Mobilní operátori Orange a T-Mobile, ktorý zastrešuje spoločnosť Slovak Telekom, sa v stredu odvolali voči rozhodnutiu Telekomunikačného úradu SR. Ten im 9. augusta predĺžil licencie na využívanie frekvencií na 10 rokov za poplatok v celkovej výške takmer 90 miliónov eur. T-Mobile má zaplatiť 47,8 milióna eur, Orange 40,7 milióna. Orange odôvodnil odvolanie nedostatočnou transparentnosťou procesu, diskriminačným prístupom a faktickými nedostatkami v metodike a pri výpočte poplatku. Slovak Telekom len potvrdil, že v odvolaní namietal výšku poplatku. Obaja operátori to stihli na poslednú chvíľu. Prípadný súdny spor môže trvať roky. Nemajú však istotu, že im súd umožní, aby sa platbe licenčného poplatku vyhli.

Dve tisícky železničiarov sú už bez práce a sľúbená podpora od štátu je v nedohľadne. Keď minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vo februári pripravoval ozdravný plán železníc, sľuboval hromadne prepusteným zamestnancom sociálne programy. Neskôr vláda prišla s tým, že na pomoc od júna vyčlení program podpory zamestnanosti v hodnote sedem miliónov eur. Je august a ministerstvo práce zatiaľ len rozbehlo tender na agentúry, ktoré majú prepúšťaným pomáhať opäť si nájsť uplatnenie. Rezort tvrdí, že pomoc nemešká. Rovnako to vidí aj ministerstvo dopravy. „Rátalo sa v prvej fáze s tým, že úrady práce budú konať svojpomocne.“ Železničiarov medzitým prepúšťajú. O prácu ich k 1. augustu prišlo 1011.

Skupina Francúzov, ktorí patria k najbohatším ľuďom v krajine, vyzvali vládu, aby im zvýšila dane. V petícii, ktorú zverejnili na internetovej stránke týždenníka Le Nouvel Observateur, žiada dedička kozmetickej spoločnosti L'Oreal (na obr.), šéf francúzskeho ropného koncernu Total, šéf banky Société Générale a ďalší bohatí jednotlivci, aby bol "vytvorený" špeciálny príspevok, ktorý by sa vzťahoval na majetnejších ľudí. Ten má vláde pomôcť riešiť finančné problémy Francúzska. Petícia nasleduje po podobnej výzve amerického miliardára Warrena Buffetta, ktorý žiadal americkú vládu, aby jemu a ďalším miliardárom či milionárom zvýšila dane a prispela tým k znižovaniu rozpočtového schodku.

Priority rozpočtu na budúci rok zostávajú po utorkovom rokovaní Koaličnej rady stále otvorené. Lídri sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny z expertov koaličných strán, ktorá o nich bude nasledujúce dva týždne diskutovať. Premiérka Iveta Radičová zopakovala, že hlavným cieľom je konsolidácia verejných financií. Tú chce koalícia dosiahnuť najmä šetrením výdavkov. Ministri však pýtajú pre svoje rezorty viac, ako im pôvodne navrhol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ak sa im zvýšenie zdrojov podarí presadiť, budú sa zrejme musieť zvyšovať niektoré dane. Kresťanskí demokrati si to predstaviť vedia, SaS aj OKS to opakovane odmietli. Ďalšou hrozbou môže byť spomalenie ekonomického rastu, prognóza je totiž nastavená príliš optimisticky.

Najväčšia talianska odborová centrála CGIL vyzvala svoju členskú základňu ku generálnemu, osemhodinovému štrajku, ktorý by sa mal konať v šiesty septembrový deň. Šéfka CGIL Susanna Camusso uviedla, že úsporný plán vlády iba zvyšuje tlaky na zamestnancov a dôchodcov. Camusso zároveň upozornila na to, že súčasťou vládnych plánov nie sú žiadne opatrenia na podporu ekonomiky. Cieľom úsporného balíka, ktorý vláda premiéra Silvia Berlusconiho schválila 12. augusta je dosiahnuť vyrovnanosť štátneho rozpočtu už do roku 2013. Úsporný plán obsahuje reštriktívne opatrenia v objeme 45,5 miliardy eur. Parlament by o ňom mal rozhodnúť pravdepodobne na začiatku septembra.

