Znižovanie stavov v Ozbrojených silách SR postihne aj jediný profesionálny vojenský súbor Jánošík. Ten na základe rozhodnutia ministra obrany oficiálne zanikne 1. januára 2012. Podľa hovorcu rezortu Ivana Rudolfa začali 1. septembra plynúť výpovede prvým z 38 zamestnancov súboru. Dodal, že hlavným dôvodom likvidácie umeleckej skupiny je nedostatok finančných prostriedkov. Jánošík by však nemal zaniknúť úplne, mohol by existovať aj naďalej ako amatérske či poloprofesionálne teleso s možnosťou uchádzať sa o granty a dotácie. Rudolf v tejto súvislosti uviedol, že rezort odporučil riaditeľovi súboru, aby založil občianskej združenie.

Na oficiálnu návštevu Slovenska v piatok pricestoval nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. Stretol sa s ním jeho rezortný kolega Mikuláš Dzurinda a prezident Ivan Gašparovič. Ten Westerwelleho uistil, že urobí všetko preto, aby vládne strany presvedčil o potrebe prijať "zodpovedné rozhodnutie" vo vzťahu k rozšíreniu eurovalu. Podporu eurovalu pred nemeckým ministrom vyslovil aj Mikuláš Dzurinda. "Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie," uviedol Dzurinda. "Mám úplnú dôveru v európsku dimenziu Slovenska a v to, že nielen vláda, ale aj parlament v Bratislave vie, že máme spoločný ekonomický osud a že tento závisí od eura," uviedol na záver Westerwelle.

"To si vôbec neviem predstaviť. Ja by som bol najradšej, keby som nemusel byť ani členom svojej vlastnej strany," reagoval poslanec a líder skupiny Obyčajných ľudí Igor Matovič na otázku, či si vie predstaviť, že bude predsedom strany, ktorú sa chystá založiť. Matovič tiež zopakoval, že nový politický subjekt vznikol ako reakcia na neochotu ostatných strán pristúpiť k zmene slovenského volebného systému. "Keď naozaj to chceme v podstate na obídenie, alebo ako truc voči politickým stranám, ktoré nám nechcú dovoliť zmeniť volebný systém, tak nechcem hrať podľa tých ich pravidiel," vysvetlil Matovič v rozhovore pre agentúru SITA.

SNS nechce, aby sa na Slovensku stavali moslimské minarety. Podpredseda strany Andrej Danko informoval, že národniari predložia do parlamentu buď nový zákon, ktorý by zákaz obsahoval, alebo navrhnú novelizovať stavebný zákon. "Nechceme dehonestovať náboženstvo, nehovoríme, ktoré náboženstvo je lepšie. V Bratislave a na Slovensku nie je miesto pre minarety... Islam preferuje iné formy trestov, spolužití. Prisťahovalci sa musia prispôsobiť," vyhlásil Danko. Národniari chcú okrem toho zákonom zakázať stavby, ktoré "nepatria do tohto prostredia", ako napríklad čínska štvrť na Starej Vajnorskej v Bratislave.

Na Slovensku bolo v júli 386 307 nepracujúcich, ktorí boli evidovaní na úradoch práce. Z toho takmer polovica - 184 139 ľudí sa nedokáže zamestnať dlhšie ako jeden rok. Vyplýva to z najnovších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Miera evidovanej nezamestnanosti pre mesiac júl tak predstavuje 13,15 percenta. Najviac ľudí, ktorí si nedokážu nájsť prácu dlhšie ako rok, je v Prešovskom kraji (42 978). V Košickom a Banskobystrickom kraji je takýchto ľudí viac ako 38-tisíc. Naopak, najmenej ich je podľa júlových údajov ÚPSVaR tradične v Bratislavskom kraji, a to 4 671.

Od 1. novembra bude na Sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR fungovať Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite. Aj od tejto zmeny šéf rezortu vnútra Daniel Lipšic (KDH) očakáva, že sa ministerstvu podarí "zbaviť čiernych oviec v polícii, ktoré robia zlé meno celému policajnému zboru". "Preto očakávam od nového vedenia sekcie inšpekcie, že bude dôraznejšie ako doposiaľ odhaľovať a postihovať policajtov, ktorí by nemali čo v uniforme hľadať, ktorí nechránia slušných ľudí, práve naopak, pomáhajú tým, ktorí sú na druhej strane barikády," uviedol Lipšic na tlačovej konferencii.

Štát rozdelí desiatkam obcí stovky tisíc eur na kamerové systémy. Kamery majú chrániť majetok pred vandalmi. Sledovať budú zväčša mestský úrad, školy, parky a detské ihriská. Časom by mali byť nielen v centrách miest, ale aj v dedinkách a mestečkách. Obciam chýbajú policajti, ktorí by zabezpečovali 24-hodinové služby. Štát tento rok na obecné projekty prevencie kriminality vyčlenil 1,35 milióna eur. Najviac ide na kamery. Projekty posudzuje komisia v každom obvodnom úrade v sídle kraja. Na účinné využitie kamerového systému musí fungovať spolupráca mestskej polície a operátorov a systém detekcie. Kamery majú slúžiť najmä ako prevencia na odradenie potenciálnych páchateľov.

Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje súťaže štátnych orgánov, chýba asi tridsiatka odborníkov. Ešte v apríli odišlo podľa informácií Hospodárskych novín 15 kontrolórov, 13 právnikov a niekoľko ďalších expertov. Situácia sa stále zhoršuje. "Kontrolóri sa tu ani neohrejú a idú inam, za lepšími platmi. Práce je stále viac, ale nedá sa robiť kvalitne," uviedol zdroj z prostredia úradu. Veľkú fluktuáciu odborných pracovníkov a nedostatok ľudí potvrdil aj bývalý šéf úradu z rokov 2005 až 2010 Béla Angyal (na obr.). Počet kontrol navyše stúpa ročne o 83 percent. Vlani vyhlásila verejná a štátna správa sedemtisíc súťaží, úrad preveril 416 z nich. Rozpočet úradu však klesá. Kým vlani bol takmer tri milióny eur, budúci rok by sa mal zúžiť na 2,6 milióna.

Rozsiahla novela Zákonníka práce nadobudla od septembra účinnosť. Zamestnanec, ktorý dostal výpoveď, nemá podľa nej nárok na súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Ak sa jeho pracovný pomer neskončí dohodou, začne mu plynúť výpovedná lehota. V prípade dohody si môže vybrať odstupné, alebo si zvolí možnosť, že časť výpovednej lehoty využije a zvyšok mu firma vyplatí vo forme odstupného. Výpovede tak budú pre firmy jednoduchšie a najmä lacnejšie. Odborári predpokladajú, že ich počet v dôsledku toho stúpne. Ministerstvo práce to popiera a tvrdí, že opatrenie bude viac motivovať firmy, aby vytvárali nové miesta. Pre malé spoločnosti bol vraj súbeh odstupného a výpovednej lehoty existenčným problémom.

Noví veľvyslanci, ktorých minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) navrhol na vymenovanie namiesto 11 odvolaných, absolvovali bezpečnostnú previerku. Žiadny z nich v období do 31. decembra 1989 vedome nespolupracoval so štruktúrami bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Takejto osobe nemôže Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) previerku udeliť. Ako podmienku pre vymenovanie na akýkoľvek veľvyslanecký post ju požadoval aj bývalý šéf rezortu diplomacie Ján Kubiš. Ten ešte v roku 2007 navrhol na post veľvyslanca v Egypte Petra Zsoldosa, ktorý je spájaný s komunistickou tajnou službou a vo funkcii dodnes pôsobí. S ŠtB v minulosti údajne spolupracoval aj súčasný veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Miroslav Mojžita.

Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy sa vo štvrtok otvorili dvere Úradu vlády SR v Bratislave. Príležitosť pozrieť si sídlo predsedníčky vlády Ivety Radičovej využili návštevníci z celého Slovenska. "Som veľmi potešená, pretože od východu Slovenska až po Plzeň prišlo množstvo návštevníkov," uviedla premiérka pre agentúru SITA. Radičová označila rozhovory s návštevníkmi za príjemné a podnetné. Niektorí sa jej s osobnými problémami zverovali so slzami. Ľudí trápili dôchodky, školstvo aj diaľnice. Pred Úradom vlády v rovnakom čase protestovali a zbierali podpisy pod petície učitelia, mladí ľavičiari aj aktivisti za verejné zdravotníctvo.

V uliciach slovenských krajských miest protestovali vo štvrtok učitelia proti zlým podmienkam v školstve, svoju nespokojnosť zamerali predovšetkým na nízke platy. Namiesto očakávaných más sa však so symbolickou bledomodrou stužkou objavilo v uliciach len niekoľko desiatok učiteľov. "Tragédia, sme rozhorčení nad svojimi kolegami a kolegyňami," povedal agentúre SITA organizátor protestov a učiteľ z Levíc Ľudovít Sebelédi. Dnešné zhromaždenia plánovali učitelia využiť na zber podpisov pod svoju petíciu za lepšie školstvo. V petícii žiadajú, aby na školstvo išlo aspoň šesť percent HDP tak, ako vo vyspelých krajinách OECD. Nástupný plat učiteľa by mal zase prevyšovať priemernú mzdu v hospodárstve.

Predseda Smeru Robert Fico vo štvrtok položil kvety k jazdeckej soche Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Kritizoval pritom predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) a premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), že neprejavujú dostatok náklonnosti k Slovenskej republike. "Druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorý prišiel z emigrácie, dnes hovorí, že chce odísť do Austrálie, a tretí najvyšší ústavný činiteľ, ktorý bol proti vzniku Slovenskej republiky, dnes v podstate sa žiadnych osláv ani nezúčastňuje." Fico dodal, že on sa na čele vlády usiloval vypĺňať biele miesta slovenskej histórie. Ľudia, ktorí nemajú radi Slovensko, sa podľa neho snažia spochybniť význam mnohých historických osobností, ako Dubček, Svätopluk, Rázus či Rúfus.

