Ak poslanci pri hlasovaní o generálnom prokurátorovi vynesú lístky z hlasovacej miestnosti, opäť nepôjde o tajnú voľbu, povedal podpredseda strany Smer-SD Robert Kaliňák v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu. Poslanec KDH Radoslav Procházka si myslí, že je úlohou predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) zabezpečiť tajnú voľbu. Každý má podľa neho štyri legitímne možnosti: hlasovať za, proti, zdržať sa alebo nehlasovať.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) v rozhovore pre denník Sme uviedla, že ak bude v opakovanej tajnej voľbe zvolený za generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, koaliční poslanci budú zodpovední za chaos, ktorý zavládne. Pre predsedníčku vlády ostáva Trnka absolútne neprijateľný a v prípade jeho zvolenia je pripravená podať demisiu. „Po mediálnom vystúpení generálneho prokurátora pri odchode z funkcie ja nemám čo dodať. To bola diskvalifikácia na celej čiare," povedala Iveta Radičová.

Hoci koalícia odsunula spoločné riešenie problému štátneho občianstva na jeseň, parlament sa ním bude zaoberať už na májovej schôdzi. Nezávislý poslanec Igor Matovič (Obyčajní ľudia) opäť predkladá svoj návrh zmeny zákona. Ak by ho poslanci schválili, občania, ktorí prišli o slovenské občianstvo prijatím pasu cudzieho štátu, by mohli naše občianstvo získať späť. Pas inej krajiny by mohol beztrestne získať každý, kto v danom štáte aspoň rok študoval či podnikal.

Až na koniec mája chystá bývalá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová zverejnenie názvu nového politického subjektu. V názve majú byť podľa nej "zakódované hlavné princípy jej politiky" a pre ľudí má byť "zo začiatku trošku prekvapením." Predseda SNS Ján Slota reagoval na vznik konkurencie prekvapivo umiernene, keď dnes poprial svojej bývalej spolustraníčke veľa úspechov a šťastia v novej politickej strane.

Poslanci strany Smer-SD zrejme nepodporia v parlamente návrh ústavného zákona z dielne KDH na zrušenie amnestií, ktorými v roku 1998 vtedajší premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar amnestoval podozrivých z únosu Michala Kováča mladšieho. Robert Fico argumentuje tým, že z právneho hľadiska sú amnestie nezrušiteľné. Predseda SNS Ján Slota naopak osobne podporuje návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.

Pôjde už o šiesty pokus zrušiť platnosť amnestií vtedajšieho premiéra a zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998, ktorými omilostil údajných aktérov únosu syna Michala Kováča. Prvýkrát však pritom Mečiar nebude prítomný v pléne NRSR, keďže ĽS-HZDS má po minuloročných voľbách postavenie mimoparlamentnej strany. Zrušenie amnestií je súčasťou vládneho programu, koalícia však nemá v NRSR potrebných 90 hlasov. Predseda Smeru Robert Fico sa v minulosti viackrát postavil proti zrušeniu amnestií

Nezávislý poslanec a líder hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič plánuje v najbližších dňoch na internete zverejniť mená straníckych nominantov, ktorých koalícia dosadila na pozície v štátnej správe a v štátnych podnikoch. Keďže sa mu nepodarilo od svojich kolegov získať všetky, ukáže verejnosti aspoň tie, ktoré pozná. Zároveň chce dať priestor ľuďom, aby mohli zoznam priebežne dopĺňať. Matoviča teší, že súčasné koaličné strany majú v štátnej správe trikrát menej nominantov ako vláda Roberta Fica.

Nezávislá poslankyňa Anna Belousovová potvrdila, že zakladá vlastnú politickú stranu. Pridať by sa k nej mali bývalí členovia vedenia SNS Rudolf Pučík a Jozef Ďuračka. Zatiaľ nie je jasné, kedy strana vznikne, petičný výbor by mal od mája začať so zberom podpisov. Podľa politológa má projekt šancu na úspech, ak sa vymedzí voči SNS. Národne orientovaného voliča vraj môže osloviť kultivovanejšia rétorika s rovnakým obsahom.

Strana Smer plánuje na prijatie maďarskej ústavy zareagovať novelizáciou tej našej. V nej má byť zakotvené, že Slovensko uznáva len individuálne, nie kolektívne práva príslušníkov národnostných menšín. Presné znenie novely zatiaľ nie je známe. Podľa podpredsedu Maďariča sa precizuje, bude však do parlamentu doručené do piatka 29. apríla, aby sa o nej mohlo rokovať na najbližšej riadnej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 17. mája.

Predseda Most-Híd Béla Bugár dnes predstavil návrh dohody o spolupráci medzi stranou Most-Híd a predstaviteľmi Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorí sú súčasťou poslaneckého klubu Most-Híd. Štyria členovia OKS sa podľa nej budú môcť zúčastňovať na rokovaniach doteraz štvorčlennej koaličnej rady v prípade, ak budú mať na niektoré otázky odlišný názor ako Most-Híd. Podľa Bugára táto zmena stabilizuje nielen poslanecký klub, ale aj celú vládnu koalíciu.