Obdobie letných zliav oblečenia vrcholí, v niektorých obchodoch sa zľavy dostávajú na najvyššie úrovne 50 až 70 percent. Záujem ľudí o výpredaje je podľa niektorých obchodníkov porovnateľný s minulým rokom. Podľa obchodníkov však v poslednom období veľmi cítiť ekonomické správanie spotrebiteľov. "Ľudia viac čakajú na to, kým oblečenie zlacnie ešte výraznejšie," povedal Pavel Novák zo spoločnosti C&A. Na vyhliadnutý odev si tak počkajú a nakúpia ho potom lacnejšie. Obchodníci ponúkajú výraznejšie zlacnený tovar zvyčajne do vypredania zásob. Výpredaje tak nemusia z obchodov zmiznúť hneď po skončení leta. Niektoré letné oblečenie môžu ľudia lacno nakúpiť ešte aj počas prvých septembrových dní či až do polovice mesiaca.

Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po dnešnom rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Koalícia tak bude mať čo najdlhší čas na rokovania so stranou SaS, ktorá podporu eurovalu rozhodne odmieta. Bez jej poslancov nemá zvyšok vládneho štvorlístka dosť hlasov na schválenie zmien v eurovale. Radičová pripomenula, že na rozdielny názor v otázke eurovalu upozornila aj na júlovom summite Európskej únie. "Preto je úplne namieste, že potrebujeme čas na rokovania v snahe dosiahnuť takú zhodu, ktorá bude relatívne najlepším riešením pre SR. V danej situácii optimálne, dobré riešenie k dispozícii nie je," konštatovala.

"Eurosocialisti žiadny nátlak, ani v náznakoch, na nás nerobia. Skôr robia výzvy smerom k vládam, ktoré nesú zodpovednosť," tvrdí europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). Reagoval tak na vyhlásenia podpredsedu SNS Andreja Danka, ktorý obvinil Stranu európskych socialistov (PES) z ovplyvňovania Smeru pri rozhodovaní o eurovale. Smer odmieta v parlamente podporiť euroval, ak ho nepodporia všetky vládne strany. Proti je strana SaS. Premiérka Iveta Radičová a šéfovia koaličných strán dnes rokujú vo vládnom hoteli Bôrik, koalícia sa bude snažiť zmeniť striktne odmietavý postoj SaS k eurovalu, ktorý zatiaľ blokuje jeho priechodnosť v parlamente.

Cestovanie vlakom pre obyčajných ľudí má onedlho zdražieť v priemere asi o 10 percent. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy však nesúhlasil so zdražovaním, ktoré navrhol osobný železničný dopravca – ZSSK. Obrátil sa preto na jeho akcionára, ministerstvo dopravy, ktoré presadilo výraznejšie zľavy pre dôchodcov nad 70 rokov. Cesta na vzdialenosť do 50 kilometrov ich vyjde o dva centy lacnejšie. Najviac, asi šesť centov, ušetria pri ceste od 200 do 250 kilometrov. Ostatní za cestovanie vlakom zaplatia viac. Pocítia to najmä cestujúci na kratšie vzdialenosti. Železnice chceli pôvodne zaviesť zmeny už od začiatku augusta. Materiál je však zatiaľ len na predbežnom pripomienkovaní, vyjadriť sa k nemu majú niektoré ministerstvá. Reálnym termínom zdraženia je preto až 1. október.

Šéf spoločnosti Pimco, ktorá obchoduje so štátnymi dlhopismi, Bill Gross predpovedá blížiacu sa globálnu recesiu. Jeho tvrdenie majú podporovať najnižšie výnosy amerických štátnych dlhopisov za posledných 60 rokov. Čoraz výraznejšie obavy z globálnej hospodárskej krízy sa prejavujú aj na poklese indexov na burzách. Wall Street skončil v piatok už štvrtý týždeň po sebe poklesom. Spolušéf Pimca Mohamed El-Erian zároveň žiada Európsku úniu, aby sa zbavila takých zadlžených štátov, ako je v eurozóne Grécko. To má podľa neho priveľa dlhov a nie je konkurencieschopné. "Ťažko si možno predstaviť, že Grécko ako člen eurozóny môže tieto problémy zvládnuť," uviedol a dodal, že takýto krok by ochránil jadro eurozóny.

