Policajná hliadka kontrolovala poslanca Mosta-Híd Eleméra Jakaba, keď sa vracal zo stretnutia premiérky Ivety Radičovej s kolegami vo vládnom hoteli Bôrik. Koaliční politici si údajne spolu aj pripíjali. Hliadka pomaly sledovala Jakabovo auto. Poslanec si to všimol a zastavil. Jeden z policajtov sa ho opýtal, či je ochotný sa podrobiť dychovej skúške. Jakab súhlasil. Policajt sa vrátil ku kolegovi do auta a po chvíli oslovil poslanca priezviskom. Politika to prekvapilo, pretože im doklady neukazoval a navyše nebol ani na svojom aute. Viacerí koaliční poslanci si myslia, že hliadka bola na Jakaba nasadená zámerne, lebo odmieta podporiť prezidentom vrátený vládny zákon o cestnej premávke.

Americkí diplomati posielali v roku 2004 do Washingtonu telefonické kontakty na vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a prezidenta Ivana Gašparoviča. Depeša, ktorú zverejnil portál WikiLeaks, obsahuje aj údajné číslo na Gašparovičov mobil s poznámkou, že nehovorí po anglicky. "Uvedené číslo nikdy nepatrilo prezidentovi republiky ani žiadnemu zamestnancovi Kancelárie prezidenta SR. Niekde tí informátori z americkej ambasády asi urobili chybu," povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Neznalosť jazyka vytkli Američania len jemu. "Pán prezident s partnermi komunikuje vždy v dohodnutom rokovacom jazyku."

"Pre mňa je to je uzavretá téma. Ak to bola kauza, tak nie kauza tejto vlády," vyhlásila v stredu premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) na adresu kauzy prenájmu budovy pre košické daňové úrady. Predsedníčka vlády ďalej označila celú situáciu za absurdnú. Podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) "ak to vôbec niekedy bola kauza, tak to bola kauza Roberta Fica a strany Smer-SD". Snahu Roberta Fica za odvolanie premiérky preto minister považuje za "drzosť". Obaja sa zároveň kriticky vyjadrili k práci médií, ktoré vraj o kauze informovali ako o klientelizme a živili ju. Mikloš zopakoval, že pri prenájme nebol porušený žiaden zákon a celý postup bol v súlade s verejným záujmom.

Najdôveryhodnejším slovenským politikom je podľa najnovšieho prieskumu agentúry MVK líder opozičného Smeru Robert Fico, ktorému verí 33,2 percenta ľudí. Za ním sa umiestnila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) s 25,7 percenta hlasov. Trojicu politikov s najväčšou dôverou verejnosti uzatvára prezident Ivan Gašparovič, ktorý v prieskume získal 18,8 percenta. Nasleduje predseda strany Most-Híd Béla Bugár a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Za politika, ktorý spôsobuje vážne problémy a najviac kazí úroveň slovenskej politiky, ľudia najčastejšie označovali predsedu národniarov Jána Slotu. Myslí si to takmer 41 percent respondentov. Ďalším v poradí je predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

Utajované depeše americkej ambasády v Bratislave prezrádzajú, že líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa po voľbách v roku 2006 snažil vytvoriť vládu bez Smeru. Vtedajší premiér mal "okamžite po zverejnení výsledkov" telefonovať nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, aby ju informoval o tom, že jeho strana uvažuje o spolupráci s HZDS. Merkelová vraj po dlhej pauze povedala: "Myslím, že to môžeš spraviť." Štvorkoalícia SDKÚ-KDH-SMK-HZDS by mala 80 hlasov. Takéto zoskupenie však nevzniklo pre odpor KDH k HZDS. Kresťanskí demokrati mali aj ponuku ísť so Smerom, no pre dlhé váhanie sa Robert Fico rozhodol pre Mečiara a SNS.

Štefan Harabin bude s najväčšou pravdepodobnosťou vládnuť slovenskej justícii aj ďalšie tri roky. Ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ) sa totiž nepodarilo presvedčiť poslancov opozičného Smeru, že oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu od funkcie šéfa Súdnej rady by bolo dobrým riešením. Jej návrh na zmenu ústavy včera prešiel jednoduchou koaličnou väčšinou do druhého čítania. Tu už však bude potrebovať aj hlasy opozície. "Smer to nepodporí. Ústavná väčšina jednoducho nebude," povedal po hlasovaní podpredseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Jeho kolega Róbert Madej to považuje len za "prázdne politické gesto". Žitňanská podľa neho mení pravidlá, aby sa zbavila nepohodlnej osoby.

