Návrh zákona o hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce je podľa opozičného Smeru šialený a neľudský. "Návrh bude mať vážne negatívne dopady na najbezbrannejšie skupiny obyvateľstva," povedal podpredseda parlamentného sociálneho výboru Branislav Ondruš. Mal pritom na mysli najmä starobných dôchodcov, ktorí už dnes poberajú najnižšie penzie. Nový zákon vraj zoberie veľkej časti najchudobnejších dôchodcov 15 až 65 eur. Ondrušovi sa nepáči ani zámer zviazať vyplácanie dávok v hmotnej núdzi s prácou. "Celkom jednoznačne tu dochádza k diskriminácii penzistov, invalidov či napr. tehotných žien, ktorí si jednoducho privyrobiť objektívne nemôžu," upozorňuje.

Slovensko zrejme prišlo o veľkú investíciu. Americká IT spoločnosť IBM uvažovala o vytvorení asi 3 000 pracovných miest v Košiciach. Rokovania s investorom mala na starosti Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). „S IBM sa naposledy rokovalo začiatkom roka. IBM nás neinformovalo o svojom rozhodnutí,“ povedal Richard Dírer, ktorý agentúru zastupuje. Podľa informácií SME z investície skutočne zišlo. Pôvodne sa IBM rozhodovala medzi Slovenskom, Čile a Egyptom. Rozhodnutie padlo na Egypt, po nepokojoch v krajine však firma od investície ustúpila. IBM u nás zamestnáva mesačne asi 80 ľudí. Košický samosprávny kraj správa prekvapila, no stále verí, že IT centrum v metropole východu bude. Naším súperom o zákazku môže byť Poľsko.

Americký prezident Barack Obama v utorok podpísal zákon, ktorým sa zvýšil federálny dlhový strop Spojených štátov o 2,4 bilióna zo súčasných 14,29 bilióna dolárov. Nasledoval tak súhlasné stanovisko amerického Senátu, ktorému predchádzalo schválenie návrhu v Snemovni reprezentantov. Zmeny boli nutné, aby sa Washington nedostal do situácie, v ktorej by si nemohol plniť všetky svoje záväzky. Dohoda má dve časti. Prvá obsahuje úspory okolo jedného bilióna dolárov v najbližších desiatich rokoch. Druhá obsahuje zriadenie komisie v Kongrese, ktorá bude hľadať ďalšie škrty. Svoje návrhy predstaví v novembri a potom o nich budú hlasovať zákonodarci. Celkovo by úspory mali predstavovať 2,4 bilióna dolárov.

Audit v Európskom sociálnom fonde podľa informácií TV JOJ odhalil veľké nedostatky. Konflikty záujmov, podozrenie z podvodu, pochybné verejné obstarávania. Takmer polovicu projektov odporúča komisia posunúť na úrad pre boj proti podvodom. Pre zlé projekty môžeme prísť o milióny eur. Exministerka práce Viera Tomanová (Smer-SD) viní z nedostatkov terajšie vedenie, ktoré vraj nenapĺňalo ňou pripravený akčný plán. "Je to absolútny blud, pretože aj z tej správy jednoznačne vyplýva, že všetky projekty, ktorými sa zaoberali audítori z Bruselu, boli projekty, ktoré boli vyberané za predošlej vládnej garnitúry," oponuje štátna tajomníčka rezortu práce Lucia Nicholsonová (SaS).

Ministerstvo práce navrhuje v novom zákone, ktorý má platiť od januára, zníženie základnej dávky v hmotnej núdzi. Dávka klesne takmer o polovicu, z dnešných 60,50 eura na zhruba 37,97 eura. "My nejdeme brať chudobným peniaze. Ideme im povedať, že tie peniaze, ktoré dostanú od štátu, si musia zaslúžiť," povedala na dnešnej tlačovej konferencii štátna tajomníčka rezortu práce Lucia Nicholsonová (SaS). Práve z tohto dôvodu sa ministerstvo rozhodlo dávku rozdeliť na tri samostatné časti, a to základnú, solidárnu a motivačnú. Vyššiu motivačnú dávku, 45 percent sumy životného minima, bude môcť napríklad dostať evidovaný uchádzač o zamestnanie. Ten si však musí zvyšovať svoju kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej alebo vysokej škole či vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb.

