Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál (SaS) dnes zhodnotil rok vo svojom rezorte. Použil pritom tri kľúčové slová: Šok, šetrenie a šanca. Šok z dedičstva po predchádzajúcom vedení rezortu, šetrenie vo viacerých oblastiach a nová šanca v podobe viacerých opatrení. Najväčším problémom Slovenska je podľa Mihála aj naďalej nezamestnanosť. "Dobrou správou však je, že začala klesať. Myslím si, že opatrenia, ktoré robíme, nám pomôžu nezamestnanosť znížiť," povedal Mihál na tlačovej konferencii v Handlovej. Minister tiež ocenil opatrenia pre mladé rodiny, vďaka ktorým sa zvýšila a predĺžila materská, vzrástli rodičovský príspevok, príspevok pre opatrovateľov a na osobnú asistenciu.

Tempo inflácie na Slovensku v júli opäť spomalilo, nárast spotrebiteľských cien sa zmiernil druhý mesiac po sebe. V piatok o tom informoval Štatistický úrad SR. Ceny tovarov a služieb v siedmom mesiaci roka stúpli medziročne o 3,7 % v porovnaní s rastom o 3,9 % v júni. V máji dosahovala inflácia 4 %. Priemerná inflácia za prvých sedem mesiacov tak predstavovala 3,6 %. V medzimesačnom porovnaní po júnovej stagnácii ceny v júli dokonca mierne, o 0,1 %, poklesli. Júlová inflácia je miernejšia, ako očakávali bankoví analytici. Tí totiž podľa najnovšieho prieskumu Národnej banky Slovenska predpovedali v siedmom mesiaci medziročný rast spotrebiteľských cien o 3,9 %.

Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) predstavil vo štvrtok prvý návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Štát minie v budúcom roku bez eurofondov o 1,3 miliardy viac ako tento rok. Výdavky tým vzrastú o osem percent. Na druhej strane, štát by mal oveľa viac zarobiť na daniach. Práve vďaka výraznému nárastu príjmov o 16 percent má byť deficit nižší ako tento rok. Má klesnúť na 3,8 percenta HDP. "Budúci rok má byť rokom stabilizácie a obratu, tak aby sa Slovensko vymanilo spomedzi rizikových krajín," vyhlásil Mikloš. V návrhu sa nenachádza žiadne zvyšovanie spotrebných daní ani špeciálny odvod pre banky. O týchto bodoch chce totiž Mikloš rokovať s koaličnými partnermi.

O možnosti rozšírenia Európskeho stabilizačného mechanizmu, tzv. eurovalu, o ďalšie zdroje diskutoval včera prezident Ivan Gašparovič s predstaviteľmi SDKÚ-DS. Prezident sa s predstaviteľmi SDKÚ zhodol na tom, že "v súčasnosti neexistuje také riešenie dlhovej krízy v Európe, ktoré by nepoškodzovalo žiadnu z krajín EÚ". Po stretnutí povedal, že "je nevyhnutné spraviť všetko preto, aby sa Slovensko nestalo štátom, ktorý by ohrozil budúcnosť eurozóny a tým aj celej Európskej únie". Vláde pre nesúhlas SaS chýbajú v parlamente hlasy. Opozičný Smer stále trvá na svojom vyhlásení, že ak euroval nepodporí SaS, nebudú zaň hlasovať ani poslanci Smeru.

Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt vyhlásil, že zadĺžené európske krajiny si za svoje problémy môžu samé a samé si ich aj majú riešiť. Podľa premiéra sa v Európskej únii priveľa hovorí a málo robí. Problémové krajiny EÚ by si mali vziať príklad zo škandinávskych a pobaltských krajín, kde sa uskutočnili potrebné reformy. Zadlžené krajiny tak podľa jeho slov jednoducho neurobili to, čo urobiť mali. "V európskom systéme sa totiž objavuje mnoho odporúčaní, správ o reformách v takej a takej krajine, ktoré ich majú urobiť. No keď iba veľa hovoríte, no veľa nerobíte, neistota stúpa," vyhlásil Reinfeldt. Hoci Švédsko nie je členom eurozóny, tamojšia spoločnosť sa čoraz viac obáva možných dopadov na vlastnú ekonomiku.

