Slovenskí dôchodcovia môžu zabudnúť na to, že získajú k svojej penzii doplatky z Českej republiky. Ako informoval denník MF Dnes, české ministerstvo práce už vie, ako odvráti hrozbu, že bude musieť slovenským dôchodcom doplatiť dokopy až sto miliárd korún. MF Dnes viaceré zdroje z ministerstva potvrdili, že jednoducho prestane priznávať takzvané vyrovnávacie príspevky na dôchodky nárokované z čias federácie. Na tie majú doteraz nárok len tí občania, ktorí k dátumu rozpadu federácie pracovali u slovenského zamestnávateľa a získali tým nárok na slovenský dôchodok. Navyše musia mať odpracovaných minimálne 25 rokov z dôb federácie a mať trvalý pobyt v ČR.

Zamestnávatelia sú za zrušenie inštitútu minimálnej mzdy. "Minimálna mzda nič nerieši a má skôr negatívne dopady na trh práce," uviedol Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Inštitút má podľa neho dva hlavné negatívne dosahy: zložitejšie zamestnávanie sa a rozmach čiernej práce. Zamestnávatelia si však uvedomujú, že presadenie zrušenia minimálnej mzdy je politicky náročné, pretože s ňou počíta aj novela Zákonníka práce. Zrušenie minimálnej mzdy z dlhodobého hľadiska presadzuje aj minister práce Jozef Mihál (SaS). Ten to ale podmieňuje zavedením odvodového bonusu. Minimálna mzda je v súčasnosti 317 eur. Mení sa vždy v januári a tripartita bude o nej rokovať v auguste.

Najväčšie ropné rezervy na svete má údajne Venezuela, ktorá predbehla Saudskú Arábiu. Krajina podľa údajov svojho ministerstva energetiky a ropného priemyslu disponuje najväčšími dokázanými zásobami ropy. Ministerstvo 19. júla informovalo, že k 31. decembru 2010 predstavoval objem dokázaných ropných rezerv krajiny 296,5 miliardy barelov. Pre porovnanie zásoby Saudskej Arábie predstavujú 265,1 miliardy barelov. Podľa venezuelskej tlačovej agentúry AVN sú do procesu vyčíslenia a certifikácie ropných rezerv zapojené okrem domáceho koncernu Petróleos de Venezuela aj zahraničné spoločnosti, ktoré by mali potvrdiť informácie ministerstva.

Najväčšej súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera vlani stúpli výdavky na správu viac ako iným poisťovniam. Kým v roku 2010 minula na svoje fungovanie takmer 160 miliónov eur, rok predtým to bolo len 30 miliónov. Výdavky na fungovanie zahŕňajú platy, nájmy budov či technicko­prevádzkové náklady. Asi o dva milióny eur viac ako v roku 2009, takmer 77 miliónov, stála minuloročná správa Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Súkromná poisťovňa Union dala na svoju správu takmer 9 miliónov, čo predstavuje nárast o jeden milión. Dôvera odôvodňuje zvýšené výdavky spájaním s poisťovňou Apollo. Jednorazové náklady vraj nešli z rozpočtu na starostlivosť.

Ústavný súd vyčíta bývalej vláde Roberta Fica, že vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami brala ako formalitu a konanie obmedzila len na rokovanie s vlastníkmi o výške náhrady. Protiústavný zákon o mimoriadnych opatreniach pri stavaní ciest sa dotkol viac než 47-tisíc ľudí. Súd včera zverejnil nález na svojej webovej stránke. Svojich pozemkov sa nevzdalo 7 202 vlastníkov, na ktorých majetku začal štát napriek tomu stavať. Súd zároveň konštatoval, že niektorí majitelia, ktorí štátu pozemky odpredali, mohli podľahnúť tlaku zákona a radšej ustúpili, aby neostali bez pozemkov aj peňažnej náhrady. Smer však zákon stále obraňuje s tým, že verejný záujem je nadradený súkromnému.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v noci nadnes dohodli na spoločnej pozícii na dnešný summit o budúcnosti eurozóny a o dlhovej kríze. Spoločné stanovisko zaujali hlavne pri záchrane vysoko zadlženého Grécka. Na stretnutí sa totiž členovia eurozóny budú snažiť nájsť zhodu nad ďalším záchranným balíkom pre Grécko. Na rokovania prišiel nečakane aj prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Výsledky viac ako šesťhodinových rozhovorov v Berlíne však zatiaľ nie sú známe. Na dnešnom mimoriadnom summite predstaviteľov eurozóny v Bruseli, ktorý zvolal stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, sa tak bude rokovať hlavne o pomoci Aténam. Otázkou, ktorá zatiaľ stále vyvoláva rozpory, ostáva ja naďalej to, ako do novej pomoci zapojiť súkromný sektor.

