Verejní činitelia si od septembra budú musieť dávať väčší pozor na svoje konanie. Tí, ktorí z nedbanlivosti spôsobia škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, obce či vyššieho územného celku (VÚC) alebo spôsobia ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb, môžu ísť do väzenia na jeden až päť rokov. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú dnes 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Týkať sa to má verejných činiteľov, ktorí pri svojom konaní vedeli, že môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobia. Proti tejto novinke boli poslanci Smeru-SD. V novom paragrafe vidia možný nástroj kriminalizácie verejných činiteľov, ktorí prijímajú rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom.

Poslanci Národnej rady SR dnes schválili vládnu novelu Zákonníka práce. Prítomných bolo 144 poslancov. Za zmeny hlasovalo 74 zákonodarcov. Proti sa postavilo 70 poslancov. Nikto sa nezdržal. Podmienkou účinnosti novely od začiatku septembra je podpis prezidenta. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života - v skúšobnej, výpovednej dobe, iné pravidlá dovoleniek či zavádza úplne nový inštitút konkurenčnej doložky. Skúšobná doba zostáva prevažne na aktuálnej trojmesačnej úrovni. Výnimkou budú iba vedúci pracovníci, ktorí budú môcť dostať maximálne šesťmesačnú lehotu. Nové pravidlá začnú platiť napríklad aj pre dovolenky. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automatický nárok na 5-týždňovú dovolenku.

Poslanec Peter Osuský z klubu Most-Híd dnes navrhol pozmeňujúci návrh k novele trestného zákona, podľa ktorého by sa okrem osvienčimskej lži (popieranie holokaustu) od septembra mala trestať aj tzv. jáchymovská lož, teda popieranie zločinov komunistického režimu. Navrhuje, aby sa obe trestali sadzbou do troch rokov. "Šíriť lži o týchto zločinoch je vysoko nemorálne," uviedol Osuský a dodal, že takéto obmedzenie slobody je v súlade s ústavou, keďže tá pripúšťa obmedzenie slobody slova z morálnych dôvodov. Návrh má veľkú šancu uspieť, podpísalo sa pod neho 31 poslancov zo všetkých koaličných poslaneckých klubov. Podporiť ho však nechce napríklad Július Stanko z KDH, ktorému sa zdá smiešne rozprávať o komunizme po 22 rokoch.

Sprísnenie trestov za opakované týranie zvierat podľa šéfa Smeru Roberta Fica nie je riešením. Ak je vraj niekto schopný ubiť psa k smrti či ublížiť dieťaťu, urobí to aj napriek rokom stráveným vo väzení. Fico tvrdí, že nie je správne posielať deti či mladých ľudí za mreže za týranie zvierat. „Väzenie je vysoká škola kriminality,“ upozornil. Nazdáva sa, že všetky problémy netreba riešiť trestným právom. „Veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti,“ reagovala poslankyňa SDKÚ Tatiana Rosová. Predkladateľ návrhu Martin Poliačik (SaS) tvrdí, že „opakované týranie zvierat je na basu“.

Vláda dnes bude rokovať poslednýkrát pred odchodom na trojtýždňovú dovolenku. Tentoraz to bude výnimočne na novom mieste, v Zrkadlovej sále historickej budovy Úradu vlády. Ministri ju chcú otestovať, pretože nová budova by mala mať v budúcnosti iné využitie. Ďalším dôvodom sú problémy s klimatizáciou v novej budove. Na programe je viacero personálnych otázok. Meniť sa bude tajomník Rady vlády pre prevenciu kriminality i prednosta Obvodného úradu Rožňava. Nových členov má mať aj Rada pre reguláciu a Akreditačná komisia. Najbližšie rokovanie kabinetu je naplánované na 10. augusta.

Bývalý prezident Michal Kováč dostal takmer 20-tisíc eur z rezervy premiérky na chod kancelárie a opatrovateľku. V minulosti so svojou žiadosťou o finančnú pomoc neuspel. Pri udelení dotácie zohral podľa zistení Hospodárskych novín úlohu aj jeho zdravotný stav. Ako exprezident má nárok na doživotnú rentu vo výške necelých tisíc eur mesačne. Právnikovi Transparency International Slovensko Pavlovi Nechalovi sa nepáči, že sa problém rieši cez premiérkinu rezervu. Ak vraj bývalá hlava štátu nemá prostriedky na adekvátnu opateru, štát musí túto zodpovednosť prebrať. Rezerva by podľa neho mala byť k dispozícii pre prípad mimoriadnych udalostí. Premiérka dala tento rok najviac peňazí na povodne.