Podľa podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a ministra hospodárstva Juraja Miškova je jeho strana možno jedinou stranou, ktorá dodržiava Programové vyhlásenie vlády SR. Svoj odmietavý postoj voči navýšeniu eurovalu totiž strana nemení, pričom v programovom vyhlásení sa podľa neho nikde nepíše o navyšovaní eurovalu 1. Takisto sa v dokumente nepíše o ďalších záchranných alebo stabilizačných mechanizmoch či pôžičkách, ktoré by malo Slovensko poskytnúť nezodpovedne hospodáriacim krajinám. "Je to práve SaS, ktorá nemení svoje názory, nemení svoje postoje a naďalej zotrváva na tom, čo tvrdila voličom aj pred voľbami," povedal minister kultúry Daniel Krajcer (SaS).

Viaceré členské krajiny eurozóny sa dostali do takých problémov, že toto zoskupenie sa na 90 percent rozpadne a Slovensko by sa preto malo pripraviť na návrat koruny. Vyhlásil to dnes predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. "Chcem vyjadriť hlbokú ľútosť nad tým, že sme zlikvidovali našu pôvodnú menu, spravili sme z nej brikety na palivo a mince sme tiež znehodnocovali. Mali sme byť prezieravejší, tak ako Nemci, ktorí svoju marku dali do depozitov a hocikedy ju môžu vybrať. Podľa všetkého asi aj vyberú," uviedol šéf národniarov. Ján Slota tiež na dnešnej tlačovej konferencii vyhlásil, že nemá chorvátske ani žiadne iné ako slovenské občianstvo.

Po úspešnom utorku začali burzy v Európe a USA znovu padať. Príčinou sú obavy z prehĺbenia dlhovej krízy eurozóny, čo viedlo aj k oslabeniu eura. Americké burzy za tri hodiny obchodovania takmer vymazali časť utorňajších ziskov. Obchodovanie bolo vysoko rozkolísané a hodnoty amerických indexov sa v krátkej dobe menili aj o celé percentá. Európsky index Stoxx Europe 600 sa znížil o 3,5 % na dvojročné minimum po tom, čo sa akcia francúzskej banky Société Générale prepadla o 16 %. Príčinou sú najmä obavy, že Francúzsko môže prísť o svoj rating. Zabrániť druhej recesii sa zúfalo snažia najmä centrálne banky. Šéf americkej centrálnej banky prisľúbil, že banka ponechá úrokové sadzby na historickom minime. Európska centrálna banka zasa nakupuje talianske a španielske dlhopisy, aby znížila ich výnosy.

Telekomunikačný úrad v utorok predĺžil GSM licencie dvom najväčším slovenským mobilným operátorom Orange a T-Mobile na nasledujúcich desať rokov. Potrebujú ich na poskytovanie hlasových služieb. Úrad výšku licenčného poplatku neprezradil. "Chceme byť korektní k operátorom, ak poplatok nezverejnia oni, v stredu ho zverejníme." Pri výpočte poplatku vychádzal z priemerných výnosov na jedného zákazníka. Orange vlani zinkasoval 774 miliónov eur od zhruba 2,8 milióna zákazníkov, T-Mobile 499 miliónov od 2,2 milióna zákazníkov. Poplatok je podľa kuloárnych informácií výrazne vyšší ako 10 miliónov eur, no nepresahuje 50 miliónov eur. Obaja operátori sa môžu proti rozhodnutiam odvolať.

"Máme vážny problém so zadlženosťou a deficitom, ktorý som z veľkej časti zdedil," oznámil americký prezident Barack Obama na benefičnej akcii Demokratickej strany. Podľa agentúry Reuters bude táto téma pravdepodobne dominovať jeho budúcoročnej predvolebnej kampani. Na ekonomické problémy Spojených štátov však podľa jeho slov vplývajú aj ekonomické problémy Európy. "Keď sú problémy v Európe, v Španielsku, Taliansku a Grécku, tieto problémy zaplavili aj naše brehy," dodal Obama. Prezident zároveň poznamenal, že USA počas uplynulých 17 mesiacov pod jeho dohľadom zaznamenali rast zamestnanosti v súkromnom sektore, rastúce zisky podnikov a stabilizáciu úverových trhov. Obama v pondelok telefonicky hovoril s premiérmi Španielska a Talianska, Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom a Silviom Berlusconim, pričom privítal ich opatrenia na riešenie ekonomických problémov.

