Trestnoprávna imunita poslancov a sudcov sa opäť zužovať nebude. Zo 138 prítomných poslancov hlasovalo za len 32 zákonodarcov, proti ich bolo 37, zdržalo sa 27 a nehlasovalo 42 poslancov. V klube SaS zmenu podporili všetci, v ostatných koaličných kluboch len po traja členovia. Ak by návrh z dielne Obyčajných ľudí prešiel, poslancom by zostala imunita len na výroky prednesené v parlamente a na hlasovanie. V prípade sudcov by sa vzťahovala len na rozhodnutia v súdnom konaní. Návrhy na zrušenie imunity sa v NR SR objavujú pravidelne a je na ne potrebných 90 hlasov poslancov.

Podľa nezávislého poslanca Igora Matoviča je počet členov Národnej rady SR zbytočne vysoký a je potrebné ho znížiť zo 150 na 79. Návrh obhajoval v stredu pred zhruba 30 zákonodarcami prítomnými v sále. Práve nízka účasť počas jeho vystúpenia je podľa neho dôkazom, že sú "darmožráči", ktorí do parlamentu chodia len hlasovať a inak sa výkonu svojho mandátu nevenujú. Na schválenie zmeny by bolo potrebných aspoň 90 hlasov a podľa Matoviča by mohla platiť od nasledujúceho volebného obdobia. Takýto krok by údajne priniesol za štvorročné obdobie úsporu viac ako 30 miliónov eur. Návrh sa však stretol u poslancov koalície s mnohými výhradami. "Budem hlasovať proti, nemyslím, že počet poslancov sa má znižovať, nemyslím si, že o tom máme hovoriť spôsobom, že si z prsta vycucáme nejaké číslo a nemyslím si, že vždy platí, že menej je lepšie," povedal Ondrej Dostál zo strany Most-Híd.

Predseda NR SR Richard Sulík vyhlásil novú, tentokrát verejnú, voľbu generálneho prokurátora. Poslanci môžu predkladať kandidátov do 10. júna do 20:00. Podľa jeho slov sa týmto rozhodnutím nesnaží predbehnúť rozhodnutie Ústavného súdu SR. "Ak ústavný súd vydá predbežné opatrenie, jeho stanovisko zohľadníme," povedal a dodal, že stále je možnosť voliť aj tajne, ak o to požiada minimálne 15 poslancov. Sulík tiež opäť zopakoval, že kandidátom koalície na generálneho prokurátora ostáva Jozef Čentéš.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v dnešnej rozprave k návrhu novely zákona o prokuratúre vyhlásila, že opozičná strana Smer je spokojná s tým, že prokuratúra v súčasnom stave zjavne nie je spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť ich kšeftov za minulej vlády. Podľa jej slov Smer šíri o návrhu novely zákona mýty a nepravdy a obrana statusu quo na prokuratúre za každú cenu mu politicky vyhovuje. Na Žitňanskej vystúpenie reagoval poslanec Dušan Jarjabek zo Smeru, ktorý ju označil za ministerku nespravodlivosti a zavádzania.

Maďarská vláda kritizuje novelu nášho jazykového zákona, ktorý je podľa nej vo viacerých ohľadoch „krokom vzad“. Vládny úrad pre národnú politiku vo svojom stanovisku uviedol, že krajinu výsledná podoba slovenského zákona sklamala. Hlavným problémom je vraj to, že zákon štátu viaceré opatrenia v prospech menšín neukladá, ale len umožňuje. Maďarsko je podľa vyhlásenia pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv na Slovensku.

Za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií včera v parlamente hlasovalo 85 poslancov a zákon tak posunuli do druhého čítania. Ku koalícii sa pridali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu, ako aj Ján Počiatek z poslaneckého klubu Smer-SD. Na definitívne presadenie zmeny bude v júni potrebných ešte aspoň päť ďalších hlasov strany Smer-SD, ktorá však amnestie považuje za právne nezrušiteľné. Predkladateľ návrhu Pavol Hrušovský (KDH) v pléne vyhlásil, že amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom kryli akt štátneho terorizmu a zmarenia referenda.

