Najzvedavejším poslancom parlamentu je Richard Oravec z SDKÚ. Od volieb v júni 2010 položil vláde 50 otázok, čím prekonal všetkých svojich 149 kolegov. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) odpovedá v rámci Hodiny otázok 15 minút, zvyšnú trištvrte hodinu majú na svoje odpovede k dispozícii ministri. Druhý najvyšší počet otázok, 46, položil Oravcov stranícky kolega Marek Vargovčák. Na treťom mieste je Andrej Kolesík zo Smeru (42). V pléne sedí až 58 poslancov, ktorí sa zatiaľ členov vlády neopýtali nič. Najmenej aktívnych poslancov má v tomto smere Most-Híd. Ešte menej sa využíva inštitút interpelácií, teda písomne položené kvalifikované otázky členovi vlády. Suverénne prvenstvo tu patrí Dušanovi Čaplovičovi zo Smeru, ktorý sa touto formou pýtal členov kabinetu 33-krát.

Nezávislý poslanec Igor Matovič začne už v stredu zbierať 10-tisíc podpisov potrebných na vznik vlastnej politickej strany. "Do konca augusta chceme každý deň vyzbierať tisíc podpisov. Začíname v Banskej Bystrici a vo Zvolene." S registráciou strany chce však ešte chvíľu počkať. Ak poslanci na septembrovej schôdzi schvália Matovičov návrh, aby mohli do parlamentu kandidovať aj nezávislí, podpisy nepoužije. Strana by sa mala volať Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. S niektorými sa vraj už skontaktoval, mená však zatiaľ neprezradil. "Rozhodne však nechceme celebrity typu chlapa, ktorý má šesť detí so šiestimi ženami," povedal Matovič. Politológovia si myslia, že nová strana osloví skôr konzervatívnych voličov KDH ako liberálov sympatizujúcich so SaS.

V tomto volebnom období sa zatiaľ pod žiaden návrh zákona nepodpísala viac ako tretina poslancov Národnej rady (NR) SR. Z týchto 57 zákonodarcov je 35 opozičných, 20 koaličných a dvaja sú nezaradení. Najviac noriem (11) podpísal Kamil Krnáč z koaličnej SaS, s desiatimi návrhmi nasleduje líder opozičného Smeru-SD a podpredseda parlamentu Robert Fico. Z najväčšieho 62-členného poslaneckého klubu v NR SR, ktorým je opozičný Smer-SD, je aspoň pod jedným návrhom zákona podpísaných 32 zákonodarcov a z poslancov SDKÚ-DS, ktorých je v klube 28, je aspoň pod jedným návrhom podpísaných 18 zákonodarcov. Najviac samostatných návrhov - štyri, predložil do parlamentu Ľudovít Jurčík zo SaS.

Od septembra bude okrem osvienčimskej lži trestná aj tzv. jáchymovská lož, teda popieranie zločinov komunistického režimu. V novom trestnom ustanovení však vidí problém právnik Tomáš Nielsen. Podľa jeho slov má totiž politický kontext, môže byť zneužité v politickom boji a je otázne, či nie je v rozpore s ústavou. "Je popieranie alebo ospravedlňovanie zločinov spáchaných v nacistických koncentračných táboroch alebo komunistických gulagoch menším ohrozením mravnosti ako detská pornografia?" pýta sa podpredseda OKS Ondrej Dostál. Podľa neho obmedzenie slobody prejavu ľuďom, ktorí sa snažia slobodnú spoločnosť zničiť, nie je ohrozením, ale obhajobou slobody. Dostál je preto presvedčený, že trestanie jáchymovskej lži nie je protiústavné.

Najväčšiu členskú základňu zo všetkých slovenských politických strán si i naďalej udržiava ĽS-HZDS. Strana Vladimíra Mečiara aktuálne eviduje 29 122 straníkov, a to i napriek tomu, že sa v minuloročných parlamentných voľbách prvýkrát nedostala do Národnej rady. HZDS vykonalo audit členov až po ôsmich rokoch, pričom sa počet jeho členov okresal zo zhruba 35 000 na súčasnú úroveň. Druhou stranou s najpočetnejšou členskou základňou ostáva najsilnejšia strana na Slovensku Smer-SD, ktorá eviduje 16 200 členov. Na treťom mieste sa drží KDH s 15 360 členmi. Základňu na úrovni zhruba 10 000 ľudí si udržiava mimoparlamentná SMK.