Viacerí ekonómovia sa zhodujú na tom, že svetovej ekonomike hrozí ďalšia recesia. Európske, ázijské aj americké trhy totiž začali po minulotýždňových prepadoch aj tento týždeň poklesom. Napätie, s ktorým svet očakával včerajšie spustenie obchodovania na burzách, sa tak ešte vyostrilo. "Stojíme na prahu novej krízy hlavne preto, že medzinárodný hospodársky motor je znovu slabší," vysvetlil pre denník Handelsblatt ekonóm Klaus Zimmermann. "Trúfam si povedať, že každou minútou rastie pravdepodobnosť recesie v Európe," tvrdí analytik Vladimír Pikora. Trhom v Európe na chvíľu pomohla Európska centrálna banka (ECB). Tá podľa televíznej stanice CNBC začala ráno nakupovať okrem iných aj talianske a španielske dlhopisy na sekundárnom trhu.

Predstavitelia vlády sa so zástupcami zamestnávateľov a odborárov na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady nedohodli na zvýšení minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka. Kým zamestnávatelia trvajú na nezvyšovaní minimálnej mzdy, odborári žiadajú jej rast o 4,1 percenta. Ministerstvo práce pod vedením Jozefa Mihála (SaS) kompromisne navrhlo upravenie najnižších miezd smerom nahor o 2,9 percenta zo súčasných 317 eur na 326,20 eura. Návrh by podľa Mihála až tak nezaťažil zamestnávateľov a zvýšil by životnú úroveň tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. Minister upozornil, že so zvyšovaním minimálnej mzdy rastie riziko prepúšťania. Zároveň potvrdil, že zákon o minimálnej mzde sa v súčasnom volebnom období rušiť nebude.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) absolvuje v najbližších dňoch rokovania s predstaviteľmi koaličných aj opozičných strán o situácii v eurozóne a presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli. Patrí k nim navýšenie prostriedkov a zmena pravidiel v dočasnom eurovale, s čím nesúhlasí napríklad koaličná SaS. Práve s predsedom tejto strany Richardom Sulíkom sa šéfka exekutívy stretne ešte v pondelok. "Nachádzame sa na vážnej križovatke. Dnes nerozhodujeme o konkrétnych krajinách, rozhodujeme o pevnosti a stabilite spoločnej meny, zachraňujeme situáciu v krajinách nielen eurozóny," avizovala Radičová po stretnutí s ministrom financií Ivanom Miklošom a ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom.

Cena zlata dnes na ázijských trhoch výrazne vzrástla a prvýkrát v histórii sa dostala nad 1 700 dolárov za trojskú uncu. Kov tak reaguje na zníženie ratingu Spojených štátov, ku ktorému na konci minulého týždňa pristúpila medzinárodná ratingová agentúra Standard&Poors. Naopak, na Novom Zélande, v Japonsku, Kórejskej republike a v Singapure dnes po otvorení búrz klesli ich hlavné indexy o jedno až 3,3 %. Pokles na čínskych burzách, vrátane Hongkongu, bol spočiatku mierny, ale predpoludním miestneho času zosilnel na takmer 4 %. Podľa obchodníkov vstúpila Európska centrálna banka na trh a začala intervenovať na obranu eurozóny - nakupuje talianske i španielske dlhopisy, so splatnosťou päť rokov. ECB však sama zatiaľ intervenciu nepotvrdila.

Minister práce Jozef Mihál (SaS) našiel uplatnenie pre 2 213 nezamestnaných. Majú sa podieľať na oprave hradov či pomáhať pri výchove sociálne znevýhodnených detí. Prácu za 450 eur mesačne by mali cez projekty ministerstva získať už tento alebo budúci rok. Odborníci však považujú toto riešenie za drahé a nesystémové. „Štát takýmto zamestnancom dáva vyšší plat ako by dostali v súkromnej firme. Potom sa stane to, že z takýchto ,sociálnych podnikov' nechcú odísť,“ myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Rezort by sa mal podľa analytika Petra Goliáša zamerať skôr na vzdelávanie nezamestnaných. Podobný projekt pripravovala aj vláda Roberta Fica (Smer-SD), nakoniec od plánu upustila.