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v pondelok večer návrh na zvýšenie federálneho dlhového stropu USA, ktorý má zabrániť platobnej neschopnosti Washingtonu. Za kompromisný návrh, ktorý obsahuje aj plán postupného znižovania federálneho deficitu, hlasovali členovia snemovne pomerom hlasov 269:161. Senát, kde je podpora návrhu väčšia, bude o zákone hlasovať v utorok, čo je podľa amerického ministerstva financií konečný termín, od ktorého by si už nemohla vláda požičiavať ďalšie peniaze. Návrh zákona, vypracovaný po dohode republikánov a demokratov, zvýši dlhový strop USA v dvoch fázach o 2,4 bilióna dolárov (1,66 bil. eur). Zároveň obsahuje opatrenia na zníženie federálnych výdavkov za desať rokov o viac ako dva bilióny dolárov (1,39 bil. eur).

Kubánsky parlament v pondelok schválil reformu stagnujúcej štátnej ekonomiky a zrušenie niektorých obmedzení v súkromnom živote občanov. Vďaka nej by sa mala zmeniť desaťročia trvajúca paternalistická spoločnosť vybudovaná pod vedením Fidela Castra. Plán reforiem, ktorý zahŕňa viac ako 300 bodov, by sa mal realizovať počas piatich rokov. Zníži štátnu byrokraciu o viac ako milión vládnych zamestnaneckých miest a zredukuje úlohu štátu v sektoroch ako poľnohospodárstvo, maloobchod, doprava či výstavba v prospech malého súkromného podnikania. Štátne firmy budú mať tiež väčšiu voľnosť pri uskutočňovaní vlastných rozhodnutí a budú môcť brať do úvahy trhové sily. "Socializmus znamená rovné práva a príležitosť pre všetkých, ale nie rovnostárstvo," povedal k návrhu poslanec José Luis Toledo.

Vodiči majú od pondelka k dispozícii približne tri kilometre dlhú spojnicu medzi mestom Stupava a spoločnosťou Volkswagen. Jej dôležitou súčasťou je mimoúrovňová križovatka s napojením na diaľnicu D2. Do prevádzky ju slávnostne uviedla Národná diaľničná spoločnosť (NDS) spolu s ministrom dopravy Jánom Figeľom (KDH). Úsek stavali firmy Strabag a Doprastav zhruba tri roky za 23,1 milióna eur. Peniaze išli prakticky výlučne zo štátneho rozpočtu. Nová diaľničná spojnica už teraz odbremení kolabujúcu bratislavskú dopravu v lokalite mestských častí Devínska Nová Ves, Lamač, mesta Stupava a obce Záhorská Bystrica. Je súčasťou budúceho obchvatu hlavného mesta.

Moje články o korupcii nepritiahli ani pozornosť médií – serióznych ani bulvárnych. Vzhľadom na uhorkovú sezónu je to prekvapujúce, aj keď uznávam, že medzi hercami a spevákmi sa určite dejú prelomovejšie veci, ako systematické holenie občanov o milióny eur. Politické nominácie sú neduhom, ktorý podporuje prerastanie korupcie do každodenného života Slovenska. Darmo sa politici chvália, že chcú túto prax zrušiť, majú ju zažranú hlboko pod kožu a mnohí idú do vysokých funkcií práve preto, aby mohli o politických nomináciách rozhodovať. Koleso korupcie a moci sa tak stále viac a rýchlejšie roztáča a vťahuje do seba stále viac ľudí. Bez korupcie sa nedá dostať k moci, bez moci a korupcie sa zasa nedá zarábať viac ako iní, často sa v niektorých odvetviach bez korupcie nedá zarábať vôbec. Slovensko si na túto schému už tak zvyklo, že má pocit, že je to normálne.