Hodnota akciového indexu DJ STOXX (340 miliárd dolárov), ktorý zahŕňa akcie 32 najväčších verejne obchodovaných bánk eurozóny, sa takmer rovná trhovej hodnote technologickej spoločnosti Apple (337 miliárd dolárov). Akcie najväčších bankových domov eurozóny, ako napríklad španielskej banky Santander, francúzskej BNP Paribas, nemeckej Deutsche Bank alebo talianskej Unicredit vytrvale klesajú a od mája 2007 už stratili viac ako 75% svojej hodnoty. Naopak, akcie technologického giganta - spoločnosti Apple, zaznamenávajú výrazný rast. Dopomohli jej k tomu aj vo štvrtok zverejnené informácie o odstúpení spoločnosti HP z konkurenčného boja na trhu tabletov a smartfónov.

Vláda v piatok schválila legislatívnu podobu reformy daní a odvodov. Základom pre výpočet daní a odvodov od začiatku budúceho roka sa má stať superhrubá mzda. Má to byť hrubá mzda zamestnanca navýšená o odvody zamestnávateľa. Reforma má zároveň zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 percent, s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 percent, pre samostatne zárobkovo činné osoby 13 percent a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 percent. "Parametre sú nastavené tak, aby drvivá väčšina zamestnancov mala o niečo vyšší čistý príjem," povedal minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.

Minister hospodárstva Juraj Miškov označil vysoké ceny energií za "časovanú bombu" a je podľa neho potrebné urobiť kroky k tomu, aby poplatky za energie klesli. "Keď bude rásť aj cena práce, my sa staneme nekonkurencieschopnými, vzhľadom na vysoké ceny energií, ktoré na Slovensku máme," uviedol. O probléme plánuje diskutovať s energetickým sektorom, podnikmi aj odberateľmi. "Primárnou úlohou, ktorú sme si dali v oblasti energetiky, je navrhnutie spôsobov a nástrojov, ako v strednodobom horizonte dosiahnuť na Slovensku ceny energií, ktoré neznižujú konkurencieschopnosť nášho hospodárstva," dodal minister.

Poistenci majú na zmenu zdravotnej poisťovne čas do konca septembra. Kampane na ich prilákanie však zatiaľ nie sú veľmi výrazné. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nábor len pripravuje, Union plánuje využiť preventívne prehliadky. Dôvera s veľkými akciami neráta. V rámci kampane sa objavil aj list propagujúci Dôveru. Marek Bičkoš, ktorý je pod ním podpísaný, spolupracuje so sprostredkovateľskou spoločnosťou OVB. Tá sa však rovnako ako samotná Dôvera od kampane dištancuje. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou chce preveriť, či ide o zákonnú kampaň. Ak by poisťovňa využila služby tretej osoby, hrozí jej pokuta 3 319 až 165 969 eur. Kampaň v prospech Dôvery sa nepáči ani konkurenčným poisťovniam.

Výsledok stredajšieho rokovania o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky hovorí o tom, že verejná správa by mala v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,8 percenta HDP. "Nikto túto prioritu nespochybňoval, naopak, objavili sa aj hlasy o tom, či by sme vedeli a mali hľadať prípadne aj rýchlejšie znižovanie deficitu verejných financií," uviedol minister financií Ivan Mikloš. Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova sa na rokovaní hovorilo aj o možnosti zníženia schodku na 3 percentá HDP už v budúcom roku. Pôvodný plán vlády pritom plánoval stlačene schodku pod maastrichtské tri percentá najneskôr v roku 2013, no ministri chcú o možnostiach ešte diskutovať. Mikloš však uviedol, že dodatočné požiadavky ministrov na svoje priority i tak prevyšujú možnosti rozpočtu.

