HOVORY "M" Vladimír Mečiar: Tí, čo chybili v prípade sudcov, by mali..

* Čo si myslíte o riešení eurozóny v Grécku? Znamená čiastočný a riadený bankrot toľko očakávané upokojenie, alebo si budú podobné riešenia vyžadovať aj ďalšie krajiny ako Taliansko, či  Španielsko a Portugalsko?

V. Mečiar: Moja nevýhoda je v tom, že vždy hovorím o tom, čo treba urobiť, aj keď je to pre mňa nevýhodné. Čiže aj dnes by bolo jednoduché odkritizovať Grécko za stav, aký tam je, kritizovať sociálnu politiku, ale to spojenie je v niečom inom. Je v jednotnej mene. A v pohybe kurzu tejto meny, ktorá na medzinárodnom trhu znamená pohyb ceny práce, produktov, peňazí. Práve preto, že finančná kríza z USA sa rozteká celým svetom, tak je otázka, ako sa zóna štátov majúca euro za svoju menu zachová vtedy, keď je vonkajší tlak?

* Je niečo v Grécku v tomto smere typické len pre nich?

V. Mečiar: Gréci majú viac špecifík. Po prvé sa vie, koľko Grécko dlhuje štátom. Ale o polovici dlhu, ktorý subjekt poskytol úvery, sa nevie. Je to špekulačná zóna. Sú to aj iné, je to šedá zóna. A tá vytvára napätie okolo Grécka. Vytvára neistotu, či nespustí reťazový mechanizmus, ak je angažovaná aj v ďalších štátoch. Druhé, čo je v Grécku veľmi problematické, nie je výška dlhu. Sú štáty, ktoré majú niekoľkonásobne väčší dlh a nik sa neznepokojuje, život ide ďalej. Lenže tu ide o neschopnosť Grécka naštartovať ekonomiku tak, aby boli schopní dlhy vracať. Požičiate vďačne tomu, kto vám zakaždým vráti. Ale nepožičiate tomu, kto vám vrátiť nevie. Otázka politiky eurovalu je v tom, že on síce chráni pred vonkajším tlakom tak, že sa solidarizujeme všetci a všetci sa skladáme. Ale sa nerieši základný problém, ako oživiť hospodárenie tak, aby sa vedeli peniaze vracať? To zaťažuje Grécko, aj keď bude euroval.

* Hovorí sa však, že ide o bankrot Grécka, lebo sa odpisuje z týchto dlhov.

Mečiar: Bankrot to nie je. Bankrot by znamenal, že štát vyhlási neschopnosť uhrádzať záväzky. Zastavujú sa platby zamestnancom, dôchodcom a všetkým ostatným, vrátane záväzkom firmám a bankám. Nastupuje potom iný program riadenia bankrotu celého štátu. Takže to nie je úplne v plnom slova zmyslu bankrot. Ide o snahu súkromný kapitál, ktorý tvorí polovicu pôžičiek Grécku, dostať do toho, aby sa staral o svoje oddlženie. Banky sa nemôžu donekonečna správať tak, že ak sú zisky, tak sú ich a keď sú straty, tak ich zaplatia všetci občania. Toto je problém, ktorý prišiel z USA a dnes trápi celú Európu. Záväzky sa tak správajú akoby socialisticky. Povinnosti sú vecou všetkých a zisky sú len vecou niektorých? Tam je tá nespravodlivosť. A nespravodlivosť je aj v tom, že by to mohlo vyvolať reťazovú reakciu. Portugalsko, Taliansko, Španielsko by tak mohli byť ďalšie zasiahnuté štáty. Potom by vznikla otázka, či euro a ak, tak v akej podobe, pre koho a za akých podmienok. Tým, že sa tento problém zatláča do úzadia, tak vzniká tlak na vytvorenie obranného valu, ale nie na vyriešenie podstaty. To je vyriešenie takej výkonnosti ekonomiky, ktorá by garantovala plnenie záväzkov.

* Opozícia v parlamente dlhodobo odmieta pomôcť vládnej koalícii
presadiť súhlas Slovenska s eurovalom, keď nebudú za hlasovať všetci z
koalície. Teraz je jasné, že SaS bude euroval v NR SR blokovať, keď už
Richard Sulík obviňuje premiérku aj z podvodu. A už sa pridala aj OKS,
že tiež nebudú za euroval. Vy by ste podporili euroval, keby bola
ĽS-HZDS v parlamente? Ako by sa podľa vás mala táto situácia teraz
vyriešiť?