Poslanec Anton Marcinčin ani nikto iný z parlamentného klubu KDH neodchádza a ani o tom neuvažuje. Po rokovaní klubu to povedal predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ. Šéf klubu Pavol Hrušovský ešte pred rokovaním označil informácie o úvahách dvoch poslancov opustiť klub za nezmysel. V utorňajšom vydaní s tým prišiel denník Hospodárske noviny. Marcinčin najskôr odchod pripustil s tým, že sa mu nepáči nerozhodný postoj koalície k SaS. Problémom sú podľa neho rozdielne názory na euroval, rozpočet či zavedenie superhrubej mzdy. Po stretnutí klubu však aj sám potvrdil, že o odchode už neuvažuje.

Sloboda a solidarita (SaS) víta zverejnenie zoznamu politických nominácií v štátnej správe. "SaS nemá čo skrývať," povedal šéf strany Richard Sulík s tým, že to zvyšuje transparentnosť. Prvú časť zoznamu v pondelok zverejnil nezávislý poslanec Igor Matovič na Facebooku. Sulíkovi sa však nepáči, že zoznam je nekorektný a obsahuje aj mená ľudí, ktorí s politikou nemajú nič spoločné. Zo 65 záznamov o údajných členoch SaS je podľa generálnej manažérky liberálov Jany Kiššovej 12 úplne nesprávnych a z 53 "relatívne správnych" 11 pozícií zastávajú ľudia už desať až dvadsať rokov. Pre sulíkovcov je vraj prvoradá odbornosť, no sú pozície, ktoré kvôli väčšej dôvere zastávajú straníci.

Transparentnosť pri podávaní majetkových priznaní či konflikte záujmov trápi slovenských politikov podľa šéfky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk viac v opozícii a keď sa dostanú k moci, ich odhodlanie opadá. Aliancia včera v parlamente v spolupráci s americkým veľvyslanectvom vysvetlila, ako funguje podávanie majetkových priznaní v USA. Podrobné priznania tam predkladajú všetci kandidáti na miesta v kongrese, exekutíve a aj sudcovia. Za ich nevyplnenie alebo nepresné či klamlivé údaje hrozia sankcie. Verejný majetkový profil má na internete aj americký prezident Barack Obama. Wienk si myslí, že Slovensko by si malo vziať od Američanov príklad.

Predseda Smeru Robert Fico bude musieť čeliť žalobe na ochranu osobnosti, ktorú na neho podala predsedníčka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Premiérka v nej požaduje ospravedlnenie "za nepravdivé a urážlivé tvrdenia, ktorými komentoval údajný vplyv jej osoby na vzdanie sa kandidatúry Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky". Na žalobu dnes reagoval aj Fico, podľa ktorého ide o snahu Radičovej "prekryť svoje mlčanie v kauze, ktorá súvisí s prenájmom budovy pre daňové úrady v Košiciach od spoločnosti okresného šéfa SDKÚ-DS Ondreja Sčurku".

Poslanec Národnej rady SR za KDH Anton Marcinčin je ochotný zvážiť svoj odchod z klubu KDH. Ako dôvod uvádza nerozhodný postroj zvyšku koalície k strane SaS, ktorá má podľa jeho slov vládnych poslancov "vydierať". Hospodárske noviny dnes napísali, že odchod z klubu zvažujú až dvaja kresťanskí demokrati, Marcinčin však takúto informáciu nepotvrdil. Poslanec teraz bude čakať na výsledky rokovania koalície a jeho rozhodnutie o zotrvaní v klube bude závisieť od toho, "či budeme robiť ekonomické reformy, alebo politiku". Problematické vzťahy s SaS sa podľa neho v minulosti prejavili napríklad pri zavedení odvodoch z prenájmov.

Líder skupiny Obyčajných ľudí a poslanec Národnej rady SR Igor Matovič dnes zverejnil zoznam údajných politických nominácií. Urobil tak na svojom účte na sociálnej sieti Facebook. "Dnes sa mi dostal do rúk takýto zoznam mien, úradov, pozícií a ... plus sú tam popísané aj nejaké politické strany. Kto vie, čo by to asi mohlo znamenať? Ak niekoho poznáte a niečo vám pri ňom nesedí, alebo chýba, napíšte, dík," napísal Matovič na svojom profile. Údajná korupcia v slovenských politických stranách bola tiež predmetom jeho nedávneho vypočúvania na Generálnej prokuratúre SR. Už vtedy priznal, že s prokurátorom Jozefom Čentéšom hovoril najmä o politických nomináciách.