Vyjednávači republikánov a demokratov v americkom Kongrese sa dohodli na zvýšení dlhového stropu pre federálnu vládu. O dohode informoval vo večernom televíznom prejave aj prezident Barack Obama. "Chcem oznámiť, že šéfovia oboch strán dosiahli dohodu, ktorá zníži deficit a odvráti bankrot," uviedol Obama. Dodal, že dohoda má dve časti. Prvý podľa neho obsahuje úspory jedného bilióna dolárov počas nasledujúcich desiatich rokov. Druhá potom zriaďuje komisiu v Kongrese, ktorá bude hľadať ďalšie škrty. Svoje návrhy predstaví v novembri, potom o nich rozhodnú zákonodarcovia. Celkom by úspory mali predstavovať najmenej 2,5 bilióna dolárov. Kongres zrejme o navýšení stropu pre štátny dlh začne rokovať dnes.

Izrael prežíva najväčšie sociálne nepokoje od 70. rokov. Sobotných demonštrácii, ktoré sa konali vo väčšine veľkých izraelských miest sa podľa odhadov celkovo zúčastnilo 100-tisíc ľudí. Zhromaždení protestovali proti vysokým nákladom na život počínajúc cenami potravín, nákladmi na bývanie či vysokými bankovými poplatkami. Premiér Benjamin Netanjahu v reakcii na nepokoje už ohlásil vytvorenie špeciálnej pracovnej skupiny ministrov, ktorá sa bude zaoberať možnosťami na zníženie životných nákladov. Aj keď má Izrael dlhodobo pomerne vysoký ekonomický rast, priepasť medzi chudobnými a bohatými sa neustále prehlbuje a patrí medzi najväčšie na svete.

V sobotu to vo Washingtone vyzeralo tak, že republikáni a demokrati nedosiahnu dohodu v otázke zvýšenia dlhového stropu, ktoré by USA umožnilo požičať si na trhoch ďalšie peniaze. Nakoniec ale zástupcovia oboch strán začali naznačovať blížiacu sa dohodu. Šéf republikánskej menšiny v Senáte Mitch McConnell totiž na tlačovej konferencii uviedol, že je v kontakte s prezidentom Obamom a rokujú o odvrátení hroziaceho bankrotu. Ako pravdepodobné ukončenie krízy sa teraz zdá kompromisné riešenie, v ktorom by sa strop pre dlh zvýšil v dvoch krokoch o 2,4 bilióna dolárov. To by zároveň sprevádzali úspory v rovnakej výške počas nasledujúcich desiatich rokov. Ak by takto znela záverečná dohoda, išlo by o víťazstvo republikánov. Zvýšenie dlhu by nesprevádzali vyššie dane, ktoré táto strana kategoricky odmieta.

V Európe sa cez sivú ekonomiku stratí 2,1 bilióna eur. Podiel služieb bez bločku na HDP sa v únii pohybuje od 8 do 32,5 percenta, pričom priemer je asi 20 percent. Najvyššie číslo má Bulharsko. Celkovo platí, že podiel sivej ekonomiky na HDP je vyšší v krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku je to asi 17 percent, čo predstavuje približne desať miliárd eur. Sivá ekonomika je rozdelená do dvoch častí. Nepriznaná práca je rozšírená v stavebníctve, poľnohospodárstve, pri babysittingu či službách v domácnosti. Tretinový podiel tvoria príjmy bez bločkov v malom podnikaní, teda v obchodoch, baroch, ale aj taxikári. Časť z týchto príjmov sa do reálnej ekonomiky vráti cez DPH a spotrebné dane.

Úplný ústup od jadrovej energie v Nemecku bude krajinu do roku 2030 stáť asi 335 miliárd eur. Tvrdí to nemecký denník Die Welt s odvolaním sa na analyticko-výskumný ústav Prognos. V reakcii na jadrovú krízu v Japonsku zo začiatku tohto roka sa nemecká vláda totiž rozhodla pre odstavenie všetkých jadrových elektrární do konca roka 2022. Podľa Prognosu síce krajina zvládne urýchlený ústup od atómovej energie bez vážnych výpadkov, zaplatí za to ale výrazným zdražením elektriny. Inštitút predpokladá, že cena elektrickej energie pre priemyselné podniky vzrastie do roku 2030 v porovnaní s dneškom až o 41 percent. Keby elektrárne fungovali až do roku 2042, ako sa plánovalo, ceny elektriny by stúpli len o 26,5 percenta. To môže podľa niektorých ohroziť rozvoj energeticky náročnejších odvetví.