V. Mečiar: Vládna koalícia prebrala zodpovednosť aj za vzťahy k EÚ.
Mala by ju plniť. Vo vzťahu k NATO krachujeme. Záväzky z obrany
neplníme. Vo vzťahu k EÚ sa správame tak, že keď niečo potrebujeme,
tak dajte. Ale keď niečo potrebujú ostatní, tak dajte nám pokoj. Tak
sa správať nedá. Pokiaľ ide o politické postoje, ktoré sa v tejto
súvislosti brzdia, je tu pochopiteľná hrá opozície, ktorá chce donútiť
koalíciu, aby sa vyfarbila pred EÚ, ako je to s ich postojom k únii?
Takýto krypto postoj - aj áno, aj nie - má aj KDH, aj SDKÚ. Zbytočne
bude niekto hovoriť, že je to nejako inak. Preto si myslím, že čakanie
opozície na to, či sa spoja spolu, alebo nie, je logické. Koalícia
musí garantovať kvalitu záväzkov voči EÚ.

* A čo by ste urobili vy?

V. Mečiar: Tak teraz treba povedať, čo je taktický variant, mohol by
som ľuďom sľúbiť všeličo. A čo je reálny variant. V reálnom variante
by som ruku za zdvihol. Reálny variant nie je postavený na popularite
ľudí a páčení sa ľuďom, ale na reálnej službe - vykonaj aj nepríjemné
veci vtedy, kedy ich vykonať treba, ak tým pomôžeš.

* Podľa nových pravidiel neplatič zdravotného poistenia nedostane
zdravotnú starostlivosť, lebo lekári si budú môcť priamo online overiť
na internete, či ide o neplatiča. Hovorí sa, že ide o takmer sto tisíc
poistencov. Nie je taká úprava v rozpore s Ústavou SR, kde máme
zdravotnú starostlivosť garantovanú?

V. Mečiar: Samozrejme, že je to v rozpore s Ústavou SR. Predsa ústava
garantuje každému občanovi SR právo na ochranu zdravia. A na základe
zdravotného poistenia, teda z princípu solidarity, nie z poistného
platenia, majú právo na bezplatnú starostlivosť, aj na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Čiže zákon má toto
vykonať. Pre každého občana chrániť zdravie, nie naopak. Preto
zdravotnícke zariadenie nemôže odmietnuť občana, keď potrebuje pomoc.
Dokonca, keby lekár odmietol a ten človek zomrel, tak je trestne
stíhaný. Nemôže lekár z dôvodu neplatenia záväzkov odmietnuť plniť
zdravotnú starostlivosť. Tým nechcem hovoriť, že to niekto má
zneužívať, ktorí neplatia - neplatiči - je ich veľa. Sú to aj
právnické, nielen fyzické osoby. Kde nie je možné inými prostriedkami
dosiahnuť nápravu, nakoniec raz za čas sa tie záväzky aj upravujú. Ale
lekár nemôže poslať človeka preč. Je to v rozpore s ústavou.

* Takže takéto riešenie nie je vykonateľné?

V. Mečiar: Ak sa tak budú nemocnice správať a občan ich bude žalovať,
tak by mal uspieť.

* Štátnice majú byť zrušené na návrh ministra školstva a vysoké školy
si samé určia, či ich predpíšu absolventom alebo nie. Zostať majú len
diplomové práce. Myslíte si, že je to správne v situácii, keď sa
hovorí o znižovaní kvality vysokoškolského štúdia?

V. Mečiar: Musím sa vrátiť do rokov 1990 až 1992. Vtedy prebiehal na
Slovensku veľmi tvrdý zápas o to, aby sme nepreberali vzory
vzdelávania z USA. Aby sme mali svoju školu, aby sme udržali našu
kvalitu, rozvíjali ju a zlepšovali. Tu však liberalizácia rôznych
systémov pokračuje. Ale ide na úkor vzdelávania, ktoré bolo na vyššej
úrovni. A ide aj na úkor profesnej kvality. Pri štátnych skúškach
nešlo o to, aby niekto memoroval, ale o to, že ten, kto mal štátnu
skúšku v danom štáte, tak tá skúška platila pre všetky ostatné vysoké
školy. Čiže už ju nemusel nikde inde opakovať. Toto bola hodnota
štátnej skúšky. Ďalej tá hodnota bola aj v tom, že sa pri štátnej
skúške schádzali aj nezávislí odborníci v komisiách, nielen vlastní
pedagógovia. Tí spúšťali záverečný kontrolný mechanizmus, ako vlastne
tá škola pracovala a koho vlastne chce do praxe vypustiť? Existuje
malé percento tých, ktorí neurobia štátne skúšky. Ak aj táto zábrana
odpadne, tak odpadne aj to, čo sa kedysi doslovne nazývalo prípravou -
budem doslova citovať - "fachidiotov". Ide však o to, aby sa
pripravovali vzdelaní ľudia aj odborne, ale aj ľudsky povznesení. To
momentálne celému systému veľmi chýba. Ide sa nesprávnou cestou.