Voľby do Národnej rady SR by v auguste jednoznačne vyhrala najsilnejšia opozičná strana Smer-SD, ktorá by so ziskom 36,1 percenta hlasov obsadila v parlamente 70 kresiel. Prieskum uskutočnila agentúra MVK na vzorke 1038 respondentov. Pravicové strany by dohromady získali v parlamente 80 kresiel. Najviac poslancov by pripadlo SDKÚ-DS s 13,2 percenta, nasleduje KDH s 9,9 percenta hlasov a Most-Híd s 9,7 percenta hlasov. Pred bránami NR SR by ostala SNS (4,2 percenta), SMK (3,9 percenta) a HZDS (3,2 percenta). Pod hranicou zvoliteľnosti by s dvomi percentami hlasov ostal aj novovznikajúci subjekt Igora Matoviča.

Finančná skupina Penta považuje šesť rokov starú depešu amerického veľvyslanectva o údajnom kupovaní poslancov pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 za "kombináciu nezmyslov a úplnej neznalosti či ignorancie faktov". Hovorca Penty Martin Danko pre TASR uviedol, že spoločnosť "nikdy v lekárnictve na Slovensku prostredníctvom franšízy nepodnikala". Šéf úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik v pondelok uviedol, že mieni o správe z portálu Wikileaks hovoriť s riaditeľom úradu boja proti korupcii Petrom Kovaříkom na ich pravidelnom stretnutí. Minister vnútra Daniel Lipšic je však v otázke prípadného trestného stíhania skeptický.

Poslanec NR SR Kamil Krnáč (SaS) chce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o priestupkoch zabrániť beztrestnosti detí do 15 rokov pri páchaní priestupkov. Navrhuje, aby sa na rozdiel od terajšej praxe priestupok vyšetril, aj keď ho spáchal maloletý a aby boli o tomto priestupku informovaní rodičia aj orgány sociálnoprávnej ochrany detí. "Maloletí majú totálnu imunitu, ak maloletý spácha priestupok, nie je vôbec prejednávaný," odôvodnil svoj zámer. Ministerstvo práce Krnáčovi sľúbilo, že zmeny umožnia siahnuť na sociálne dávky rodičov, ktorí zneužívajú deti na páchanie priestupkov. Krátenie sociálnych dávok má rodičov prinútiť k tomu, aby svoje deti ustrážili a nemotivovali ich k páchaniu priestupkov.

Hospodárske noviny v dnešnom vydaní informujú o tom, že dvaja koaliční poslanci z KDH zvažujú prechod do radov nezávislých. Ich mená však denník nezverejnil. Dôvodom má byť ich údajný nesúhlas s niektorými zmenami zákonov, ktoré sa majú prejednávať na septembrovej schôdzi Národnej rady SR. Odchodom dvoch poslancov by súčasná koalícia stratila väčšinu, keďže by jej ostalo 75 zo 150 hlasov. Počas septembrovej schôdze bude na schválenie viacerých návrhov potrebovať koalícia aj pomoc opozície, keďže ide o ústavné zákony. Ide hlavne o zrušenie Mečiarových amnestií a zrušenie priestupkovej imunity poslancov.

Prvýkrát od svojho nástupu do funkcie bude premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) čeliť pokusu o odvolanie. Na mimoriadnej schôdzi Národnej rady SR sa o to pokúsi najväčšia opozičná strana Smer-SD. "Nepôjde len o diskusiu, ktorá sa týka kauzy daňového riaditeľstva, ale tento návrh bude podaný aj za celkovú neschopnosť premiérky riadiť vládu Slovenskej republiky a za dôsledky, ktoré svojou neschopnosťou Slovenskej republike spôsobila," uviedol predseda Smeru Robert Fico po dnešnom rokovaní rozšíreného predsedníctva strany. Na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov (76), v súčasnosti má opozícia k dispozícii len 71 poslancov.

Robert Kaliňák a Pavol Paška zo Smeru nesúhlasili, aby sa po parlamentných voľbách v roku 2006 ich strana podieľala na koalícii so SNS a HZDS. Kaliňák mal dokonca hroziť odchodom zo Smeru. Informuje o tom dnes denník Pravda, ktorý cituje jednu z utajených amerických diplomatických depeší. Tie nedávno zverejnil server Wikileaks. V inom dokumente od veľvyslanectva v Bratislave sa zase uvádza, že zdravotnícka reforma ministra Rudolfa Zajaca z roku 2004 bola schválená aj s pomocou kúpených hlasov nezávislých poslancov. Podľa "hodnoverného zdroja" za korupciou údajne stála finančná skupina Penta. Za podporu legalizácie franchisingu lekární mala spoločnosť zaplatiť až 2 milióny korún.