Maďarská vláda bude musieť v jeseni zaviesť nové opatrenia, aby udržala rozpočtový deficit pod kontrolou. Premiér Viktor Orbán uviedol, že rast maďarskej ekonomiky v tomto roku dosiahne len približne dve percentá namiesto očakávaných troch percent. Nové opatrenia by sa mali objaviť na strane rozpočtových príjmov i výdavkov a krajine by mali pomôcť znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá HDP, čo je limit stanovený Európskou úniou. "Dodržíme to, nech sa vo svete deje, čo chce," vyhlásil Orbán a pripomenul, že dlhová kríza v eurozóne zdôraznila potrebu znižovania dlhu. "Maďarsko nesmie skĺznuť späť na grécku cestu," dodal premiér.

Európska komisia (EK) v utorok privítala francúzsko-nemeckú iniciatívu na vytvorenie kolektívnej vláde eurozóny. "Návrhy, ktoré predložil prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová znamenajú vítaný krok v našom úsilí o posilnenie riadenia v eurozóne," uviedli v spoločnom vyhlásení prezident EK José Manuel Barroso a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. K navrhovanej dani z finančných transakcií EK konštatovala, že takýto nástroj považuje za kľúčový, pokiaľ sa má zabezpečiť spravodlivejší príspevok finančného sektora do verejných rozpočtov. Vo vyhlásení zároveň zdôraznili, že "výzva na uzákonenie princípu dlhovej brzdy v národných ústavách predstavuje silný politický záväzok na podporu dlhodobej udržateľnosti verejných financií."

Viacero ekonómov upozorňuje na skutočnosť, že kríza, ktorá sa začala v roku 2008, sa ešte neskončila. Marek Senkovič, hlavný ekonóm spoločnosti Slovnaft, napríklad tvrdí, že kríza bude trvať ešte desať rokov. Podľa Petra Staněka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa kríza naplno prejaví na jar 2012 a bude sa stupňovať. "Každá krajina má dnes takzvaný krivkový priebeh dlhového vývoja, dlhovej služby. Momentálne nám hrozí veľký vrchol dlhovej krízy v roku 2012 a 2014. Nemecko má iný priebeh. Česká republika má iný priebeh," uviedol Staněk v rozhovore per portál aktuality.sk.

Predstavitelia dvoch najsilnejších krajín eurozóny, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, navrhujú vytvorenie kolektívnej hospodárskej vlády eurozóny. Na jej čele by mal stáť prezident Európskej rady a starému kontinentu by mala pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Ekonomická vláda by sa skladala zo šéfov vlád štátov eurozóny a jej summity by sa konali dvakrát ročne. Ďalej žiadajú daň na finančné transakcie a zakotvenie princípu vyrovnaného rozpočtu do ústavy členských krajín eurozóny. Sarkozy a Merkelová na utorkovom stretnutí zároveň razantne odmietli myšlienku spoločných európskych dlhopisov. Tie podľa nemeckej kancelárky nie sú riešením.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) dnes ukončila prvé kolo rokovaní s lídrami parlamentných strán o navýšení a zmenách v eurovale stretnutím s predsedom Smeru Robertom Ficom. Stretnutie však podľa neho nemalo žiadny význam a zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko. "Náš postoj je nemenný. Euroval podporíme, ak bude zabezpečených 79 hlasov koaličných strán," vyhlásil expremiér. Fico zároveň uviedol, že jeho strana bude rokovať už iba s predsedami ostatných strán. "Premiérka totiž nevie garantovať už nič, reálnu moc majú predsedovia politických strán," uviedol. Fico zopakoval, že euroval nie je o Grécku: "Euroval je o tom, či prežije euro a ako sa bude vyvíjať život na Slovensku. Sme za ochranu eura, za to, aby sme euro stále používali."

Tohtoročné výsledky hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sú podľa jej šéfa Mariana Faktora dobrou správou pre pacientov, poistencov aj pre lekárov. Kým vlani VšZP vykazovala v priemere stratu asi 10 miliónov eur mesačne, ku koncu júna tohto roka už dosiahla zisk vo výške 4,8 milióna eur. Podľa Faktora je finančná stabilizácia poisťovne nevyhnutným predpokladom na ďalšie skvalitňovanie služieb. VšZP okrem toho, že zlepšila svoju ekonomickú bilanciu, zlepšila aj cash flow a výber poistného. Stabilizačné opatrenia sa realizovali od októbra 2010 do júna tohto roka a týkali sa všetkých oblastí činností poisťovne.