* Váš názor je proti?

V. Mečiar: Nie som za rušenie štátnych skúšok. Som za to, aby zostali.
Je to pre študentov náročnejšie, ale prešli si tým doteraz všetci.
Prešiel som to ja, prešli druhí a majú väčšiu úctu k sebe, ak to
dokážu.

* Mnohí koaliční poslanci sú tiežproti. Či to minister nerobí preto,
aby robil reformu pre reformu?

V. Mečiar: Chce sa zapáčiť. Chce niečo liberalizovať. Nie je to zrejme
človek pevných zásad. Hľadá jemné východiská, jemné cesty. Len tieto
jemné cesty vedú do pekla. Nie sú cestami na to, čo má školstvo
priniesť vo vede, vo výskume, v odbornej príprave. Vlastne tam, kde
ide vysokoškolské vzdelanie, by mala ísť neskoršie aj ekonomická
výkonnosť. Ak toto prepojenie chýba, tak sú to peniaze, ktoré
prestávajú pracovať. Ľudia síce dosiahnu diplom, ale na trhu práce sa
neuchytia.

* Plyn zdražuje takmer o desať percent, ľudia prechádzajú na pevné
palivo najmä na vidieku a dnes sa spätne obhajuje privatizáciu SPP.
Platí slovenské príslovie, že na Slovákovi možno aj drevo rúbať?

V. Mečiar: Privatizáciu SPP nemožno ospravedlniť. Privatizácia bola
urobená za tak právne nečistých a pre Slovensko nevýhodných podmienok,
že o tom nemožno pochybovať. Ja sám som sa za minulej vládnej koalície
domáhal zrušenia, alebo prepracovania týchto zmlúv. Najmä tej
menežérskej zmluvy, ktorá bola. Bohužiaľ, som u svojich partnerov
nepochodil. To nie je len otázka rastu cien plynu. To je aj otázka
pohybu ďalších energií, kde Slovensko sa dostáva na špicu v Európe.
Tak prečo máme najdrahšiu elektrinu? Kde idú zisky? Do ktorých štátov?
Predsa všetko je pod kontrolou iných krajín. Bohužiaľ, tieto
privatizácie v energetike prebehli tak, že to neboli privatizácie.
Štátne vlastníctvo Slovenska preberali štáty a ich zahraničné
spoločnosti, čiže zostali v rukách iných štátov. V tom je falošnosť
tejto privatizácie. Mohli byť v slovenských rukách a mohli slúžiť
Slovensku ďalej.

* Ľudia hľadajú alternatívu v spaľovaní najmä dreva.

V. Mečiar: Pokiaľ ide o alternatívne zdroje energie, nuž drevo má
svoju hodnotu. Otázka je, či ho máme spaľovať, alebo radšej spracovať
a tým viac zhodnocovať. Lenže nie je vyriešená otázka jeho ďalšieho
spracovávania a zhodnocovania. Pri spaľovaní sú však už oblasti, kde
sú tak obmedzené zásoby, že bude problém aj s drevom.

* To má vplyv aj na životné prostredie...

V. Mečiar: V prípade životného prostredia je nutné vziať do úvahy aj
vplyv kúrenia drevom, ale keď je veľká núdza, ľudia bez energie nemôžu
zostať. Odišli sme od uhlia, lebo to bola najväčšia miera zaťaženia
životného prostredia. V severských častiach Slovenska je však niekedy
zima aj deväť mesiacov v roku. Preto tam kúriť musia. Táto vláda tieto
otázky vôbec nerieši. V mojej vláde to bolo tak, že ani jeden minister
nesmel prejsť s návrhom akéhokoľvek opatrenia, kým sa neprepočítali
jeho dopady na rodinu. Čo to v tej rodine urobí a kým neboli urobené
kompenzácie. Čiže ak prišiel minister s tým, že treba upravovať ceny,
alebo treba riešiť niečo iné, neboli kompenzácie, neboli prepočty
dopadu, tak sa tým ani vláda nezaoberala. Na rokovanie vlády som také
návrhy vyraďoval z programu a odmietli sme sa o tom rozprávať. Lenže
dnes sa vôbec nepozerá na to, čo ktoré opatrenie v domácnosti, ktorej
sa to dotýka, spôsobí. V tom je falošnosť dnešnej sociálnej politiky a
sociálnej solidarity. Majú plné ústa, ako s ľuďmi cítia, ale čo cítia?
Veď ich nútia žiť vo väčšej chudobe. Nútia ich k tomu, aby dvanásť
mesiacov žili z jedenástich príjmov, alebo niekde len z desiatich.