Dnešné hlasovanie parlamentu o zákonníku práce bude podľa ministra práce Jozefa Mihála väčšou drámou ako sledovanie populárnych seriálov. Po odmietnutí návrhov nezávislého poslanca Igora Matoviča nie je isté, či bude mať koalícia dosť hlasov. „Uvidíme, nebudem predbiehať. Teším sa na podobnú drámu, ako bola dnes, takže všetci, čo radi pozerajú Šeherezádu, pozývam ich zajtra na balkón,“ povedal včera Mihál. Matovič vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci vďaka svojmu hlasovaniu veľmi zbohatnú. Najviac ho sklamali SDKÚ a KDH. „SDKÚ sa ukázala ako veľmi neseriózny partner a KDH ako extrémne neseriózny partner. Sú to strany, ktoré vám do očí sú schopné povedať niečo a urobia niečo iné.“

Ministerstvo vnútra plánuje do dvoch rokov zriadiť Imigračný a naturalizačný úrad spojením Migračného úradu MV a časti cudzineckej polície. „Migrácia v Európskej únii je čoraz pálčivejší problém a roztrieštenosť kompetencií medzi úradmi sťažuje reakciu štátu, preto musíme reagovať,“ uviedol šéf rezortu Daniel Lipšic (KDH). Úrad by mal na starosti legálny vstup cudzincov na územie Slovenska, povolenie ich pobytu a ich integráciu, až po udelenie štátneho občianstva. Zároveň by pomáhal zabezpečovať prijatie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Inšpirovať sa môže francúzskym Úradom pre imigráciu a integráciu, ktorý sa integrácii cudzincov venuje už 65 rokov.

Národná rada SR neschválila ani jeden z pozmeňovacích návrhov nezávislého poslanca Igora Matoviča zo skupiny Obyčajných ľudí k zákonníku práce. Vybrané štátne sviatky sa tak nebudú presúvať na piatky, aby sa predĺžil víkend a zamestnanci si nebudú môcť vybrať, či im budú na stravu prispievať formou gastrolístkov alebo v hotovosti. V prípade sviatkov zahlasovali proti poslanci z OKS a niektorí z SDKÚ a KDH. Zavedenie možnosti nahradiť stravné lístky peniazmi nepodporili jeho kolegovia z KDH, SDKÚ a Mosta-Híd. Igor Matovič pritom podmienil hlasovanie za novelu pracovného kódexu štyrmi podmienkami. Keďže tri z toho parlamentom neprešli, hrozí, že zákonník práce v Národnej rade nemusí na stredajšom hlasovaní ako celok prejsť.

Nezávislý poslanec Igor Matovič zneužíva podľa prvého podpredsedu SNS Andreja Danka svoj poslanecký mandát na to, aby bol denne v televízii. Dankovi prekáža už samotná existencia nezávislých poslancov v parlamente. Riešenie vidí v inštitúte imperatívneho mandátu, ktorý znamená, že poslanec stratou členstva v strane, za ktorú kandidoval, príde automaticky aj o kreslo v parlamente. Matoviča nazval Danko exhibicionistom. Líder Obyčajných ľudí reagoval, že poslanci SNS majú sami zvážiť, či je väčším prínosom „nezávislý“ Igor Matovič alebo „závislý“ Ján Slota. Ten chce mať podľa neho z poslancov len „nesvojprávne bábky, ktoré poslúchajú jeho príkazy“.

Slovenské ozbrojené sily sú vážne choré a okamžite potrebujú operáciu. Na dnešnej tlačovej konferencii venovanej hodnoteniu prvého roka vo funkcii to povedal minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Sám seba nazval ich lekárom. Obdobie svojho riadenia rezortu označil ako cestu k väčšej otvorenosti a transparentnosti. Galko tiež poukázal na veľké úspory, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť aj vďaka prepusteniu 555 ľudí. Minister odmietol obvinenia svojho predchodcu Jaroslava Bašku zo Smeru, že môže za zlú finančnú situáciu v rezorte. „To mi príde ako neskutočná drzosť... Boli to práve Baškovi ľudia, ktorí podpisovali tieto nehorázne zmluvy bez akejkoľvek štipky morálky alebo cti, hoci dobre vedeli, že na to nemajú.“

V marockom hlavnom meste Rabat a v Casablance demonštrovalo v nedeľu dokopy približne 10-tisíc ľudí za väčší rozsah ústavných reforiem. Hnutie 20. februára, ktoré protesty iniciovalo, považuje reformy kráľa Muhammada VI. za nedostatočné a požaduje zavedenie parlamentnej monarchie západného typu. Okrem iného hnutie žiada, aby boli verejní činitelia, ktorí sú podľa nich zapletení do úplatkárstva, postavení pred súd. Väčšina Maročanov však podporuje kráľa a hnutiu sa nepodarilo získať tak širokú podporu, ako sa stalo v Egypte a Tunisku.