Zmeny v slovenskom tlačovom zákone, ktoré pred časom schválil Národné rada SR, nadobudli účinnosť od 1. septembra. Najvýraznejšou zmenou je, že slovenskí verejní funkcionári - prezident, poslanci, ministri, starostovia, primátori či predsedovia a podpredsedovia politických strán - stratili právo na odpoveď v médiách v prípade, že uverejnená informácia sa týka výkonu ich funkcie. Novela zároveň neumožňuje žiadať o odpoveď pri akýchkoľvek, teda aj pravdivých tvrdeniach. Zatiaľ čo doteraz musel vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra vydať opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, ako bolo napadnuté skutkové tvrdenie, teraz tak môžu urobiť na vopred vyhradenom zreteľne označenom mieste.

Líder Obyčajných ľudí (OĽ) Igor Matovič tvrdí, že výhradu vo svedomí u SaS nevybavilo KDH, ale on sám. Je mu preto smiešne, že sa kresťanskí demokrati tvária, že predloženie výhrady svedomia vo forme novely Zákonníka práce si dohodli s ministrom práce Jozefom Mihálom (SaS). KDH pre to vraj neurobilo nič. Matovič bol vo februári za jeho predsedom Jánom Figeľom, aby sa ho opýtal, prečo nerokuje so SaS o výhrade vo svedomí, keď ju majú liberáli v programe. Figeľ podľa jeho slov o zámere SaS ani nevedel. Matovič hovorí, že na predložení návrhu bol dohodnutý so šéfom SaS Richardom Sulíkom, no ten ho neskôr vyobchodoval s KDH. Výhradu vo svedomí v ním navrhovanej podobe však Matovič podporí.

Prvého septembra nadobudla účinnosť novela zákona o hazardných hrách, ktorá obciam umožňuje zakázať na svojom území zriaďovanie kasín, herní, stávkových hier či charitatívnych lotérií. V prípade existujúcich herní sa napríklad predĺži interval medzi jednotlivými hrami z troch sekúnd na štyri, keďže väčší rozstup medzi hrami údajne znižuje impulzívne, nutkavé hranie smerujúce k vzniku patologickej hráčskej závislosti. Právna norma prinesie aj ďalšie zmeny. Prevádzkovatelia zariadení budú mať povinnosť odmietnuť vstup do herne patologickým hráčom, ak o to požiadajú oni sami alebo ich blízki. Od roku 2013 napríklad hráči nenájdu v krčmách či pohostinstvách výherné automaty. V herniach bude zakázané podávať alkohol a fajčiť.

Slovensko dnes slávi štátny sviatok pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Ústava je dokument demokratickej ústavnosti, ktorý bol prijatý ako výraz demokraticky prejavenej vôle občanov bezprostredne po parlamentných voľbách v roku 1992. Prijatím ústavy občania SR vyjadrili záujem spoločne žiť v demokratickej, zvrchovanej a právnej republike. Prezident Ivan Gašparovič si pripomenul neľahké začiatky vzniku tohto nadčasového najvyššieho dokumentu. Dôkazom jeho modernosti je podľa prezidenta skutočnosť, že až na niektoré úpravy, ktoré sa netýkali princípov ústavy, nedošlo v jej znení k nijakým vážnym zmenám. Kvalitu našej ústavy ocenili aj nároční francúzski posudzovatelia. „Povedzte mi jeden štát, ktorý má lepšiu ústavu ako je tá vaša,“ vyjadril sa jeden z nich.

Slovensko v najbližších rokoch ušetrí na prevádzke mýtneho systému desiatky miliónov eur. Vyplýva to z dohody, ktorú v utorok podpísala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) s poskytovateľom systému SkyToll. "Je to veľmi dôležitý výsledok niekoľkomesačných rokovaní, ktorý dostáva do férovejšej pozície štát a občanov," zdôraznil minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Celková úspora 77,3 milióna eur má vzniknúť najmä odpustením platieb navyše. Platby sa zvýšili kvôli rozširovaniu počtu mýtnych úsekov z 1 000 na 1 631. Ročne tak štát ušetrí 6,7 milióna eur. Ďalších 2,5 milióna by sa malo usporiť na nižšom vybavení mýtnej polície, počíta sa aj so znížením splátok za vybudovanie a prevádzku systému na roky 2012 a 2013.

Europoslancovi za KDH Miroslavovi Mikolášikovi sa nepáči návrh strany Smer legalizovať predmanželské zmluvy. Považuje ich totiž za prípravu na rozvod. "Akoby pár mal pred sobášom predpokladať, že rozvod raz príde," povedal. S návrhom novely Občianskeho zákonníka prišli poslanci Smeru Marián Kovačócy a Renáta Zmajkovičová. Všetky vzťahy medzi ľuďmi možno podľa europoslanca rozdeliť na tri druhy. "Jednými sú tie nanútené, ktoré, verme, sa už manželstiev nedotýkajú. Druhými sú vzťahy založené na vzájomnej láske, oddanosti a obetovaní sa. A treťou skupinou sú zmluvné vzťahy, ktoré strany uzatvárajú pre ich vzájomnú výhodnosť a obojstranný prospech." Navrhovatelia vraj chcú dostať manželstvo do poslednej kategórie.