Zverejňovanie mien dlžníkov na webe či prémie naviazané na vymáhanie pohľadávok pomohli Sociálnej poisťovni získať od dlžníkov peniaze. Vďaka vymoženým starým dlžobám vyberá na poistnom viac, než predpisuje. „Úspešnosť výberu poistného dosiahla za prvých sedem mesiacov úroveň 105,69 percenta,“ povedal šéf poisťovne Ľuboš Lopatka. Do exekúcie bolo v rovnakom období daných takmer 80­-tisíc prípadov, čo oproti minulému roku predstavuje zvýšenie o 151 percent. Lopatka len nedávno kritizoval exekútorov za slabé výsledky, určil preto pre nich nové pravidlá. Zlepšenie možno podľa hovorcu exekútorskej komory Martina Hermanovského pripísať tomu, že v minulosti sa rozhodnutia o exekúcii vydávali pomalšie. Výrazné zvýšenie počtu exekúcií ušetrilo štátu sto miliónov eur.

Plánované rozšírenie platenia mýta na ďalších úsekoch ciest prvej triedy by mali podľa ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) sprevádzať výhodnejšie sadzby pre autodopravcov. V upravených mýtnych poplatkoch sa má vo väčšej miere prejaviť ekologizácia vozidiel a časová regulácia. Figeľ tak chce zabrániť zápcham na cestách a podporiť nárast podielu ekologicky čistejších áut. Rezort tiež pripravuje zníženie počtu mýtnych úsekov zo súčasných okolo 1 600 zhruba o polovicu. Opatrením má klesnúť počet mýtnych transakcií a zároveň aj poplatky štátu prevádzkovateľovi mýta. Zmeny by mohli začať platiť od budúceho roka. Mýto sa podľa Figeľa stane v nasledujúcich rokoch dôležitým zdrojom Národnej diaľničnej spoločnosti pre výstavbu a údržbu a diaľnic.

Telekomunikačný úrad podľa denníka SME pri predlžovaní GSM licencií dvom najväčším mobilným operátorom pochybil. Rozhodnutia vraj majú viaceré nedostatky. T-Mobile má zaplatiť 47,8 milióna eur, Orange 40,7 milióna eur na najbližších desať rokov. Výška poplatkov má zodpovedať sume jednomesačných tržieb operátorov v roku 2016. Tržby odhadol úrad a metódu výpočtu neodôvodnil. Obhajuje sa tým, že žiadna norma mu metodiku neurčuje. Takmer polovica údajov, z ktorých úrad vychádzal, sa navyše nezhoduje s výročnými správami operátorov. T-Mobile mal napríklad vlani podľa úradu 2,1 milióna zákazníkov, no v skutočnosti ich bolo o 300-tisíc viac. Operátori môžu napadnúť predlžovanie licencií na súde. Či to však urobia, zatiaľ nie je jasné.

Internetový gigant Google dnes oznámil kúpu americkej spoločnosti Motorola Mobility. Ide o hlavnú časť Motoroly, ktorá sa zaoberá výrobou mobilných zariadení. Google za spoločnosť zaplatí zhruba 12,5 miliardy amerických dolárov (8,77 miliardy eur). Ohlásená transakcia je najväčšou akvizíciou v histórii spoločnosti Google. Internetový gigant zaplatí za každú akciu Motorola Mobility 40 dolárov. Kúpa umožní Googlu rozvíjať svoj operačný systém Android, ktorý je určený pre mobilné telefóny a internetové zariadenie. "Spoločne budeme vytvárať atraktívne skúsenosti, ktoré budú na prospech našich zákazníkov, partnerov a vývojárov," povedal šéf a spoluzakladateľ Googlu Larry Page.