Americký Senát ovládaná demokratmi zamietol plán navýšenia dlhového stropu USA iba dve hodiny po tom, čo ho republikáni v noci na dnešok presadili v Snemovni reprezentantov. Proti plánu hlasovalo 59 členov komory, zatiaľ čo podporu vyjadrilo iba 41 senátorov, pričom k demokratom sa pridalo aj niekoľko republikánov. Dôvodom odmietnutia má byť fakt, že navýšenie by si vyžadovalo ďalšie náročné rokovania v období prezidentskej kampane 2012. Spojeným štáty musia dosiahnuť dohodu o zvýšení dlhu do 2. augusta, inak hrozí USA platobná neschopnosť. Minister financií Timothy Geithner už varoval pred jej katastrofálnymi následkami.

Personálne agentúry tvrdia, že štát nezvláda rekvalifikovať nezamestnaných a túto úlohu musí zaň robiť súkromný sektor. Firmy si na vlastné náklady preškoľujú ľudí na potrebné pozície. Kým zamestnávateľom chýbajú kvalifikovaní pracovníci, úrady práce evidujú 300-tisíc nezamestnaných. V júni sa podľa konateľa personálnej agentúry rekvalifikovalo len 68 ľudí na celom Slovensku. Ministerstvo práce sa bráni, že vlani preškolilo 9-tisíc nezamestnaných. Menší počet kurzov v súčasnosti zdôvodňuje prípravou národného projektu vzdelávania, v rámci ktorého by sa rekvalifikačné kurzy mali vykonávať plošne na všetkých úradoch práce.

Európska komisia odškodní všetkých pestovateľov zeleniny, ktorí požiadali o náhradu škôd spôsobených nebezpečenstvom nákazy baktériou E.coli. Členské štáty EÚ totiž schválili jej návrh zvýšiť finančnú kompenzáciu únie z 210 na 227 miliónov eur. Takmer tri desiatky slovenských farmárov dostanú odškodnenie v celkovej výške 536 107 eur. S pomocou sú spokojní. Trh po E.coli sa podľa nich zmenil, ceny extrémne klesli a oni sa obávajú o prežitie. Peniaze by mali pestovateľom prísť na účet do 15. októbra. Najväčší podiel z vyplatenej sumy, 70 miliónov eur, získajú Španieli, keďže zdrojom nákazy mali byť pôvodne ich uhorky.

Bratislavskému letisku sa naďalej nedarí zvyšovať počet cestujúcich. V prvom polroku najväčšie slovenské letisko odbavilo 641,8-tisíca pasažierov, čo predstavuje medziročný úbytok o päť percent. Vedenie letiskovej spoločnosti očakáva, že v júli by už mohlo začať pasažierov pribúdať, v hre je aj záujem niekoľkých ďalších aerolínií. "Hoci aj za tento mesiac sa počet pasažierov mierne znížil, stúplo však priemerné vyťaženie jednotlivých pravidelných medzinárodných liniek a sezónne dovolenkárske linky zaznamenali deväťpercentný medziročný rast," uviedol obchodný riaditeľ letiska Tomáš Kika a dodal, že v júli očakávajú nárast počtu pasažierov o šestnásť percent.

Občianska konzervatívna strana v parlamente nepodporí návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ak vláda takýto návrh schváli a predloží zákonodarnému zboru. Podľa občianskych konzervatívcov je súčasná platná legislatívna úprava pre spotrebné dane z vína, piva a liehu postačujúca a plne zodpovedajúca európskym štandardom. "Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý mechanicky nivelizuje postavenie vína, nerešpektuje fakt, že vo všetkých vinohradníckych krajinách Európskej únie má vinohradníctvo a vinárstvo osobitné postavenie a nikde nie je zavedená nenulová sadzba spotrebnej dane z vína," uviedol predseda OKS Peter Zajac.

Americká technologická spoločnosť Apple v súčasnosti na svojich účtoch disponuje väčším množstvom finančných prostriedkov ako americká federálna vláda. Upozornili na to novinári kanadského denník National Post s odvolaním sa na aktuálne údaje amerického ministerstva financií a výsledky Applu za posledný kvartál. Americkej vláde zostávajú pritom prostriedky už len na niekoľko dní. Ak Kongres nenavýši strop pre štátny dlh, nebudú Spojené štáty schopné platiť po 2. auguste všetky svoje záväzky. Vláda má momentálne na účtoch 73,768 miliardy dolárov. Naopak, Apple vo výsledkoch za posledný kvartál uviedol, že má na účtoch a v rýchlo likvidných aktívach 75,876 miliardy dolárov.

Republikáni v americkej Snemovni reprezentantov odložili na neskoršie hlasovanie o svojom návrhu na zvýšenie stropu pre štátny dlh Spojených štátov zo súčasných 14,29 bilióna dolárov. Americký prezident Barack Obama. Snímka: ReutersPre plán nezohnali dosť hlasov kvôli odporu časti konzervatívnych zákonodárcov. Návrh navyše nemá veľkú nádej v Senáte, ktorý na rozdiel od snemovne ovládajú demokrati. Riešenie dlhotrvajúcej politickej krízy tak stále nie je na obzore. Bez neho však americká vláda po 2. auguste nebude mať dosť peňazí na svoju prevádzku. Republikáni odmietajú ďalšie zadlžovanie, okrem iného tiež požadujú prijatie ústavného dodatku o vyrovnanom rozpočte.

Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa v prvom polroku podarilo prilákať sedemnásobne vyšší objem zahraničných investícií než vlani. "Uzavreli sme desať projektov v celkovom objeme 259,9 milióna eur, ktoré pomohli vytvoriť vyše 1 500 pracovných miest," povedal hovorca SARIO Richard Dírer. Tradične najviac nových investícií smeruje do automobilového priemyslu a elektrotechniky. Záujem o Slovensko zo strany zahraničných investorov však neutícha. Agentúra SARIO má totiž podľa slov hovorcu rozpracovaných omnoho viac projektov ako vlani. "Zatiaľ je však skoro hovoriť o detailoch, keďže sa investori definitívne nerozhodli," dodal hovorca.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zistil, že niektoré slnečné elektrárne neboli postavené v súlade zo zákonom. Potvrdili to aj kontroly týchto zariadení. Nedostatky boli nájdené pri každej desiatej solárnej elektrárni, najmä v okresoch Trebišov, Michalovce, Komárno či Rimavská Sobota. Nedokončená elektráreň bola v čase kontroly v Brezne. Hoci mali kontrolované subjekty vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutia, všetky revízie a skúšky, zdroje vo viacerých prípadoch neboli dostavané a elektrárne neboli schopné vyrábať deklarovaný objem elektriny. Regulačný úrad doteraz preveril 372 subjektov a ďalších 18 kontrol plánuje uskutočniť na budúci týždeň.

Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu Zákonníka práce, ktorú v polovici júla schválil parlament. Platiť by mala začať od septembra. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automaticky nárok na 5-týždňovú dovolenku. Nové znenie pracovného kódexu tiež definuje inštitút konkurenčnej doložky, na základe ktorej nebude zamestnanec môcť po ukončení pomeru vykonávať totožnú činnosť u iného zamestnávateľa. Novinkou sú aj ustanovenia ústretové k rodine, akým je delené pracovné miesto. Na jednej pozícii tak môžu pracovať viacerí zamestnanci na kratší pracovný čas. Zmení sa i skúšobná a výpovedná lehota, nočné zmeny či práca nadčas.

