Predseda Národnej rady SR Richard Sulík odporúča Taliansku, aby za účelom splatenia dlhov predalo obrovské zásoby zlata. Podľa jeho slov táto krajina v súčasnosti drží asi 2 500 ton zlata v hodnote viac ako 100 miliárd eur. Predseda SaS to uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, v ktorej s poslancom za Smer-SD Marekom Maďaričom diskutoval predovšetkým o eurovale. Sulík uviedol, že chápe prečo sú "socani" za to, aby Slovensko vstúpilo do eurovalu. "Presne s tým rátajú, že tu budú šafáriť od buka k buku, jak to socani robia, a potom skrátka - strýčko z Bruselu, zachráň nás," povedal Sulík, ktorý po ukončení diskusie uviedol, že nikdy nebude kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky.

Absolvovanie testov na detektore lži bude nevyhnutným predpokladom pre potenciálnych kandidátov, ktorí budú chcieť v budúcich parlamentných voľbách kandidovať za stranu Igora Matoviča. "Takýmto spôsobom a možno iným, by sme dokázali vytriediť zrno od pliev," uviedol pre agentúru SITA Matovič. Podľa jeho slov by napríklad úradníkom mohli byť položené otázky, či niekedy zneužili svoju funkciu alebo zobrali úplatok. Najdôležitejším kritériom výberu kandidátov by mala byť odbornosť. Nezávislý poslanec zároveň povedal, že podobne ako v posledných voľbách, štyria členovia skupiny Obyčajných ľudí budú opäť na posledných miestach kandidátky.

SaS naďalej trvá na tom, že jej poslanci za žiadnu cenu nepodporia euroval. Strana však nemá v úmysle vyhrážať sa svojim koaličným partnerom odchodom z vlády, ak by euroval v parlamente prešiel. "Nebudeme sa hádzať o zem ako malé deti, deklarujeme náš názor, spravíme všetko pre to, aby sme zablokovali euroval. Ale nebudeme odchádzať z vlády, nebudeme sa tým vyhrážať. Je to jeden z viacerých bodov, ktoré Slovensko rieši, máme rozbehnuté veľké reformy, neohrozíme všetko kvôli eurovalu," uviedol v diskusnej relácii TA3 predseda SaS Richard Sulík. Podľa jeho slov by o odchode z vlády strana uvažovala vtedy, ak by euroval podporil aj opozičný Smer.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je podľa poslankyne Národnej rady SR Anny Belousovovej rasistický. Zároveň si myslí, že výsledok práce 52 úradníkov, ktorým šéfuje Miroslav Pollák, je nulový, pretože nemajú žiadnu konkrétnu náplň práce. "My máme problém nie s rómskym etnikom ako en bloc, celkom, lebo to by bol rasistický prístup, my máme problém s neprispôsobivými občanmi," doplnila Belousovová. Poslankyňa preto navrhuje, aby sa úrad rómskeho splnomocnenca pretransformoval na inštitúciu, ktorá by sa zaoberala riešením neprispôsobivých či sociálne vylúčených občanov.

Žiakov čakajú v novom školskom roku okrem povinnej angličtiny aj ďalšie zmeny. Školy už podľa novej vyhlášky nemusia dodržať stredu ako voľný deň bez domácich úloh. Školáci už nedostanú ani polročné vysvedčenie. Na konci polroka si môže rodič vyžiadať výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania. "Je to úplná katastrofa, lebo to rozbije celý výchovno-vzdelávací systém. Školy a školské rady budú mať právo zasahovať aj do štátnych vzdelávacích programov. V školských radách nie sú takí odborníci," myslí si exminister školstva Ján Mikolaj. Výraznou zmenou je úprava učebných plánov. Ministerstvo stanoví minimálny počet povinných a voliteľných hodín predmetu za celé obdobie a školy si ich budú môcť ľubovoľne rozdeliť do ročníkov.

Slovensko podporuje Ukrajinu v jej pričlenení sa do Európskej únie. "Vstup však nebýva darom, ani sa nemôže udiať s jedným alebo dvoma prižmúrenými očami, ale treba plniť kritériá," povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). S týmto politickým posolstvom vycestuje 5. až 6. septembra do Kyjeva. Bude to jeho prvá oficiálna návšteva tejto krajiny vo funkcii. Dzurinda chce počas stretnutí otvoriť otázky týkajúce sa rokovacích procesov, ako uzatvorenie asociačnej dohody, dohody o voľnom obchode a akčného plánu pre vízovú liberalizáciu. Venovať sa bude aj ekonomickej spolupráci, energetickej problematike či spolupráci s príslušníkmi národnostnej menšiny.

Rokovania o eurofondoch, ktoré bude mať Slovensko k dispozícii po roku 2014, sa začnú na jeseň. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) po stretnutí s eurokomisárom pre regionálnu politiku Johannesom Hahnom povedal, že na roky 2014 až 2020 by sme mohli dostať z eurofondov približne rovnakú sumu, ako na roky 2007 až 2013, teda vyše 11 miliárd eur. "Slovensko by si mohlo udržať ten istý objem finančných prostriedkov," potvrdil Hahn. V budúcnosti by sme mali znížiť počet operačných programov, ktorých je v súčasnosti jedenásť, a zamerať sa na "podporu skutočných priorít". Jednou z nich je podľa Figeľa dopravná infraštruktúra. Slovensko zatiaľ vyčerpalo len 20 percent prostriedkov z celkového objemu napriek tomu, že za posledný rok vzrástla miera čerpania dvojnásobne.