Členovia a sympatizanti Slovenskej národnej strane (SNS) doteraz vyzbierali približne 184 000 podpisov na vypísanie referenda o používaní slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka bez výnimky na celom území Slovenska. Predseda SNS Ján Slota vyjadril presvedčenie, že do konca novembra vyzbierajú potrebných 350 000 platných podpisov. "Chceme ich mať aspoň 400 000, ak by niektoré boli neplatné. Vyzývame celú slovenskú verejnosť, aby sa aktívne zúčastnila na tejto petičnej akcii, lebo sme presvedčení, že toto je jeden zo základných kameňov udržania slovenskej štátnosti aj v podtexte toho, čo sa deje na južnom Slovensku," vyhlásil Slota.

Aliancia Fair-Play (AFP) odporúča Daňovému riaditeľstvu (DR) SR nepodpísať zmluvu s firmou Nitra Invest a aktuálnu súťaž na budovu DR v Košiciach zrušiť. Súťaž podľa nej zvýhodňovala firmu Nitra Invest a nebola vypísaná s takými kritériami, ktoré by mohli iní uchádzači splniť. Aliancia v hodnotiacej správe skúmala predovšetkým transparentnosť a férovosť výberového procesu. Za najsilnejšie diskriminačné podmienky v celej súťaži považuje AFP časové lehoty. "Termíny boli postavené tak, že prípadný záujemca musel investovať peniaze ešte predtým, než bola podpísaná zmluva, teda ešte predtým, než vedel, či súťaž vyhrá," povedal Peter Kunder z AFP. Minister financií Ivan Mikloš sa vyjadril, že určite požiada riaditeľa DR, aby predložil vyjadrenie k záverom hodnotiacej správy.

Podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča je rozhodnutie prokurátora Jozefa Čentéša zaznamenať výpoveď nezávislého poslanca Igora Matoviča na cudzí počítač "nepredstaviteľné". "Navyše, pre skartovanie takéhoto dokumentu na prokuratúre musí byť veľmi, veľmi vážny dôvod. Či chceme alebo nie, vždy to znamená veľký otáznik," tvrdí hlava štátu na margo prvej júlovej výpovede Matoviča o korupcii v politických stranách. Čentéš tvrdí, že zápisnicu z nej omylom skartoval so svojimi poznámkami a elektronickú podobu nechal vymazať, keďže bola zaznamenaná na cudzom počítači. Prezident aj dnes opätovne poukázal, že si počká na verdikt Ústavného súdu SR a až na jeho základe by sa mal rozhodnúť, či vymenuje Čentéša na post generálneho prokurátora.

Politológovia sa zhodujú, že súperenie dvoch maďarských menšinových strán SMK a Most-Híd bude pokračovať a môže byť ešte tvrdšie. Dôvodom je aj skutočnosť, že SMK zacítila šancu, keďže podľa posledného prieskumu verejnej mienky sa preferencie oboch strán začínajú vyrovnávať. Keby boli voľby teraz, SMK by sa zrejme dostala do parlamentu. Predseda strany Most-Híd prípadnú spoluprácu so svojou bývalou stranou nevylúčil, tvrdí však, že SMK sa k nim správajú ako k nepriateľom. "Hovoria o nás ako o zradcoch a čo sa týka napríklad schvaľovania zákona o používaní jazyka národnostných menšín, tak klamú," uviedol Bugár v rozhovore pre aktuality.sk.

Líder skupiny Obyčajných ľudí a poslanec Národnej rady SR Igor Matovič vyhlásil, že Telekomunikačný úrad SR predĺžil licencie mobilným operátorom Orange Slovensko a Slovak Telekom (T-Mobile) za bagateľ. "To, že úrad predĺžil licencie bez verejnej súťaže, považujeme za veľmi, extrémne, nezodpovedné," povedal Matovič. Zodpovedný je podľa jeho názoru minister dopravy Ján Figeľ, ktorý neskoro predložil do parlamentu nový zákon o elektronických komunikáciách upravujúci aj pravidlá prideľovania frekvencií formou verejnej súťaže. Návrh zákona prešiel až na júnovej schôdzi prvým čítaním a ak ho poslanci schvália, od októbra sa podľa Matoviča pri predlžovaní licencií bude musieť usporiadať verejná súťaž.