V nedeľu vyzval Filip Dewinter ,jeden z popredných predstaviteľov separatistického hnutia Flámsky záujem, flámsku národniarsku stranu Nová flámska aliancia na spojenie. Ich spoločným cieľom by malo byť vyhlásenie nezávislosti od Belgicka. Podľa Dewintera by mal flámsky parlament jednostranne vyhlásiť nezávislosť a potom začať rokovania s frankofónnym Valónskom o rozdelení spoločného majetku. "Otázka nestojí tak, či sa Flámsko stane nezávislým štátom, ale kedy sa tak stane," vyhlásil s tým, že rozdelenie je jedinou cestou von z prehlbujúcej sa politickej krízy v Belgicku.

Nezávislého poslanca Igora Matoviča avizovaný odchod kolegu Kamila Krnáča (SaS) z parlamentu na post riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) neteší. „Kamila Krnáča považujem za najlepšieho poslanca SaS, keď nie celého parlamentu. Z tohto dôvodu mi tam bude veľmi chýbať, mrzí ma keď najlepší poslanec odíde z parlamentu,“ vysvetlil. Krnáč bude podľa Matoviča dobrým šéfom NBÚ vďaka svojmu morálnemu profilu, ktorým vraj vyčnieva nad ostatných poslancov. Zároveň je mu však ľúto, že strany pokračujú v politických nomináciách. Nového riaditeľa NBÚ by mal parlament voliť v septembri.

Neparlamentná HZDS vníma prvé výročie vzniku vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) ako rok klamstiev, chaosu a zdražovania. Radičovej vláda podľa hnutia za 365 dní pochovala predvolebné sľuby, že nebude privatizovať štátny majetok. Zároveň vraj znižuje sociálny status mladých rodín s deťmi. „Preto dnes môžeme po roku jednoznačne konštatovať, že za Vladimíra Mečiara bolo na Slovensku lepšie. Sme svedkami, ako sa zvyšujú ceny potravín a Radičovej vláda zrušila aj Mečiarov zákon o nižšej DPH pre predaj potravín z dvora,“ uviedol riaditeľ Odboru verejnej mienky HZDS Stanislav Háber. Strana tiež hovorí o zhoršovaní medzinárodného postavenia Slovenska a kolapse armády i bezpečnosti.

Členovia Strany občanov Slovenska (SOSKA), ktorá vznikla na základe zlej situácie v slovenskom športe, si na ustanovujúcom kongrese v Bratislave zvolili riadiace orgány. Strana plánuje na jeseň predstaviť návrhy riešení v športovej oblasti. Hoci SOSKA nie je podľa predsedu Petra Marčeka strana športovcov, jej členovia musia byť féroví a seriózni. Orientovať sa chce aj na školstvo, zdravotníctvo, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. Nový politický subjekt vraj podporujú futbalista Filip Šebo, tenistka Janette Husárová či vodní slalomári Pavol a Peter Hochschornerovci.

V 150-člennom slovenskom parlamente sedí až 41 poslancov, ktorí za celý rok nepredložili žiadny návrh zákona ani pozmeňujúci návrh. Najviac takýchto poslancov, 23, má opozičný Smer. Nasledujú SDKÚ a SNS so siedmimi, troch neaktívnych zákonodarcov má Most-Híd a jeden sa našiel v klube KDH. Niektorí poslanci dokonca od začiatku funkčného obdobia nepovedali v pléne jediné slovo. Plat poslanca je pritom viac než 3 300 eur a ďalšie stovky eur idú na jeho asistentov a kanceláriu. Iniciatíva pri tvorbe zákonov by mala byť podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) pre poslancov samozrejmosťou. Politológa to však neprekvapuje. V stranách sú vraj celé rady poslancov potrebných len na hlasovanie.