Opozičná SNS naďalej odmieta navýšenie a ďalšie zmeny v eurovale, určenom na pomoc vysoko zadlženým krajinám eurozóny. Predseda Ján Slota však definitívne podporu SNS pre zvýšenie eurovalu Slota nevylúčil. "Už to dosiahlo taký bod, že tá katastrofa je nevyhnutná. Mali by sme hovoriť o tom, akým spôsobom by sa dala amputovať tá chorá časť eurozóny, aby aspoň ten zostatok, ktorý je jakž-takž zdravý, aby prežil," povedal po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS), s ktorou sa zhováral o riešení krízy eura. Slota si pritom myslí, že predsedníčka vlády by mala príslušné hlasovanie v parlamente spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.

Ministerstvo zahraničných vecí by si na budúci rok malo prilepšiť. Na výdavky bude mať o 11,2 milióna eur viac, čo je 10,1-percentný nárast oproti tomuto roku. Predpokladá to návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2012, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. Do zdravotníctva by malo ísť na budúci rok o 38 miliónov eur viac ako tento rok. Kým tento rok oproti roku 2009 vzrástli príjmy rezortu o viac ako dve percentá, v budúcom sa však preň počíta iba s jednopercentným navýšením. Podľa bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho je preto navrhované zvýšenie zdrojov do zdravotníctva "smiešne". "Jedno percento je výsmech pre všetkých zdravotníkov aj pacientov," povedal.

Slovenská národná strana (SNS) v žiadnom prípade nepodporí rozšírenie eurovalu. Národniari odmietajú zneužívanie solidarity v Európskej únii (EÚ) na ešte väčší prepad ekonomickej situácie na Slovensku, ohrozovanie spoločnej meny a tým aj úspor obyvateľstva. "Sme presvedčení, že sa Slovensko absolútne nezúčastnilo na obrovských chybách a štatistických podvodoch, na ktorých tieto problémy vyvstali trebárs v Grécku, kde vlastne tá kríza začala," vyhlásil predseda Ján Slota na sobotňajšom rokovaní predsedníctva v Ružomberku. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko v tejto súvislosti verí, že šéf Smeru Robert Fico "nezradí ľudí, ktorí majú 300-eurové dôchodky a nezapredá sociálne slabé skupiny".

Nemecko sa obáva, že po odpojení prvých jadrových blokov bude mať v nasledujúcej zime nedostatok elektrickej energie. Agentúra pre spolkovú rozvodnú sieť preto oslovila 8 rakúskych výrobcov elektriny, či v prípade potreby budú schopní pomôcť. Nemecké úrady údajne žiadajú rýchlu odpoveď, pretože už tento mesiac sa musí rozhodnúť, či jeden z ôsmich odstavených jadrových blokov zostane v pohotovostnom režime. Rakúske podniky však nie sú v jednoduchej situácii a pomôcť by mohli len plynové elektrárne. Prúd z plynovej elektrárne Mellach pri Grazi by sa musel prenášať oblúkom cez Burgenlandsko do Viedne a z nej do Nemecka. Rakúske elektrárenské spoločnosti reagujú na nemeckú požiadavku rozdielne. Elektrárne v Hornom Rakúsku totiž tvrdia, že plynové elektrárne potrebujú v zime na uspokojovanie dopytu svojich odberateľov.

Talianska vláda v piatok večer schválila program konsolidácie verejných financií, vďaka ktorému by mal štát v nasledujúcich dvoch rokoch ušetriť 45 miliárd eur. Premiér Silvio Berlusconi po mimoriadnej schôdzi vystúpil pred novinármi, pričom potvrdil, že jeho kabinet plánuje ušetriť 20 miliárd eur počas budúceho roka a ďalších 25 miliárd v roku 2013. Súčasťou balíčka je aj takzvaná solidárna daň, ktorá by mala znamenať dodatočné zdanenie na úrovni 5 % u ľudí zarábajúcich nad 90-tisíc eur ročne a 10 % u ľudí zarábajúcich nad 150-tisíc eur ročne. Berlusconiho vláda úsporným programom reagovala na žiadosť ECB, aby Rím bezodkladne prijal reformy potrebné na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu.