Vláda za všetko nemôže, zodpovední sú aj tí, ktorí jej umožňujú vládnuť

Dopady tohto jeho kroku sú však jasné. Zamestnanci budú musieť znášať väčšie príkoria od zamestnávateľov, než aké znášali doposiaľ. Zhorší sa teda postavenie pracujúcich ľudí u nás. Nakoniec, Ivanovi Gašparovičovi je to zjavne jedno, veď on už onedlho bude len dôchodcom so slušným príjmom.

 Táto situácia však nepotešila pracujúcich. Až v druhom rade nepotešila ani voličov ako takých. Spory okolo zákonníka práce totiž mohli vyvolať zaujímavú vládnu krízu. V parlamente jednoducho nebolo dosť hlasov na to, aby zákonník práce prešiel v prípade prezidentovho veta. Jednoducho by sa za nezdvihol potrebný počet rúk. Koalícia by na to potrebovala 76 hlasov. Ako vieme, zákonník práce prešiel 74 hlasmi vďaka tomu, že opoziční poslanci za Smer sa zúčastnili hlasovania. Keby spravili parlamentnú obštrukciu, jednoducho by v sále nebolo dosť poslancov, aby o návrhu zákonníka práce mohli vôbec hlasovať.

 Preto za to, že dnes máme platný zákonník práce, s ktorým nie je nik spokojný okrem ministra Jozefa Mihála a podnikateľov, nemôže Gašparovič sám. Postoj Igora Matoviča a jeho Obyčajných ľudí umožňoval zákonník práce neprijať. V druhom kroku zasa mohol zákonník práce stáť aj za pádom vlády. A to v jednoduchom prípade. Stačilo by, ak by Matovič ďalej odmietal zákonník práce podporiť. Vtedy by mala koalícia len 74 hlasov. A Iveta Radičová jasne povedala, že nebude premiérkou menšinovej vlády. Čiže by sa logicky očakávalo jej odstúpenie.

 Podpis pod schválený zákonník práce teda nepoškodil len pracujúcich. Oddialil možnosť výmeny súčasnej garnitúry. O tejto vládnej zostave už neraz hovoril aj Vladimír Mečiar, že je potrebné sa jej zbaviť, keďže každý deň jej existencie zakladá do budúcnosti problémy pre našu spoločnosť. Žiaľ, kríza vládnej zostavy je zjavne širšia a týka sa väčšieho počtu politických činiteľov u nás.

Stanislav Háber