Zrušenie priestupkovej imunity poslancov a sudcov posunula koalícia do druhého čítania. Za novelu dnes hlasovalo 79 poslancov vrátane bývalých členov SNS Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka. Opozičný Smer-SD zrušenie imunity nepodporil s tým, že by malo byť spojené s odňatím privilégií aj pre iných ústavných činiteľov. Podľa šéfa klubu národniarov Rafaela Rafaja by mala koalícia nájsť spôsob, ako zachovať imunitu pre poslancov opozície. V súčasnosti možno voči poslancom viesť priestupkové konanie len za alkohol či iné návykové látky za volantom. Novelou sa bude parlament najbližšie zaoberať v júni.

Časť poslancov KDH dnes nepodporila návrh na rozšírenie možností striedavej starostlivosti rodičov o deti z dielne SaS. Novele poslankýň Jany Kiššovej a Natálie Blahovej chýbal jediný hlas na to, aby prešla do druhého čítania. Zo 14 členov klubu KDH hlasovalo deväť za a piati sa zdržali. Šéf SaS Richard Sulík vyhlásil, že ich koaliční partneri sa nezachovali korektne vzhľadom na to, že existovala dohoda o podpore striedavej starostlivosti. Návrh kritizovali viacerí poslanci koalície aj opozície.

Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) tento týždeň vyhlási verejnú voľbu generálneho prokurátora napriek podaniu zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého na Ústavný súd SR. „Dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu od pána Tichého, nepovažujem za dostatočne závažné na to, aby sme teraz voľbu nevykonali,“ povedal Sulík. Podľa Tichého verejná voľba bráni slobodnému výkonu poslanca a koná sa v priebehu voľby generálneho prokurátora. Sulík tvrdí, že proces tajnej voľby sa podľa starých podmienok ukončil a tak môže dôjsť k novej voľbe s novými podmienkami. Prípadný nález ústavného súdu bude Sulík rešpektovať.

Smer-SD si upevňuje pozíciu medzi politickými stranami. Ak by sa parlamentné voľby konali v máji, vyhrala by ich strana Roberta Fica s viac ako 47 percentami hlasov. So ziskom 80 poslaneckých kresiel by mohol Smer zostaviť vládu sám. Najsilnejšiu koaličnú stranu SDKÚ-DS by volilo približne 12 percent voličov, KDH by získalo asi deväť percent hlasov a nasledovala by SNS s viac ako osempercentnou podporou. Do parlamentu by sa dostal aj Most-Híd so šiestimi a SaS s približne piatimi percentami hlasov. Pred bránami NR SR by zostala SMK i ĽS-HZDS. Prieskum uskutočnila agentúra Focus na vzorke 1049 respondentov.

Zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý napadol na Ústavnom súde SR verejnú voľbu generálneho prokurátora v NR SR. Požiadal zároveň o to, aby sa verejná voľba nemohla uskutočniť, kým ústavný súd vo veci nerozhodne. Tichý uviedol, že pravidlá by sa nemali meniť tesne pred voľbami a dôvod na zmenu tajnej voľby na verejnú, iba kvôli kontrole hlasovania poslancov, nie je legitímny. V podaní zverejnenom na webovej stránke ústavného súdu napadol viaceré novelizované ustanovenia Zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktoré podľa neho nie sú v súlade s ústavou.

Poslanecký klub SNS môže v parlamente ďalej fungovať. Rozhodol tak jeho predseda Richard Sulík po konzultácii s právnikmi s tým, že nemá oprávnenie klub zrušiť alebo inak konať v tejto veci. Otázka budúcnosti národniarov v NR SR sa otvorila minulý týždeň po tom, čo poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík oznámili svoj odchod z klubu. Za jeho zachovanie sa postavil aj šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). Frakcia Jána Slotu má tak celkovo už len sedem členov.