Slovenská národná strana (SNS) nedostane od bývalého podpredsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósa Duraya za jeho výrok o fašistickej strane ani euro. Najvyšší súd dnes totiž zamietol dovolanie národniarov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu na priznanie ujmy vo výške milión korún. SNS žiadala pôvodne desať miliónov korún za poškodenie dobrého mena. Okrem peňazí národniari žiadali aj ospravedlnenie. Duraya zažalovala SNS v roku 2006 za jeho výroky v budapeštianskom InfoRádiu, kde povedal, že SNS je fašistickou stranou. Duray v rádiu povedal, že "slovenská vláda pozostáva totiž mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou”.

Sulíkovcom sa nepáči návrh poslanca za KDH Antona Marcinčina spojiť hlasovanie parlamentu o eurovaloch s hlasovaním o dôvere vláde. Marcinčin dokonca tvrdí, že ak SaS zmeny v eurovaloch nepodporí, nemá cenu s nimi zostávať vo vládnej koalícii. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár chce o probléme diskutovať vecne a s chladnou hlavou, politické vydieranie odmieta. Spájanie hlasovaní nie je podľa strany šťastným riešením, avšak vyjadrí sa k nemu až vtedy, ak ho premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) bude iniciovať. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že SaS svoj odmietavý postoj k eurovalom nezmení, no za dôvod na ukončenie koaličnej spolupráce to nepovažuje. Naopak očakáva, že pod tlakom eurosocialistov zmeny podporí opozičný Smer.

Hubenie hlodavcov a hmyzu na ministerstve obrany bolo podľa jeho súčasného šéfa Ľubomíra Galka (SaS) za vlády Roberta Fica predražené. Kým vlani to stálo spolu s dezinfekciou v armádnych objektoch 217-tisíc eur, tento rok zaplatil rezort len vyše 17-tisíc. Hoci si Galko objednal len deratizáciu a dezinsekciu a nie dezinfekciu budov, rozdiely v cene to nevysvetľuje. Firma D3D si za prvé dva úkony v topoľčianskych kasárňach účtovala 7 196 eur a za dezinfekciu len 14 eur. Teraz vyšla deratizácia a dezinsekcia rovnakých priestorov na 191 eur. Na zákazkách najviac zarábala trenčianska firma D3D a spoločnosť Sloko z Námestova. Exminister obrany Jaroslav Baška zo Smeru sa bráni, že tieto veci mali na starosti posádkové správy a on o ničom nevedel. Ministerstvo za Bašku však o nákupoch informácie malo.

Novela Trestného poriadku, ktorá umožňuje trestať popieranie zločinov komunizmu, je podľa predsedu Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozefa Hrdličku "nezmysel a hra predstaviteľov potratových politických strán". "Nikdy sme nepovedali, že sa nestali chyby, my sami na mnohé poukazujeme. Ale nikto nemôže poprieť, že ten režim pred 89 nepriniesol aj mnohé dobré." Komunisti sú vraj pripravení bojovať za historickú pravdu všetkými dostupnými prostriedkami. Hrdlička nevylúčil ani možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. "Nech niekto definuje, čo je to zločin komunizmu," zdôvodnil. Zákon o tzv. jáchymovskej lži už kritizoval aj Socialistický zväz mladých, ktorý tvrdí, že obmedzuje slobodu slova a je v rozpore s Ústavou.

Bývalý člen SaS Igor Podlubný, ktorý havaroval pod vplyvom alkoholu a kvôli tomu prišiel aj o členstvo v strane, už nie je ani asistentom poslanca za SaS Štefana Tomča. „Stretol som sa s pánom Podlubným v stredu večer a veľmi korektne sme sa dohodli na ukončení spolupráce. Už nie je mojím asistentom,“ povedal Tomčo. Spolupráca sa podľa neho formálne skončila ku koncu júla a za august Podlubný zaplatené nedostane. Dvadsaťročný politik havaroval koncom júla vo Vranove nad Topľou pod oknami polície. V krvi mal približne tri promile alkoholu. Ako asistent poslanca dostával mesačne 2 077 eur.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) by mala zísť zo svojho stepera a začať riadiť krajinu. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko to povedal v súvislosti s prepadom akcií na svetových burzách, k čomu vraj súčasný kabinet nezaujal stanovisko. „Nestačí len cvičiť, oddychovať, ale začať sa starať o vládu, alebo nech podá demisiu. Treba reálne ukázať, že má na funkciu, ktorú zastáva.“ Danko opäť kritizoval aj vedenie ministerstva vnútra a policajného zboru. Šéf rezortu Daniel Lipšic podľa neho nereagoval na skutočnosť, že niekoľko stoviek až tisíciek policajtov odchádza zo služby, lebo sú zhnusení. Vrátil sa aj k svojej sťažnosti zo začiatku mája, keď bol údajne takmer hodinu monitorovaný policajnou hliadkou. Rovnaká hliadka vraj bola v jeho okolí aj dnes.

