Video: Takto vyzerala gladiátorská škola, ktorú objavili pri Bratislave

Ako dlhoročný spolupracovník archeologických vykopávok v Petronelli - Carnunte Vás musím upozorniť na opatrnosť v preberaní tak trocha nešťastne a unáhlene zverejnených informácií ohľadom tzv. „gladiátorskej školy“. Z georadarového prieskumu (na leteckých snímkach to nie je vôbec vidno, myslím tým vnútorný amfiteátrik) vyplýva pravdepodobne celkom iná dispozícia a vzťahy jednotlivých koncentrických kruhov v rámci tzv. „cvičného amfiteátra“, ktorý sa vôbec vymyká svojim kruhovým tvarom z typického pôdorysu (elipsa) vtedajšej väčšiny amfiteátrov (viď aj tzv. Ludus Magnus - gladiátorskú školu pri Koloseu v Ríme). Takisto jeho dispozícia (excentrická) v rámci štvoruholníkového pôdorysu okolitých stavebných štruktúr je na kritické zamyslenie sa. Kolega Humer takisto trocha nešťastne a manipulatívne odignoroval najmenší kruh v strede, ktorý je veľmi jasne viditeľný a zrejme niesol nejakú nadzemnú stavebnú štruktúru. Naopak najväčší vonkajší kruh (viditeľný len ako terénny zlom medzi okolitou rovinou a zrejme zemným kruhovým násypom! medzi stredne veľkým kruhom a najväčším obvodom celého tohto kruhového objektu) premenil na vonkajšie obvodové murivo (tzv. Cavea-múr), ktoré v prípade amfiteátrov nesie najväčšiu hmotu tribúny, teda býva najmasívnejšie a najhlbšie fundamentované (čo v našom prípade podľa interpretačným plánov georadarových snímok vôbec nie je pravda – absentuje tu úplne!). Zároveň, vidiac priebeh georadarového snímania daného miesta (smerom od povrchu dole) je objavovanie sa jednotlivých štruktúr „amfiteátrika“ v smere od stredu von, čo evokuje nie konkávny (opäť typické pre ruiny amfiteátrov v teréne, kde nevidiac ich murivá schované pod zemou vytvára nižšie položený priestor arény priehlbeň – takto sa napríklad v minulosti identifikovali oba dnes už odkryté veľké amfiteátre v Petronelli a susednom Bad-Detschi) ale konvexný („kopcovitý“) tvar celej tejto spornej štruktúry. Nesmieme však ani zabudnúť, že v priestore ako spomínaného „amfiteátrika“, tak stavby štvoruholníkového pôdorysu okolo neho sa nachádzalo rímske pohrebisko (viditeľné aj na prezentovaných georadarových a interpretačných snímkach ako samostatne stojace malé kruhové a štvoruholníkové stavbičky, typické pre túto, a nielen túto oblasť). Tým pádom je na zamyslenie sa aj pripustenie takej interpretačnej alternatívy k danému kruhovému objektu – „amfiteátriku“, že môže ísť o štruktúru súvisiacu z hrobovými stavbami (porovnajte napríklad dimenzionálne omnoho väčšie pôdorysy hrobiek cisárov Augusta a Hadriána – jeho hrobka je dnes známy Anjelský hrad v Ríme). Nemožno však vylúčiť ani omnoho neskoršiu, fortifikačnú funkciu celého tohto kruhového objektu ako zemného hrádku? s komorovou konštrukciou vonkajšieho násypu a vnútorným „vežovitým“ objektom (najmenší vnútorný kruh). V akom a či vôbec nejakom vzťahu sú potom k tzv. „amfiteátriku“ okolité stavebné štruktúry štvoruholníkového pôdorysu, by takto nateraz radšej malo zostať otvorené. Viete, jednoducho povedané, dokým si tam priamo fyzicky „nekopnete“, budeme sa baviť vždy v rovine dohadov. A takáto rovina dohadov zostáva v odbore ako je archeológia veľakrát aj po odkrytí nálezovej situácie, ktorá vždy reprezentuje iba statický a neúplný „odtlačok“ aktivít z minulosti. Osobne chápem snahu vzbudiť pozornosť potencionálnych návštevníkov miestneho archeologického parku a múzea a zvýšiť si tak návštevnosť, ktorá by mala koncom tejto sezóny dosiahnuť plánovanú polmiliónovú hranicu, no netreba preto riskovať dobré meno tejto lokality budované už vyše 150 rokov predchádzajúcou výskumnou prácou a hádzať tak archeológiu niekde do jedného vreca s gastronómiou, turizmom a tomu „prispôsobených novinárskych kačíc“. Archeológia už totižto v minulosti poslúžila aj iným –izmom k upevňovaniu si ich mocenského postavenia a historického odôvodnenia ich „prirodzenej“ existencie a potreby pre riadenie života spoločnosti, a nedopadlo to s ňou (archeológiou) ani raz dobre. V prvom rade by mala ostať hlavnou náplňou archeológie edukačná činnosť nepodliehajúca deformujúco atraktívnemu servírovaniu „fascinujúcich detailov z minulosti“ spolu s vybranými vínami, jedlami a atrakciami a la „Disneyland“. Takisto by som odporučil viac komunikácie medzi jednotlivými odbornými pracovníkmi na jednej lokalite, aby sa tak vylúčila akákoľvek možná budúca blamáž („viac hláv - viac rozumu“) a aby sa takéto informácie ostatní kolegovia nemuseli dozvedať z tlačových konferencií a bulvárnych médií (apropo podľa niektorých rakúskych periodík bola dokonca táto „škola“ už odkrytá – a vysvetľujte to potom kvôli tomu prichádzajúcim a následne sklamaným - oklamaným a niekedy aj nahnevaným turistom).

Bratislava stred vesmíru...