Poslanec KDH Alojz Přidal sa chce pokúsiť zvýšiť sankcie verejným funkcionárom za nepodanie majetkového priznania. Zdá sa mu nespravodlivé, že v súčasnosti príde o jeden mesačný plat verejný funkcionár, ktorý podá majetkové priznanie včas, ale zabudne na nejaký údaj o majetku, ako aj ten, ktorý podá majetkové priznanie deň po termíne, a tiež ten, ktorý priznanie nepodá vôbec. Přidal navrhuje novelizovať ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a za nepodanie priznania odobrať tri až šesť mesačných platov. Šéfka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Renáta Zmajkovičová (Smer) pripúšťa chyby v súčasnej právnej norme, so zmenou zákona však nesúhlasí.

Verejné popieranie holokaustu, zločinov fašizmu a komunizmu má byť novým trestným činom. Presadzujú to poslanci OKS v pozmeňovacom návrhu k novele Trestného poriadku. „Čím ďalej plynie čas, tým väčšmi sledujeme tendenciu nielen zabúdať, ale aj zľahčovať tie hrozné veci, ktoré sa udiali za fašizmu, ale aj za komunizmu,“ povedal líder OKS Peter Zajac. Tento stav je podľa neho neprípustný a pre vytvorenie historickej pamäte je potrebné hovoriť nielen o dobre, ale aj o zle. So schválením návrhu vraj súhlasí aj koalícia, vrátane ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ). Za trestný čin bude hroziť väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

Premiérka Iveta Radičová v rozhovore pre denník SME priznala, že nie je spokojná s výsledkom práce ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ). Pri hodnotení svojej vlády za uplynulý rok súhlasila s trojkou. Najväčší odpor koaličných strán cítila pri odvodovej reforme a za najväčšiu politickú chybu koalície považuje voľbu generálneho prokurátora. Radičová si myslí, že ľudia vnímajú jej vládu ako nevýraznú, lebo pozitívne informácie sa berú ako samozrejmosť a na dobré sa ľahko zvyká. Premiérka vidí svoju atypickosť v tom, že číta všetky návrhy zákonov. Zároveň spochybnila dôvody prezidenta Ivana Gašparoviča na ich vracanie.

Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) dnes hodnotil svoje ročné pôsobenie na čele rezortu, ktorý podľa neho ušetril približne 70 eur na každého občana, čo predstavuje úsporu vyše 380 miliónov eur. Figeľ zdôraznil, že napriek výrazným úsporám sa nezastavila výstavba diaľnic a zároveň sa začala rozsiahla rekonštrukcia ciest prvej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Za významné rozhodnutia považuje nepokračovanie v predražených PPP projektoch, ozdravovanie železničných spoločností či spustenie elektronických aukcií. Ľubomír Vážny zo Smeru označil Figeľove pôsobenie vo funkcii za nekoncepčné, nesystémové a propagandistické.

Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) sa dnes v Bratislave stretol s mladými bieloruskými občianskymi aktivistami. Európska únia musí byť podľa neho dôsledná v tlaku na autoritársky režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a zároveň dať bežným Bielorusom jasnejší signál o podpore. Dzurinda cíti potrebu zjednodušiť udeľovanie víz pre bieloruských občanov. Nepáčia sa mu pôžičky Medzinárodného menového fondu (MMF) Bielorusku, ktoré vraj budú režimom zneužité. Trojica aktivistov sa zúčastní verejnej diskusie na festivale Pohoda s názvom „Bieloruská nepohoda na Pohode“.

Osobnosti verejného života hodnotili pre SME prvý rok vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Zhodli sa na tom, že jej hlavným prínosom je najmä väčšia transparentnosť a boj s korupciou. Nepáči sa im však hašterenie vládnych strán a neschopnosť dotiahnuť silné sľuby do konca. Hoci zmena po minuloročných voľbách kritikov predchádzajúcej koalície potešila, teraz sú zväčša sklamaní. Radičovej kabinet preto dostal výslednú známku trojku. „Myslím, že by som vládu oznámkovala rovnako,“ povedala premiérka. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák dal vláde päťku.