Most-Híd sa snažil nadviazať partnerský vzťah s maďarskou vládnou stranou Fidesz pred slovenskými parlamentnými voľbami, ale aj po nich. Podľa predsedu poslaneckého klubu Mostu Lászlóa Solymosa však boli bugárovci vždy "jednoznačne odmietnutí" a v súčasnosti neudržiavajú so stranou Viktora Orbána žiadne kontakty. "Mrzí nás to, pretože to je zbytočná vec. Nie je to na prospech veci. Máme veľmi veľa vecí, v ktorých by sme vedeli nájsť partnersky spoločnú reč. A je to na škodu veci," uviedol pre agentúru SITA Solymos. Dodal, že Most-Híd nedostáva ani pozvánky na rokovania Fóra poslancov Karpatskej kotliny.

Problém s dvojakým občianstvom, ktorý koalícia už vyše roka nevie vyriešiť, sa môže čoskoro ešte viac skomplikovať. Most-Híd sa totiž plánuje obrátiť na Ústavný súd SR a nečakať, kým parlament rozhodne o novom návrhu vládnych strán. Aby občan nestratil slovenské občianstvo, musí mať podľa koaličného návrhu k druhému štátu prirodzené väzby, ktorými môžu byť napríklad rodina či evidovaný pobyt. Most však odmieta podporiť návrh, v ktorom sa budú určité podmienky viazať na stratu občianstva. Šéf poslaneckého klubu László Solymos verí, že strana v koaličných radoch vyzbiera 30 podpisov, potrebných na napadnutie súčasného zákona z dielne bývalej vlády.

Predseda Národnej rady SR Richard Sulík odporúča Taliansku, aby za účelom splatenia dlhov predalo obrovské zásoby zlata. Podľa jeho slov táto krajina v súčasnosti drží asi 2 500 ton zlata v hodnote viac ako 100 miliárd eur. Predseda SaS to uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, v ktorej s poslancom za Smer-SD Marekom Maďaričom diskutoval predovšetkým o eurovale. Sulík uviedol, že chápe prečo sú "socani" za to, aby Slovensko vstúpilo do eurovalu. "Presne s tým rátajú, že tu budú šafáriť od buka k buku, jak to socani robia, a potom skrátka - strýčko z Bruselu, zachráň nás," povedal Sulík, ktorý po ukončení diskusie uviedol, že nikdy nebude kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky.

Absolvovanie testov na detektore lži bude nevyhnutným predpokladom pre potenciálnych kandidátov, ktorí budú chcieť v budúcich parlamentných voľbách kandidovať za stranu Igora Matoviča. "Takýmto spôsobom a možno iným, by sme dokázali vytriediť zrno od pliev," uviedol pre agentúru SITA Matovič. Podľa jeho slov by napríklad úradníkom mohli byť položené otázky, či niekedy zneužili svoju funkciu alebo zobrali úplatok. Najdôležitejším kritériom výberu kandidátov by mala byť odbornosť. Nezávislý poslanec zároveň povedal, že podobne ako v posledných voľbách, štyria členovia skupiny Obyčajných ľudí budú opäť na posledných miestach kandidátky.

SaS naďalej trvá na tom, že jej poslanci za žiadnu cenu nepodporia euroval. Strana však nemá v úmysle vyhrážať sa svojim koaličným partnerom odchodom z vlády, ak by euroval v parlamente prešiel. "Nebudeme sa hádzať o zem ako malé deti, deklarujeme náš názor, spravíme všetko pre to, aby sme zablokovali euroval. Ale nebudeme odchádzať z vlády, nebudeme sa tým vyhrážať. Je to jeden z viacerých bodov, ktoré Slovensko rieši, máme rozbehnuté veľké reformy, neohrozíme všetko kvôli eurovalu," uviedol v diskusnej relácii TA3 predseda SaS Richard Sulík. Podľa jeho slov by o odchode z vlády strana uvažovala vtedy, ak by euroval podporil aj opozičný Smer.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je podľa poslankyne Národnej rady SR Anny Belousovovej rasistický. Zároveň si myslí, že výsledok práce 52 úradníkov, ktorým šéfuje Miroslav Pollák, je nulový, pretože nemajú žiadnu konkrétnu náplň práce. "My máme problém nie s rómskym etnikom ako en bloc, celkom, lebo to by bol rasistický prístup, my máme problém s neprispôsobivými občanmi," doplnila Belousovová. Poslankyňa preto navrhuje, aby sa úrad rómskeho splnomocnenca pretransformoval na inštitúciu, ktorá by sa zaoberala riešením neprispôsobivých či sociálne vylúčených občanov.