Grécki taxikári sa rozhodli zrušiť časové obmedzenie svojho štrajku, ktorý mal pôvodne trvať 48 hodín. Dôvodom je fakt, že rokovania s ministerstvom dopravy nepriniesli žiadny výsledok a nepodarilo sa im ani osobne stretnúť s jeho predstaviteľmi. Správu potvrdili aj grécke taxikárske odbory. Tie nesúhlasia s rozhodnutím vlády, ktorá zjednodušila prístup k získaniu taxikárskej licencie. Prostredníctvom tejto zmeny sa tak snaží zvýšiť konkurenciu na trhu práce a na konkrétnych pozíciách. Štrajk taxikárov má tvrdé dopady na turistický ruch, ktorý je hlavným zdrojom príjmov juhoeurópskej krajiny. V pondelok boli napríklad úplné neprejazdné cesty smerujúce na aténske letisko.

Slovensko už takmer dva mesiace mešká s prijatím európskej smernice o telefonovaní. Európska komisia nám preto poslala upozornenie v rámci konania o porušení povinnosti. Hoci sme mali novú smernicu prevziať do 25. mája, urobíme tak až prijatím nového telekomunikačného zákona. Poslanci o ňom budú hlasovať v septembri a platiť začne od budúceho roka. V určenom termíne prijalo smernicu len sedem členských krajín, vo väčšine ešte prebieha legislatívny proces. Za neskoré prijatie smernice u nás môžu podľa ministerstva dopravy spory s rozviedkou či rezortom obrany. Norma prikazuje operátorom ponúkať ročnú viazanosť služieb či rýchlejšie prejsť od jedného operátora k druhému.

Eurozóna navrhuje zdanenie bánk ako jednu z možností získania finančných prostriedkov pre pomoc zadlženému Grécku. Nová daň by bola súčasťou druhej pôžičky, o ktorej budú lídri eurozóny rokovať vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli. Daň by sa však mala týkať aj bánk, ktoré sa v Grécku neangažujú. "Spôsob pomoci Grécku je chybný, pretože priamo neurčuje subjekty, ktoré krajine požičali, ale všetky banky v eurozóne," hovorí analytik Trim Broker Ján Beňák. Za zlú považuje daň aj analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Ten tvrdí, že je nespravodlivé, ak daňou budú trpieť banky, ktoré neinvestovali do gréckych dlhopisov. Naopak, budú z nej ťažiť banky, ktoré financovali grécky dlh.

Oproti vlaňajšku klesli príjmy z turizmu obľúbeným dovolenkovým destináciám Tunisku, Egyptu a Grécku. Dôvodom sú najmä obavy turistov o svoju bezpečnosť. Najväčší prepad pocítilo Tunisko, jeho príjmy za prvý polrok medziročne klesli na polovicu, na 307 miliónov eur. Turizmus zamestnáva v krajine pätinu obyvateľov a straty by mohli dosiahnuť až miliardu eur. Egypt by do konca roka mal stratiť približne štvrtinu príjmu z tohto odvetvia, teda 2,5 miliardy eur. Počet dovolenkárov klesol v prvom štvrťroku o 45 percent. Opakujúce sa štrajky v Grécku síce nezasiahli počet turistov, ktorých je o 93-tisíc viac ako vlani, no znížili ceny v hoteloch. Majitelia ich museli upraviť o 15 až 20 percent.

Ruská veľkobanka Sberbank sa dohodla s rakúskou bankou Ősterreichische Volksbanken na kúpe jej divízie Volksbank International (VBI), do ktorej patrí aj jej dcéra pôsobiaca na Slovensku. Hodnotu transakcie neuviedla, no zdroje z banky pre agentúru Reuters uviedli, že Sberbank bol ochotný za banku zaplatiť 590 miliónov eur. Ďalšie zdroje informovali, že ruská banka by mohla zaplatiť okolo 700 miliónov eur. Volksbanken kontroluje vo VBI 51-percentný podiel. Ruská banka považuje kúpu Volksbank International za základ budúcej expanzie v Európe. „Je to náš prvý dôležitý krok v transformácii Sberbank na globálnu banku,“ povedal šéf banky German Gref.