* Sedemsto sudcov žalovalo fakt, že mali nižší príjem ako sudcovia
Špeciálneho súdu, z ktorého je dnes Špecializovaný súd. Prví sudcovia
už aj uspeli v prvom kole a štát im bude musieť doplatiť mzdy. Kedy sa
to zastaví?

V. Mečiar: Diskusia, ktorá sa okolo toho rozvíja, ide nesprávnym
smerom. Obracia sa voči sudcom. Treba povedať, že Ústava SR hovorí:
nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje
základné práva a slobody. A právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu
patrí medzi tieto základné práva. Neboli to sudcovia, ktorí toto
pravidlo porušili. Keď Lipšic zriaďoval Špeciálny súd, tak ho
zriaďoval pre vybrané kategórie sudcov. Persony pre vybrané sociálne a
ekonomické podmienky. Pritom z hľadiska kvality nerozhodovali ťažšie
veci ako ich kolegovia. Dokonca naopak, ich kolegovia rokovali o
ťažších veciach, trestných doživotných a pod., a boli platom
diskriminovaní. V odvolacích konaniach sedeli v senátoch sudcovia aj
zo Špeciálneho, aj z iných súdov a rovnocenne rozhodovali o tých
istých veciach. Len jeden mal dvestotisíc za to a druhý mal za to
šesťdesiattisíc v korunách. Sudcovia najprv na to upozorňovali, že
stav je neúnosný. Na Slovensku ho zaviedol Daniel Lipšic. Hovorili, že
to tak či tak bude musieť byť zrušené, ja som to hovoril tiež, že je
to verejná diskriminácia. A sudcovia trpezlivo vysvetľovali, že je to
diskriminácia, nerobte to. Keď bol napriek tomu systém spustený, tak
to boli sudcovia, ktorí podali žalobu pre diskrimináciu a boli
úspešní, ale ešte nepodávali žaloby o náhradu peňazí. Čakali a ozaj
Ústavný súd SR rozhodol, že je to protiústavné. A že treba Špeciálny
súd zrušiť.

* Lenže vznikol Špecializovaný súd, čo je to isté?

V. Mečiar: Vtedy došlo v zákulisí k prepojeniu medzi KDH a Smerom.
Rozhodli sa, že Špeciálny premenujú na Špecializovaný súd. Síce znížia
mieru diskriminácie, ale ho vlastne ponechajú. Na základe toho prešli
sudcovia do aktívnej pozície. Hovorili, takto nie páni, sme dosť
trpezliví, máme dosť úctu k vám, tak keď hovoríte, že treba dať väčšiu
plácu za menšiu prácu, tak nás plaťte rovnako a nediskriminujte nás. A
z toho začali potom plynúť žaloby na náhrady za diskriminácie. Čiže v
tomto prípade je otázka, nie čo robia sudcovia, ale ako sa Daniel
Lipšic, KDH, vláda tejto koalície, ktorá okrem SaS v nej už sedeli
predtým všetci, ako sa postavia k svojej chybe a napravia zavedenie
tejto diskriminácie.

* Takže má byť zrušený aj Špecializovaný súd, tak to myslíte?

V. Mečiar: Samozrejme, veď je to protiústavné.

* A keď bude existovať ďalej, myslíte si, že žaloby budú pribúdať?

V. Mečiar: Môžu pribúdať. A tie žaloby budú aj akceptované. Ak by aj
nie slovenskými, tak európskymi súdmi, lebo sudcovia, ktorí robia
ťažšiu prácu, dostávajú za ňu menej peňazí. A to je jedno, aké sú to
sumy, ktoré ľudí dráždia. Platí princíp za rovnakú prácu - rovnaká
pláca. A to v justícii nie je dodržané. Preto tento pohyb je logická
reakcia sudcov na diskrimináciu, lebo sú znalí práva, vedia o tom. Až
päť rokov napomínali vládu: nerobte to, lebo raz spravíme toto. Vlády
boli hluché a slepé. Teraz, keď sa to deje, tak nadávajú na sudcov?
Veď sudcovia to nezavinili. Môj pohľad je na to absolútne iný a
nestotožňujem sa s tými, ktorí zlo splodili, zlo zasiali, zlo šírili a
dnes, keď sa im to zlo vracia späť, tak sa hnevajú na sudcov? Veď to
oni urobili, tak akým právom ktokoľvek z nich otvára ústa, neprizná si
chybu a nevyvodí z toho politickú zodpovednosť? Chybili v tak
závažných veciach, že to štát stojí veľké peniaze. Mali by odísť z
funkcii preč.

Stanislav Háber