Dôvody na vyslovenie nedôvery premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS) sa podľa šéfa poslaneckého klubu Smeru-SD Pavla Pašku ďalej nabaľujú. Smer označil Radičovú len za figúrku vo vlastnej strane, ktorá klame a neplní svoje politické sľuby. „Ukážu sa vo veľmi krátkej budúcnosti ďalšie informácie, ktoré diskreditujú pani premiérku,“ povedal Paška v diskusnej relácii STV. Konkrétny termín podania návrhu na odvolanie neuviedol s tým, že médiá by mali viac zaujímať dôvody tohto kroku. Správne načasovanie však považuje za dôležité.

Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj sa neobáva, že by odchodom Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka jeho klub zanikol. Právnu analýzu, ktorú si strana dala vypracovať, si podľa Rafaja osvojil aj predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka z KDH. Rozhodnutie o existencii klubu národniarov by mal šéf parlamentu Richard Sulík (SaS) oznámiť do konca týždňa. Rafaj si myslí, že Sulík príde s podobným výkladom zákona. Rozpustenie klubu SNS nepovažuje za správne ani podpredseda OKS Ondrej Dostál, hoci osobne by vraj bol rád, keby strana v parlamente nepôsobila.

Jednou z tém pokračujúcej 18. schôdze parlamentu bude zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, ktorými v roku 1998 Mečiar ako zastupujúci prezident omilostil aktérov únosu Michala Kováča mladšieho. Návrh ústavného zákona iniciuje koaličné KDH. Na zrušenie amnestií je však potrebných aspoň 90 hlasov poslancov, ktoré ale koalícia nemá. Ján Slota (SNS) koncom apríla povedal, že on osobne je ochotný iniciatívu podporiť. Podľa strany Smer-SD sú síce amnestie amorálne, no z právneho hľadiska nezrušiteľné. Samotná ĽS-HZDS označila návrh za politický nezmysel. Zrušenie amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Kováča mladšieho do Rakúska v roku 1995, z ktorého bola podozrievaná SIS na čele s Ivanom Lexom.

"Ak si pán Mikloš myslí, že kým maďarské letectvo má k dispozícii stíhaco-bombardovacie lietadlá Grippen a my nepotrebujeme nadzvukové letectvo, tak som presvedčený, že Slovensko nepotrebuje ľudí ako pán Mikloš," vyjadril sa predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota k úvahám ministra financií Ivana Mikloša, podľa ktorých by Slovensko malo zvážiť, či vôbec potrebuje nadzvukové letectvo. Podľa Slotu by mal minister na poslednej prevádzkyschopnej stíhačke odletieť na Cyprus a "netieniť" na Slovensku. Predseda SNS tak zjavne nesúhlasí s návrhom Mikloša, podľa ktorého by sa slovenská armáda mohla špecializovať radšej na ženijné, protichemické a odmínovacie jednotky.

Televízia Markíza zverejnila informácie o finančných správach parlamentných strán. Povinnosť podať výročnú správu za rok 2010 si splnili všetky významné politické subjekty. Podľa zákona ide úspešným subjektom z rozpočtu príspevok na činnosť za výsledky dosiahnuté vo voľbách. SaS a Most-Híd dostávajú peniaze aj za hlasy pre poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Poslanci OKS si ich ani nenárokujú. Najbohatšou stranou je Smer-SD na čele s Robertom Ficom, nasledovaný SMK a SaS. Naopak najmenší majetok vlastnia SDKÚ-DS a KDH Jána Figeľa.

Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) podľa šéfa Mostu-Híd Bélu Bugára nevyužíva znalosti podpredsedov a v pléne tak často vznikajú neprehľadné situácie. Kým v minulosti boli rokovania vedenia parlamentu bežné, v súčasnosti sú vraj zriedkavé. „My ho musíme prosiť, aby sme si sadli k určitým problémom,“ tvrdí Bugár. V diskusii Slovenského rozhlasu zároveň prezradil, že novela zákona o fungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude z prebiehajúcej schôdze vyradená. Na rozdiel od strany Smer-SD si Bugár myslí, že poslanecký klub SNS by mal kvôli poklesu členov zaniknúť.