Mobilným operátorom Orange a T-Mobile platia GSM licencie už iba 36 dní. O ich predĺženie požiadali len nedávno, Orange 17. júna a T-Mobile „pred niekoľkými týždňami“. Telekomunikačný úrad zatiaľ o predĺžení licencií nerozhodol, čas sa mu však kráti. Ak nebude rozhodnutie právoplatné do polnoci 31. augusta, Orange aj T-Mobile budú musieť vypnúť svoje GSM siete. To by obmedzilo najmä poskytovanie hlasových služieb. Bývalý šéf aj súčasný podpredseda úradu tvrdia, že k tomu nedôjde. Zatiaľ nie je jasné, koľko operátori za nové licencie zaplatia. V kuloároch sa hovorí o niekoľkých desiatkach miliónov eur.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) zaviedol nový register podnikateľov a firiem, ktorý spája verejne dostupné registre všetkých štátnych orgánov. Na stránke www.hospodarskyregister.sk tak bude možné zistiť, či potenciálny obchodný partner spláca načas záväzky, alebo je dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. „Chceli by sme pomôcť podnikateľom práve v tom, aby nevstupovali do obchodných vzťahov s neserióznymi firmami,“ povedal Miškov. Portál obsahuje všetky podnikateľské subjekty, ale aj príspevkové či rozpočtové organizácie. Na základe dostupných informácií pridelí register firmám rating, ktorý zhodnotí ich spoľahlivosť. Podnikatelia iniciatívu vítajú, chceli by však poznať presné pravidlá hodnotenia.

Medzinárodný menový fond (MMF) v pondelok vyzval Spojené štáty americké, aby urýchlene zvýšili dlhový strop, čím by odvrátili hrozbu zníženia svojho ratingu a vážne poškodenie americkej i globálnej ekonomiky. Prezident Barack Obama vyzval včera v prejave adresovanom národu republikánov a demokratov na kompromis ohľadne zvýšenia dlhového stropu. Zároveň upozornil, že dočasné šesťmesačné zvýšenie dlhového stropu problém nevyrieši a môže viesť k zníženiu ratingu. Obama nazval neschopnosť dosiahnuť kompromis "nebezpečnou hrou". Washington musí zvýšiť dlhový strop do 2. augusta, inak krajine hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti.

Ministerstvo dopravy počíta s odškodnením vlastníkov nehnuteľností, ktorých poškodilo uplatnenie takzvaného vyvlastňovacieho zákona pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z roku 2007. Zatiaľ je však podľa neho predčasné hovoriť o možných nákladoch na odškodnenie. Ústavný súd v januári rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou. Nález zverejnil v júli na svojej webovej stránke, platnosť nadobudne až po publikovaní v Zbierke zákonov. Rezort v súčasnosti skúma dôsledky nálezu a po ich vyhodnotení pripraví opatrenia z neho vyplývajúce. V parlamente je v druhom čítaní poslanecká novela vyvlastňovacieho zákona. Poslanci by o nej mali rokovať na septembrovej schôdzi.

Minulotýždňová dohoda o druhom záchrannom balíku pre Grécko je podľa šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) podvodom na európskych a slovenských daňových poplatníkoch. „To, čo vyrokoval Ivan Mikloš, vidím v príkrom rozpore s tým, čo v Národnej rade SR sľúbil.“ Schválenú pôžičku vo výške 109 miliárd eur vraj bude financovať len Medzinárodný menový fond (MMF) a európski daňovníci. Ak bude podiel fondu rovnaký ako pri prvej pôžičke, slovenskí daňovníci podľa neho zaplatia 840 miliónov eur. Sulík tvrdí, že SaS dohodnuté podmienky v parlamente nepodporí. Ministerstvo financií konštatovalo, že neriadený bankrot Grécka sa európskym lídrom podarilo odvrátiť a na pomoci krajine sa bude podieľať aj privátny sektor.

Presne 115 760 nezamestnaných si na Slovensku nevie nájsť prácu už dlhšie ako dva roky. Je to približne 30 percent zo všetkých ľudí bez zamestnania evidovaných na úradoch práce. Najviac ich je v Prešovskom kraji - presne 28 614. Nezaostáva ani druhý kraj východného Slovenska - v okolí Košíc si prácu dlhodobo nevie nájsť viac ako 26 000 ľudí. Približne rovnaký počet je ich v Banskobystrickom kraji. Najrýchlejšie si dokážu nájsť prácu obyvatelia Bratislavského kraja, kde ich nepracuje viac ako 24 mesiacov iba 1626. Podľa štúdií sú dlhodobo nezamestnaní najmä nízkokvalifikovaní mladí ľudia bez základného alebo len so stredoškolským vzdelaním alebo naopak obyvatelia nad 50 rokov, ktorí stratili prácu a majú problém sa zamestnať.