Spojené štáty jasne povedali, že si nechcú utiahnuť opasok, komentoval český prezident Václav Klaus rozhodnutie administratívy USA navýšiť limit rastu amerického štátneho dlhu. Komentár napísal pre pondelkové vydanie Hospodárskych novín. "Žiadny dôvod na jasanie nevidím. Amerika tým jasne povedala, že si nechce utiahnuť opasok, urobila si na ňom, naopak, o jednu dierku naviac. Ťažko dohodnutá dohoda medzi americkým Kongresom a prezidentom, znamená iba to, že aj po 5. auguste (na dva roky) môže vláda bez zmeny míňať na veci rozumné aj nerozumné, potrebné aj nepotrebné, produktívne aj úplne neproduktívne," uviedol Klaus.

Ministerstvo zdravotníctva chce odstrániť diskrimináciu menších zdravotných poisťovní a uľahčiť prípadný vstup nových poisťovní na slovenský trh. Novela zákona o zdravotných poisťovniach od augusta zaviedla naviazanie limitu prevádzkových výdavkov poisťovne na počet poistencov. Menšie zdravotné poisťovne budú môcť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia použiť viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní s poisťovňami s veľkým počtom poistencov. Celkový objem zdrojov, ktoré môžu poisťovne použiť na prevádzkové výdavky dohromady, však zostane na úrovni 3,5 percenta, aby nedošlo k zníženiu objemu zdrojov na nákup zdravotnej starostlivosti.

Jadrová energetika je podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) jednou z mála vecí, na ktorej sa zhodne aj s opozíciou. „Sme presvedčení, že Slovensko v situácii, ako má postavený energetický mix, jednoducho bez jadra nie je schopné fungovať,“ povedal. Elektrina vyrábaná z jadra u nás tvorí 53 percent a po dokončení 3. a 4. bloku v Mochovciach to bude cez 60 percent. Miškov uviedol, že časť elektriny musíme momentálne dovážať, no odhaduje, že po dokončení spomínaných dvoch blokov jej budeme mať prebytok. Otázne vraj je, či bude dostatok elektrickej energie v Európe, vzhľadom na plánované zatváranie jadrových elektrární v Nemecku. „Nemyslím, že by náš prebytok mal byť problémom, pretože vyzerá, že ho budeme mať kam predať,“ dodal Miškov.

Spojené štáty po prvýkrát v histórii prišli o svoj špičkový dlhodobý úverový rating. Agentúra Standard&Poors im ho totiž znížila z najvyššej úrovne AAA o jeden stupeň na AA+ s negatívnym výhľadom. Podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa sú však USA v špecifickej situácii. Americké štátne dlhopisy sú totiž pre svetové centrálne banky rezervným aktívom číslo jeden, ktoré nemá porovnateľnú adekvátnu konkurenciu. Absencia alternatív voči doláru tak pomôže zmierniť negatívny vplyv zhoršeného ratingu na zámorské úroky. Vaňo si tiež myslí, že keďže bolo zníženie ratingu už dlhšie avizované a oznámené pred víkendom, reakcia finančných trhov nemusí byť taká dramatická.

Nemecký výrobca liekov Bayer uvažuje nad presťahovaním svojej výroby chemikálií do zahraničia. Príčinou je očakávané zvyšovanie cien elektriny, ku ktorému má dôjsť po zatvorení všetkých jadrových elektrárni v krajine do roku 2022. Podľa šéfa koncernu Marijna Dekkersa je pre firmu je dôležité, aby si udržala schopnosť konkurovať a pohrozil, že v opačnom prípade globálne koncerny zvážia presun do krajín, kde budú mať nižšie náklady. "Nemecko sa stáva menej atraktívne ako miesto výroby pre také odvetvia, ktoré sú veľkými odberateľmi energie, napríklad chemický priemysel," uviedol Dekkers. Koncern Bayer so sídlom v Leverkusene je známy výrobou aspirínu, liečiv, pesticídov a plastov.