Záťažovými testami, ktorého výsledky v piatok zverejnil Európsky bankový úrad (EBA), neprešlo celkovo osem bánk z 91 testovaných. Ďalších 16 prešlo len veľmi tesne. Finančné ústavy, ktoré nemajú dostatočný kapitál, budú potrebovať dodatočnú finančnú injekciu v celkovej výške asi 2,5 miliardy eur. Neuspelo celkovo päť španielskych bánk (napríklad Banco Pastor), dve grécke (napríklad ATE Bank) a jedna rakúska (Volksbanken). Tá pôsobí na území Slovenska. Ešte pred zverejnením testov však rakúska skupina oznámila, že svoje východeurópske pobočky predá ruskej Sberbank, podľa neoficiálnych informácií za takmer 600 miliónov eur.

Novela Zákonníka práce (ZP), ktorá by mala začať platiť od septembra tohto roka, prinesie pre ľudí tisíce nových pracovných miest. Aj z tohto dôvodu je šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS) rád, že ju dnes poslanci Národnej rady SR schválili. "To, že v Zákonníku práce bude možná vyššia flexibilita, rozširujú sa možnosti flexikonta či možnosti zastupovať zamestnancov vo forme zamestnaneckých rád, vo výslednom efekte to bude znamenať niekoľko desaťtisíc nových pracovných miest, či už v tomto alebo v budúcom roku," uviedol po hlasovaní Mihál. Na margo iniciatív nezávislého poslanca Igora Matoviča povedal, že "ani sloboda pri výbere gastrolístkov, ani presuny voľných dní zo sviatkov na piatky nie sú to, čo by pomohlo znížiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku, preto mi za týmito návrhmi ľúto nie je."

Poslanci Národnej rady SR dnes schválili vládnu novelu Zákonníka práce. Prítomných bolo 144 poslancov. Za zmeny hlasovalo 74 zákonodarcov. Proti sa postavilo 70 poslancov. Nikto sa nezdržal. Podmienkou účinnosti novely od začiatku septembra je podpis prezidenta. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života - v skúšobnej, výpovednej dobe, iné pravidlá dovoleniek či zavádza úplne nový inštitút konkurenčnej doložky. Skúšobná doba zostáva prevažne na aktuálnej trojmesačnej úrovni. Výnimkou budú iba vedúci pracovníci, ktorí budú môcť dostať maximálne šesťmesačnú lehotu. Nové pravidlá začnú platiť napríklad aj pre dovolenky. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automatický nárok na 5-týždňovú dovolenku.

Priemyselný park v Tornali za viac ako 10 mil. eur z fondov Európskej únie úspešne skolaudovali, traja plánovaní investori sa však neozvali, jeden svoje zámery prehodnotil a radšej zaplatí pokutu. Pôvodne sa zaviazali, že v ľahkom priemysle tu preinvestujú viac ako 4 mil. eur. Na základe zmluvy má v parku do troch rokov vzniknúť 240 pracovných miest. "Všetkých som oslovila, ale zásielky si neprebrali. Považujeme to za nezáujem," uviedla primátorka Tornale Anna Szögedi. Jediný z investorov, ktorý sa ohlásil, mal výhrady voči slabej komunikácii o stave priemyselného parku a argumentoval tiež krízou. Podľa jej slov momentálne rokujú s viacerými novými investormi, no pred podpísaním zmluvy sa konkrétne vyjadriť nechcela. "Mnohí z investorov negatívne hodnotia cestné komunikácie R2, ktorá im od Zvolena do Tornale nevyhovuje," dodala.

Americký dlh ma v súčasnosti výšku 14,3 bilióna dolárov, čo predstavuje takmer sto percent HDP a zákonom stanovený dlhový strop. Na to, aby Američania mohli vyplácať dôchodky či úroky svojim veriteľom, si bude musieť vláda požičať. Do 22. júla tak musí prijať zákon, ktorý dlhový strop zvýši. V prípade, že by sa republikáni a prezident Barack Obama nedohodli, hrozí, že vláda nebude platiť úroky svojim veriteľom. Znamenalo by to bankrot, USA by mohli padnúť späť do recesie a vlna by zasiahla finančný sektor na celom svete. Ratingové agentúry však veria, že takýto scenár je málo pravdepodobný. Dlh Spojených štátov sa od roku 2004 zdvojnásobil, krajina má však stále najlepší možný rating.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie zastavil solárny boom na Slovensku. Novela od 1. júla radikálne obmedzila podporu pre slnečné elektrárne. Dôvodom je obava z negatívneho vplyvu na koncové ceny elektrickej energie. Rezort i Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri tvorbe cien na tento rok očakávali menší rozmach solárnych elektrární s výkonom asi 420 megawattov. Celkový inštalovaný výkon pripojený do siete je až 480 megawattov. Podnikatelia v poslednom júnovom týždni hromadne prihlasovali elektrárne kvôli nároku na štedré výkupné ceny. Vyše polovica pribudla na strednom Slovensku. Miškov naznačil, že pri pripájaní elektrární sa mohli robiť podvody.