Lídri koaličných strán sa dohodli, že budú rešpektovať stanovisko Ústavného súdu a generálneho prokurátora sa opätovne pokúsia zvoliť v tajnom hlasovaní na májovej schôdzi parlamentu. Senát Ústavného súdu minulý týždeň totiž rozhodol, že pri vlaňajšej voľbe šéfa prokurátorov boli porušené práva kandidáta Trnku. Ten následne vyjadril svoj záujem uchádzať sa o túto pozíciu aj pri opakovanej voľbe. Premiérka Radičová znova pohrozila, že v prípade Trnkovho úspechu podá demisiu.

Štyria poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia nezávislého poslanca Igora Matoviča žiadajú ministerstvo financií a daňové riaditeľstvo, aby okamžite zrušili súťaž na prenájom budovy v Košiciach. Znovuotvorenie tendra považujú za pokrytecké, keďže je podľa nich víťaz vopred jasný. Ak vláda ich požiadavku nesplní, Matovič a jeho kolegovia sa už nebudú cítiť viazaní koaličnou zmluvou.

Koaliční lídri sa dnes podvečer stretnú na pôde KDH, aby sa dohodli na spoločnom postupe pri aktuálnych politických udalostiach. Témou ich rokovania bude tajná voľba generálneho prokurátora či postoj k eurovalu 2. Zaoberať sa budú aj novou maďarskou ústavou a vyslovovaním nedôvery premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS), ktoré iniciuje opozičný Smer-SD.

Na nespravodlivé obsadenie parlamentných výborov teraz Smer ústavnú sťažnosť nepodá. Podľa iniciátora návrhu Miroslava Číža sa chcú v strane momentálne sústrediť na dôležitejšie politické témy. Smeru sa nepáči, že koalícia po voľbách nerovnomerne obsadila výbory v parlamente. Väčšinu v nich získala tak, že piati jej poslanci sedia v dvoch výboroch.

Deväťdesiat poslancov parlamentu sa zúčastnilo všetkých doterajších schôdzí. Najčastejšími príčinami absencií bývajú choroby, rodinné dôvody či dlhodobo plánované dovolenky. Najhoršiu dochádzku majú národniari na čele s Jánom Slotom. Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) zatiaľ za neúčasť potrestal štyroch poslancov odobratím polovice platu.

Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) rozhodol, že rezort nebude platiť externým firmám za služby, ktoré dokážu zabezpečiť jeho zamestnanci. Príkladom je obsluha čistiarní odpadových vôd, kde analýza nákladov preukázala nevýhodnosť. Na starosti ju mali dodávateľské firmy. Od opatrenia Galko očakáva úsporu tisícov eur ročne. Ušetrené peniaze chce investovať do výstroje a techniky pre vojakov.

Iniciatíva Ľudia proti rasizmu spochybnila tvrdenia poslanca NR SR Štefana Kužmu (SDKÚ-DS) o tom, že pracujúci človek v priemere zarobí len o málo viac ako nezamestnaní obyvatelia osád. Kužma vraj nerozumie problematike a interpretuje nesprávne fakty. Nezisková organizácia však svoje stanovisko nepodložila konkrétnymi číslami.

Koaliční poslanci Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) a Martin Chren (SaS) chcú znížiť byrokraciu pri pobyte cudzincov na Slovensku. Novelou zákona navrhujú zrušiť povinnosť ubytovateľa zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru pri jeho ubytovaní v prípade, ak sa naňho nevzťahuje vízová povinnosť.

V otázke zmeny zákona o rokovacom poriadku sú poslanci koalície a opozície jednotní. Novelizáciu právnej normy už rieši pracovná skupina, jej príprava je však komplikovaná. Zjednodušenie a vylepšenie sa má týkať hlasovania, možnosti vystúpiť s faktickou poznámkou či prerušenia rozpravy.

Obštrukcia pri hlasovaní je podľa nezávislého poslanca Igora Matoviča zo skupiny Obyčajní ľudia právom každého poslanca. Myslí tým aj znehodnotenie alebo vynesenie hlasovacieho lístka pri tajnej voľbe. Rešpektuje však rozhodnutie Ústavného súdu, ktorému prekáža, že poslanci pri hlasovaní o generálnom prokurátorovi svoje lístky zverejnili. Ústavný súd vo štvrtok kvôli tomu rozhodol, že poslanci NRSR si tajnú voľbu šéfa prokurátorov budú musieť zopakovať.

Poslanci OKS možno nepodporia európsky stabilizačný mechanizmus. Pripustil to ich predseda Peter Zajac. Strana si ešte pred definitívnym rozhodnutím mieni dôkladne preštudovať argumenty za a proti. Zajac si nemyslí, že by sa prípadným odmietnutím eurovalu 2 zhoršila pozícia Slovenska v rámci Európskej únie.