Vo svojom dnešnom vyhlásení Peking ostro kritizoval "dlhovú závislosť" USA a vyzval Washington, aby riešením svojich problémov s dlhmi zaistil bezpečnosť čínskych dolárových investícií. Čína tak reagovala na dnešné historicky prvé zníženie úverového ratingu zo strany agentúry Standard&Poors. Podľa oficiálnej tlačovej agentúry Čína tiež spochybnila pozíciu dolára ako rezervnej meny a vyzvala na vytvorenie medzinárodného dohľadu nad stabilitou americkej meny. "Čína ako najväčší veriteľ jedinej svetovej superveľmoci má výsostné právo požadovať, aby Spojené štáty riešili svoje štrukturálne problémy s dlhom a zaistili bezpečnosť čínskych dolárových aktív. USA sa musia vyrovnať s bolestným faktom, že staré dobré dni, kedy mohla svoje vlastné problémy riešiť pôžičkami, sú konečne preč," uviedla agentúra.

Spojené štáty americké prišli prvýkrát v histórii o najvyšší možný úverový rating. Agentúra Standard&Poors im po nervóznom piatku na trhoch zobrala známku AAA a znížila im ju o stupeň na AA +. USA mali rating AAA od roku 1941 a nikdy nemali iný. Ďalšie dve významné agentúry Moodys a Fitch naopak Spojeným štátom najvyššie hodnotenie ich schopnosti splácať dlhy tento týždeň ponechali. Začiatkom týždňa pritom vyslovil obavy pri znížení ratingu USA šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker. Podľa jeho slov by dopady pocítil celý svet a predovšetkým eurozóna. Juncker v rozhovore s denníkom Le Figaro povedal, že by bolo prekvapivé, keby sa zvyšok sveta vyhol negatívnym vplyvom, ktoré by strata najvyššieho ratingu priniesla.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyhlási formou všeobecne záväzného právneho predpisu zoznamy sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré sú označované aj ako "mapy chudoby". Cieľom projektu je identifikovať konkrétne skupiny, ktorým má štát cielene pomáhať. Vďaka navrhovaným opatreniam chce minister Jozef Mihál (SaS) "zastaviť nárast počtu sociálne vylúčených spoločenstiev a začleniť ich do majoritnej spoločnosti". Pripravované opatrenia vychádzajú zo zásady, že kto sa bude snažiť, tomu štát pomôže zlepšiť životné podmienky. Ministerstvo v súčasnosti vie o zhruba 700 komunitách s asi 200 tisíc extrémne chudobnými obyvateľmi.

Poistné by sa malo prerozdeľovat efektívnejšie. Novela zákona o zdravotných poisťovniach účinná od začiatku mesiaca totiž dala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) novú kompetenciu, a to zbierať a analyzovať údaje o počte poistencov podľa nákladovo a klinicky príbuzných skupín, o nákladoch na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a ďalšie údaje potrebné na zefektívnenie prerozdeľovania poistného. V súčasnej dobe je tiež na úrade vytvorená pracovná skupina, ktorej úlohou je nájsť čo najlepší model pre eliminovanie rizík zvýšených nákladov. Skupina v súčasnosti analyzuje PCG - holandský model prerozdelenia v podmienkach slovenského systému. Predpokladá sa, že v prípade overenia správnosti tohto modelu bude dnešné prerozdeľovanie poistného doplnené o mechanizmus PCG.

Hoci Európska únia apeluje na členské štáty, aby odobrili navýšenie dočasného eurovalu a vznik eurovalu 2 čo najskôr, koalícia sa so schvaľovaním mechanizmov pomoci Grécku a iným krajinám eurozóny neponáhľa. NR SR sa záchrannými mechanizmami zrejme nebude zaoberať skôr ako v septembri. Jej šéf Richard Sulík (SaS) sa totiž nechystá pre euroval zvolávať v auguste mimoriadnu schôdzu. Urobil by tak len v prípade, ak by mu bola doručená žiadosť podpísaná 30 poslancami. Zástupcovia Mosta-Híd ani KDH nepovažujú situáciu v eurozóne za takú akútnu, aby ju museli slovenskí zákonodarcovia riešiť na mimoriadnej schôdzi. Rozhodovaniu o záchranných mechanizmoch však budú musieť predchádzať politické rokovania, keďže koalícia nie je v otázke jednotná.