Každý piaty nákup v obchode sprevádzajú podľa kontroly inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nedostatky. V máji a júni uskutočnili 7 466 úradných kontrol. Častými prehreškami sú okrem predaja tovaru po záruke nevyhovujúce laboratórne analýzy, senzorické zmeny či nečitateľné, nesprávne alebo nedostatočné označovanie tovaru. Tieto nedostatky chce minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) riešiť v novele potravinového zákona, ktorú predstaví parlamentu v septembri. „Pri takýchto vysokých cenových hladinách si každý zákazník zaslúži, aby si v obchode kúpil zdravé a bezpečné potraviny,“ uviedol Simon.

Poslanci OKS nesúhlasia s vládnym návrhom zmien v daniach a odvodoch. Konzervatívci zverejnili svoju predstavu o výslednej podobe reformy. Strana nechce zaviesť odvody z príjmov z pracovných dohôd, s ktorými počíta vládny návrh. Kým vláda navrhuje nastaviť sociálny odvod vo výške 13 percent a zdravotný odvod 9 percent, OKS presadzuje oba na úrovni 9 percent. Zároveň žiada späť odstupňované paušálne výdavky vo výške 30, 40 a 60 percent. Kabinet ich od januára zjednotil pre všetkých živnostníkov na 40 percent. Reforma ich má obmedziť na 200 eur mesačne. Ako alternatívu k paušálnym výdavkom navrhuje OKS licencie pre živnostníkov.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič predstavil štyri podmienky, za ktorých on a jeho traja poslanci podporia vládny návrh novely Zákonníka práce. Prvou z nich je zachovanie minimálnych mzdových nárokov, ktoré v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou chránia zamestnancov pred neúmerným tlakom zo strany zamestnávateľov. Matovičovci tiež chcú, aby získanie nároku na starobný dôchodok mohlo byť dôvodom na výpoveď. Treťou požiadavkou je možnosť pre zamestnancov dostávať namiesto stravných lístkov finančný príspevok na stravu. Obyčajní ľudia sa snažia presadiť aj čerpanie pracovného voľna v pondelok alebo piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok až štvrtok.

Na ďalšej časti záchrannej pôžičky Grécku v hodnote 12 miliárd eur sa bude podieľať hlavne Nemecko, ktorého príspevok dosiahne 5,05 miliardy eur. Členské štáty eurozóny vrátane Nemecka poskytnú Aténam v rámci nadchádzajúcej tranže celkovo 8,7 mld. eur. Rozhodujúcu časť finančných prostriedkov tak v rámci ďalšej tranže z úverového programu poskytne Berlín. Príspevok Berlína má byť tentoraz výraznejší vzhľadom na nedoplatky z predchádzajúcich tranží. Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ) schválili po pritají gréckych úsporných opatrení uvoľnenie ďalšej časti záchrannej pôžičky v hodnote 12 miliárd eur. Atény by tak peniaze mali dostať už 15. júla.

Nezamestnaní majú od budúceho roka dostávať menej. Minister práce Jozef Mihál (SaS) chce totiž dosiahnuť, aby sa viac snažili nájsť si prácu. Nepáči sa mu doterajší systém, kedy nezamestnaní dostávajú pol roka po odchode z práce podporu do výšky polovice predchádzajúceho platu. Navrhuje dávky v nezamestnanosti odstupňovať. Minister chce počas prvých dvoch mesiacoch dať nezamestnaným 65 percent denného vymeriavacieho základu. Potom by však dostali len 45 a počas posledných dvoch mesiacov len 35 percent. Človek, ktorý pri súčasných podmienkach dostáva mesačnú dávku vo výške 300 eur, by tak po novom prišiel asi o desať eur.

Premiérka Iveta Radičová podporila 28. júna počas odpočtu ministra kultúry Daniela Krajcera zrušenie koncesionárskych poplatkov. "Záujem je nielen z rezortu kultúry, ale samozrejme aj záujmom vlády Slovenskej republiky. Ak máme možnosti ako zvyšovať čistý príjem občanov, určite ich celá vláda víta," vyjadrila sa Radičová, podľa ktorej má zrušenie poplatkov nielen zvýšiť čistý príjem domácností, ale aj zabezpečiť štandardné financovanie verejnoprávnych médií. O presnom dátume zrušenia koncesií rozhodnú rokovania o budúcoročnom štátnom rozpočte, ktoré budú najintenzívnejšie v lete. Rozhodnúť sa má medzi 1. januárom 2012 alebo 2013.