Občianska konzervatívna strana (OKS) chce cez sociálnu sieť Facebook vytvoriť masový tlak verejnosti na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, aby opustil svoj post. Na facebookovej stránke bude zhromažďovať všetky hlasy za jeho odchod z funkcie. Úspechom podľa lídra strany Petra Zajaca bude, ak sa za odstúpenie Harabina vyslovia desiatky alebo stovky tisíc ľudí. Iniciatívou chce OKS vyjadriť podporu ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ), ktorá podala návrh na disciplinárne konanie voči Harabinovi pre jeho postoj v kauze diskriminačných žalôb sudcov. „Harabin nie je nepopísaný list. Zneužíva dlhodobo hrubým spôsobom svoju funkciu, v podstate sa správa v demokratickom súdnictve ako samovládca, ako pán súdnictva, ktorý stojí nad zákonom,“ povedal Zajac.

Bývalá ukrajinská premiérka Julia Tymošenková zostáva aj naďalej v policajnej väzbe, súdca jej žiadosť o prepustenie dnes zamietol. Politička bola zadržaná za pohŕdanie súdom po tom, čo opakovane odmietla spolupracovať so sudcom, ktorého označila za "bábku" jej politického oponenta a súčasného prezidenta Viktora Janukovyča. Jej uväznenie kritizujú Spojené štáty, Európska únia, Rusko i tisícky stúpencov, ktorí sa zhromaždili pred budovou súdu v Kyjeve a vyzývali na jej prepustenie. Tymošenková je obvinená z neoprávneného uzatvorenia údajne nevýhodného kontraktu o dodávkach ruského plynu. Vinu však popiera a proces je podľa nej politicky motivovaný.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) bol vo volebnom roku 2010 najštedrejším medzi sponzormi politických strán. Vlani strane Richarda Sulíka stotisíc eur daroval, tento rok rovnakú sumu iba požičal. „Jeden rok sa daruje, druhý rok sa požičiava,“ vysvetlil. Prípadné úroky či lehotu splatnosti nechcú liberáli konkretizovať. Peniaze mali ísť na nové sídlo Liberálny dom a fungovanie strany. Rok po voľbách sa darcovia nielen k SaS obrátili chrbtom. Na svojej stránke neuvádza ani jedného. Most-Híd priznáva len dvoch, SDKÚ a KDH jedného, opozícia žiadneho. Strany podľa šéfky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk vytvárajú zdanie, že žijú prevažne z príspevku od štátu. „Podľa nás existuje rozsiahle neoficiálne účtovníctvo, ktorým strany obchádzajú zákonné povinnosti.“

Po trojtýždňových prázdninách sa v stredu 10. augusta zíde vládny kabinet na prvom pracovnom zasadnutí. Na dátume sa ministri dohodli ešte v júli. Chcú stihnúť termín doručenia návrhov zákonov do parlamentu. Najbližšia schôdza Národnej rady sa začne 6. septembra a zákony musia byť doručené do 19. augusta. Ministri by mali znovu prerokovať správu o vyhodnotení realizačného projektu "Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2010", ktorú z posledného rokovania vypustili. Medzi zatiaľ nezaradenými materiálmi je napríklad zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý má zaviesť daň za víno, či zrušenie kolkových známok z dielne rezortu financií.