Prezident Ivan Gašparovič nepodpísal novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorou sa tajná voľba generálneho prokurátora mala zmeniť na verejnú. Poslanci NRSR tak o odtajnení budú rozhodovať opätovne, pravdepodobne na najbližšej schôdzi 17. mája. Gašparovič vo svojom stanovisku uviedol: "Nepovažujem za vhodné a demokratické meniť spôsob hlasovania na účelovo personálne viazaný, naviac v čase krátko pred voľbou s tajným hlasovaním, počas nej alebo krátko po tom, kedy sa táto voľba mala uskutočniť."

Poslanci zo skupiny Obyčajných ľudí sa ešte pred založením vlastného politického subjektu pokúsia novelizovať zákon o voľbách do NRSR. Ak by ich sa im to nepodarilo, založia novú stranu. Navrhovaná zmena má nezávislým kandidátom umožniť kandidovať samostatne od akejkoľvek politickej strany. Okrem štandardných kandidátok by tak existovala ešte jedna, s abecedne zoradenými nezávislými kandidátmi. Z nej by si volič mohol vybrať určitý obmedzený počet kandidátov.

Ústavný súd včera zrušil výsledky tajných volieb generálneho prokurátora z decembra 2010 a vec vrátil parlamentu na ďalšie konanie. Poslancov NRSR tak čaká ešte aspoň jedna tajná voľba šéfa prokurátorov podľa starých pravidiel. Vlaňajšia voľba pritom viedla k prvej vážnej kríze vo vládnej koalícii. Opozičný kandidát Dobroslav Trnka, ktorý plánuje kandidovať aj teraz, totiž získal viac hlasov ako kandidát koalície. Premiérka Radičová nemení svoje stanovisko a zopakovala, že ak by bol v novej voľbe zvolený Trnka, odstúpila by.

Premiérka Radičová dnes neprišla na začiatok rokovania vlády, pretože Miroslav Mikulčík ešte stále zotrvával na poste šéfa daňového riaditeľstva. Ak by generálny riaditeľ Mikulčík zostal vo funkcii, bola Radičová údajne pripravená rezignovať a odísť z SDKÚ. Krátko po začiatku rokovania vlády však Mikulčík oznámil svoju rezignáciu. Po príchode sa premiérka vyjadrila, že nechce byť na čele vlády, nad ktorou je tieň podozrenia z netransparentnosti.

Predseda strany Smer-SD sa opäť stal najdôveryhodnejším slovenským politikom, v porovnaní s minulým rokom však jeho dôveryhodnosť klesla z 31 percent na 23 percent. Klesajúci trend sa prejavil u väčšiny politikov, premiérke Ivete Radičovej však medziročne dôveruje o tri percentá opýtaných viac (17 percent). Vyplýva to z výsledkov výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Predseda Slobody a Solidarity (SaS) Richard Sulík na dnešnej tlačovej konferencii oznámil, že poslanci jeho strany pri hlasovaní v NRSR nepodporia účasť Slovenska v európskom stabilizačnom mechanizme (tzv. eurovale 2). Nebudú však blokovať zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá má vznik eurovalu 2 umožniť. Predseda Smer-SD Robert Fico so Sulíkom nesúhlasí. Podľa neho euroval 2 slúži na ochranu eura a jeho strana sa tak bude k nemu pri hlasovaní aj správať.

Iveta Radičová (SDKÚ-DS) má ako premiérka plnú podporu predsedov koaličných strán, uviedol to na brífingu predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, po rokovaní s predsedom KDH Jánom Figeľom, s predsedom MOST-HÍD Bélom Bugárom a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Predmetom rokovania bol spor predsedníčky vlády s Ivanom Miklošom o odvolanie generálneho riaditeľa Daňového úradu Miroslava Mikulčíka. Radičová zároveň uviedla, že chce zostať na premiérskom poste len v prípade, že nebudú pochybnosti o transparentnosti jej vlády.

Po Veľkej noci sa poslanci strany Smer-SD pokúsia odvolať predsedníčku vlády Ivetu Radičovú. Argumentujú pritom vyvodením politickej zodpovednosti za kauzu prenájmu budovy pre košické daňové úrady. Politológ Michal Horský, v reakcii na vyhlásenie prezídia SDKÚ-DS, označil Ivetu Radičovú za "kvázi premiérku." Podľa neho premiérka "stráca svoju politickú tvár a SDKÚ-DS ešte nemá odvahu ... vymeniť svoju podpredsedníčku za kvalifikovanejšieho šéfa vládneho kabinetu."

Vnútrostranícku krízu medzi premiérkou Ivetou Radičovou a ministrom financií Ivanom Miklošom má napokon vyriešiť Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Po rokovaní prezídia SDKÚ-DS vydal predseda Dzurinda nasledovné vyhlásenie: "Predsedníčka vlády zotrváva na svojom postoji, že šéf daňového riaditeľstva má odstúpiť. Rešpektuje tiež kompetencie ministra Ivana Mikloša. Radičová bude pozorne sledovať výsledky kontroly NKÚ na Daňovom riaditeľstve, potom ich spoločne vyhodnotia s Miklošom a zaujmú stanovisko."