Podľa Slovenskej národnej strany zneužíva minister vnútra Daniel Lipšic svoj rezort a je zrelý na odvolanie. "Je absolútne neprijateľné, aby sa informácie sústreďovali v kancelárii ministra vnútra a ten si z nich zostrihával materiály podľa potreby, napríklad do trestných konaní," reagoval podpredseda SNS Andrej Danko na centralizáciu odpočúvania priamo do kancelárie ministra. Zároveň je presvedčený, že Lipšic takto bude môcť kontrolovať aj MMS správy, dotykové telefóny a komunikáciu prostredníctvom programu Skype. Podľa strany Jána Slotu je táto modernizácia odpočúvacieho systému absolútnym zásahom do súkromia občanov a v budúcnosti vďaka nej narastie počet tajných nahrávok, ktoré budú vyhovovať súčasnej koalícii.

Poslankyňa a bývala podpredsedníčka SNS Anna Belousovová zakladá nový politický subjekt. Ten bude niesť názov Národ a Spravodlivosť (NAS). Oznámila to na dnešnej tlačovej konferencii. V piatok zároveň štartuje petíciu na zozbieranie 10-tisíc podpisov, potrebných na založenie novej strany. Strana má ambíciu dostať sa po najbližších parlamentných voľbách do parlamentu. NAS bude podľa Belousovovej založená na civilizovanom, demokratickom, nekonfrontačnom a nexenofóbnom patriotizme, teda vlastenectve. Rozdiel medzi SNS a NAS je údajne v tom, že kým strana Jána Slotu neustále hľadá nepriateľa, NAS ho hľadať nebude. Naopak, ciele strany majú viesť k pozitívnym métam, a tak sa dajú nájsť aj pozitívni priatelia.

Sociológ Pavel Haulík si myslí, že Slovenská národná strana (SNS) a nová strana poslankyne Anny Belousovovej si rozdelia súčasných voličov národniarov, prípadne takých, ktorí SNS podporovali v nedávnom čase a dnes sú nerozhodnutí. "Bolo by prekvapivé, keby niektorá z nich začala získavať aj voličov iných strán," dodal Haulík. Značka SNS, ktorá ostane Jánovi Slotovi, by podľa neho mala teraz zohrať významnejšiu úlohu ako v roku 2001, kedy vznikli dva subjekty s podobnými preferenciami.

Poslanci vládnej koalície dnes definitívne 78 hlasmi schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd). Výsledná podoba právnej normy, ktorá má byť účinná od 1. júla, je však výrazne oklieštená oproti pôvodnému zámeru strany Bélu Bugára. Zmeny spôsobil schválený rozsiahly pozmeňovací návrh nezávislého poslanca Igora Matoviča. Podľa pôvodného zámeru síce klesne súčasná 20-percentná hranica umožňujúca používanie jazykov menšín v obci aj v úradnom styku na 15 percent, ale až o desať rokov.

Pri spornom zákone o jazyku menšín sa zrejme črtá dohoda. Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič potvrdil, že má podporu celej koalície pre svoj pozmeňovací návrh. Dohodli sa podľa neho na riešení, že počas najbližších 10 rokov nepribudnú ani neubudnú žiadne dvojjazyčné obce. V návrhu z dielne Mostu-Híd sa totiž hranica pre používanie jazykov menšín má upraviť z 20 na 15 percent. Podľa Matoviča je dohoda taká, že pri výsledkoch zo Sčítania ľudu 2011 sa ešte tieto zmeny zohľadňovať nebudú. Úbytok alebo prírastok menšín budú musieť potvrdiť až dve za sebou nasledujúce sčítania.

Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, o ktorej dnes rokuje parlament, zrejme nepodporí celý poslanecký klub KDH. Jeho poslanci chcú predložiť pozmeňovací návrh, ktorým by sa súčasná 20-percentná hranica, umožňujúca používanie menšinového jazyka v obci aj v úradnom styku, neposúvala na 15, ale len na 18 percent. Na predloženie návrhu je však potrebných aspoň 15 podpisov poslancov a KDH ich má v klube o jedného menej. Pavol Abrhan tvrdí, že za novelu ako celok napriek tomu zahlasuje. Opačný názor má Martin Fronc, ktorý je proti akémukoľvek znižovaniu kvóra. Dvaja ďalší poslanci vraj ešte váhajú.