Bývalý izraelský prezident Moše Kacav sa dnes postavil pred Najvyšší súd na odvolacom konaní v súvislosti s jeho sexuálnou aférou. Kacava už odsúdili na okresnom súde v Tel Avive a na výkon sedemročného trestu mal nastúpiť už 8. mája. Voči rozsudku sa odvolal ešte v apríli a súd povolil odklad až do odvolacieho konania, čo vyvolalo silnú kritiku izraelskej verejnosti. Kacav bol odsúdený za dvojnásobné znásilnenie zamestnankyne v druhej polovici 90. rokov, keď bol ministrom cestovného ruchu vo vláde Benjamina Netanjahua, a zo sexuálneho obťažovania podriadených v rokoch 2000-2007, keď pôsobil ako prezident. Práve sexuálne škandály boli neskôr dôvodom jeho odstúpenia z prezidentského kresla.

SMK a Most-Híd sa sporia pre dotácie na menšinovú kultúru. Vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel z Mosta pridelil 9 000 eur občianskemu združeniu Pre Šamorín, ktoré je registrované na adrese štátneho tajomníka ministerstva dopravy a Chmelovho straníckeho kolegu Árpáda Érseka. Ten tvrdí, že v súčasnosti už so združením nič nemá. "Ľudí zo združenia poznám, Šamorín je malé mesto, ale určite som sa za nich neprihováral u vicepremiéra." Dotácie vraj išli na detský tábor. Chmel tento rok prerozdelil takmer štyri milióny eur pre 1 100 žiadateľov. Vicepremiér podľa SMK zvýhodnil organizácie blízke svojej strane. Chmel sa bráni, že dotácie rozdeľoval spravodlivo a nevyhovel žiadateľom, ktorí podporujú odčlenenie južného Slovenska.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko odporučila Daňovému riaditeľstvu, aby s firmou okresného predsedu SDKÚ-DS Ondreja Ščurku Nitra Invest nepodpísalo zmluvu na prenájom budovy pre košické daňové úrady. Ščurka by za päť rokov dostal 6,3 milióna eur. "Dôvodom sú zistenia, že kritériá hodnotenia a účasti boli zbytočne prísne nastavené," vysvetlil riaditeľ organizácie Gabriel Šípoš. Zmeny súťažných podmienok vraj vyvolávajú podozrenia. Šéf daniarov Igor Krnáč zatiaľ nepovedal, či vypíše novú súťaž. Aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) si chce ešte počkať na stanovisko Aliancie Fair-play. Pre KDH je neprijateľné, aby Krnáč po odhaleniach Transparency uzavrel zmluvu s členom SDKÚ-DS.

Podpredsedov Národnej rady nebudú od septembra voziť parlamentní šoféri. Ich prepravu bude mať na starosti Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorý zabezpečuje aj dopravu predsedu parlamentu. Zmena je súčasťou novej organizačnej štruktúry Kancelárie NR SR. Ôsmi šoféri, ktorí doteraz vozili Milana Horta (SDKÚ), Pavla Hrušovského (KDH), Bélu Bugára (Most-Híd) a Roberta Fica (Smer), už nebudú zamestnancami kancelárie. Podľa kolektívnej zmluvy majú nárok na odstupné. Sedem limuzín značky Audi A8 čiernej perleťovej farby s rokom výroby 2007 kancelária prevedie na ministerstvo vnútra. Pred piatimi rokmi malo jedno hodnotu približne 120-tisíc eur.

Predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi písomne požiadal riaditeľku sekcie verejnej správy ministerstva vnútra o preverenie, či líder SNS Ján Slota nepožiadal po 17. júli 2010 o chorvátske štátne občianstvo. „Médiami je podchytené a zdokumentované, že Ing. Ján Slota už štrnásty rok pravidelne trávi dlhší čas v Chorvátsku,“ uvádza sa v Berényiho žiadosti. Berényi zároveň píše, že vilu v Chorvátsku mu „údajne požičiava chorvátska firma Laganj“. Tá je podľa neho vo vlastníctve beninského občana a bývalého Slotovho asistenta Georga Gansé Dossou. Slota tvrdí, že šéf SMK chce odvrátiť pozornosť od toho, že už pravdepodobne získal maďarské občianstvo. Požiadanie o chorvátsky alebo akýkoľvek iný pas vraj nikdy nezvažoval.