Spojené štáty zasiahol najväčší prepad na trhoch od krachu Lehman Brothers v roku 2008 a rozširuje sa do celého sveta. Prepadať sa začali firmy, najmä banky a veľké globálne korporácie. Výrazne začali klesať ázijské a austrálske indexy a ohrozený je už aj európsky trh. Dôvodom je obava, že šanca na zotavovanie americkej ekonomiky po tom, čo zvýšili dlhový strop, je veľmi malá. Obavy však vyvolávajú aj zadĺžené európske krajiny. "Padáme zo strachu, že Taliansko nedokáže splácať svoj dlh," uviedol Michael Hefferman zo spoločnosti Austock Group obchodujúcej na austrálskej burze. Investori neveria ani tomu, že svoje dlhy dokáže splácať Španielsko Svetu momentálne hrozí najhoršia kríza od roku 1929.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) podal na štát 15 žalôb za to, že mu nepovolil razantné zdraženie plynu. Napríklad pre tento rok žiadal SPP 13,4­-percentné zvýšenie cien, regulátor odklepol len 4,5 percenta. Rezort hospodárstva na čele s Jurajom Miškovom (SaS) však domácnostiam odkazuje, že na spory nedoplatia. "Nie je dôvod na obavy. Žaloby SPP nebudú mať vplyv na ceny a neobávame sa arbitráže," reagoval hovorca ministerstva Róbert Merva. Žaloby SPP neberie vážne ani bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). "Pokladám to za úplný nezmysel. Je to len hra na opičky a na zastrašovanie občanov," povedal exminister. Ďalším krokom plynárenského podniku v prípade zamietnutia žalôb na slovenských súdoch by mohlo byť posunutie sporov na medzinárodný súd.

Francúzsky súd nariadil vyšetrovanie novej šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardovej. Bývalá francúzska ministerka financií a nástupkyňa Dominiqua Straussa-Kahna na čele tejto svetovej organizácie je podozrivá z klientelizmu. Prípad súvisí s arbitrážnou dohodou vo výške 285 miliónov eur. Podľa prokuratúry Lagardová ešte ako ministerka nariadením o vyplatení tejto sumy zneužila svoje právomoci. "Mám absolútne čisté svedomie," uviedla Christine Lagardová ešte v máji po oznámení kandidatúry na post výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu.

Slovenský plynárenský priemysel zažaloval štát za to, že mu nepovolil prudké zdraženie plynu. S odvolaním sa na vyjadrenie bratislavského krajského súdu o tom dnes informoval denník Pravda. Krajský súd potvrdil, že SPP nedávno podal proti rozhodnutiam Rady pre reguláciu spolu pätnásť žalôb, ktoré sa týkajú cenových rozhodnutí medzi novembrom 2010 a májom 2011. Plyn pre domácnosti zdražel začiatkom tohto roka o 4,5 percenta a v júli o ďalších takmer sedem percent. Plynárne ale od minulého roka opakovane neúspešne požadovali razantnejšie zvýšenie cien. Súd uviedol, že dátum pojednávania prípadu zatiaľ nestanovil. Firma sa k žalobám nevyjadrila. Ak by plynári na súde uspeli, ľudia by si za plyn zrejme výrazne priplatili.

Taliansku vážne hrozí, že bude po Grécku, Írsku a Portugalsku ďalšou krajinou, odkázanou na finančnú pomoc eurozóny. Úroky za 10-ročné talianske dlhopisy sa včera vyšplhali na 6,21 percenta, čím sa priblížili ku "zlomovej sedmičke". Práve sedempercentná hranica úrokov za požičané peniaze položila problémových členov eurozóny na lopatky. Dlhopisy s takým úrokom neboli schopní splácať. Taliansky minister financií Giulio Tremonti preto včera podľa viacerých médií "utekal" po pomoc od Európskej únie. Minister absolvoval rokovania so šéfom euroskupiny Jean-Claudom Junckerom. BBC to označila ako začiatok krízových rokovaní medzi Talianskom a eurozónou.