Poslanci NRSR Anna Belousovová a Rudolf Pučík vystúpili dnes z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS). Oznámili to novinárom s tým, že o tom písomne informovali už v pondelok 23. mája predsedu NRSR Richarda Sulíka aj predsedu klubu národniarov Rafaela Rafaja. Belousovová uviedla ako dôvod založenie nového politického subjektu, o ktorom chce zverejniť podrobné informácie, vrátane názvu, ešte tento týždeň.

Poslankyňa NR SR a bývalá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová tento týždeň predstaví verejnosti svoju novú politickú stranu. Známy bude jej názov, program i personálne obsadenie. „Bude to taká strana, akú podľa mňa Slovensko existenčne potrebuje,“ povedala Belousovová. Už teraz sa vraj hlási veľa záujemcov na zbieranie podpisov. Budúca šéfka nového politického subjektu sa vyjadrí aj k tomu, či z dôvodu založenia strany vystúpi z poslaneckého klubu SNS.

Obyčajným ľuďom sa na dnešnom stretnutí s predstaviteľmi strany Most-Híd podarilo vyriešiť väčšinu zo sporných bodov novely zákona o jazykoch národnostných menšín. Igorovi Matovičovi sa napríklad podarilo presadiť, aby na rokovanie obecného zastupiteľstva v menšinovom jazyku bol potrebný aj súhlas starostu. Vyškrtnúť sa má aj možnosť komunikovať v správnom konaní v menšinových jazykoch na celom území Slovenska. „To sme si nevedeli predstaviť, že do Martina príde niekto a bude tam rozprávať po maďarsky a všetci úradníci mu budú musieť behať okolo zadku a zabezpečovať tlmočníka,“ povedal Matovič.

Plánované stretnutie koaličných lídrov sa dnes neuskutoční. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda je totiž služobne v Bruseli. Vládne strany mali prerokovať nomináciu na šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) či návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín od Mostu-Híd. Výhrady voči nemu má KDH a štyria poslanci z Obyčajných ľudí. O návrhu sa bude v parlamente hovoriť už v utorok. Aj preto by sa dnes mal Igor Matovič stretnúť so zástupcami Mostu. Matovič si stanovil sedem podmienok, ktorých splnením podmienil hlasovanie za novelu.

Líder Smeru-SD Robert Fico v rozhovore pre denník Hospodárske noviny priznal, že ho láka post prezidenta SR. „Musí byť prirodzenou, legitímnou ambíciou každého politika, ktorý na to spĺňa určité podmienky stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Je to úplne normálne a určite by to každý vnímal ako obrovský honor – takto nejako zavŕšiť politickú kariéru,“ povedal expremiér. Prioritou je však preňho poraziť pravicu v parlamentných voľbách v roku 2014 a opäť vládnuť. Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že funkciu prezidenta si Fico pripravuje až na záver kariéry.

Expremiér Robert Fico dnes v diskusnej relácii TV Markíza Na telo uviedol, že nie je problém kto bude generálny prokurátor, ale akým spôsobom bude zvolený: "Keby ste Čentéša zvolili normálne v tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku." Fico tiež trvá na nedemokratickosti poslednej voľby, keďže bol podľa jeho slov použitý kontrolný mechanizmus, tzv. Radičovej kód. Poslanci sa tak vraj mohli identifikovať podľa toho, kto ako preškrtol hlasovací lístok. Podpredseda KDH Pavol Hrušovský priznal, že dôvodom verejnej voľby je aj neschopnosť koalície zvoliť generálneho prokurátora v tajnej voľbe. Zároveň prisľúbil Jozefovi Čentéšovi väčšinovú podporu poslaneckého klubu KDH.