ktoré je podľa neho v právnom poriadku SR všeobecne používané, nie však definované. Krajcer je presvedčený, že prezidentove argumenty nie sú opodstatnené a hlava štátu sa riadila politickými dôvodmi. Premiérka pripomenula, že Gašparovič za predchádzajúcej vlády podpísal osem zákonov, kde sa pojem „dobré mravy“ vyskytuje. Definíciu pojmu podľa Krajcera poskytuje právna teória, ako aj súdna prax.

Koaliční partneri nepresvedčili SaS o podpore navýšenia dočasného eurovalu (euroval I) ani o vstupe Slovenska do jeho nástupcu, Európskeho stabilizačného mechanizmu (euroval II). "Naši ministri budú na vláde hlasovať proti týmto dvom bodom a keď to príde do parlamentu, naši poslanci budú hlasovať proti," potvrdil po skončení Koaličnej rady predseda Richard Sulík. "Podľa nášho názoru sú to vyhodené peniaze, mrhanie peniazmi slovenských daňovníkov," uviedol Sulík. V konečnom dôsledku musí oba mechanizmy ratifikovať NR SR, kam sa podľa Sulíka dostanú v septembri. V parlamente však bez podpory SaS pravdepodobne neprejdú. Smer totiž avizoval, že za ne zahlasuje len v prípade, ak ich podporí aj celá koalícia.

Vláda SR dnes odsúhlasila poslanecký návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení tzv. Mečiarových amnestii. Návrh koncom mája v parlamente posunulo 85 poslancov do druhého čítania, na definitívne presadenie tejto zmeny však bude koalícia potrebovať ešte o päť hlasov viac. Bez podpory opozičného Smeru tak nebude možné ústavný zákon zmeniť. Róbert Fico sa už v minulosti postavil proti zrušeniu amnestií s tým, že sú síce nemorálne, ale nezrušiteľné. Celkovo ide už o šiesty pokus zrušiť amnestie, ktorými v roku 1998 Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident omilostil aktérov únosu Michala Kováča ml. a amnestoval tiež zmarenie referenda v roku 1997.

Premiérka Iveta Radičová na tlačovej konferencii ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) pripomenula, že až 65 percent občanov Slovenska nedôveruje súdom a viac než polovica ich spája s korupciou a klientelizmom. Radičová ocenila Žitňanskej zásadné zmeny v rámci reformy justície a dodala, že ministerke sa podarilo do konca roka uhradiť všetky dlhy jej predchodcov. Žitňanská v súčasnosti pracuje už na druhom sudcovskom balíčku opatrení. Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že hlavným dôvodom, prečo chcú premiérka a ministerka dostať súdy a prokuratúry pod politickú kontrolu, je snaha zabrániť prejavom nespokojnosti verejnosti.

Poslanci vládnej koalície môžu mať problémy pri presadzovaní svojich návrhov zákonov. Koalícia totiž plánuje obmedziť podporu pri ich zákonodárnej iniciatíve, čím by sa chcela vyhnúť problémom. Podľa Slovenského rozhlasu poslanci môžu rátať s podporou koalície pre svoje legislatívne návrhy len v prípade, ak získajú súhlas od všetkých poslaneckých klubov, ale aj rezortného ministra, ktorého sa návrh týka. S novými pravidlami vraj prišiel šéf SaS Richard Sulík a začiatkom mesiaca s nimi mali súhlasiť aj koaliční lídri. Vzhľadom na odpor viacerých vládnych poslaneckých klubov však zrejme dôjde k ich zmierneniu.

Prezident Ivan Gašparovič vrátil novelu zákona o prokuratúre parlamentu na opätovné prerokovanie s piatimi výhradami. Domnieva sa, že podľa novej právnej úpravy by nebolo možné vydávanie tzv. negatívnych pokynov, ktoré považuje za prostriedok nadriadeného prokurátora pri ochrane práv pred nezákonným začatím trestného stíhania či podaním obžaloby. Myslí si tiež, že do vydávania záväzných stanovísk generálneho prokurátora by nemal zasahovať minister spravodlivosti. Výhrady má aj k mechanizmu výberového konania na prokurátorov a nestotožňuje sa ani so zmenou postavenia právnych čakateľov na asistentov prokurátora. Gašparovič navyše nesúhlasí s tým, aby sa disciplinárne konanie proti prokurátorovi mohlo začať aj na návrh ministra spravodlivosti.

Ak by sa prezidentské voľby konali v júni, prvé kolo by vyhral expremiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 101 respondentov. Fica by volilo 43,6 opýtaných. Druhá by skončila Iveta Radičová, ktorú podporilo 32,8 percenta opýtaných. Za nimi by skončili s odstupom Pavol Hrušovský (12,4%), Ján Budaj (6%) a František Šebej (5,2%).

Spomedzi členov vlády si svoje úlohy najlepšie plní minister kultúry Daniel Krajcer. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry MVK, ktorý sa konal presne rok od parlamentných volieb. Krajcerove ministrovanie ocenilo 51,6 percenta opýtaných. Takmer rovnaký výsledok (51,3%) prisúdili účastníci prieskumu ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi. Tretia priečka patrí so skóre 42,4 percenta pozitívnych hodnotení premiérke Ivete Radičovej a štvoricu najúspešnejších dopĺňa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (40,7%). Najmenej spokojní sú respondenti s prácou ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.

Oddych pri piatich štátnych sviatkoch už nebude diktovať kalendár, ale zákon. Skupina poslancov Obyčajných ľudí totiž presadzuje, aby sa pri 1. a 8. máji, výročí SNP, Dni Ústavy a 17. novembri presunulo pracovné voľno na piatok, ak tieto sviatky pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok. Koalícia zatiaľ pri tejto zmene nie je jednotná. SDKÚ-DS aj SaS sú predĺženým víkendom naklonené, Most-Híd sa vyjadrí, až keď bude poznať konkrétny návrh. KDH sa však obáva toho, že by tak sviatky stratili svoj význam. Oslovené firmy by s posunom voľných dní problém nemali.

Podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) je už verejným tajomstvom, že aj niektorí poslanci Smeru-SD mali vôľu voliť kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. "Radšej ste ich stiahli, aby náhodou ste neutŕžili tú hanbu, že pán Čentéš bude zvolený možno aj ústavnou väčšinou," vyhlásila Lucia Žitňanská v relácii TV Markíza Na telo. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák oponoval, že Čentéš by určite od poslancov Smeru žiaden hlas nezískal. "Určite nie, pretože takáto politická figúrka nemôže dostať hlas od niekoho, kto slobodne uvažuje..." povedal Kaliňák.