Slovensko podporuje Ukrajinu v jej pričlenení sa do Európskej únie. "Vstup však nebýva darom, ani sa nemôže udiať s jedným alebo dvoma prižmúrenými očami, ale treba plniť kritériá," povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). S týmto politickým posolstvom vycestuje 5. až 6. septembra do Kyjeva. Bude to jeho prvá oficiálna návšteva tejto krajiny vo funkcii. Dzurinda chce počas stretnutí otvoriť otázky týkajúce sa rokovacích procesov, ako uzatvorenie asociačnej dohody, dohody o voľnom obchode a akčného plánu pre vízovú liberalizáciu. Venovať sa bude aj ekonomickej spolupráci, energetickej problematike či spolupráci s príslušníkmi národnostnej menšiny.

Je logické, aby Maďari na Slovensku ovplyvňovali personálne obsadenie maďarskej politiky. Myslí si to predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi, ktorý takto reagoval na možné rozšírenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. "Prečo by sme nemohli získať maďarské občianstvo a zúčastňovať sa na maďarských voľbách, keď zahraniční Slováci takéto právo majú?" pýta sa Berényi. "Je omylom myslieť si, že by sa Maďari na Slovensku po získaní občianstva prikláňali k radikálom, ktorých by aj volili," dodal predseda SMK, podľa ktorého volebné právo pomôže presadiť v maďarských parlamentných voľbách "normálne politické prúdy smerom k Slovensku".

Na stretnutí s americkým Chargé d´Affaires v auguste 2009, teda rok pred parlamentnými voľbami, sa mal vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) sťažovať, že šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda robí chybu, keď verejne vyhlasuje, že s ním do vlády nepôjde. "Fico vyhlásil, že najlepšou voľbou pre Slovensko po voľbách v roku 2010 by bola veľká koalícia Smer-SDKÚ. Tá by poskytovala stabilitu a pevnosť," píše v správe zamestnanec americkej ambasády. O dokumente zverejnenom na stránke WikiLeaks informoval portál topky.sk. Dzurinda po voľbách naznačil, že ho niekto tlačil do spolupráce s Ficom. "Ja sa nenechám ani zastrašiť, ani kúpiť," povedal vtedy Dzurinda.

Poslanci Národnej rady sa po letných prázdninách v utorok opäť zídu vo svojich laviciach. Na 22. schôdzi ich čaká približne 100-bodový program. Prerokovať by mali daňovo-odvodovú reformu, ktorej základom je zavedenie superhrubej mzdy. Parlament by sa mal zaoberať aj zrušením tzv. Mečiarových amnestií a novelou ústavy z dielne Smeru, ktorá má zaručiť individuálne práva a slobody. Rozhodne tiež o novom šéfovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorým sa má stať poslanec za SaS Kamil Krnáč. Na programe je aj záverečné hlasovanie o liekovej reforme ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) či pokus o oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Poslanci sa navyše pokúsia zrušiť koncesionárske poplatky a novelizovať zákon o voľbách do orgánov samospráv.

Do najužšieho výberu na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa dostali traja kandidáti. Najlepšie projekty spomedzi 26 uchádzačov predložili podľa oslovených odborníkov Michal Maťaš, Peter Kubovič a Zita Táborská. Druhým stupňom výberu bude verejné vypočutie kandidátov vládou, ktoré by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vládneho kabinetu. Predsedu ÚVO volí parlament na návrh vlády. Denník SME priniesol informáciu, že jeden z finalistov konkurzu, Maťaš, v roku 2007 zodpovedal za tender, v ktorom neuspela najlacnejšia ponuka pri hľadaní firmy, ktorá by pre Academiu Istropolitana monitorovala projekty z Európskeho sociálneho fondu.

SNS chce podľa Islamskej nadácie na Slovensku (INS) možno vyvolať dojem, že je "in", keďže otázka moslimov momentálne v Európe veľmi rezonuje. Aj takýmito slovami reagovala INS na iniciatívu národniarov zakázať na Slovensku stavbu minaretov. Moslimovia dodávajú, že v súčasnosti u nás nestojí ani jedna mešita, keďže jej výstavba v Bratislave bola mestským zastupiteľstvom opakovane zakázaná. INS si zároveň myslí, že by bolo pre SNS oveľa vhodnejšie, ak by sa zaoberala dôležitejšími problémami, než aby vytvárala zbytočnú publicitu okolo pseudokáuz, ktoré pre život slovenských občanov nemajú žiadny reálny význam.