Nárast dlhu Slovenska bol od vzniku krízy v rámci Európskej únie (EÚ) nadpriemerný. Tvrdí to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstva financií s ohľadom na to, že SR nemusela zachraňovať finančný systém. "Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 miliardy eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam," informoval IFP. Ak by sa Slovensko porovnávalo len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie by bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že SR mala najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ.

Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ) schválili uvoľnenie ďalšej časti záchrannej pôžičky Grécku. Šéfovia rezortov sa na uvoľnení pôžičky v hodnote 12 miliárd eur dohodli na sobotňajšej telekonferencii koordinovanej z Bruselu. Atény by peniaze mali dostať už 15. júla. Euroskupina zároveň súhlasila, že podrobnosti druhého núdzového úveru pre Grécko dohodnú v nasledujúcich týždňoch. Nevyhnutným krokom pre získanie mimoriadnych prostriedkov od Európskej únie (EÚ) a (MMF) bolo schválenie úsporných opatrení. Tie grécky parlament prijal vo štvrtok pomerom hlasov 155 k 136.

Strana maďarskej koalície (SMK) kritizuje plán ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) zaviesť doplnkové poistenie. Podľa SMK nie je jasné, čo bude patriť do základnej lekárskej starostlivosti, ktorú uhradí poisťovňa, a čo sa už bude považovať za nadštandard. „Je tu reálna hrozba, že sociálne odkázaným občanom sa niektoré lekárske úkony stanú nedostupnými, čím budú dotknuté ich práva na bezplatnú lekársku starostlivosť,“ uvádza strana v stanovisku. Zavedenie doplnkového poistenia sa nevidí SMK v čase zadlžovania nemocníc, rušenia oddelení a lôžok, ako aj hrozby hromadných výpovedí nespokojných lekárov a zdravotných sestier.

Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie na dnešnej telefonickej konferencii rozhodnú o uvoľnení ďalšej časti pôžičky pre Grécko. Podľa všeobecnej mienky by mali odsúhlasiť čerpanie piatej tranže vo výške 12 miliárd eur z celkového balíka 110-miliardového úveru, ktorý krajine vlani schválila Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF). Uvoľnenie ďalších financií je reakciou na novú vlnu úsporných opatrení prijatých gréckym parlamentom vo štvrtok. Bez úverov od EÚ a MMF by krajina nebola schopná plniť svoje záväzky už v júli.

Vláda pripravuje zmeny v spôsobe výpočtu penzií a ich valorizácii. Zvyšovanie dôchodkov v závislosti od inflácie a rastu miezd nie je podľa ekonómov dlhodobo udržateľné. Odhadujú výrazný pokles počtu ľudí v produktívnom veku platiacich odvody. Minister práce Jozef Mihál (SaS) preto navrhuje, aby sa penzie zvyšovali len podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, najskôr však od roku 2013. Ekonómovia očakávajú, že ak prejde Mihálov návrh, penzistom porastú dôchodky zrejme pomalšie než pri súčasnom modeli. Minister chystá aj ďalšie zmeny od roku 2016. Vek odchodu do dôchodku sa má meniť v závislosti od priemerného veku dožitia ľudí. Ten sa má zohľadňovať aj pri výpočte nových penzií.

Grécky parlament schválil detaily implementácie päťročného plánu úsporných opatrení pomerom hlasov 155 k 136. Ide o nevyhnutný krok na získanie mimoriadnych prostriedkov od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Atény tak môžu dostať ďalšiu tranžu v sume 12 mld. eur. Po výsledkoch hlasovania gréckeho parlamentu stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso uviedli v spoločnom vyhlásení, že Grécko splnilo podmienky stanovené eurozónou. "Toto bol druhý, rozhodujúci krok, ktorý Grécko potrebovalo na to, aby sa vrátilo na udržateľnú cestu," konštatovali Barroso a Van Rompuy.

Britskí učitelia a zamestnanci verejného sektora dnes vstúpili do 24-hodinového štrajku. Vyjadrujú tak nesúhlas s plánovanou dôchodkovou reformou, ktorej súčasťou je zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 60 na 66 rokov, ako aj navýšenie príspevkov do penzijného systému. Pre štrajk dnes ostalo zatvorených množstvo škôl, v niektorých zasa vyučovanie prerušili. K učiteľom sa pripojili tiež zamestnanci daňových úradov, súdov, imigračných a colných úradov, čím pravdepodobne dôjde k obmedzeniu činnosti letísk, železníc a prístavov. Štrajk môže celkovo zahŕňať približne 750 000 zamestnancov.