Bratislavský okrášľovací spolok predstavil v sobotu na nábrežnej časti Námestia Ľudovíta Štúra tretinový model kópie sochy rakúskej arcivojvodkyne, uhorskej a českej kráľovnej Márie Terézie, ktorá pôvodne stala na tomto námestí. Originálnu sochu od Jána Fadrusza, na ktorej mieste teraz stojí Bártfayove súsošie štúrovcov, zničili československí legionári v roku 1921. Cieľom akcie bola snaha začať diskusiu, či by sa socha mala vrátiť na svoje pôvodné miesto. Podporu projektu mohli okoloidúci vyjadriť aj podpisom petície. S návrhom na premiestnenie štúrovcov rozhodne nesúhlasí predseda Smeru-SD Robert Fico. Ľudovíta Štúra pritom označil za "pilier demokratizmu a národnej obrody".

Je logické, aby Maďari na Slovensku ovplyvňovali personálne obsadenie maďarskej politiky. Myslí si to predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi, ktorý takto reagoval na možné rozšírenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. "Prečo by sme nemohli získať maďarské občianstvo a zúčastňovať sa na maďarských voľbách, keď zahraniční Slováci takéto právo majú?" pýta sa Berényi. "Je omylom myslieť si, že by sa Maďari na Slovensku po získaní občianstva prikláňali k radikálom, ktorých by aj volili," dodal predseda SMK, podľa ktorého volebné právo pomôže presadiť v maďarských parlamentných voľbách "normálne politické prúdy smerom k Slovensku".

Zavedenie letového spojenia medzi Piešťanmi a hlavným mestom Nemecka je predbežne plánované na január 2012. Uviedol to generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Vojenských zdravotníckych zariadení a.s., pod ktoré patrí aj Kúpeľný ústav F.E. Scherera v Piešťanoch. Nová linka má podľa jeho slov predovšetkým prilákať do regiónu nemeckých turistov, s čím súhlasí aj minister obrany Ľubomír Galko (SaS). "Leteckej spoločnosti sme už navrhli preskúmať aj možnosť zavedenia pravidelnej linky Poprad - Moskva, ktorá by mala priaznivý vplyv na rozvoj turizmu vo Vysokých Tatrách," informoval Šimoni.

Nárast doplatkov za lieky bol vlani za posledné roky najnižší. Celkovo ľudia na doplatkoch za lieky minuli 162,4 milióna eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje 2-percentný nárast. Vyplýva to zo štatistík, ktoré agentúre TASR poskytlo Ministerstvo zdravotníctva SR. Najvýraznejší rast doplatkov za posledných šesť rokov zaznamenali v roku 2006, keď doplatky vzrástli oproti prechádzajúcemu roku až o 30 percent. "Prax ukazuje, že zavedenie doplatku za liek dokáže byť motivujúcim prvkom pre farmaceutický priemysel na zníženie ceny lieku," uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová.

Na stretnutí s americkým Chargé d´Affaires v auguste 2009, teda rok pred parlamentnými voľbami, sa mal vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) sťažovať, že šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda robí chybu, keď verejne vyhlasuje, že s ním do vlády nepôjde. "Fico vyhlásil, že najlepšou voľbou pre Slovensko po voľbách v roku 2010 by bola veľká koalícia Smer-SDKÚ. Tá by poskytovala stabilitu a pevnosť," píše v správe zamestnanec americkej ambasády. O dokumente zverejnenom na stránke WikiLeaks informoval portál topky.sk. Dzurinda po voľbách naznačil, že ho niekto tlačil do spolupráce s Ficom. "Ja sa nenechám ani zastrašiť, ani kúpiť," povedal vtedy Dzurinda.

Poslanci Národnej rady sa po letných prázdninách v utorok opäť zídu vo svojich laviciach. Na 22. schôdzi ich čaká približne 100-bodový program. Prerokovať by mali daňovo-odvodovú reformu, ktorej základom je zavedenie superhrubej mzdy. Parlament by sa mal zaoberať aj zrušením tzv. Mečiarových amnestií a novelou ústavy z dielne Smeru, ktorá má zaručiť individuálne práva a slobody. Rozhodne tiež o novom šéfovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorým sa má stať poslanec za SaS Kamil Krnáč. Na programe je aj záverečné hlasovanie o liekovej reforme ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) či pokus o oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Poslanci sa navyše pokúsia zrušiť koncesionárske poplatky a novelizovať zákon o voľbách do orgánov samospráv.

Do najužšieho výberu na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa dostali traja kandidáti. Najlepšie projekty spomedzi 26 uchádzačov predložili podľa oslovených odborníkov Michal Maťaš, Peter Kubovič a Zita Táborská. Druhým stupňom výberu bude verejné vypočutie kandidátov vládou, ktoré by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vládneho kabinetu. Predsedu ÚVO volí parlament na návrh vlády. Denník SME priniesol informáciu, že jeden z finalistov konkurzu, Maťaš, v roku 2007 zodpovedal za tender, v ktorom neuspela najlacnejšia ponuka pri hľadaní firmy, ktorá by pre Academiu Istropolitana monitorovala projekty z Európskeho sociálneho fondu.

SNS chce podľa Islamskej nadácie na Slovensku (INS) možno vyvolať dojem, že je "in", keďže otázka moslimov momentálne v Európe veľmi rezonuje. Aj takýmito slovami reagovala INS na iniciatívu národniarov zakázať na Slovensku stavbu minaretov. Moslimovia dodávajú, že v súčasnosti u nás nestojí ani jedna mešita, keďže jej výstavba v Bratislave bola mestským zastupiteľstvom opakovane zakázaná. INS si zároveň myslí, že by bolo pre SNS oveľa vhodnejšie, ak by sa zaoberala dôležitejšími problémami, než aby vytvárala zbytočnú publicitu okolo pseudokáuz, ktoré pre život slovenských občanov nemajú žiadny reálny význam.