Rozsiahly pozmeňujúci návrh podpredsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) k novele zákona o cestnej premávke včera rozčúlil opozíciu. Nepáčilo sa jej, že ho Hrušovský prečítal tesne pred hlasovaním o zákone. Šéf Smeru Robert Fico zároveň poukázal na to, že Hrušovský niekoľkokrát zamenil slovo „prostriedok“ za „priestupok“. Hoci ministerstvo vnútra pripravovalo novelu takmer pol roka, koalícia sa na jej konečnej podobe nevedela dohodnúť do poslednej chvíle. Poslanci Mosta-Híd nesúhlasili so zásadou „trikrát a dosť“, podľa ktorej by doživotne prišiel o vodičský preukaz každý, kto za posledných desať rokov trikrát nafúkal. Poslanci napokon vrátili novelu výborom na prerokovanie, hlasovať o nej sa má už dnes.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy napriek pesimistickým predpovediam verí v budúcnosť únie. Vyhlásil to po včerajšom stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou. O jej príťažlivosti podľa neho svedčí záujem krajín, ktoré sa chcú pridať k súčasným členským štátom. „Sme stále atraktívni. Európska únia je stále sexi, nielen jej prezident,“ vtipkoval Van Rompuy. Radičová s ním súhlasila. Dôležitý je podľa neho postoj jednotlivých členov k súčasnej situácii v EÚ. Hoci chápe obavy štátov, pôžičku považuje za nevyhnutnú pre záchranu finančnej stability eurozóny.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič ohlásil, že podpisy pre novú politickú stranu začnú zbierať už počas letných prázdnin. "Keď si ich nazbierame do foroty a potom ich použijeme, nič sa nestane," vyjadril sa. Pôvodne chceli Obyčajní ľudia so zbieraním podpisov počkať až na to, ako na ich návrh na zmenu volebného zákona zareagujú poslanci. Z kuloárnych rečí je však podľa Matoviča zrejmé, že návrh, aby do parlamentu mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti, tak či tak neprejde. Koaličná rada ho presunula z aktuálnej schôdze až na september, čo Obyčajných ľudí sklamalo.

Severokórejská vláda podplácala koncom 90. rokov predstaviteľov pakistanskej armády, aby získala prístup k citlivej nukleárnej technológii. Tvrdí to zakladateľ jadrového zbrojného programu Pakistanu Abdul Kadír Chán, ktorý údajne vysokým dôstojníkom previedol viac ako tri milióny dolárov od Pchjongjangu. Pakistanská armáda mu neskôr schválila výmenu technických informácií a zariadení so severokórejskými vedcami. Chán poskytol aj kópiu oficiálneho listu Severnej Kórey z roku 1998, ktorý opisuje tajnú dohodu. Podľa západných spravodajských služieb a expertov by mohol byť pravý, Pakistan to však odmieta. Tvrdí, že Chán sa v rámci obhajoby proti obvineniam zo šírenia jadrových zbraní snaží preniesť vinu na iných.

Na základe povinného zverejnenia majetkových priznaní ústavných činiteľov za rok 2010 sa verejnosť dozvedela o prijme predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady Štefana Harabina. Ten tvorí suma takmer 140-tisíc eur, ktorá je vyššia ako plat prezidenta Ivana Gašparoviča a premiérky Ivety Radičovej dohromady. Takýto príjem je pri mzde šéfa Najvyššieho súdu možné vysvetliť iba odmenami – podľa prepočtov by mali byť vo výške 50- až 70-tisíc eur. "Ak by sa to potvrdilo, je to nehoráznosť a krutý výsmech všetkým ľuďom, ktorých životy sú ovplyvnené neľahkou hospodárskou situáciou u nás," reagovala na zistenie ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá v máji odmeny na súdoch zrušila.

Lídri vládnej štvorky sa v noci na Koaličnej rade dohodli, že pred dovolenkami uprednostnia pokračujúcu schôdzu parlamentu. "Sú tam veľmi dôležité vládne návrhy zákonov, mnohé z nich sú základom pre prípravu štátneho rozpočtu preto je veľmi dôležité, aby sa poslanci zaoberali týmito zákonmi," uviedla premiérka Iveta Radičová. Podľa jej slov sa s poslancami dohodli ľudsky: "Pokiaľ mám informáciu, tak poslanci sami sa rozhodli a informovali, že zostávajú na rokovaní národnej rady. Je to ich záväzok." Schôdza parlamentu sa mala podľa pôvodného plánu skončiť v piatok 8. júla. Vládne strany už z dôvodu zaplatených dovoleniek uvažovali aj o predčasnom ukončení rokovaní a presunutí niektorých zákonov na september.

Lídri koalície sa včera stretli vo vládnom hoteli Bôrik, aby sa dohodli na programe prebiehajúcej parlamentnej schôdze. Tá mala trvať len do konca týždňa, neprerokovaných je však ešte veľa dôležitých bodov. Keďže budúci týždeň mali mať poslanci voľno, viacerí si už zaplatili dovolenky. Koalícia mala diskutovať o tom, či schôdzu predĺži, alebo zákony s nižšou prioritou presunie na september. Medzi neschválenými bodmi je novela zákona o cestnej premávke, deregulácia nájomného v reštituovaných bytoch či zákonník práce.