Hoci Európska únia apeluje na členské štáty, aby odobrili navýšenie dočasného eurovalu a vznik eurovalu 2 čo najskôr, koalícia sa so schvaľovaním mechanizmov pomoci Grécku a iným krajinám eurozóny neponáhľa. NR SR sa záchrannými mechanizmami zrejme nebude zaoberať skôr ako v septembri. Jej šéf Richard Sulík (SaS) sa totiž nechystá pre euroval zvolávať v auguste mimoriadnu schôdzu. Urobil by tak len v prípade, ak by mu bola doručená žiadosť podpísaná 30 poslancami. Zástupcovia Mosta-Híd ani KDH nepovažujú situáciu v eurozóne za takú akútnu, aby ju museli slovenskí zákonodarcovia riešiť na mimoriadnej schôdzi. Rozhodovaniu o záchranných mechanizmoch však budú musieť predchádzať politické rokovania, keďže koalícia nie je v otázke jednotná.

Najväčšími protipólmi vo vládnej koalícii sú podľa predsedu KDH Jána Figeľa práve kresťanskí demokrati a liberálna SaS. Napriek pestrosti koaličnej zostavy sa však zrodil program i pravidlá, ktoré treba rešpektovať. Figeľ pripomenul, že podobné spory ako s SaS už KDH v minulosti viedlo s liberálmi z ANO. Tým však podľa vlastných slov nechce sulíkovcom predpovedať podobný osud, ako strane Pavla Ruska. Konzervatívci vraj budú naďalej obhajovať témy ako ochrana života, manželstva a rodiny či ľudská dôstojnosť. Figeľ uviedol, že v súčasnosti musí jeho strana bojovať s etickým relativizmom v politike. Túto koalíciu však určite považuje za lepšiu v porovnaní s tou predchádzajúcou.

Cyperský prezident Dimítris Christófias dnes urobil výrazné zmeny vo vláde, aby tak zastavil politickú a hospodársku krízu, ktorú spôsobilo vyradenie najväčšej elektrárne v krajine z prevádzky po výbuchu so smrteľnými následkami. Svojho dlhoročného spojenca Kikisa Kazamiasa vymenoval za ministra financií, kariérna diplomatka Erató Kozákou-Marcoullísová bude viesť ministerstvo zahraničia a Dimítris Eliades bude stáť na čele ministerstva obrany. Ministerstvá vnútra, práce a spravodlivosti zostali nezmenené. Nový minister financií Kazamias bude zároveň stáť pre náročnou úlohou stabilizovať verejné financie, aby Cyprus nemusel žiadať EÚ o finančnú pomoc, pred čím varujú analytici a ratingové agentúry.

Nezávislý poslanec Igor Matovič je podľa poslanca SaS Martina Poliačika magnetom na sporné situácie. Povedal to v súvislosti s pochybnosťami, ktoré vznikli po výpovedi lídra Obyčajných ľudí na Generálnej prokuratúre. Poliačik, ale aj zvyšok koalície považujú incident za technickú chybu a uzavretú vec. Predseda OKS Peter Zajac si myslí, že budúci generálny prokurátor Jozef Čentéš mal Matoviča odmietnuť vypočúvať, pretože zo strany námestníka GP Dobroslava Trnku išlo o zlomyseľnosť. Čentéša sa zastal aj šéf Mosta-Híd Béla Bugár či podpredseda KDH Pavol Abrhan. Kritika z radov opozície sa podľa nich dala očakávať. Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý sa vyjadril, že prípad vypovedá o pomeroch na prokuratúre.

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), aby odstúpil z funkcie kvôli škodám, ktoré spôsobil. Má ísť o sudcov, čo v súčasnosti vyhrávajú diskriminačné žaloby pre nižšie platy, než mali sudcovia bývalého Špeciálneho súdu. Ten zriadil Lipšic ako šéf justície. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko na tlačovej konferencii kritizoval Lipšica, že je bez súdnej praxe a zdôraznil, že jeho výsledky počas pôsobenia na ministerstve spravodlivosti nie sú žiadne. Medzi sudcov vraj vniesol napätie a nevraživosť. „Vnútro si zobral, lebo spravodlivosť nezvládal. Ľahšie je medializovať sa ako James Bond.“ Ak podľa Danka Lipšic neodstúpi, národniari ho v parlamente nemajú šancu odvolať. „Nie je s kým sa spojiť proti Lipšicovi na politickej scéne, lebo sa ho všetci boja. Lipšic chce, aby sa ho všetci báli.“